Svetový deň prevencie samovrážd, ktorý sa každoročne pripomína 10. septembra, je dôležitou príležitosťou na zvýšenie povedomia o tejto vážnej problematike a na zdôraznenie potreby prevencie a podpory. Tento deň je pod záštitou Medzinárodnej asociácie na prevenciu samovrážd (IASP) v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
Samovražda je celosvetovo významným problémom verejného zdravia. Podľa štatistík WHO spácha samovraždu približne milión ľudí ročne, čo znamená, že každých 40 sekúnd si niekto zoberie život. Samovražda je dokonca druhou najčastejšou príčinou smrti vo vekovej skupine 15-29 rokov.
Na Slovensku zomrelo v roku 2014 na dokonanú samovraždu 567 osôb, čo bolo o 61 menej ako v roku 2013. V roku 2022 stúpol počet samovrážd oproti roku 2021 o 2,7 %, čo predstavuje 563 prípadov. V počte samovrážd prevažujú muži, ktorí tvoria približne 87% zo všetkých samovrážd. Najčastejšie išlo o mužov vo veku 50 - 59 rokov. Samovraždy žien tvoria z celkového počtu samovrážd 13%. Najčastejším spôsobom vykonania samovraždy u oboch pohlaví bolo obesenie, zaškrtenie a zadusenie.
Počet samovražedných pokusov bol tiež významný, pričom u mužov a žien sa najčastejšie vyskytovali vo vekovej skupine 30-39 rokov. Muži sa najčastejšie o samovraždu pokúsili sebapoškodením ostrým predmetom, ženy priotrávením liekmi. Viac ako polovicu pokusov o samovraždu vykonali slobodní ľudia. Z hľadiska pracovného stavu sa najčastejšie o samovraždu pokúsili nezamestnaní.
Podľa trvalého bydliska bolo najviac samovrážd hlásených v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji a najmenej v Košickom kraji. Najvyšší počet samovražedných pokusov bol hlásený v Bratislavskom a Trnavskom kraji a naopak najmenej ich evidujeme v Nitrianskom kraji.
Rizikové faktory a varovné signály
Samovražedné konanie môže byť reakciou na ťažký stres a rôzne životné záťažové situácie. Medzi rizikové faktory patria sociálne činitele, ako pokles životnej úrovne, vzostup nezamestnanosti a pocit osamelosti. Až 90% ľudí, ktorí dokonajú samovraždu, trpí súčasne nejakou psychickou poruchou. Známy je vyšší výskyt samovražedného konania u ľudí s ťažkými telesnými ochoreniami.
Pocity silného smútku, beznádeje, neschopnosti nájsť iné riešenie na problémy a z toho plynúce samovražedné myšlienky môžu byť súčasťou klinického obrazu depresie, závislostí, silných úzkostí či iných duševných porúch. Nie vždy však musí samovražedným myšlienkam predchádzať duševné ochorenie. Taktiež, ak sa človek ocitne v mimoriadne ťažkej životnej situácii, nemá možnosť alebo nedokáže požiadať o pomoc či porozprávať sa o tom s niekým, môže nadobudnúť pocit bezvýchodiskovosti a takéto myšlienky mu môžu napadnúť.
Samotnému rozhodnutiu spáchať samovraždu predchádza viacero fáz. Najskôr ide o nešpecifické fantázie, myšlienky o samovražde, ktorým sa človek bráni. Neskôr človek takéto myšlienky prijme, nebráni sa im a začína uvažovať o konkrétnych spôsoboch, ako si vziať život. V tejto fáze je možné rozpoznať tzv. varovné signály, ktoré človek vysiela - napr. spomenie, že by si chcel niečo urobiť, že by radšej zomrel, viac sa sociálne utiahne, obviňuje sa, sú tam zmeny nálad. V poslednej fáze dôjde k tzv. upokojeniu a okolie si myslí, že sa mu uľavilo, že je mu lepšie. Môže však ísť práve o to, že sa človek už rozhodol a zmieril s tým, že ukončí svoj život.
Je dôležité vedieť, že ľudia, ktorí o samovražde hovoria, ju v mnohých prípadoch aj spáchajú. Osem z desiatich samovrahov o svojom úmysle hovorí a dáva okoliu najavo, čo prežívajú. Tieto varovné signály spravidla nebývajú vypočuté a k samovražednému konaniu dôjde.
Mýty o samovražde
Okolo témy samovraždy existuje mnoho mýtov a stigmy, ktoré sťažujú otvorenú diskusiu a vyhľadávanie pomoci. Je dôležité tieto mýty spochybniť:
- Mýtus prvý: Diskusia o samovražde zvyšuje pravdepodobnosť, že sa o ňu niekto pokúsi. Výskum však dokazuje opak - rozprávanie o samovražde znižuje riziká súvisiace s duševným zdravím. Zapojenie sa do otvorených rozhovorov umožňuje jednotlivcom vyjadriť svoje pocity a poskytuje platformu, kde ich možno počuť.
- Mýtus dva: Tí, ktorí diskutujú o samovražde, len hľadajú pozornosť. Toto je nesprávny predpoklad. Každého, kto uvažuje o samovražde, musíme brať vážne.
- Mýtus tretí: K samovražde dôjde vždy bez varovania. Pred pokusom o samovraždu sú typické varovné signály.
Ako pomôcť
Ak máte podozrenie, že niekto vo vašom okolí bojuje so samovražednými myšlienkami, je dôležité konať:
- Ubezpečte ich, že nie sú sami.
- Vyjadrite empatiu bez toho, aby ste tvrdili, že plne rozumiete ich emóciám.
- Vyhnite sa vynášaniu súdov.
- Opakujte im ich slová, aby ste zaistili presné porozumenie, a dá im to vedieť, že aktívne počúvate.
- Opýtajte sa, či majú plán, ako sa zabiť.
- Povzbudzujte ich, aby vyhľadali odbornú pomoc.
- Ponúknite im, že ich odprevadíte do nemocnice, alebo zavolajte na krízovú linku.
V Univerzitnej nemocnici Bratislava máme tri psychiatrické pracoviská, ktoré poskytujú odbornú pomoc. Na stránkach Ligy pre duševné zdravie či IP-čka sú dostupné kontakty na odborníkov aj základné informácie, ako postupovať v prípade, že má človek alebo jeho blízky samovražedné myšlienky.
Ak psychológ zistí, že sú u človeka prítomné aj samovražedné myšlienky, väčšinou odporučí aj psychiatrické vyšetrenie. Určite je dôležité byť všímavý, vnímať, ako sa ľudia okolo nás cítia a čo prežívajú. Veľmi často vedia samovraždám zabrániť práve ľudia z najbližšieho okolia. Ak už vieme, že človek má samovražedné myšlienky, určite netreba situáciu podceňovať a ignorovať. Treba mu ponúkať možnosť, aby o svojich ťažkostiach hovoril, aby zdieľal, čo ho trápi. Ak sa nám zdôverí, jeho ťažkosti brať vážne, nebagatelizovať („to nič nie je, to zvládneš..., máš pre čo žiť...“), ale ponúknuť mu pomoc pri hľadaní riešení. Uistiť ho, že vám na ňom záleží a chcete mu pomôcť. Ak máte strach, že by si naozaj ublížil, neostávajte v tom sami a kontaktujte odborníka. Určite pomáha aj odstránenie predmetov, ktorými by si mohol ublížiť alebo vyhnutie sa rizikovým situáciám. Je dôležité, aby takýto človek neostával sám.
V celospoločenskom uhle pohľadu je určite užitočné o tejto téme hovoriť, neignorovať ju. Informovať ľudí nielen z hľadiska štatistík, ale skôr v zmysle možností riešenia a dostupnosti pomoci. V rámci individuálnych možností si uvedomiť, že takéto myšlienky sa môžu objaviť u kohokoľvek z nás, pretože nevieme, čo nás v živote postihne a ako to zvládneme.
Prevencia samovrážd: Spoločná zodpovednosť
Prevencia samovrážd je spoločnou zodpovednosťou zdravotníkov, rodiny, priateľov aj celej spoločnosti. Je dôležité vzdelávať sa o samovraždách, búrať stigmu a nebáť sa hovoriť o tejto téme otvorene. Tieto rozhovory, hoci môžu byť náročné, majú moc zachrániť život.
Krízové služby v Colorade: Zavolajte 844-493-8255 alebo text TALK na 38255
Je dôležité uvedomiť si, že aj napriek najlepším postupom liečby sú riziká spojené s duševnými poruchami, ako je schizofrénia, stále vysoké. Schizofrénia je porucha s relatívne nízkou prevalenciou, patrí však medzi 25 hlavných príčin pracovnej neschopnosti.
Zdravotníci by mali byť pripravení pomôcť ľuďom so schizofréniou prekonať problémy, ktorým čelia: klásť vhodné otázky, ponúknuť vhodnú liečbu a psychologickú podporu, vytvoriť stratégiu na zaistenie dodržiavania liečby.
Rodina a priatelia môžu využiť prístup „WAIT“ (ČAKAJTE): Dávajte pozor na známky intenzívnej úzkosti a závažné zmeny správania (Watch out). Pýtajte sa chorého, ako sa cíti (Ask). Snažte sa osobu upokojiť a zaistite, aby dotyčná osoba získala podporu (It will pass). Hovorte s ostatnými - zdôrazňujte dôležitosť rozprávania (Talk).
Spoločnosť môže pomôcť pri prevencii samovrážd prostredníctvom niekoľkých jednoduchých krokov: ponuka väčšej komunitnej podpory osobám s vysokým rizikom, obmedzenie prístupu k prostriedkom/spôsobom nutným na vykonanie samovraždy, učenie, ako zvládať emócie už v mladom veku, a otvorené rozprávanie a informovanie o všetkom, čo sa nezdá byť v poriadku.
V EÚ sú úmrtia na samovraždy 4-krát vyššie u mužov ako u žien. Medzi rokmi 2000-2011 miera dokonaných samovrážd v Európskych krajinách klesla o 20%, v Estónsku a Lotyšsku až o 35%, aj keď čísla samovrážd v týchto krajinách stále zostávajú nad priemerom EÚ. Naopak, v Grécku bol pozorovaný nárast samovrážd, aj keď tieto čísla stále patria k najnižším v Európe.
K prevencii samovrážd môžu spoločne prispieť zdravotníci, rodina aj spoločnosť.
tags: #moze #pes #spachat #samovrazdu