Novofundlandský pes, známy aj ako "nežný obor", je plemeno s bohatou históriou a jedinečným charakterom. Pôvodne vyšľachtený na kanadskom ostrove Newfoundland ako pomocník rybárov a námorníkov, tento mohutný pes si získal srdcia ľudí po celom svete svojou láskavou povahou a oddanosťou.
Pôvod a história plemena
Novofundlandský pes má svoj pôvod na kanadskom ostrove Newfoundland, kde sa pôvodne vyvinul ako pomocník pre miestnych rybárov a námorníkov. Toto plemeno sa vyznačuje silnou, robustnou stavbou tela a vysokou odolnosťou voči nepriaznivým poveternostným podmienkam. Novofundlandský pes sa podieľal na každodennej práci miestnych obyvateľov, pomáhal pri ťahaní ťažkých rybárskych sietí, záchrane topiacich sa osôb a dokonca ťahaní malých člnov k brehu. Hoci presný pôvod plemena nie je úplne známy, predpokladá sa, že novofundlandský pes vznikol krížením európskych rybárskych psov, ktoré na ostrov priviezli námorníci a osadníci, so severskými psami, ktoré priniesli Vikingovia. Prvá zaznamenaná zmienka o tomto plemene sa objavila v 18. storočí, keď kapitán Cartwright opísal "pozoruhodného novofoundlandského psa" vo svojich denníkoch. V roku 1860 sa novofundlandský pes predstavil na prvej výstave psov v Birminghame, vo Veľkej Británii, a o 15 rokov neskôr bol zaregistrovaný v anglickom Kennel Clube.
Klasifikácia FCI: 1. skupina - pinče, bradáče, molosoidné a švajčiarske salašné psy, 1. Skupina. Novofundlandský pes je veľké, silné pracovné plemeno známe svojou jemnou povahou a blízkym vzťahom k rodine. Novofundlanďan je schopný pracovný pes, skvele vybavený na prácu na zemi aj vo vode. Je vynikajúcim plavcom, dokáže utiahnuť ťažký náklad, no zároveň ho jeho priateľská povaha predurčuje na rolu spoločníka a rodinného psa. Výnimočným je aj jeho vzťah k deťom. Novofundlandský pes má mohutnú, svalnatú konštitúciu tela a dlhú hustú srsť, prispôsobenú odolávať chladnému kanadskému počasiu. V našom klimatickom pásme mu viac vyhovuje zima, pričom sa do určitej miery dokáže prispôsobiť aj teplejšiemu počasiu.
Povaha a temperament
Novofundlandský pes má jemnú, mierumilovnú povahu a je známy ako „nežný obor.“ Jeho trpezlivá a pokojná povaha z neho robí ideálneho rodinného spoločníka. S deťmi vychádza výborne, pričom dokáže byť ohľaduplný a trpezlivý. Tento pes vyžaduje silné emocionálne prepojenie so svojou rodinou a má tendenciu byť pri každej príležitosti nablízku. Zvykne byť prítulný, miluje objatia a pozornosť, ktorú si naozaj užíva. Voči cudzím ľuďom je priateľský a nebojí sa nadviazať kontakt. So psami a inými zvieratami vychádza spravidla dobre a zriedka šteká.
Novofundlandský pes je oddaný, láskavý spoločník, ktorý je ideálny pre aktívnych majiteľov, čo milujú pobyt pri vode a majú dostatok priestoru a času na jeho každodennú starostlivosť. Novofundlandský pes je veľký pes s veľkým, láskavým srdcom. Miluje ľudí i zvieratá a zvlášť k deťom sa chová jemne, nežne a starostlivo. Novofundland vyniká svojou pokojnou povahou, vernosťou a oddanosťou svojmu majiteľovi a jeho rodine. Veľmi zle znáša samotu, preto by si ho nemal zaobstarávať niekto, kto je veľa zaneprázdnený a nemohol by sa psovi plne venovať.
Novofundlandský pes je známy svojou milou a priateľskou povahou. Je inteligentný, zvedavý, miluje deti a najšťastnejší je keď je so svojou rodinou. Je to obrovský plyšový macík rodiny. Ako každý pes, aj fundlák potrebuje skorú socializáciu s rôznymi prostrediami, zvukmi, ľuďmi a inými zvieratami pokým je ešte šteniatko. Niet pochýb o tom, že novofundlandský pes je vhodný k deťom. Je k nim veľmi tolerantný, čo je veľmi dôležité pretože tento veľký maznák s hustou srsťou je pre deti ako magnet. Každý pes, bez ohľadu na plemeno, je však jedinečná osobnosť a preto by sa nemal nechávať s malými deťmi bez dozoru. Najmä preto, lebo ich môže neúmyselne prevrhnúť alebo zastrašiť svojou veľkosťou.
Vzhľad a fyzické charakteristiky
Novofundlandský pes je veľké plemeno s mohutným telom a hustou, nepremokavou srsťou. Srsť je dlhá, hustá a rovná s jemnou podsadou, ktorá poskytuje ochranu pred chladom aj vodou. Vďaka svojej veľkosti sa prirovnáva k malému medveďovi. Psy dosahujú výšku približne 71 cm v kohútiku s hmotnosťou okolo 68 kg, sučky sú menšie, s priemernou výškou 66 cm a hmotnosťou 54 kg.
Novofundlandský pes je veľký, mohutný, silný pes, ktorý predtým slúžil na ťahanie ťažkých bremien. Mohutná hlava svojim pomerom zodpovedá zvyšku tela. Malé oči s laskavým výrazom sú uložené pomerne hlboko. Uši sú posadené po stranách hlavy a tesne priliehajú k lícam. Silný, svalnatý krk prechádza vo svalnaté telo. Hrudník je hlboký s dobre klenutými rebrami. Novofundlandský pes má silné a svalnaté končatiny zakončené okrúhlymi labami. Medzi prstami je silne vyvinutá kožná riasa. Novofundlandský pes má silný, husto osrstený chvost, ktorý mu pri plávaní slúži ako kormidlo. Srsť novofundlandského psa je vodeodolná a je tvorená krátkou, hustou podsadou a stredne dlhú až dlhú krycou srsťou. Standard povoľuje čiernu, bieločierny alebo hnedú farebnú variantu. Dospelý jedinec má priemernú výšku v kohútiku 66-71 cm a v dospelosti dosahuje priemernej hmotnosti 54-60 kg. Toto veľké plemeno sa môže tešiť z priemerného veku dožitia 8 až 12 rokov.
Novofundlanďan je veľký pes s mohutnou postavou a silným telom. Veľká hlava s malými, pomerne hlboko uloženými očami je cez silný a svalnatý krk spojená so svalnatým telom. Pre toto plemeno sú typické silné a svalnaté končatiny s okrúhlymi labami, medzi prstami sa nachádzajú plávacie blany. Husto osrstený chvost pes využíva pri plávaní ako kormidlo. Srsť je dlhá a hustá, odolná proti vode a tvorená je krátkou, hustou podsadou a dlhšou krycou srsťou. Podľa štandardu sú povolené 3 farebné varianty - čierna, hnedá alebo bielo-čierna. V kohútiku môže merať novofundlandský pes 69 až 73 cm, sučky sú o niečo menšie, dosahujú 64 až 68 cm. Samce oproti sučkám mohutnejšie a hmotnosť dospelého jedinca môže byť 50 až 70 kg.
Zdravie a choroby
Novofundlandský pes je od prírody zdravý a otužilý, ale ani jemu sa nevyhýbajú choroby. V priebehu života sa môže vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu, Addisonova choroba, šedý zákal, epilepsia, rakovina alebo hypotyreóza. Rovnako ako u iných psov veľkých plemien môže dôjsť k žalúdočnej torzii.
Novofundlandské psy sú náchylné na niektoré choroby a aj keď nie všetky sa s nimi počas života stretnú, je dôležité o nich vedieť ak si zvažujete zaobstarať šteniatko. Je dedičné ochorenie pri ktorom zadné končatiny dobre nezapadajú do kĺbových lôžok, čo spôsobuje voľnosť kĺbového spoja a vedie k postupnej degeneratívnej artritíde bedrových kĺbov a ich nehybnosti. Na dyspláziu bedrových kĺbov sú novofundlandské psy obzvlášť náchylné a preto by ste si pri výbere šteniatka mali preveriť, aký stupeň DBK (0 - 4) mali rodičia šteniatka. Žiaden z rodičov by nemal mať stupeň DBK vyšší ako 1. Ide o rovnaké ochorenie ako vyššie spomínaná DBK, no postihuje lakťové kĺby. Ide najmä o aortálnu stenózu, pri ktorej nedostatočná funkcia aortálnej chlopne obmedzuje prietok krvi zo srdca do aorty (hlavná srdcová tepna) a telo nie je dostatočne zásobované okysličenou krvou. Torzia žalúdka sa vyskytuje najmä pri väčších plemenách psov so širokým hrudníkom. Ide o akútny, život -ohrozujúci stav, pri ktorom sa psovi pretočí žalúdok. Dochádza k nemu najmä ak pes zožerie naraz väčšie množstvo jedla, vody a následne sa prudko pohybuje. Žalúdok sa nafúkne, pretiahne a pretočí sa okolo svojej osi. Dochádza k priškrteniu pažeráka a okolitých ciev, čo má za následok ešte väčšiu tvorbu plynov a odumieranie vnútorných orgánov v dôsledku nedokrvenia. Toto ochorenie je spôsobené nedostatočnou produkciou hormónu tyroxín štítnou žľazou. Tyroxín je hormón zodpovedný za správny vývoj a fungovanie metabolizmu. Príznakmi môžu byť kožné problémy a problémy so srsťou, znížená fyzická aktivita, únava, nadváha, pohlavné problémy, obmedzený rast a mentálna retardácia u šteniat. Liečba je celoživotná a spočíva v pravidelnom užívaní tyroxínu.
Náchylnosť newfoundlandského psa na očné choroby nie je o nič väčšia ako u iných veľkých plemien. Nižšie uvedené očné choroby patria medzi najčastejšie pozorované. Pri akejkoľvek zmene vo vzhľade alebo slzení oka, neváhajte navštíviť veterinára.
- Katarakty: Katarakt je strata priehľadnosti očnej šošovky, tzv. zákal. Ostré videnie môže byť obmedzené len na malú plochu šošovky, alebo môže dôjsť k úplnej strate zraku pri obojstrannom úplnom zákale. Malé katarakty majú malý vplyv na videnie psa. Primárne katarakty sa vyskytujú u niektorých plemien, iným plemenám sa vytvárajú sekundárne po iných dedičných chorobách ako atrofia sietnice alebo glaukóm. Veľa kataraktov je dedičných. Nededičné katarakty sa objavujú tiež ako výsledok iných chorôb, traumy, otravy alebo metabolických chorôb. Genetika dedenia tejto choroby nie je definovaná, pravdepodobne je dedená autozomálne recesívne s výskytom v ktoromkoľvek veku zvieraťa. Ak sa Vám zdá, že pes má problémy s videním a/alebo si všimnete zmenu farby zrenice, pôjde pravdepodobne o katarakt. Veterinár diagnostikuje túto chorobu pomocou ophtalmoskopu. Býva často diagnostikovaná pri rutinnej prehliadke, pričom pes nemusí vykazovať známky zhoršeného videnia. Katarakty bývajú odstránené chirurgicky. Rozhodnutie, či odstrániť alebo neodstrániť katarakt, záleží na viacerých faktoroch, akými je napríklad: progresívnosť kataraktu, stupeň zhoršenia videnia a temperament psa.
- Ektropium: Ektropium je defekt tvaru viečka, pri ktorom dochádza k jeho vytáčaniu smerom von. Viečko je uvoľnené, dochádza k abnormálnej expozícií oka, čo často vedie k jeho podráždeniu. Je pravdepodobné, že ektropium je viazané na viac génov (polygénna dedičnosť), ktoré ovplyvňujú kožu a iné štruktúry, ktoré vytvárajú viečka. U ťažkých plemien sa stáva, že stredná časť spodného viečka je často postihnutá ektropiom, kdežto v kútikoch oka sa môže vyskytnúť entropium. Psi postihnuté ektropiom sú náchylné na alergické alebo bakteriálne zápaly spojiviek (zápal tenkej membrány, ktorá pokrýva povrch oka a vnútorné okraje viečok). Tiež sa u nich môže vyvinúť syndróm suchého oka (keratoconjunctivitis sicca) v dôsledku zníženej možnosti vlhčenia oka a čistenia rohovky. Psi s ektropiom bežne majú zhnisané sliznaté výlučky v kútikoch oka, začervenalé exponované spojivky a zníženú produkciu sĺz. Okrem iného na stanovenie diagnózy sa používa Schirmerov slzný test. So stredne ťažkým ektropiom sa nespája žiadne liečenie. Ak sa vyskytnú druhotné problémy, ako zápal spojiviek, liečia sa tie. Ťažšie ektropium, ktoré vedie k chronickým problémom spojeným s dráždením oka, je chirurgicky eliminované odstránením malého kúska tkaniva z okraja očného viečka, čím spodné viečko nadobudne správny tvar. Ektropium, ako genetická vada, by mala byť eliminovaná výberom jedincov, ktorí ňou netrpia.
- Entropium: Entropium je vtáčanie očného viečka do vnútra oka, najčastejšie spodného viečka. Toto dráždi povrch oka (rohovku) a v konečnom dôsledku môže spôsobiť zhoršenie zraku. Entropium patrí medzi vrodené choroby. Jeho dedičnosť je ovplyvnená niekoľkými génmi podobne ako v prípade ektropizmu. U nášho plemena postihuje, ako už bolo spomenuté, kútiky oka (pozorované v americkom chove). Zvyčajne sú postihnuté obe oči. Na Slovensku bolo najčastejšie pozorované entropium spodného viečka, vyskytujúce sa zväčša na jednom oku. Choroba sa prejaví zvyčajne pred dovŕšením prvého roku psa. Entropium spôsobuje slzenie a zrýchlené mrkanie. Pes môže byť citlivý na svetlo a môže si škriabať okolie očí. Chronické podráždenie, spôsobené vtočeným viečkom, môže spôsobiť hnisavý zápal rohovky a zjazvenie, ktoré je bolestivé, a ak nie je liečené, môže poškodiť zrak a viesť k úplnej slepote. V závislosti na stupni podráždenia rohovky a dĺžke trvania, sa prejavujú aj iné príznaky. Veterinár na stanovanie stupeňa entropizmu použije fluorescenčné farbivo, ktoré má odhaliť prípadný hnisavý zápal rohovky. Entropium môže byť odstránené chirurgicky. Ak je to možné, je najlepšie počkať s operáciou, kým pes dospeje, pretože dovtedy sa všetky tvárové štruktúry menia a rastú. Občas býva potrebné previesť viac ako jednu operáciu - je lepšie postupovať v odstraňovaní po menších krokoch. Entropizmu je možné predísť vhodným selekčným chovom s vyraďovaním postihnutých jedincov. Vyskytuje sa zriedkavejšie ako vyššie spomínané ektropium a jedince trpiace jednou z týchto vád sú z chovu vyraďované.
- Tretie viečko: Tretie viečko je trojuholníková štruktúra vo vnútornom kútiku oka, ktorá občas môže čiastočne zakrývať oko. Má dôležitú úlohu pri chránení povrchu oka a pri produkcií sĺz. Často dôjde k vychlípeniu jej žľazy (produkuje slzy), ktorá sa v prvotných štádiách môže vrátiť na pôvodné miesto, ale nedá sa vylúčiť recidíva. Pri vychlípení dochádza k treniu rohovky. Nebolo potvrdené, žeby táto choroba bola dedičná, avšak plemeno patrí k tým s predispozíciou k nej. Riešením je chirurgické prišitie žľazy do vnútra tretieho viečka. Nedoporučuje sa jej odstránenie, pretože žľaza produkuje 30 až 60% sĺz a jej odstránením by sa mohol vyvinúť syndróm suchého oka.
Leptospiróza u psov je infekčné ochorenie vyvolané baktériami rodu Leptospira. U psov sa vyskytuje predovšetkým vo forme tzv. Weilovej choroby a Stuttgartskej choroby psov. Pôvodca Weilovej choroby je Leptospira icterohaemorrhagiae, pôvodca Stuttgartskej choroby psov je Leptospira canicola. Psi sa môžu nakaziť najmä priamym kontaktom s chorými jedincami prípadne priamym alebo sprostredkovaným kontaktom s hlodavcami, ktorí väčšinou sami zjavne neochorejú, ale často po celý život vylučujú Leptospiry močom. Weilova choroba sa vyskytuje najmä u mladých psov. Oneskorenie pri diagnostike a liečbe môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám, preto je dôležité všímať si akékoľvek zmeny v správaní a zdravotnom stave vášho psa.
Starostlivosť a životné podmienky
Starostlivosť o novofundlandského psa je náročná, najmä kvôli jeho hustej, dvojvrstvovej srsti, ktorá ho chráni pred chladom i vlhkosťou. Ideálne je vyčesávať psa každý druhý deň, aby sa predišlo problémom so zamotaním srsti, zápalom kože či parazitom. Tiež je potrebná pravidelná kontrola pazúrov psa a kontrola uší - veľké a ovisnuté uši môžu byť náchylné na zápaly.
Na to aby ostala hustá, dlhá srsť novofundlandského psa čistá a krásna si vyžaduje česanie minimálne raz do týždňa. Zabráni sa tak zauzlovaniu a vytváraniu zhlukov srsti spolu s nečistotami. V období pĺznutia (2 krát do roka) je nutné česať ešte častejšie. Novofundlandský pes potrebuje pravidelný pohyb. Nie je to vytrvalostný bežec, no každodenná intenzívna aktivita prospieva jeho fyzickému i psychickému stavu. Ideálnou aktivitou pre fundláka je plávanie, keďže je na tento typ pohybu dobre vybavený (má plávacie blany a vode odolnú srsť) a pohyb vo vode nezaťažuje jeho kĺby. Špeciálnu starostlivosť si toto plemeno vyžaduje vo veku od štyroch do siedmych mesiacov, kedy šteňa prudko rastie a je náchylné na vznik porúch opornej sústavy tak, ako iné obrie plemená.
Hoci je novofundland pomerne pokojný, nesmie sa zabúdať na to, že denne potrebuje primeranú dávku pohybu. U šteniat je potrebné pridávať pohyb postupne, aby v čase rastu nedošlo k poškodeniu vyvíjajúceho sa pohybového aparátu. Šteňatá by si tiež nemala hrať na tvrdom povrchu a namáhať sa častou chôdzou do schodov. Novofundlandský pes je veľmi odolný voči chladu a je uspôsobený k celoročnému vonkajšiemu chovu. Je preto vhodný najmä na vidiek, pretože v mestskom byte by trpela. Novofundlandský pes sa najčastejšie chová ako rodinný spoločník alebo pracovný pes, k ťahanie bremien. Svoju schopnosť ťahať môže uplatniť tiež v niektorom psom športe. Pre svoj veľmi kladný vzťah k vode je tiež často využívaný ako vodný záchranár. Aby srsť nestratila svoju kvalitu nesmie sa strihať, ale udržuje sa len pravidelným vyčesávaním. Vzhľadom k tomu, že novofundlandský pes miluje vodu a veľmi rád pláva, nie je nutné ho kúpať, pretože ak má prístup k vode, obstará si kúpeľ sám. Rovnako ako u ostatných plemien sa odporúča vykonávať pravidelnú kontrolu očí u uší a niekoľkokrát týždenne ústnu hygienu, ktorá zbaví ďasná baktérií, ktoré spôsobujú nepríjemný zápach z úst zvieraťa.
Výživa
Výživa novofundlandského psa má zásadný vplyv na jeho zdravie, kondíciu a najmä na správny vývin kĺbov a kostí. Kvôli veľkej hmotnosti a rýchlemu rastu počas šteňacieho obdobia je vhodné podávať kvalitné krmivo s vysokým obsahom mäsa, ktoré poskytne dostatok bielkovín pre podporu svalov a pohybového aparátu, no zároveň obmedzený obsah tukov, aby sa predišlo nadmernej hmotnosti. Krmnú dávku rozdeľte na dve až tri denné porcie, aby ste minimalizovali riziko torzie žalúdka, na ktoré je toto veľké plemeno náchylné.
Šteňatá psov veľkých plemien rastú veľmi rýchlo. Preto je veľmi dôležitý správny výber krmiva, aby sa im zaistil pomalý, trvalý rast. Najjednoduchšie je vybrať na trhu niektoré z krmív, určených pre psy veľkých plemien, ktoré obsahuje v potrebnom pomere všetky látky, vitamíny a minerály. Denná porcia by mala byť rozdelená do viacerých kŕmnych dávok v priebehu dňa. Veľkosť kŕmnej dávky ovplyvňuje okrem veku psa tiež ročné obdobie a množstvo energie, ktoré pes vydá v priebehu dňa.
Novofundlandský pes by mal dostať dva krát denne kvalitné krmivo. Ideálnou voľbou je BARF strava no postačia aj granule či iné krmivá pre psy doplnené o čerstvé potraviny (mäso, vajcia, zelenina, ovocie). Samotné množstvo krmiva závisí od veľkosti a aktivity, ktorú konkrétny pes počas dňa vynakladá.
Spoznajte Najunikátnejšie Psie Plemená Na Svete
Výcvik
Výcvik nie je nevyhnutný, ale u psov tejto veľkosti je nanajvýš vhodný. Našťastie novofundlandský pes patrí medzi dobrých študentov. Výcvik by mal byť konzistentný a vedený pozitívnym spôsobom za použitia pochvál a odmien.
Výcvik šteniatka by mal začať hneď potom, ako si novofundlanďana priveziete domov. Nie je to však problém, pretože je zvyčajne ľahko cvičiteľný. Novofundlandský pes by mal dostať dva krát denne kvalitné krmivo. Ideálnou voľbou je BARF strava no postačia aj granule či iné krmivá pre psy doplnené o čerstvé potraviny (mäso, vajcia, zelenina, ovocie). Samotné množstvo krmiva závisí od veľkosti a aktivity, ktorú konkrétny pes počas dňa vynakladá.
Novofundlandský pes potrebuje denne primeranú dávku pohybu, nielen v podobe dlhých prechádzkach, ale aj psích športov, napr. aport a agility. Tréning by nemal byť jednotvárny a mal by byť zábavou.
tags: #novofundlandsky #pes #choroby