Shiba Inu, so svojimi žiarivými očami, plyšovou srsťou, zatočeným chvostom a vzhľadom pripomínajúcim medvedíka i líšku, je oficiálnym štvornohým národným pokladom Japonska.
Shiba Inu je očarujúci, oddaný a má skvelý zmysel pre humor. Je bystrý, odvážny a temperamentný. Jeho atletické telo sa pohybuje obratne a ľahko ako ninja bojovník. Kompaktné, svalnaté telo, klinovitá hlava, tmavohnedé oči a vzpriamené trojuholníkové uši vyžarujú sebavedomie a silu.
Vzhľad a srsť
Shiba Inu sa vyskytuje v červenej, čiernej a pálennej alebo sezamovej farbe s podsadou bielej, žltohnedej alebo sivej farby. Jeho srsť pôsobí na prvý pohľad ako plyšová, má hrubú kryciu srsť a hustú, mäkkú podsadu.
- Výška v kohútiku: u psov 35-42 cm, u sučiek 33-41 cm.
Povaha a temperament
Shiba Inu je známy svojou odvážnou a temperamentnou osobnosťou. Japonci opisujú jeho mentálne vlastnosti tromi slovami: kaan-ii (temperamentná odvaha), ryosei (dobrá povaha) a soboku (ostražitosť). Tieto vlastnosti spolu tvoria jeho zaujímavú, inteligentnú a silnú osobnosť.
Vyznačuje sa určitou nadradenosťou, svet pozoruje s pokojnou dôstojnosťou a často ho obviňujú z tvrdohlavosti. Shiba Inu je skvelý rodinný pes, verný a oddaný. Voči iným psom a zvieratám prejavuje svoju temperamentnú stránku. S inými psami, najmä s inými samcami, môže byť agresívny.
Shiba je skutočná osobnosť a skvelý herec. Keď chce upútať pozornosť, napríklad ak nedostane jedlo načas, hlasno „jódluje“.
Výchova a socializácia
Kvôli svojej nezávislosti nie je Shiba Inu najľahšie cvičiteľné plemeno. Je inteligentný a rýchlo sa učí, no nie vždy je ochotný urobiť to, čo od neho žiadaš. Je to pes, ktorý chce všetko - nielen tvoju lásku, pozornosť a domov, ale aj tvoj obed.
Aj keď je roztomilý a milý, nezanedbávaj jeho výchovu a socializáciu od útleho veku, aby pochopil, čo je prijateľné správanie a čo nie. Uisti sa, že chápe, že nemôže vrčať ani hrýzť, aby ochránil svoje jedlo alebo obľúbenú hračku, a že iné domáce zvieratá sú priatelia, nie nepriatelia.
Je dôležité socializovať ho od útleho veku, aby sa stretol s čo najviac ľuďmi, zvieratami, obrazmi a zvukmi.
Jednou zo slabín Shiba Inu je jeho majetníckosť. Stráži všetko, vrátane hračiek, jedla či územia. Ak chceš byť úspešný vo výchove, musíš pochopiť jeho slobodomyseľnú povahu. Je veľmi inteligentný, ale nechce vždy robiť to, čo si vymyslíš. Preto ho musíš presvedčiť, že poslušnosť je jeho nápad.
Jednou z kuriozít jeho osobnosti je, že nemá rád, keď ho držíš, ani ak je to kvôli jeho bezpečnosti. Na jeho výcvik budeš potrebovať chutné, no zdravé odmeny.
Zdravie a starostlivosť
Shiba Inu žijú priemerne 12-15 rokov.
Časté zdravotné problémy
- Alergie: Inhalačná alergia (peľ, prach, plesne).
- Epilepsia: Porucha mozgu s nadmernou elektrickou aktivitou.
- Glaukóm: Zvýšený tlak v oku, ktorý môže viesť k strate zraku.
- Dysplázia bedrového kĺbu: Dedičná porucha s nedostatočným prekrvením kĺbu.
- Hypotyreóza: Nedostatočná hladina hormónov štítnej žľazy.
- Vykĺbenie jabĺčka (patella luxácia): Dedinčné ochorenie, kedy sa jabĺčko vymkne z normálnej polohy.
- Progresívna atrofia sietnice (PRA): Dedičné ochorenie očí vedúce k slepote.
Extra tip: Hoci väčšina Shiba Inu žije dlhý a šťastný život, kvôli náchylnosti na vyššie uvedené choroby je dobré uzavrieť poistenie domáceho zvieraťa už v šteniatkovom veku.
Je relatívne aktívny pes, no treba dávať pozor, aby si ho neprekrmoval, pretože nadbytočné kilogramy môžu viesť k problémom s kĺbmi.
Starostlivosť o Shiba Inu je jednoduchá a nevyžaduje veľkú pozornosť. Raz alebo dvakrát mesačne mu zastrihni pazúry, ak sa prirodzene neobrusujú, aby si predišiel bolestivým zlomeninám a iným problémom. Na udržanie zdravých zubov pravidelne odstraňuj povlak, ktorý by pri nedostatočnej starostlivosti viedol k tvorbe zubného kameňa. Zubný kameň môže dlhodobo spôsobiť ochorenia zubov a ďasien. Medzi čisteniami zubov ti môže veľmi pomôcť prírodná, výživná žuvacia maškrta.
História plemena
Shiba Inu je storočia jedným z obľúbených štvornohých spoločníkov v Japonsku. Pôvodne ho využívali ako loveckého psa. V 20. rokoch 20. storočia ho začali nazývať „shiba“. Slovo „inu“ znamená v japončine pes, no pôvod predpony „shiba“ má viacero vysvetlení. „Shiba“ znamená „krovie“, čo odkazuje na kríky, ktorých listy na jeseň sčervenajú. Niektorí tvrdia, že plemeno dostalo meno preto, že tieto psy lovili v takýchto krovinách.
Hoci je Shiba Inu dlhodobo považovaný za jeden z národných pokladov Japonska, ani to ho neuchránilo pred takmer úplným vyhynutím počas druhej svetovej vojny. Po vojne prežili iba tri línie Shiba Inu. Epidémia psinky v roku 1952 plemeno ďalej ohrozila. Na záchranu Shiba Inu sa začal chovný program, ktorý kombinoval dva odlišné typy: robustnejší, s hrubšími kosťami, pochádzajúci z horských oblastí a používaný na lov, a druhý s dlhšími nohami.
Plemeno bolo prvýkrát dovezené do USA v roku 1954, no vážnejší chov alebo výstavné účely začali až koncom 70. rokov 20. storočia. Prvý vrh sa narodil v roku 1979. Americký Kennel Club uznal plemeno v roku 1993.