Vzťahy so psom môžu byť naplnené radosťou a priateľstvom, no občas sa objavia aj výzvy, najmä ak sa správanie psa nepozdáva vášmu partnerovi. Je dôležité pochopiť, že pes vníma svet inak ako človek a jeho správanie je riadené predovšetkým inštinktmi a pudmi. Toto pochopenie je kľúčové pre harmonické spolužitie.
Pes a ľudské dimenzie: Mýty a realita
Často sa pri polemikách o správaní psov stretávame s otázkou „A ty by si sa ako cítil?“. Hoci môžeme porovnávať výchovu a výcvik šteniat s malými deťmi, pokiaľ ide o ich inštinktívne správanie, porovnávať dospelého psa s dospelým človekom je už zložitejšie. Aj keď svojho psa milujeme, nemali by sme ho považovať za „kamarata“ a rovnocenného partnera v ľudskom zmysle slova. Prisudzovanie ľudských emócií a mysleniu psovi môže viesť k jeho nepochopeniu a nesprávnemu výkladu jeho správania.
Pes nemá druhú signálnu sústavu, nepozná emócie ako sklamanie, ľútosť či diskrimináciu. Vníma strach, hlad, radosť, potrebu vyprázdňovania. Nemaľujme si ilúzie o „porozumení“ na ľudskej úrovni. Pes má iný spôsob myslenia, iné vyhodnocovanie situácií, inú analýzu a iné závery, ktoré vedú k akcii.
Pes nerozlišuje medzi dobrom a zlom v ľudskom ponímaní. Pre neho neexistujú sivé odtiene, len čierne a biele. Niečo sa nesmie, ale výnimočne to môže, to nefunguje. Ak sa pes bojí palice, lebo ho majiteľ bil, nevie zdôvodniť prečo - vypestoval sa u neho nový inštinkt. Rovnako dobre naučený povel sa stáva inštinktom, preto je dril - neustále opakovanie - nevyhnutný.
Pes nejedná, jednajú jeho inštinkty a pudy. Tieto sa dajú výchovou a výcvikom ovplyvniť. Pes nevníma svoje telesné vady ako hendikep, ani trojnohý, slepý či kastrovaný pes o tom nevie. Pes nemá žiadne ľudské vlastnosti v oblasti psychiky. Nepozná priateľstvo v ľudskom zmysle, všetky vzťahy berie v rámci hierarchie svorky: alfa, tí na jeho úrovni a omegy.
Hierarchia a správanie psa
Všetky vzťahy v psom svete sú založené na hierarchii svorky. Pes vníma svojho majiteľa a ostatných ľudí v domácnosti podľa tohto usporiadania. Ak sa pes správa príliš priateľsky a neposlušne, je potrebné to okamžite napraviť nadradeným gestom alebo prísnosťou, vyžiadaním si povelov ako dôkaz toho, kto má poslúchať koho.
Je dôležité si uvedomiť, že pes je vždy podriadený jedinec, aj keď to tak nemusíme vnímať. Partnerstvo v pravom slova zmysle, kde si obaja subjekty uvedomujú rovnocennosť, nie je medzi človekom a psom možné. Pes vás za partnera nepovažuje, ak nie ste obaja beta a váš kontakt sa neobmedzuje len na hry. V takom prípade nemôžete očakávať, že vás bude rešpektovať.
Porovnávanie s človekom: Kde je hranica?
Porovnávanie psa s človekom môže byť diskutabilné a vždy závisí od uhla pohľadu. Pes, rovnako ako malé dieťa, je tvor, o ktorého sa musíme starať, dohliadať na jeho výživu, kontakt s okolím, intelektuálny rozvoj, zábavu a výchovu. Všetko mu musíme trpezlivo vysvetliť. Zanedbanie týchto potrieb u dieťaťa znamená rozmaznávanie, u psa „poludšťovanie“.
Nie je chybou, ak si na svojom psovi všimneme podobnosti s ľudskými vlastnosťami alebo vlastnosťami blízkych. Je však dôležité si uvedomiť, že ide skôr o projekciu našich vlastných pocitov a vnímania. Pes nerozumie ľudským emóciám ako je vina alebo hanba.
Niekedy si môžeme myslieť, že vieme, ako sa pes cíti. Pri rozprávaní o psoch môžeme použiť spojenie „ako by si sa cítil...“, ale myslíme tým v inom význame - snažíme sa vžiť do jeho situácie, odmyslieť si ľudské súvislosti a sústrediť sa len na to, čo vníma pes. Kto dobre pozná svojho psa, vie na 99 % predpokladať jeho správanie.
Práca a partnerstvo so psom
Pes môže byť partnerom, ale nie rovnocenným. Partnerstvo so psom má svoje pravidlá, ktoré musia byť jasné pre obe strany. Ak pes pracuje s prinútenia a v dôležitom momente sa na to „vykašle“, pretože nevidí dôvod podporiť človeka, nie je to partnerstvo. Pes musí pracovať s radosťou, nie z donútenia.
Vzťah človeka a psa môže byť založený na vzájomnom dávaní a prijímaní. Môže existovať partnerstvo, ale zviera nie je človek. Je úžasné, keď nám zviera umožňuje nazrieť do iného sveta. Ak však niekto ide cestou sústavného podriaďovania si psa, toto nikdy nezažije.
Je dôležité, aby si každý vybral, či chce mať psa ako podriadeného jedinca, alebo ako partnera. Cesta sústavného podriaďovania si psa, alebo cesta vzájomného dávania, je na každom.
Čo robiť, keď priateľovi vadí pes?
Ak váš priateľ vníma psa ako problém, je dôležité hľadať kompromis. Vysvetlite mu, ako pes vníma svet, ako fungujú jeho inštinkty a ako sa s ním dá pracovať. Ukážte mu, že pes nie je len „chlpaté zviera“, ale živá bytosť s vlastnými potrebami.
Dohodnite sa na jasných pravidlách spolužitia. Môže to znamenať, že pes nebude mať prístup do určitých častí bytu, alebo že sa priateľ bude musieť naučiť rešpektovať psa a jeho prítomnosť.
Ak je priateľ otvorený kompromisom, skúste sa dohodnúť na pravidlách, ktoré budú vyhovovať vám obom. Dôležité je, aby ste sa navzájom rešpektovali a hľadali riešenia, ktoré nebudú na úkor nikoho - ani vás, ani psa.
UČÍM ŠTĚNĚ ZÁKLADNÍ POVELY | Výcvik psa
tags: #priatelovi #vadi #pes