Tento majestátny inteligentný pes očaril už nejedného chovateľa. Československý vlčiak je čoraz obľúbenejšie plemeno psov, ku ktorému sa Slovensko a z časti aj Česko hrdo hlási. Oficiálne ho radíme medzi slovenské národné plemená. Jedinečné vlastnosti tohto psa upevňuje jeho vlčia krv, ktorá mu putuje v žilách po svojom priamom predkovi - karpatskom vlkovi.
Pohľad na toto prekrásne stvorenie vzbudzuje v mnohých z nás rešpekt, ktorý si patrične zaslúži, ale jeho oddanosť z neho zároveň robí skvelého spoločníka. Nesie v sebe najlepšie vlastnosti nemeckého ovčiaka a výbušnosť vlčej časti génov, takže neskúsený chovateľ by si kúpu tohto plemena mal naozaj premyslieť. Napriek svojim skvelým vlastnostiam dokáže byť (pri nesprávnej výchove) naozaj nebezpečným ako pre zvieratá, tak aj pre ľudí.
História a pôvod plemena
História tohto zaujímavého plemena psa siaha až do polovice 50. rokov minulého storočia, keď bol vykonaný veľmi odvážny biologický experiment. Vo vtedajšej ČSSR skrížil biológ Karel Hartl nemecké ovčiaky s karpatskými vlkmi. Poverila ho tým armáda, nakoľko hľadala služobné psy, ktoré by boli lepšie prispôsobené extrémnym poveternostným podmienkam vo vysokých oblastiach československého pohraničia. Okrem toho mali byť psy veľmi ostražité.
Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie.
V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil.
Krátka srsť je hustá s rovnými chlpmi. Typické sfarbenie plemena je strieborné a žltosivé sfarbenie so svetlou maskou. V zime pokrýva celé telo hustá podsada, ktorá spolu s krycou srsťou vytvára mohutné osrstenie. Srsť sa mení dvakrát ročne, čo predstavuje výzvu.
Vzhľad a stavba tela
Československý vlčiak je veľký pes, vzhľadom pripomínajúci vlka. Má pevne stavané telo obdĺžnikového tvaru. Na prvý pohľad je možné rozlíšiť samca od samice. Ich úzke, šikmé oči sú jantárovej farby a trojuholníkové uši sú veľmi pohyblivé, zachytávajúce zvuky z okolia. Končatiny sú pevné, umožňujúce psovi vznešený a elegantný klus. Labky sú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie.
Samce zvyčajne dosahujú výšku v kohútiku približne 65 cm. Na druhej strane, sučky zvyčajne nedorastú vyššie ako 60 cm. Pokiaľ ide o hmotnosť, samce vážia najmenej 26 kg a samice 20 kg.
Hlava československého vlčiaka má typický znak, ktorý jasne odlišuje samcov od samíc a má ľahko klenuté čelo s len mierne výrazným stopom. Úzke, šikmo uložené oči, ktoré sú spravidla jantárovej farby, vytvárajú typický intenzívny výraz vlčiaka. Jeho trojuholníkové stojace uši sú stredne veľké a poukazujú na pôvod vlka, rovnako ako aj na jeho široký repertoár reči tela.
Povaha a temperament
Československý vlčiak je veľmi temperamentný pes s vynikajúcim zmyslom pre orientáciu v teréne a vysokou úrovňou aktivity. Veľký dôraz sa kladie na jeho cvičitelnosť. Krížením vlka a nemeckého ovčiaka sa vytvorili nové povahové rysy, pričom vlčiak si zachoval anatomické prvky vlka, ktoré mu umožňujú byť výborným bežcom a schopným vytrvalostným športovcom.
Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný v porovnaní s nemeckým ovčiakom. Toto plemeno má svojskú osobnosť a nie je naklonené vykonávať činnosti, ktoré považuje za zbytočné. Nevhodné je ho cvičiť prísnym drilom, aký je bežný u nemeckého ovčiaka. Ak vlk nie je motivovaný potravou, stráca záujem o vykonanie povelu.
Československý vlčiak je veľmi naviazaný na svorku, či už ide o psí alebo ľudský kolektív. Veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov. Toto plemeno je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom. Ak si zaobstaráte toto plemeno, môžete očakávať, že skoro vôbec nešteká, ale za to viac vyje. Ďalším znakom sú silné lovecké inštinkty, preto je vhodné ich venčiť na vodítku. Ideálne je zaobstarať si dlhé stopovacie vodítko, aby sa pes mohol poriadne prebehnúť.
Zdravá nedôvera a určitá rezervovanosť sú dnes podľa normy FCI vyslovene žiaduce. Zodpovedným chovom, dôslednou výchovou a komplexnou socializáciou je však možné tieto vlastnosti nasmerovať pozitívnym a spoločensky vhodným spôsobom. V uvedených podmienkach sa z československého vlčiaka môže stať nebojácny spoločník, ktorý sa pri výcviku ukáže ako veľmi poslušný a učenlivý. Jeho verná oddanosť svojmu pánovi sa z tohto hľadiska javí ako veľmi užitočná.
Starostlivosť a výchova
Československý vlčiak je náročné plemeno, ktoré potrebuje veľa pohybu a pravidelnú psychickú stimuláciu. Ideálny je pre neho život na vidieku, kde má dostatok priestoru na pohyb. Starostlivosť o srsť nie je náročná, stačí pravidelné česanie počas obdobia presrsťovania. Dôležité je tiež dbať na stav zubov, pazúrov a uší.
Výchova československého vlčiaka si okrem množstva fyzickej a psychickej aktivity vyžaduje najmä veľa času a dôslednosti. Nedostatočná výchova, nezmyselné násilie alebo zanedbávanie môžu mať v prípade tohto plemena psa nebezpečné následky. Hoci je od prírody dobromyseľný a na človeka by bezdôvodne nezaútočil, je to veľmi sebavedomý a silný pes, ktorý sa v prípade zlého zaobchádzania vzbúri a sám prevezme kontrolu nad „svorkou“.
Autorita, sebadôvera, skúsenosti, ale aj trpezlivosť a schopnosť psa primerane pochváliť sú nepostrádateľné vlastnosti, ktorými by ste mali disponovať. Je dôležité, aby ste psovi už od šteniatka pridelili úlohu “najnižšie postaveného” v rodine a umožnili mu získať dobré skúsenosti s touto pozíciou vo všetkých oblastiach života. Svojho citlivého a ľahko ustráchaného štvornohého priateľa začnite čo najskôr opatrne privykať na nové prostredie, ľudí, zvuky alebo iné zvieratá. Každý deň mu ukážte niečo nové. Aj keď je to len dieťa na kolobežke alebo traktor na poli. A dajte mu pocit, že sa s Vami ako vodcom svorky môže cítiť bezpečne a že nie je potrebné zasahovať.
Československý vlčiak je mimoriadne temperamentný a najmä šteniatka radi skúšajú Vaše hranice. Predmety, ktoré sa môžu rozbiť a ktoré sú pre Vás dôležité, by ste preto mali pred príchodom šteniatka radšej schovať.
Zdravie a výživa
Československý vlčiak má po svojich predkoch celkom pevné zdravie. Je to húževnatý a odolný pes, ktorý zvyčajne netrpí chorobami. Zaujímavosťou tohto plemena je, že fenky hárajú len raz ročne, zatiaľ čo väčšina iných plemien hára dvakrát do roka.
Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu. Tieto psy majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom.
Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne. Tento prístup pomáha predchádzať tráviacim problémom a zabezpečuje správne vstrebávanie živín. Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržiavať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam.
Počas vývoja plemena došlo, žiaľ, v niektorých fázach k príbuzenskej plemenitbe. Takto sa vyvinuli rôzne dedičné ochorenia. U československého vlčiaka sa častejšie vyskytuje dysplázia bedrového kĺbu. U renomovaných chovateľov sa však všetkým šteniatkam robia vyšetrenia na vylúčenie náchylnosti na toto ochorenie.
Pre koho je československý vlčiak vhodný?
Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. Jeho história, temperament a potreby sú výnimočné, čo robí z tohto plemena skvelého spoločníka pre aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní investovať čas a energiu do jeho výcviku a socializácie.
Vzhľadom k jeho povahe musí byť tento pes intenzívne fyzicky aj psychicky vyťažený, aby bol z neho vyrovnaný a spokojný spoločník. Môže byť z vlčiaka rodinný pes? Rovnako dôležitá ako dostatok pohybu a aktivity, ako aj dôsledný a láskyplný výcvik, je starostlivá a predovšetkým včasná socializácia. To môže prirodzene plachého psa zbaviť strachu z cudzích ľudí, zvierat a situácií a pripraviť ho na život v našej spoločnosti. Československý vlčiak môže byť po správnom výcviku a socializácii využívaný aj ako rodinný pes. Najmä pri kontakte s deťmi vystupuje do popredia trpezlivá a láskavá stránka tohto nesmierne verného, aj keď zároveň veľmi náročného psa.
Výchova: Veľa času a dôslednosti. Človek, ktorý trávi niekoľko hodín denne mimo domova v práci a po práci si rád vyloží nohy, určite nie je vhodným majiteľom pre tohto aktívneho a citlivého vlčiaka.
Škola Zvierat - Československý Vlčiak
Ak máte dobre oplotený pozemok, robustného vlčiaka môžete chovať aj vonku. Keďže má však rád spoločnosť a nerád zostáva dlho sám, druhý pes by mu v tomto prípade určite prospel. V prípade zlého počasia potrebuje mať možnosť uchýliť sa na suché chránené miesto. Samozrejme, dlhodobý pobyt vonku a voľné pobehovanie po Vašom pozemku nenahradí spoločné prechádzky a výlety do prírody. Pes potrebuje pevné puto s majiteľom a nikdy by nemal zostať sám príliš dlho.
Koľko stojí československý vlčiak? Československý vlčiak od renomovaného chovateľa stojí v priemere 1 100 až 1 500 eur.