Labradorskí retrívri sú známi svojou láskavou povahou, priateľským správaním a obrovskou chuťou učiť sa. Labrador patrí medzi najobľúbenejšie psie plemená na svete, a to nielen vďaka svojmu vzhľadu, ale hlavne vďaka svojej výnimočnej povahe. Tieto psy sú veľmi oddané a majú silnú túžbu potešiť svojho majiteľa. Ak bol labradorský retríver v ranom veku správne socializovaný a cvičený, stane sa z neho perfektný spoločník pre rodiny. Skvele si rozumie s deťmi, je hravý a vždy pripravený na akýkoľvek výlet alebo dlhú prechádzku.
Korene labradora a zlatého retrívra siahajú na ostrov Newfoundland (Kanada). Ich predchodcami boli miestne psy nazývané svätojánske psy. Tieto psy si obľúbili najmä rybári, nakoľko boli známi svojou láskou k aportovaniu (noseniu) predmetov z vody i súše. Pomáhali s vyťahovaním sietí, rýb z mora a taktiež prinášali ulovené kačice. Odtiaľ je odvodený aj ich názov labradorský retríver (angl. retriever - prinášač). V 19. storočí sa s námorníkmi dostali do Anglicka, kde sa začalo s ich šľachtením. Boli krížení s poľovnými psami na účely zlepšenia loveckých vlastností, pričom hlavnou úlohou bolo prinášanie uloveného vodného vtáctva. V tej dobe sa na vzhľad dbalo menej - prevládala čierna farba. Až v priebehu 20. storočia sa začali objavovať ďalšie farby srsti a zakladali sa prvé chovateľské kluby.
Výcvik labradorského retrívra: Kedy začať?
Na úvod je dôležité zdôrazniť rozdiel medzi výchovou a výcvikom. Kým výchova by mala začať hneď, príkazy ako Sadni! Ľahni! alebo K nohe! si vyžadujú, aby šteňa bolo dostatočne zrelé. V prvom rade treba povedať, že výchova a výcvik nie je to isté. Zatiaľ čo s prvým menovaným sa odporúča začať okamžite, na povely ako Sadni! Ľahni! či K nohe! musí šteňa dozrieť. Či už si domov beriete šteniatko alebo ste sa rozhodli pre dospelého jedinca, myslite na to, že čím jasnejšie pravidlá spolužitia si hneď na začiatku nastavíte, tým skôr sa vyhnete rôznym nepríjemnostiam. Pes je nesmierne inteligentné zviera a baví ho učiť sa nové kúsky, no okrem spoločnej zábavy by mal zvládať aj dôležité pokyny a rešpektovať vás ako pána, aby ste sa na neho mohli spoľahnúť. Viete, ako na to?
Výchova vs. Výcvik
Ako sme už spomínali, pojmy výchova a výcvik sa často zamieňajú. Šteňa je vychovávané prakticky ihneď od narodenia, a to svojou mamou i psou svorkou. Prvé týždne do tohto procesu nezasahuje ani skúsený chovateľ, ktorý má priestory zabezpečené tak, aby nemusel riešiť škody či nehody. Po príchode psíka do nového domova je zodpovednosť za jeho výchovu okamžite v rukách majiteľa. Netreba na nič čakať - láskavou formou ho naučte, že dom nie je ihrisko ani toaleta. Šteňa si osvojuje nové návyky ľahšie a rýchlejšie, no ani nad starším psom „nelámte palicu“.
Oproti prirodzenej výchove psíka, ktorá prebieha bez striktných pokynov a požiadaviek, sa pri výcviku od zvieraťa požaduje, aby zvládlo niektoré úkony na váš povel, a to aj za sťažených podmienok. Napríklad pri chôdzi na vôdzke nejde iba o ťahanie - vycvičený pes by vás nemal predbiehať či „nepočuť“ vo chvíli, keď sa pohybuje na voľno. Pokiaľ vás zaujíma, ako to psíka naučiť a ktoré pokyny by mal určite poznať, čítajte ďalej.
Kedy je správny čas na výcvik psa?
Naopak, s cieleným výcvikom šteňaťa sa ponáhľať nemusíte. Skúsení cvičitelia podľa stránky spokojnypes.sk dokonca odporúčajú nechať ho trochu dospieť. Existuje viacero činností, s ktorými je vhodné počkať kvôli ich fyzickej náročnosti. Je potrebné, aby sa najprv správne vyvinul pohybový aparát psa a potom môžete začať s cvikmi, ako je pravidelné skákanie, ťahanie na postroji alebo panáčkovanie.
Mýtus, že výcvik šteniat by sa mal začať vo veku jedného roka, je veľmi škodlivý a spôsobuje len to, že chovatelia psov majú veľa klientov. Jednoročný pes je už pubertiak a v tomto veku dokonca začína zabúdať veci, ktoré sa naučil. Ak ho teda začneme cvičiť vtedy, môžeme mať vážny problém. Je to ako posielať dieťa do školy, keď má pätnásť rokov. Najlepšie je začať s výcvikom šteňaťa v prvých mesiacoch života a výcvik sa môže vykonávať už od 8 týždňov veku. Šteniatka sú ako deti - svet a každodenný život sa učia pozorovaním a skúsenosťami. Nie sú však ľudia, ich svet má trochu iné pravidlá a majú iné potreby. Šteniatka však majú s deťmi najviac spoločné to, že sa učia od samého začiatku.
Najlepšie je začať s výcvikom šteňaťa od tých najzákladnejších vecí. Tak ako sa batoľatá učia jednoduché slová a musia sa naučiť držať vidličku, aby si mohli sami pripraviť raňajky, aj u šteňaťa začíname s najjednoduchším správaním. Cvičenia musia byť krátke a vykonávané pozitívnym, hravým spôsobom. Správanie, ktoré psa učíme, by malo byť v živote užitočné.
Základné povely pri výcviku psa
Pes od nepamäti žije v svorke a prejavuje úctu voči prirodzenej autorite. A tou budete odteraz vy. U niektorých psov sa môže stať, že počúvajú iba jedného človeka, a nemusí to byť vyslovene hlava rodiny. Takéto naviazanie býva veľmi pevné a zviera dokáže prečítať reč tela svojho pána, jeho tón hlasu či malé gestá, čo však môže spôsobiť problém pri fungovaní s ostatnými členmi rodiny.
Ideálne je, aby psík rešpektoval všetkých rodinných príslušníkov a počúval na základné povely a gestá. Preto sa na úvod výcviku dohodnite na jednoznačných poveloch. „Ku mne“ neznamená to isté ako „poď sem“. Takisto nie sú vhodné príliš dlhé slovné spojenia - namiesto príkazu „Tu stoj a ani sa nepohni!“ použite jasný povel „Zostaň!“.
Tréning privolávania
Mnohí odborníci odporúčajú, aby sa pes ako prvé naučil pribehnúť na povel „ku mne“. Kým ešte nereaguje na meno, musíte jeho pozornosť upútať inak - napríklad píšťalkou alebo šušťavou hračkou. Vždy najprv vyslovte jeho meno a pridajte jasný a zreteľný pokyn.
Tréning privolávania môžete podporiť očným kontaktom alebo hrou, ktorá je zameraná práve na to, aby pes bežal čo najrýchlejšie k vám. Tieto hry obľubujú najmä šteniatka s kopou nadbytočnej energie a záľubou v maškrtách, ktoré im nezabudnite dať ihneď po uposlúchnutí povelu.
Povely "Sadni" a "Ľahni"
Na začiatok je dobré trénovať pozornosť vášho miláčika, teda aby reagoval na svoje meno. U šteňaťa v mnohých situáciách oceníte spomínaný pokyn „sadni“, ktorý by mal patriť medzi základné povely, ktoré si budete spolu skúšať. Dajte však pozor, väčšina psov má problém sadnúť si z úplného ľahu - tento úkon si vyžaduje o trochu dlhší výcvik.
Použite odmenu (maškrtu), ktorú podržte nad nosom šteňaťa. Pomaly ju posúvajte nahor a dozadu ponad hlavu šteňaťa. Keď bude šteňa sledovať hlavou potravu, sadne si. Hneď ako si váš maznáčik sadne, povedzte „dobrý“ a dajte mu odmenu. Aby sa vaše šteňa naučilo spojiť si odmenu so sadnutím, bude to treba veľakrát opakovať. Začnite s 3 krátkymi tréningami trvajúcimi len 5 minút denne.
Keď už ste naučili svojho psa sedieť, môžete ho začať učiť príkaz „ľahni“. Dajte ho najprv sadnúť a potom mu povedzte, aby si ľahol. Odmenu presuňte pred jeho predné laby a zároveň ju posúvajte preč, pričom hovorte „ľahni“.
Povely "K nohe" a "Zostaň"
Pokiaľ plánujete chodiť so psíkom na prechádzky aj bez vôdzky, dôležitý je pre vás povel „k nohe“. Môžete sa o to začať pokúšať už okolo štvrtého mesiaca života šteňaťa. To by malo kráčať pravým ramenom pri ľavej nohe svojho pána, najskôr s vôdzkou, neskôr aj bez.
Pri tréningu „zostaň“ počkajte, kým sa psík usadí a následne vyslovte povel. Zároveň ustúpte zopár krokov ďalej dozadu a udržujte očný kontakt. Pravidelným tréningom sa môžete dopracovať k výcviku, pri ktorom zviera zostane na mieste aj vo chvíli, keď vás nevidí a z miesta sa pohne až na privolanie. Tento povel môžete trénovať tiež pri kŕmení.
Problémové správanie a jeho prevencia
Pokiaľ váš pes neustále ničí nábytok, pri venčení ťahá, po vašom odchode z domu zavýja a neustále po všetkých skáče, nezúfajte. Každý psíčkar sa pri výchove a výcviku štvornohých miláčikov stretne s niečím, čo sa dá označiť za problémové správanie. To sa často spája s nedostatočnou socializáciou v ranom veku alebo pobytom zvieraťa v útulku či množiarni. Hľadať chybu v psovi však nie je na mieste - ten sa správa tak, ako sa narodil, teda ako zviera. Pokiaľ sa pustíte do výchovy a výcviku po hlave, nezrozumiteľne a nedôsledne, môžete ho namiesto naučenia základných povelov iba poriadne zmiasť.
Kedysi sa dokonca tréning psa zakladal na neustálom karhaní a trestaní, prípadne pes nosil na krku elektrický obojok. Budovanie nezdravej dominancie vo vzťahu psa a majiteľa však málokedy prináša čakaný výsledok, priam naopak. Miesto poslušného psa máte odrazu doma zviera s poruchami správania, vzdorom až agresivitou. Pes pre svoj zdravý vývoj potrebuje výcvik, no spojený s láskavosťou, trpezlivosťou a budovaním vzájomnej dôvery.
Tipy a triky pre úspešný výcvik
Pokiaľ sa práve púšťate do prvých spoločných tréningov s vaším najlepším priateľom, nechajte sa inšpirovať skúsenosťami dlhoročných psíčkarov a profesionálnych kynológov. Tí v súčasnosti odporúčajú metódu pozitívneho odmeňovania, teda že vášho psa za vhodné správanie okamžite odmeníte pochvalou, maškrtou alebo hračkou.
V prípade, že psík povel nezvládne splniť alebo vás očividne neposlúcha, logicky nedostane hračku, maškrtu ani pochvalu. Nie je však trestaný negatívnou reakciou. Pes veľmi rýchlo príde na to, že ak zareaguje na váš pokyn správne, poľahky sa dostane k svojej odmene. Táto metóda prináša výborné výsledky, pretože je pre psa veľmi zábavná, spolieha sa na jeho prirodzený intelekt a zároveň ho učí aktívnej spolupráci so svojím majiteľom. Zviera si tak osvojuje dôležité vzorce správania, z ktorých bude čerpať v dospelosti.
Hlavnou zásadou dobre zvládnutého psieho výcviku je, že ten by mal byť zábavný, spojený s odmenami a hrami. Pokiaľ je na psíkovi vidno únava, zbytočne na neho netlačte. Ideálne je vždy skončiť v najlepšom, keď zviera povely očividne bavia a zároveň ste dosiahli stanovený cieľ. Pomaly ďalej zájdete, preto sa obrňte trpezlivosťou a psa zbytočne nestresujte.
Výcvik šteniatka labradorského retrievera, prvá časť
Správna výživa a starostlivosť
Labradorský retríver je veľmi inteligentný, vnímavý a ochotný spolupracovať. Tieto vlastnosti vytvárajú výborné predpoklady pre úspešný výcvik. Ideálna je včasná socializácia a návšteva psej škôlky (kurzy pre šteňatá). S výučbou základných povelov je nutné začať čo najskôr.
Pre úspešný výcvik je kľúčová dôslednosť a pozitívna motivácia - kričanie a trestanie sú zbytočné. Nenásytný labrador rýchlo pochopí, že si maškrtu zaslúži len vtedy, keď úlohu splní podľa očakávania. Nenásytný labrador rýchlo pochopí, že si maškrtu zaslúži len vtedy, keď úlohu splní podľa očakávania.
Labradorský retríver má výbornú chuť do jedla a zvyčajne nie je v jedle vyberavý - sklon k obezite je preto jedným z hlavných bodov, na ktoré si treba dávať pozor. Pre menej aktívne psy je vhodné zvoliť nízkoenergetickú verziu krmiva, ako je Mera Pure Sensitive Lachs & Reis alebo Mera Exklusiv Sensitive Lachs & Reis. Pre športovo aktívnych psov, ktorí majú dostatok pohybu, je ideálne krmivo s mierne vyšším obsahom bielkovín na podporu svalstva, ako je Mera Pure Sensitive Hering & Kartoffel alebo Mera Exklusiv Sensitive Truthahn & Reis. To zabezpečí, že váš labrador dostane všetky dôležité živiny pre druhovo vhodnú výživu. Základom je kvalitné krmivo, ktoré neobsahuje zbytočné farbivá, dochucovadlá, konzervačné látky, cukor ani sóju.
Potraviny nevhodné pre psov
Nezabudnite, že niektoré potraviny, ktoré sú pre ľudí bežné, môžu byť pre psov toxické. Medzi ne patrí napríklad čokoláda, hrozno, hrozienka, cibuľa, cesnak, avokádo či alkohol. Vždy sa uistite, že váš pes nemá prístup k týmto potenciálne nebezpečným potravinám. V prípade akéhokoľvek podozrenia na otravu vyhľadajte okamžite veterinárnu pomoc.
Zdravie a dĺžka života
Labrador je považovaný za robustné a zdravé plemeno. Napriek tomu sa aj u neho môžu vyskytnúť dedičné ochorenia. Medzi potenciálne dedičné ochorenia patrí predovšetkým dysplázia bedrového kĺbu (DBK) alebo dysplázia lakťového kĺbu (DLK). Tieto problémy s pohybovým aparátom sú výrazne zhoršované nadváhou. Dlhodobé štúdie preukázali, že labradorskí retrívri s nadváhou majú predpokladanú dĺžku života skrátenú o jeden až dva roky.
Pri kúpe šteniatka si nezabudnite overiť zdravie a testovanie rodičov. Toto plemeno má výrazný sklon k nadváhe, preto je dôležité venovať pozornosť výberu správneho krmiva vzhľadom na aktivitu, ktorú pes vykonáva. Kŕmna dávka sa môže líšiť v závislosti od veku, hmotnosti a využitia psa. U dospelého labradora je vhodné rozložiť kŕmnu dávku na dve porcie - ráno a večer. Snažte sa kŕmenie podávať približne v rovnakom čase, aby si pes zvykol na pravidelný režim.
Priemerná dĺžka života labradorského retrívra sa pohybuje medzi 11 a 13 rokmi. Hoci väčšina labradorov žije dlhý a šťastný život, kvôli náchylnosti na uvedené choroby odporúčame uzavrieť poistenie pre domáce zvieratá už v šteňacom veku.