Pri výbere nového psieho spoločníka sa mnohí ľudia stretávajú s dilemou, ktoré plemeno si vybrať. Dve plemená, ktoré sa niekedy zamieňajú alebo porovnávajú, sú nemecký špic a samojed. Hoci obaja patria do skupiny špicov, ich pôvod, vzhľad, povaha a nároky na starostlivosť sa výrazne líšia.
Nemecký špic: Starobylý európsky spoločník
Nemecký špic je jedným z najstarších plemien psov pôvodom z Európy. V minulosti bol využívaný ako strážca. Prvý klub špicov vznikol v roku 1910 v Nemecku. V niektorých krajinách bol chov špicov mierne odlišný, napríklad v Anglicku a v USA vznikol typ Pomeranian - (trpasličí špic) a keeshond (vlčí špic).
Charakteristickým črtom špicov je krásne a bohaté osrstenie. Výnimočným je taktiež ich mohutný golier okolo krku, ktorý by nám mohol pripomínať hrivu “leva”. Líščia stredne veľká hlava s prefíkanými očami a odstávajúcimi ušami dodávajú špicovi spoznateľný výzor. Nos špicov je čierny, malý a okrúhleho tvaru. Stredne veľké oči, ktoré sú mandľového tvaru s čiernym sfarbením.
Nemecký špic sa vyskytuje v niekoľkých farebných variantoch a veľkostiach. Výška sa líši podľa variantu: vlčí špic / keshond: 49 cm +/- 6 cm, veľký špic: 46 cm +/- 4 cm, stredný špic: 34 cm +/- 4 cm, malý špic: 26 cm +/- 3 cm, trpasličí špic/pomeranian: 20 cm +/- 2 cm. Farba srsti môže byť tiež rôzna. Vlčí špic keeshond: vlkošedá, veľký špic: čierna, hnedá, biela, stredný špic: čierna, hnedá, biela, oranžová, vlkošedá, malý špic: čierna, hnedá, biela, oranžová, vlkošedá a trpasličí špic/pomeranian: čierna, hnedá, biela.
Povaha a temperament nemeckého špica
Nemecký špic je energický pes, ktorý miluje spoločnosť svojho pána. Sú veľmi aktívne a radšej by behali po dvore alebo dome, než aby oddychovali na gauči a maznali sa. Títo menší psíkovia sú nedôverčiví voči cudzincom, takže môžu dosť štekať v prítomnosti neznámych ľudí. 🐶 Nemecký špic je roztomilý úžasniak. Je to inteligentný, všestranný pes, ktorý vyzerá ako chlpatá gulička, s ktorou sa rozhodne nudiť nebudete. Hoci na prvý pohľad vyzerá ako malý plyšový medvedík, skrýva sa v ňom osobnosť plná energie, temperamentu a odhodlania. Tento chlpáč si je veľmi dobre vedomý svojej hodnoty a niekedy sa chová, ako by bol centrom vesmíru. Nemecký špic je pes, ktorý má svoje vlastné názory a dokáže byť prekvapivo vytrvalý. Aj napriek tomu, že je to drobček, chráni svoju rodinu, ako by to bol doberman. Rozhodne mu nechýba hravosť, zvedavosť a tvrdohlavosť. Pokiaľ mu nenastavíte jasné hranice, môže si myslieť, že kapitánom je tu on. Pokiaľ sa ale budete venovať výchove, budete tu mať skvelého parťáka.
Nemecký špic je energický a odvážny pes, ktorý je rád stredobodom pozornosti. Nemecký špic je vždy ochotný zapojiť sa do všetkého, čo sa okolo neho šustne. Má tendenciu byť ostražitý a upozorniť na akýkoľvek problém, ktorý nastane. Je to pes, ktorý si musíte všímať, pretože nemá rád samotu. Špicovia sú lojálni a majú naozaj silné puto so svojou rodinou. Sú to úžasní strážcovia a cudzím ľuďom najprv vôbec neveria. Aj keď sú to tvrdohlavci tvrdohlaví, dajú sa vycvičiť a dokonca ich to bude aj baviť. Samozrejmosťou je kladná motivácia v podobe maškrty. Sú to, dá sa povedať, štekači obecné, upozornia na všetko, čo sa deje okolo nich. S trpezlivým výcvikom je ale možné toto správanie zmierniť. Milujú svoju rodinu nadovšetko a bez váhania by ju ochránili vlastným telom.
Starostlivosť o nemeckého špica
Srsť nemeckého špica vyžaduje pravidelné kefovanie, aby zostala zdravá a krásna. Takže ak nemáte radi kefovanie, bude pre vás lepší nejaký krátkosrstý krásavec. Títo psi milujú pohyb a prechádzky, ale prispôsobia sa aj životu v byte, pokiaľ budú pravidelne pobehovať vonku. Rozhodne nie je dobré ich nechať iba doma a chodiť s nimi von iba na 10 minút vykonať potrebu.
Rovnako ako u všetkých plemien psov je potrebné pravidelne navštevovať veterinára. Váš veterinár vám môže pomôcť vytvoriť rutinu starostlivosti, ktorá udrží vášho psa zdravého. Nemecké špice sú náchylné na obezitu, a preto by sa nemali prekrmovať. Aspoň raz za týždeň kontrolujte uši či oči. Nezabudnite zastrihávať svojmu psovi nechty skôr, ako budú príliš dlhé. Zuby by ste im mali čistiť častejšie, pretože toto plemeno je náchylné na problémy so zubami.
Špicovia sa dožívajú krásneho veku, ale aj napriek tomu sa nájdu choroby, ktoré toto plemeno trápia, ako je luxácia pately, dysplázia lakťového kĺbu alebo sa môžete stretnúť s potravinovými aj inými alergiami. Môžu trpieť aj na očné problémy. Pravidelné veterinárne prehliadky sú základom pre zdravie psa. Starostlivosť si zaslúži zuby, ktoré inak môžu mať zubný kameň a potom aj problém s ďasnami.
Výchova a výcvik špica vám nezaberie veľa z času, vzhľadom na jeho inteligentnú povahu a veľké úsilie učiť sa novým veciam. S chutnými maškrtkami máte vopred vyhrané.
Kŕmenie nemeckého špica
Kvalitná strava zodpovedajúca veku, veľkosti a aktivite psa je základ pre zdravého a šťastného hafana. Sledujte vždy váhu a kondíciu psa a prispôsobte tak dávky podľa potreby. Odporúča sa kŕmenie dvakrát denne a pridávanie vitamínov a minerálov do stravy. Vždy je dobré čítať zloženie a vyvarovať sa lacným granulám s vysokým obsahom obilnín. Je dôležité dbať aj na to, aby pes mal k dispozícii vždy dostatok čistej vody. Pokiaľ nechcete psovi dávať granule, môžete zvoliť Barf. Vždy je dobré kontrolovať, ako vybraná strava vyhovuje psiemu zažívaniu. Ako príklad uvedieme, že sú psovi podávané granule, ale pes zvracia. Lekár si nie je istý, čím to je, a nakoniec sa ukáže, že psovi vadil obsiahnutý lepok. Potom stačí nasadiť bezlepkové granule a všetko je v poriadku. Všímajte si, či si napríklad ohrýza častejšie priestory medzi pazúrikmi alebo sa často škrabká. A v neposlednom rade by mal mať hafan po správnej strave dobré a pravidelné vyprázdňovanie. Ďalej odporúčame zvoliť vhodné doplnky stravy, ktoré sú dobré napríklad na srsť, kĺby, zažívanie alebo proti zápachu z úst.
Krmivo sa najčastejšie rozdeľuje do dvoch denných dávok, ale kľudne môžete svojho psíka kŕmiť aj raz za deň. Krmivo pre psíkov je buď v suchej alebo mokrej forme. Kvalitné krmivo pre psov má vždy uvedené všetky zložky na obale. Kvalitne spracované krmivo obsahuje vysoký obsah bielkovín živočíšneho pôvodu. Najčastejšou formou, ktorú si majitelia psov zvolia je kŕmenie granulami. Ak by ste sa rozhodli pre tento typ kŕmenia, odporúčam vám vždy si preštudovať zloženie, ktoré sa nachádza na zadnej strane balenia granúl.
Samojed: Severský pes s priateľskou povahou
Samojed je saňový pes, ktorý potrebuje veľa pohybu a miluje ľudí, hlavne deti. Vyskytuje sa len v bielej farbe, poprípade s jemným oranžovým melírom.
Samojed je nádherný pes. Žil s nami takmer 15 rokov, najprv rok v byte, potom sedem rokov v rodinnom dome, kde mal prístup ako do domu tak na dvor, a zvyšok života zase v byte. Nejspokojenější bol v našej prítomnosti, povedala by som teda, že skôr v tom byte. Srsti má veľa a tak aj v byte jej bolo veľa, bolo to teda obdobie náročné na upratovanie, mali sme všade koberce (aby to neklzalo a netrpeli kĺby, a aj my ich máme radšej), takže som denne vysávala byt.
Povaha a temperament samojeda
Samojed je pes saňový, ktorý potrebuje veľa pohybu a miluje ľudí, hlavne deti. Samojed je zlatý pes, zaobstarávali sme ho k malým deťom (7 a 3 roky), nikdy som nemala strach, že by sa niečo stalo. Ale deti boli vychované a cepované, čo si môžu dovoliť.
Samojed je pes, ktorý potrebuje veľa pohybu a miluje ľudí. Hlavne deti. Ale naučí sa aj strážiť. Inak sa samojed vyskytuje len v bielej farbe, poprípade s jemným oranžovým melírom.
No a ste si vedomá, že ho možno nikdy nepustíte z vodítka? Takže nejaké spoločné venčenie na voľno asi nedopadne? Plus mu dať pohyb v záprahu, asi veľa pohybu..A do bytu to fakt moc pes nie je...A príde mi, že vyberáte podľa vzhľadu, tie plemená nemajú nič spoločné, čo ste vymenovala. Takže si reálne povedzte, čo tomu psovi poskytnete..A potom vyberte plemeno, podľa potrieb a potom, ktoré sa vám páči.
Takže: mám samojeda a nikomu by som ho v živote do bytu neodporučila. Máme dom so záhradou a aj keď za nami do domu chce, chvíľu poleží a ide si radšej ľahnúť von. Ak nie, tak trajdá po dome z miesta na miesto a nevie kde ležať, pretože je mu stále teplo. Už je mu 8 rokov.
Samojed je nádherný pes. Ten náš sa narodil v roku 1993 v chovateľskej stanici, ktorá dávno neodchováva. Bol zo spojenia jedincov dvoch vtedajších najúspešnejších CHS - Alatna a Jamamba. Žil s nami takmer 15 rokov, najprv rok v byte, potom sedem rokov v rodinnom dome, kde mal prístup ako do domu tak na dvor, a zvyšok života zase v byte. Nejspokojenější bol v našej prítomnosti, povedala by som teda, že skôr v tom byte. Srsti má veľa a tak aj v byte jej bolo veľa, bolo to teda obdobie náročné na upratovanie, mali sme všade koberce (aby to neklzalo a netrpeli kĺby, a aj my je máme radšej), takže som denne vysávala byt.
Na krmivo je úsporný, kŕmila som kvalitnými granulami tzv. at libitum, teda v miske stále nasypané, žral kedy chcel. Zožral cca 30 dkg granulí denne - v dospelosti. Zuby mal až do smrti všetky.
Povaha - zlatý pes, zaobstarávali sme ho k malým deťom (7 a 3 roky), nikdy som nemala strach, že by sa niečo stalo. Ale deti boli vychované a cepované, čo si môžu dovoliť. Vonku do cca jedného roka som ho mohla pustiť a prišiel na privolanie. V puberte sa to zlomilo a privolanie začalo byť nespolahlivé, desaťkrát prišiel a po jedenástej odbiehol. Taktiež sa v ňom v tej dobe prebudil lovecký pud. Nedariilo sa mi privolanie docvičiť tak, aby bolo naozaj spoľahlivé. To viedlo k tomu, že sme začali vodiť na dlhom vodítku. Denne sme vyrážali na minimálne jednu dlhú prechádzku 5 - 10 km podľa okolností.
Dost dobre nechápem, prečo idete od psov typu bull k severanovi. Odporúčam zvoliť niečo iné, trebárs práve toho stredného pudla, ako píše koňadra, alebo chodského psa, krátkosrstú aj dlhosrstú kóliu (NIE border kóliu),...
No a ako ste si vedomá, že ho možno nikdy nepustíte z vodítka? Takže nejaké spoločné venčenie na voľno asi nedopadne? Plus mu dať pohyb v záprahu, asi veľa pohybu..A do bytu to fakt moc pes nie je...A príde mi, že vyberáte podľa vzhľadu, tie plemená nemajú nič spoločné, čo ste vymenovala. Takže si reálne povedzte, čo tomu psovi poskytnete..A potom vyberte plemeno, podľa potrieb a potom, ktoré sa vám páči.
Takže: mám samojeda a nikomu by som ho v živote do bytu neodporučila. Máme dom so záhradou a aj keď za nami do domu chce, chvíľu poleží a ide si radšej ľahnúť von. Ak nie, tak trajdá po dome z miesta na miesto a nevie kde ležať, pretože je mu stále teplo. Už je mu 8 rokov.
Pár samojedov poznám. Za prvé jediná plemená, ktoré by som si neporiadila do bytu sú severské. Navyše ak vás uchvátilo plemeno ako je stafbul alebo staford, tak to sa so samojedom nedá porovnať. Známa síce so samojedom jazdí na cvičák a cvičí, ale oproti bull plemenám je samojed vcelku nezávislý. On cvičí proste pretože musí, až tak moc ho to nebaví. Ten čo ho znám je síce na paničku fixovaný, je to tiež dané tým, že je s ňou takmer 24 hodín denne. Stačí mu, keď má paničku na dohľad, pomazliť sa príde málokedy a nejaký bližší kontakt moc nevyhľadáva. Inak čo ste písala, že so psom chcete cez víkend absolvovať výlety s kamarátmi, to zvládne takmer každé plemeno, alebo miešanec z útulku.
Keďže sa v texte spomína aj možnosť využitia samojeda v záprahu, môžeme predpokladať, že toto plemeno je vhodné pre aktívnych ľudí, ktorí mu dokážu zabezpečiť dostatočný pohyb. Pri výbere plemena je dôležité zohľadniť nielen vzhľad, ale predovšetkým povahu a potreby psa.
Takže si myslíte, že môžete vycvičiť samojeda
Starostlivosť o samojeda
Na krmivo je úsporný, kŕmila som kvalitnými granulami tzv. at libitum, teda v miske stále nasypané, žral kedy chcel. Zožral cca 30 dkg granulí denne - v dospelosti.
Čo sa týka starostlivosti o srsť, je potrebné pravidelné česanie, aby sa predišlo plstnateniu a aby srsť zostala zdravá a krásna. Samojedi majú hustú srsť, ktorá ich chráni pred chladom, ale v teplých mesiacoch sa môžu prehrievať.
Vonku do cca jedného roka som ho mohla pustiť a prišiel na privolanie. V puberte sa to zlomilo a privolanie začalo byť nespolahlivé, desaťkrát prišiel a po jedenástej odbiehol. Taktiež sa v ňom v tej dobe prebudil lovecký pud. Nedariilo sa mi privolanie docvičiť tak, aby bolo naozaj spoľahlivé. To viedlo k tomu, že sme začali vodiť na dlhom vodítku. Denne sme vyrážali na minimálne jednu dlhú prechádzku 5 - 10 km podľa okolností.
Rozdiely v správaní
Zatiaľ čo nemecký špic je často popisovaný ako ostražitý a dobrý strážca, samojed je známy svojou priateľskou a spoločenskou povahou, najmä voči deťom. Nemecký špic môže byť náchylnejší k štekotu ako upozornenie, zatiaľ čo samojed je menej teritoriálny a viac zameraný na interakciu s ľuďmi. Nemecký špic je energický pes, ktorý miluje spoločnosť svojho pána. Samojed je pes saňový, ktorý potrebuje veľa pohybu a miluje ľudí.
| Kritérium | Nemecký špic | Samojed |
|---|---|---|
| Pôvod | Európa (Nemecko) | Severné Rusko (Sambia) |
| Veľkosť | Rôzne varianty (od trpasličieho po vlčieho) | Stredne veľký až veľký |
| Srsť | Hustá, dvojitá, charakteristický golier | Veľmi hustá, dvojitá, biela |
| Povaha | Energický, ostražitý, dobrý strážca, nedôverčivý k cudzím, spoločenský | Priateľský, spoločenský, miluje deti, hravý, vyžaduje veľa pohybu |
| Potreba pohybu | Stredná až vysoká | Veľmi vysoká, vhodný pre aktívnych ľudí |
| Nároky na starostlivosť | Pravidelné kefovanie srsti, starostlivosť o zuby a uši | Intenzívne kefovanie srsti, starostlivosť o zuby a uši |
| Využitie | Spoločník, strážca | Spoločník, ťahanie záprahu (pôvodne) |
Pri výbere plemena je dôležité zvážiť vlastný životný štýl, skúsenosti so psami a možnosti, ktoré môžete psovi poskytnúť. Nemecký špic je všestrannejší v rámci rôznych veľkostí a farieb, zatiaľ čo samojed je charakteristický svojou bielou srsťou a potrebou veľkého množstva pohybu.