Pyrenejský horský pes, známy aj ako Patou, je impozantné plemeno s bohatou históriou a jedinečnou povahou. Jeho pôvod siaha do drsného prostredia Pyrenejí, kde sa po stáročia využíval ako spoľahlivý strážca stád oviec a dobytka. Títo psi boli šľachtený na nezávislosť, húževnatosť a ochranárske inštinkty, čo z nich robí výnimočných spoločníkov pre tých, ktorí im dokážu poskytnúť správne prostredie a výchovu.
Presná história tohto plemena z francúzskej strany Pyrenejí nie je známa, ale vieme, že sa po tisícročia používalo ako strážne plemeno na ochranu oviec a dobytka pasúceho sa v horách. Boli nájdené skameneliny, ktoré naznačujú existenciu tohto typu plemena pred dobou bronzovou (1800 - 1000 pr. n. l.). V Pyrenejách je známy už od stredoveku, kedy bol využívaný na ostrahu zámkov; jeho existencia bola zdokumentovaná Gastonem Phoebem už v 14. storočí. V 17. storočí slúžil tiež ako cenený spoločenský pes, okrem iného bol známy na dvore Ľudovíta XIV. Prvý podrobný opis tohto plemena v knihe grófa von Bylandt pochádza z roku 1897. O desať rokov neskôr bol založený prvý klub chovateľov a v roku 1923 nechal Spolok milovníkov pyrenejských horských psov zapísať prvý oficiálny štandard plemena u SCC (Société Centrale Canine de France).
Pyrenejský horský pes (originálny názov: Chien de Montagne des Pyrénées) už niekoľko storočí vytvára neoddeliteľnú súčasť Pyrenejských pastvín, kde stráži stáda oviec pred šelmami. Avšak, už od štrnásteho storočia bol využívaný ako neohrozený strážca hradov a zámkov. Výraznejšej pozornosti sa plemenu dostalo v 17. storočí, keď bol Pyrenejský horský pes domácim miláčikom Francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a zrejme práve tu sa na rozdiel od iných pastierskych plemien vytvorila jeho mimoriadne silno rozvinutá citová väzba k ľuďom a naviazanosť na majiteľa. Prvý podrobný opis plemena bol publikovaný koncom 19. storočia, konkrétne v roku 1897. Dnešný štandard plemena, sa od pôvodného odlišuje iba v niekoľkých detailoch. V porovnaní s mnohými plemenami je skutočne výnimočné, že si pyrenejský horský pes zachoval svoj typ. Samozrejme, že moderná doba a hlavne výstavy psov postupom času mali vplyv aj na naše plemeno, a to hlavne v niektorých krajinách.
Vzhľad
Pyrenejský horský pes je veľký, silný, pričom však elegantný dlhosrstý pes obdĺžnikového formátu. Má masívnu stavbu tela a môže dosiahnuť pôsobivé veľkosti. Dospelý samec pyrenejského salašníckeho psa môže vážiť až 60 kg, sučky sú o niečo ľahšie. Výška v kohútiku by mala byť 70-80 cm, sučky 65-75 cm. Nejde o príliš veľkú hlavu s malými, jantárovo hnedými očami a malými visiacimi trojuholníkovými ušami. Krk je krátky, ale silný. Chrbtová časť je široká a silná, hrudník je široký, dlhý, nie príliš hlboký. Končatiny sú silné, rovné, na zadnej strane dobre osrstené. Chvost je dlhý, bohato osrstený, v pokoji nesený dole, pri vzrušení sa stáča nad chrbát. Hustá, silná srsť môže byť zvlnená a na krku tvorí hrivu.
Sfarbenie je biele, prípadne so sivými, žltými či oranžovými znakmi na hlave, na ušiach, na koreni chvosta. Ako ostatné francúzske pastevné plemená má aj pyrenejský horský pes paspárky. Je to jeden zo znakov plemena a sú nevyhnutné pre uchovnenie. Pazúriky sa na paspárkoch musia často strihať, pretože sa neobrusujú ako tie ostatné.
Pyrenejský pes má veľmi hustú srsť s bohatou podsadou. Mal by byť dlhý, priliehavý a vlnený. Je najdlhší na chvoste, krku a nohách a tvorí chochol, krúžok a nohavice. Sfarbenie môže byť biele alebo biele so sivými, oranžovými alebo béžovými škvrnami.
Povaha a temperament
Pyrenejský horský pes je pokojný, vyrovnaný a veľmi trpezlivý pes, ktorému je agresivita cudzia. Svôjmu majiteľovi je priislovne verný a oddaný rodine aj deťom. Svedomite však dokáže ochrániť zverené územie. Je to extrémne strážne plemeno, ktoré má veľmi malý záujem o spoluprácu so svojím majiteľom, bez ohľadu na to, aké silné puto s ním má, a ako také sa veľmi ťažko cvičí. Ich pôvodná práca nie je niečo, k čomu by boli cvičené - je to inštinktívne a tieto inštinkty sú silné.
Vo svojom správaní je vyrovnaný a pokojný. Je šikovný a prirodzene veľmi učenlivý a ku svojmu okoliu sa chová jemne. Hoci je veľmi inteligentný, môže jeho výcvik komplikovať fakt, že bol vždy zvyknutý myslieť a konať samostatne. Výcvik pyrenejského horského psa vyžaduje predovšetkým dôslednosť a trpezlivosť. Majiteľ musí byť pripravený aj na to, že pyrenejský pes má tendenciu veľa štekať a to aj v noci. Vďaka vynikajúcemu sluchu začuje aj nepatrný šramot a ihneď spustí hlasný štekot.
Pyrenejský horský pes má vyrovnanú, mierumilovnú a lojálnu povahu. Je veľmi inteligentný a má prirodzené strážne schopnosti, ktoré sa prejavujú v jeho nezávislosti a schopnosti samostatne prijímať rozhodnutia. Ako strážca stád je prirodzene ostražitý a jeho dominantný a sebavedomý postoj ho predurčuje na ochranu rodiny a majetku. Tento pes je zároveň mimoriadne nežný a priateľský k ľuďom, najmä k deťom, a často sa označuje za veľkého miláčika rodiny. Výborný strážny pes s výnimočným sluchom má však tendenciu štekať, a to najmä v noci, kedy sa často aktivuje jeho ostražitý inštinkt. Aj napriek tomu, že býva obozretný voči cudzím, nikdy sa bezdôvodne nespráva agresívne.
Zatiaľ čo pyrenejské psy môžu byť láskyplnými a milujúcimi spoločníkmi svojich rodín, majú sklon k agresii voči cudzím psom, najmä psom podobnej veľkosti. Cudzím ľuďom budú v lepšom prípade nedôverovať, v horšom prípade môžu pyrenejské psy reagovať agresívne na tých, ktorých považujú za nevítaných a nebezpečných, preto sa odporúča starostlivá socializácia a výcvik. Často sú opisované ako svojhlavé a tvrdohlavé, v skutočnosti ide o plemeno dlho šľachtené použiť agresiu, ak to považujú za nutné, a vedené k nezávislosti a samostatnému rozhodovaniu bez svojich majiteľov.
Pyrenejský horský pes je extrémne strážne plemeno, ktoré má veľmi malý záujem o spoluprácu so svojím majiteľom, bez ohľadu na to, aké silné puto s ním má, a ako také sa veľmi ťažko cvičí. Ich pôvodná práca nie je niečo, k čomu by boli cvičené - je to inštinktívne a tieto inštinkty sú silné.
Výcvik a socializácia
Pyrenejský horský pes je prirodzene nezávislý a potrebuje majiteľa, ktorý mu dá jasné hranice a správnu socializáciu už od šteniatka. Výcvik je náročnejší kvôli jeho nezávislosti a vrodeným inštinktom, ktoré ho vedú k samostatnému rozhodovaniu. Preto je vhodné pracovať s ním pozitívnym spôsobom a motivovať ho odmenami, ktoré dokáže oceniť. Ako strážny pes je ostražitý a stráži svoje územie, a preto je potrebné ho učiť prijať aj nových ľudí a zvieratá, aby vedel rozlišovať medzi priateľom a potenciálnym nebezpečenstvom.
Šteniatka musia byť vychovávané veľmi pozvoľna, aby sa zabránilo nadmernému zaťažovaniu ich rastúcich kostí a citlivých tkanív, a aj u dospelých psov treba dbať na postupné zvyšovanie fyzickej záťaže. Výcvik šteniat musí prebiehať veľmi pozvoľna, aby sa zabránilo nadmernému zaťažovaniu ich rastúcich kostí a citlivých tkanív, a aj u dospelých psov treba dbať na postupné zvyšovanie fyzickej záťaže.
Majiteľ musí byť pripravený aj na to, že pyrenejský pes má tendenciu veľa štekať a to aj v noci. Vďaka vynikajúcemu sluchu začuje aj nepatrný šramot a ihneď spustí hlasný štekot.
Pyrenejský horský pes je extrémne strážne plemeno, ktoré má veľmi malý záujem o spoluprácu so svojím majiteľom, bez ohľadu na to, aké silné puto s ním má, a ako také sa veľmi ťažko cvičí. Ich pôvodná práca nie je niečo, k čomu by boli cvičené - je to inštinktívne a tieto inštinkty sú silné.
Pri správnej výchove však akceptuje svojho majiteľa ako vodcu svorky a akceptuje každú ním vpustenú návštevu. Preto síce ohlasujú každého hrozivým štekotom, no rovnako srdečne ho vítajú, keď ho majiteľ pustí dnu.
Výcvik šteniatka strážcu hospodárskych zvierat!
Starostlivosť
Starostlivosť o pyrenejského horského psa je náročnejšia, predovšetkým kvôli jeho hustej a dlhej srsti. Srsť je potrebné česať aspoň raz týždenne, aby sa predišlo jej zamotaniu a splstnateniu. V období pĺznutia je to ešte dôležitejšie. V opačnom prípade sa srsť zamotá a vyzerá matne a nezdravo. Okrem srsti je dôležité pravidelne čistiť uši a oči, najmä ak sa pes pohybuje vonku alebo v prašnom prostredí. Kontrola zubného povlaku a pravidelné skracovanie pazúrov sú tiež súčasťou základnej starostlivosti.
Psy obrích plemien majú rovnako obrí apetít a potrebujú vyváženú stravu obsahujúcu minerály a vitamíny na podporu kĺbov a chrupaviek. Kŕmenie pyrenejského horského psa je kľúčové najmä počas obdobia rastu, keď je potrebné dbať na správny pomer živín. Odporúča sa kvalitné nízkokalorické krmivo pre veľké plemená s optimálnym obsahom bielkovín a nižším obsahom tuku, aby sa predišlo rýchlemu rastu a problémom s kĺbmi. Rovnako ako u väčšiny veľkých plemien, je potrebné dbať na vyvážený pomer vápnika a fosforu v krmive. Odporúča sa krmivo s vysokým obsahom mäsa bez obilnín, ktoré môže zabezpečiť dostatok energie a podporiť zdravú stavbu tela.
Títo psi sa pohybujú veľmi hladko a elegantne.
Sfarbenie a kvalita srsti u pyrenejského horského psa môže vyvolávať pocit, že je toto plemeno náročné, čo sa týka jej starostlivosti. Opak je však pravdou. Srsť je v podstate nenáročná na úpravu a starostlivosť z hľadiska dlhosrstého plemena. Tu jednoznačne platí, že menej je viac. Hlavne pri nadmernej starostlivosti o srsť, ju môže majiteľ zničiť a trvá dlho kým sa zregeneruje. Srsť pyrenejského horského psa je samočistiaca a aby si zachovala svoju pre niekoho až zázračnú vlastnosť, je dôležité správať sa k nej vlastne tak, ako aj k samostatnému pyrenejovi a teda - prirodzene a naturálne. Základným pravidlom je, že srsť sa nesmie umývať šampónom, upravovať sprejmi, kondicionérmi, fúkať fénom a podobne. Srsť obsahuje akurátne množstvo prirodzeného mazu, tak aby tvorila akési ochranné brnenie voči poveternostným podmienkam (neprepustí sneh a ani slabší dážď, zimu ale aj teplo). Pravá pyrenejská srsť je pevná ale príjemná na dotyk, pri priaznivom počasí vždy pôsobí čistým dojmom a nezapácha. Keďže pyrenejská srsť nevytvára nadmerné množstvo mazu, považuje sa za jeden z najmenej agresívnych typov srsti pre alergikov. Aj keď sa váš pyrenej zašpiní v daždivom blatovom počasí a máte pocit, že už nikdy nebude čistý, na druhý deň po uschnutí vás čaká úplne nový čistý pes. Blato a nečistoty zo srsti po uschnutí samé opadajú, pri väčšom množstve blata si môžeme pomôcť prečesaním. Pyrenejský horský pes by sa mal poriadne vyčesať hlavne v období keď začne zhadzovať zimnú podsadu, vtedy je jedine čas na častejšie česanie tak, aby sa zbavil odumretej srsti, čo je ale raz ročne. Inak počas roka sa odporúča celkovo prečesať psa 1 x za dva mesiace.
Potrebujú pravidelné kúpanie a to nie je jednoduchá úloha! Včasné privyknutie na psí salón je zásadné, ak nie ste pripravení tohto psa celý život upravovať sami.
Zdravie
Pyrenejský horský pes je zvyčajne zdravé a odolné plemeno. Avšak, ako všetky veľké plemená, aj on je náchylný na niektoré ochorenia, najmä na problémy s pohybovým aparátom, ktoré môžu súvisieť s jeho hmotnosťou a rýchlym rastom. Starostlivosť o kĺby už v mladom veku, kvalitná strava a vyvážené aktivity môžu pomôcť predchádzať mnohým zdravotným problémom.
Pyrenejské horské psy majú tendenciu mať problémy s kĺbmi. Toto plemeno často trpí dyspláziou bedrového kĺbu, ktorá, ak sa nelieči, môže viesť k problémom s pohybom a značným bolestiam. Stojí za to dať svojmu psovi vitamíny a kolagén, ktoré podporujú kĺby.
Všeobecne sa jedná o veľmi odolné, húževnaté a zdravé psie plemeno. Ako všetky veľké psie plemená je aj Pyrenejský horský pes náchylný na choroby pohybového aparátu. Vyskytnúť sa môžu rastové problémy pohybového aparátu, dysplázia bedrového kĺbu, lakťová dysplázia alebo luxácia pately. Z ďalších chorôb možno spomenúť Addisonovej chorobe, entropium alebo šedý zákal. V prípade chirurgických zákrokov je potrebné mať na pamäti zvýšenú citlivosť na lieky a anestetiká.
Ideálny majiteľ a životné podmienky
Ideálni majitelia pyrenejských psov majú bohaté skúsenosti s chovom hospodárskych zvierat, sú spokojné so životom s odmeraným plemenom, ktoré chce byť väčšinu času vonku, a dokážu bezpečne zvládnuť svojho psa tým, že zaistia, aby sa nikdy nestretol s cudzími ľuďmi (alebo jednoducho, aby nemal žiadne návštevy).
Toto plemeno sa hodí skôr do bezdetných domácností alebo už s dospelými deťmi. I keď sú psy všeobecne považované za vhodných domácich maznáčikov k deťom, treba deti a psy naučiť vzájomnému rešpektu. Pyrenejský horský pes môže byť láskyplný a priateľský k vlastnej rodine, ale neodporúča sa do domova s deťmi, kde sa budú vyskytovať ďalšie deti a častejšie návštevy.
Tento mimoriadne veľký pes vyžaduje dostatok priestoru, najlepšie na rozľahlých vidieckych usadlostiach. Nezbytná je pravidelná starostlivosť o srsť, aby nedochádzalo k jej plstnateniu.
Pyrenejský horský pes je ideálny pre skúsených chovateľov, ktorí majú dostatok času na jeho výchovu, starostlivosť a aktivity. Najlepšie sa mu bude dariť v rodinnom dome s veľkým pozemkom, kde môže voľne behať a mať prehľad o svojom území. Je skvelý pre aktívnych majiteľov, ktorí sa venujú turistike a outdoorovým aktivitám, keďže pyrenejský horský pes miluje pobyt na čerstvom vzduchu a v prírode.
Ak má zateplenú búdu, môže byť pyrenejský pes chovaný celoročne vonku. Každý deň potrebuje pravidelnú dávku pohybu, aby zostal v dobrej zdravotnej kondícii a tiež preto, aby sa nezačal nudiť. Mimo uzavreté a oplotené priestory by mal byť vždy vedený na vodítku. Pyrenejský horský pes je skvelý spoločník pre turistiku a ak chcete so svojím psom prevádzkovať nejaký šport, môžete skúsiť dog-trekking, treibball alebo pastierstvo.
Pyrenej jednoznačne potrebuje mať rodinu, potrebuje ju, aby mal svoj zmysel života. Nie je to pes samotár a už rozhodne nie je vhodný ako pes niekde na stráženie len vecí a majetku. Potrebuje okolo seba „živé objekty“, teda buď rodinu alebo zvieratá. Potrebuje byť plnohodnotnou súčasťou svojej rodiny, chce cítiť vašu blízkosť, pretože tak vás vie predsa najlepšie ochrániť.
Keby som mala opísať pyrenejského psa tromi slovami, pre mňa by to bola HRDOSŤ, CITLIVOSŤ a OCHRANA. Je to výnimočný pes, ktorého jediným poslaním bolo strážiť „svoju rodinu“ a je jedno či tou rodinou bolo obrovské stádo oviec, či kôz, dom plný detí, alebo honosný zámok. Váš život už nikdy nebude taký, ako pred kúpou pyrenejského horského psa. Či chcete, alebo nie, zmení sa.
Zistíte, že aj keď občas máte pocit, že váš pyreneják na vás zvysoka kašle, že nie ste stredobodom jeho sveta, opak je pravdou. Miluje vás a jeho jediným poslaním je chrániť vás a vašu rodinu - jeho rodinu, a to aj za cenu tvrdohlavého odmietania vašich povelov, neuposlúchnutia, pretože nič nie je pre neho dôležitejšie, ako vaša bezpečnosť.
Hovorí sa, že pyreneja robí výnimočným jeho pohľad. Keď sa na vás pozrie, jednoducho vás jeho oči pohltia, a máte pocit, že sa v nich skrýva neskutočná múdrosť a láska. Jeho pohľad je skutočne výnimočný a podmanivý.
Už pri prvom stretnutí s pyrenejom si naozaj uvedomíte, že máte jednoducho potrebu správať sa k nemu inak, ako ste boli do teraz zvyknutí k iným psíkom. Máte od prvého momentu dojem, že komunikujete so seberovným partnerom, ktorý vám absolútne rozumie. Nemáte potrebu sa obmedziť na komunikáciu v poveloch, ale tak nejako automaticky používate celé vety a slovné spojenia. Jediné, čo vás vtiahne do reality, že je to stále len pes, je to, že vám neodpovie slovom.
tags: #pyrenejsky #horsky #pes #axon #lumini