Leopon sa nazýva kríženec leoparda a levice. Títo kríženci boli pokusne splodené v zoologických záhradách v Japonsku, Nemeckej spolkovej republike a Taliansku. Leopony tiež produkoval vo svojom Tierparku v Hamburgu Karl Hagenbeck. Bohužiaľ z jeho pokusov sa žiadny exemplár nedožil dospelosti. Z tohto zdroja zrejme pochádzajú kože z britského múzea. Pokus o chov v Japonsku je zaznamenaný na fotografiách. Tieto fotky vyvolali veľkú polemiku o možnosti logického vysvetlenia jednej z afrických záhad - malých škvrnitých levov domorodcami nazývaných ako „marozi“.
Veľmi úspešným sa stal program Koshien Hanshin parku v Nishinomiya City v Japonsku. Tu došlo k spáreniu levice Sonoco s leopardom Kaneo. Z tohto spojenia sa narodili v roku 1959 dve mláďatá a v roku 1962 dokonca mláďatá tri. Tieto mladé boli vychovávané spoločne, hoci leopard býva klasicky, ako veľká osamelá šelma, chovaný osamote. Všetky mláďatá boli neplodné a posledný exemplár uhynul v roku 1985 vo veku 15 rokov.
Základné rysy týchto krížencov sa dajú zhrnúť do tohto stručného popisu. Leopon je väčší ako leopard a spojuje oba druhy dohromady svojim vzhľadom. Majú tmavší odtieň srsti (damasia?) a leví chvost. Samcom rastie rozptýlená hriva. Opäť sa objavila u samíc rozporuplnosť povahy spôsobená samotárskou povahou leoparda a sociálnou aktivitou levice. Mláďatá liezli po stromoch ako leopard a milovali kúpanie vo vode. Chované exempláre mali sklon k priberaniu, čo ale odborníci prisudzujú ich životu v relatívne malých klietkach, ktorý namiesto svalov vytváral tuk. Všetky uhynuté kusy z chovu boli vypreparované a uložené v múzeu v Tokiu.
Existujú neoverené správy o krížencovi samice leva s čiernym jaguárom, ktorý bol chovaný spoločne s krížencom tigra a samicou čierneho jaguára v Maui na Havajských ostrovoch. Podľa správy by mal jaglion šedú veľkú hlavu s čiernou hrivou okolo hrdla, uší a brady. Farba jeho kože mala tmavo žlto-hnedú farbu a jeho chvost bol zakončený čiernym trsom chlpov. Mal charakteristické rysy na tvárovej maske po oboch predkoch. Tmavá srsť jagliona je pripisovaná ako dominantná zvláštnosť jaguára. Fotografia iného hybrida je uchovaná v prírodopisnom múzeu v Tringu v Anglicku. Tento kríženec má leviu farbu srsti s prstencovými čiernymi škvrnami jaguára (rozetami) a stavbu tela viac ovplyvnenú jaguárom. Potomok leoparda a leva je neobyčajný tvor, ktorého vzhľad sa nepodobá ničomu inému.
Hybridné zvieratá vznikajú krížením dvoch geneticky príbuzných druhov. Vo voľnej prírode sú mimoriadne zriedkavé, a preto ich väčšinou môžete spoznať len prostredníctvom internetu - na fotografiách alebo videách. Leopon, potomok samca leoparda a samice leva, je výnimočným príkladom hybridného tvora. Disponuje telom leva s charakteristickou leopardou škvrnitou srsťou - často menšou ako u leva, no väčšou než u bežného leoparda. Jeho kratšia a menej hustá hriva len umocňuje jeho jedinečný vzhľad a správanie. Vyskytujú sa len v zajatí. Prvý zdokumentovaný leopon bol odchovaný v Kolhapure v Indii v roku 1910.
Hybridné zvieratá vznikajú buď prirodzene, keď dve druhy žijú v tesnej blízkosti, alebo ako výsledok ľudského zásahu. Vzhľadom na ich zriedkavosť sú hybridné živočíchy väčšinou dostupné len na internete. Leopon a ďalší hybridní potomkovia predstavujú úžasný príklad prírodnej diverzity a genetickej kreativity.
Hlavné znaky a ekologické otázky
Leopon kombinuje po vzhľadovej stránke znaky oboch rodičov: telo leva s leopardou srsťou, tmavší odtieň srsti a menej hustú hrivu u samcov. Mláďatá ukazovali aj zvyky oboch druhov - liezť po stromoch a radiť sa s vodou. Rozpor medzi samotárskou povahou leoparda a sociálnou aktivitou levice sa odráža aj v ich sociálnom chove a vzťahu k ostatným jedincov.
V histórii sú záznamy o experimente v Japonsku, Nemecku a Taliansku, ktoré naznačujú, že hybridné línie vznikali buď prirodzene v prostredí, alebo ako dôsledok ľudského zásahu. Názorné príklady pochádzajú z Tokia a Kolhapuru a ukazujú, že takýto materiál bol predmetom skúmaní, investigácií a často aj kontroverzií medzi zoologickými komunitami a laikmi.
Príbehy a kultúrne fatálne body
Fotografie z Japonska vyvolali diskusie o tom, či neexistujú ďalšie malé levie druhy v divokej prírode či v domácom chove u ľudí. Záujem verejnosti o tieto hybridy je z veľkej časti spôsobený ich vzácnosťou a pohľadom na genetickú diverzitu zvierat. Interiérové a muzeálne expozície po celom svete uchovávajú vzácne exempláre a artefakty, ktoré pripomínajú túto zaujímavú kapitolku zoológie.
Rýchly prehľad histórie a súčasnosti
- Prvotné pokusy o chov leopona v Japonsku, Nemecku a Taliansku.
- Lepony produkované v Hamburskom Tierparku pod dohľadom Karla Hagenbecka.
- Neúspešné ukončenia životných línií a posledné exempláre v múzeách.
- Neoverené správy o ďalších hybridných líniách, vrátane čiernych jaguárov s leopardou hybridizáciou.
- V súčasnosti sú tieto hybridy prevažne v zajatí a dostupné hlavne na internete.