Sluch u psov a mačiek patrí medzi najlepšie vyvinuté zmysly. Kým u ľudí je škála počutia uvádzaná v rozmedzí približne od 20 do 20000 Hz, u psa je to okolo 67 až 45000 Hz. Vynikajúci sluch posilňuje aj samotný tvar ušníc, ktorý pri príchode zvukovej vlny pôsobí ako zosilovač. Pohyblivosť ušníc prostredníctvom takmer 30 svalov zase pomáha psovi identifikovať miesto, odkiaľ zvuk prichádza.
Avšak z dôvodu nefunkčnosti niektorej zo štruktúr ucha môže dôjsť k poruche sluchu až k hluchote. Poškodenie môže byť čiastočné, alebo úplné. Klinické prejavy závisia od stupňa postihu, ale aj od toho, či sa jedná o jednostrannú alebo obojstrannú poruchu sluchu. Zvieratá pri ťažkom postihu môžu byť dezorientované, vystrašené. Naopak pri ľahšej forme alebo jednostrannom postihu môžu byť prejavy majiteľom ťažšie identifikované. V prípade spojenia hluchoty s vestibulárnym syndrómom býva hlava jedinca natočená do boku, pozorované sú problémy s koordináciou pohybu, nystagmus atď.
K degenerácii sluchového aparátu často dochádza postupne v dôsledku staroby. Veľa psov v pokročilom veku počuje horšie, alebo vôbec. Za zhoršením kvality sluchu až jej úplnou stratou môže však stáť infekcia, chronické zápaly, novotvary, polypy, traumatické poranenie atď. Získanou formou môžu trpieť všetky plemená psov i kríženci, i keď väčší výskyt je zachytávaný u jedincov s dlhými úplne klopenými ušami.
Okrem hluchoty získanej vekom alebo ochorením poznáme aj hluchotu dedičnú. Predispozíciu k nej tak ako u psov mávajú jedince s prevahou bielej srsti na tele, keďže za ňou často stojí nedopigmentovanie vnútorného ucha. Príčinou je degenerácia cievnej vrstvy Cortiho orgánu v súvislosti s absenciou pigment produkujúcich buniek. Rizikovým faktorom v kombinácii s veľkým rozsahom bielej farby bývajú aj modré oči, ktoré sú prejavom nedostatku melanocytov v dúhovke. K predisponovaným plemenám patrí dalmatínec, argentínska doga, biely bulteriér, francúzsky buldoček atď.
Dedičná hluchota však u niektorých plemien, ako doberman, či rodézsky ridgeback nebýva spôsobená degeneráciou cievnej vrstvy Cortiho orgánu v dôsledku nedopigmentovania, ale kvôli vestibulárnej dysfunkcii. K poškodeniu, resp. k negatívnemu zásahu do vývoja sluchového aparátu však môže dôjsť počas vnútromaternicového vývoja aj vplyvom zápalu, infekcie, či toxického ataku na plod.
Na diagnostiku hluchoty sa používa tzv. BAER test (brainstem auditory evoked potentials - respons). Ak je známa príčina hluchoty, terapia je zameraná na jej vyriešenie. Starecké, vrodené a dedičné formy hluchoty sú neliečiteľné. Pri dedičnom pôvode straty sluchu je však potrebné eliminovať z chovu postihnuté jedince.
Problematikou dedične získanej hluchoty sa zaoberal aj Dr. George M. Strain z University Comparative Biomedical Sciences v Louisiane. Z jeho štúdie je zrejmé, že problém hluchoty je závažný. Na ilustráciu niekoľko čísel z plemien, ktorých sa štúdia týkala:
| Plemeno | Obojstranne počujúci | Jednostranne nepočujúci | Obojstranne nepočujúci | Spolu s poškodeným sluchom |
|---|---|---|---|---|
| Argentínska doga | 62,4% | 27,7% | 10% | 37,6% |
| Dalmatín | 70% | 21,7% | 7,8% | 29,6% |
Z uvedených údajov je evidentné, že argentínska doga patrí k plemenám s najvyšším percentom postihnutých jedincov. Problematikou vrodenej hluchoty sa zaoberá veľa štúdií, a rovnako, ako už zmienená štúdia z Univerzity v Luisiane, do všetkých bolo zaradených veľa testovaných jedincov (spolu 9 836). Takto bol potvrdený aj fakt, že pri krížení počujúcich jedincov bolo vo vrhoch nižšie % šteniat s problémom sluchu ako vo vrchoch, kde sa na párenie používali psy s vadou sluchu.
Preferovanie počujúcich jedincov v chove môže napomôcť problém eliminovať. Podľa odborných zdrojov patrí vrodená hluchota k jedným z najľahšie odstrániteľných ochorení. Veterinárne hľadisko považuje psa nepočujúceho na jedno ucho za rovnako chorého ako psa s ochrnutou nohou alebo funkčnou len jednou obličkou. Ide o odchýlku od normálneho zdravotného stavu a poruchu funkcie alebo štruktúry časti organizmu.
Je dôležité, aby chovatelia pristupovali k problematike hluchoty poctivo a tento problém nijak nezľahčovali alebo nezatajovali. Neriešenie, alebo bagatelizovanie a odsúvanie riešenia problému môže spôsobiť fatálne následky v krátkej budúcnosti plemena.
Diagnostikovanie dedičnej hluchoty má zmysel v šteňacom veku, pretože dospelý pes môže mať poškodený sluch aj v dôsledku ochorenia, úrazu. Príčinou môže byť aj prirodzená degenerácia sluchu u starnúceho psa. Šteniatka sa testujú najskôr vo veku cca 10 týždňoch. Test sa volá BAER.
Pes jednostranne počujúci nemusí navonok javiť funkčnú vadu. Avšak, pes počujúci na jedno ucho môže byť viac plachý, môže mať iné reakcie. Musíme mať na pamäti aj to, že v priebehu jeho života môže dôjsť k rôznym infekciám, úrazom či postupnej strate sluchu v dôsledku veku. Jednostranne postihnutý pes je z tohto uhla pohľadu viac ohrozený a určite má hendikep. Jeho majiteľ musí mať vedomosť o tomto postihnutí, aby sa vedel na prípadné problémy pripraviť.
Pre chovateľa je dôležité testovať šteniatka nie preto, že si to klubové normatívy vyžadujú, ale aj preto, že je to etické vo vzťahu k novému majiteľovi a k samotnému psíkovi. Pre chov sa majú používať plne počujúci jedinci. Chovatelia by mali pristupovať k problematike dedičnej hluchoty poctivo a otvorene a nezatajovať problémy.
VŽDY sa majú novým majiteľom podávať pravdivé informácie a problematika sa nemá zľahčovať. Polohluché šteniatko nie je vhodné na chov. Polovičná hluchota je na výstave ťažko dešifrovateľná. Výstavné ocenenia psa nerobia chovným ak má pozitívny BAER test.
Pre nových majiteľov je dôležité nekupovať šteniatko tam, kde nie je kontrolovaný chov. Riziko hluchoty je v bezpapierových chovoch ešte vyššie. Pes s rodokmeňom je v tomto prípade jednoznačne bezpečnejšia zóna. Noví majitelia by mali od chovateľa žiadať BAER test hneď pri preberaní šteniatka a nepreberať šteniatko bez testu.
Ak sa rozhodnete kúpiť si šteniatko s pozitívnym BAER testom (polohluché alebo hluché), majte na pamäti, že potrebujete vedieť aj ako s ním zaobchádzať. Žiadajte podporu a rady od chovateľa. Ak sa vám zdá, že ste nedostali korektné informácie, kontaktujte poradcu chovu alebo vybraného člena výboru klubu.
Na Slovensku sa chovu plemena argentínska doga venuje Klub chovateľov argentínskej dogy a molossov. Všetky šteniatka musia mať pred vystavením rodokmeňa BAER test. Jeho výsledok sa hľadá v rodokmeni.
Klinické prejavy hluchoty sú závislé na tom, jedná-li sa o postižení jednostranné či obojstranné. U bilaterálně hluchých jedinců můžeme pozorovat potíže s orientací, lekavost mnohdy doprovázenou nervozitou až agresivitou. Prakticky neodlišitelní jsou jedinci slyšící na obě uši od jedinců jednostranně hluchých.
Toto rozlišení je možné pouze za použití speciální vyšetřovací metody k testaci sluchu: BAER (brainstem auditory evoked potentials - respons, tedy snímání evokovaných potenciálů mozkového kmene). Před provedením vlastního vyšetření jsou zvířata podrobena klinickému a neurologickému vyšetření a uvedena do mírné sedace, případně úplné narkózy. Uši jsou nejprve prohlédnuty a v případě nutnosti také vyčištěny. Každé ucho samostatně je pak stimulováno přes přiložená sluchátka zvukovým signálem o intenzitě 90 dB a frekvenci 20 Hz. Takto vyvolané elektrické potenciály sluchové dráhy jsou pak odváděny jemnými jehličkovými elektrodami, umístěnými pod kůží na hlavě. U zdravých zvířat se objeví typická křivka, čítající pět vln. U psa, který je jednostranně slyšící, je jedna křivka s pěti vlnami, druhá vodorovná, podle toho o které ucho se jedná. V případě psa, postiženého hluchotou, pak pozorujeme pouze vodorovnou linku.
Všichni vyšetření jedinci obdrží autorizovaný certifikát. Testování štěňat lze provádět již v šestém až sedmém týdnu života. Jednostranně slyšící psi jsou umisťováni do rodin jako rodinní psi a mazlíčci, mohou absolvovat jakýkoliv druh výcviku, psího sportu i být předváděni na výstavách, většinou mají druhé ucho nadprůměrně slyšící, což jim k běžnému životu plně dostačuje a v ničem je neomezuje.
Neslyšící jedinci se neprodávají ani se nepoužívají do chovu. U nás v ČR jsou na tyto psy dva názory, jeden je uspat, druhý nechat žít. Např. V Německu je utrácení hluchých štěňat zakázáno. I když veterinární zákon umožňuje uspání geneticky postiženého jedince. Hluchota není vada neslučitelná se životem a i praxe ukazuje, že takovýto pes, bez jednoho svého smyslu může prožít se svým majitelem plnohodnotný život.
Kolikrát slyšíte od majitelů různých plemen, že... mají neposlušného psa, že je to ignorant..,flegmatik... apod.. přesto ho mají a bez větších problémů s ním žijí. Na druhou stranu tento jedinec neslyší přijíždějící auto, vlak, takže hrozí o to větší nebezpečí srážky, pes na kterého sáhnete bez upozornění se leká apod... Při vhodném zacházení lze takovéhohoto psa naučit znakové řeči, i ho např. vycvičit.
Znám i hluchého psa, který je výborný na agility...který chodí dělat canisterapii. Nehledě k tomu, že spousta lidí má doma hlucháčka ani o tom neví...Je to na zodpovědnosti každého chovatele, jak se rozhodne.
tags: #genetika #hluchoty #argentinska #doga