Rozmnožovanie akváriových rýb: Sprievodca pre chovateľov

Rozmnožovanie akváriových rýb je fascinujúci proces, ktorý sa v ľudskej starostlivosti odohráva často aj napriek podmienkam, v ktorých sú chované. V rušnom prostredí spoločenského akvária môžemať rybý pár ťažkosti s vyhľadaním teritória, v ktorom by mohol založiť rodinu. Ikry voľne kladúcich druhov ostatní obyvatelia nádrže privítajú ako potravu. Tiež larvy živorodých rýb bývajú spestrením jedálnička. Mladé ryby potrebujú na prežitie ochranu, ktorú poskytuje iba oddelená chovná nádrž. Rozmnožovanie rýb má tri fázy: aktivitu, ktorá predchádza treniu, vlastné trenie a rast poteru až do dospelosti. Pre chovateľa je výhodné, ak mu jeho znalosti dovolia odhadnúť pravdepodobný sled udalostí a môže sa na ne pripraviť. Mal by vedieť, akým spôsobom sa ryby trú, ako pre nich zariadiť nádrž a ako sa starať o ikry a plôdik.

Spôsoby kladenia a starostlivosti o ikry

Väčšina akváriových rybiek odkladá ikry. Niekoľkými rôznymi spôsobmi potom dochádza k ich vonkajšiemu oplodneniu. V niektorých prípadoch sa rodičia o svoje mláďatá starajú. Malá skupina rýb rodí živé mláďatá, u ktorých dochádza v tele matky k oplodneniu i k vývoju vajec. Mladé ryby sa potom rodia už ako miniatúry svojich rodičov.

Existuje niekoľko základných spôsobov, ako ryby kladú ikry a ako sa o ne starajú:

  1. Odkladajú ikry voľne do vody: Druhy, ktoré odkladajú ikry voľne do vody, obývajú v prírode tečúce vody, v ktorých sa ikry bez obmedzenia rozptýlia. V akváriu sa ich ikry stávajú ľahkou korisťou vytierajúcich sa dospelých rýb. Tie neváhajú zožrať vlastné ikry. Aby ste zabránili zničeniu výteru, musíte zariadiť odchovnú nádrž tak, aby rodičom zabránila v kontakte s ich ikrami.
  2. Zahrabávajú ikry do dna: Druhy, ktoré ikry zahrabávajú, sú domovom tam, kde voda každý rok úplne vyschne. Životnú kontinuitu zabezpečí iba tým, že svoje ikry uloží do bahna. Tie tam prečkajú obdobia sucha a s nástupom dažďov sa vyliahnu. Aby sme týmto rybám umožnili vrodený spôsob trenia, pokryjeme dno nádrže vrstvou rašeliny.
  3. Strážia ikry: Druhy, ktoré ikry strážia, sa môžu trieť v úkryte alebo vo voľnej vode. Prvý z nich vyhľadávajú jaskynky (v akváriu ich môžu nahradiť treba kvetináče), na ktoré svoje ikry nalepia, zatiaľčo tým druhým úplne vystačia ploché kamene, široké listy rastlín alebo jamky v štrku. V oboch prípadoch ryby miesto vopred vyčistia a bránia. Po vykladení ikier rodič chráni, čistí a často ich pred liahnutím prenášajú na iné vyčistené miesto. Strážia a sprevádzajú aj plôdik po vyliahnutí a zaháňajú každú rybu, ktorá by sa dováľala do ich blízkosti.
  4. Stavajú penové hniezda: Druhy, ktoré stavajú penové hniezda, nepotrebujú zo strany chovateľa žiadnu pomoc. Hniezdo postavia samci z bublín obalených sekrétom z ústnej sliznice. Do neho často zabúdajú aj úlomky rastlín. Tieto ryby by sme mali chovať v husto zarastenej nádrži, ktorá by poskytla dostatok úkrytov pre samicu, pretože samec ju po ukončení trenia často napáda.
  5. Opatrujú ikry v hrdelnom vaku: Trenie druhov, ktoré opatrujú ikry v hrdelnom vaku, má dve fázy. V prvej z nich samica nakladie do jamky vo dne ikry a samec ich oplodní. Potom samica ústami pozbiera ikry a inkubuje ich vo svojom hrdelnom vaku. V čase inkubácie neprijíma potravu. Obľúbené druhy tejto skupiny rodia mláďatá približne v mesačnom intervale. Jedno spárenie väčšinou stačí na oplodnenie viacerých vrhov mláďat, pretože samica dokáže uchovať aktívne spermie vo svojom tele. Niektoré druhy však túto schopnosť nemajú a každému vrhu musí predchádzať párenie.

Niektoré druhy rýb, ako napríklad papuľovce (cichlidy), inkubujú ikry v papuli, presnejšie v hrdlovom vaku, do ktorého sa ukrývajú pred nebezpečenstvom ešte aj mladé rybky niekoľko dní po vyliahnutí.

Rôzne metódy kladenia ikier rybami

Výber a príprava chovného páru

Ak chcete množiť akékoľvek druhy rýb, musíte začať výberom chovného páru - samca a samice. Táto úloha je značne uľahčená u živorodých druhov, pretože samcova análna plutva je premenená v reprodukčný orgán, nazývaný „gonopodium". Samičia análna plutva má bežný tvar.

Pohlavia vajcorodých druhov odhadneme na základe poznatkov a skúseností alebo pozorovaním správania rýb. Samec je väčšinou štíhlejší a farebnejší a často má predĺžené plutvy. Pohlavia niektorých druhov rýb, najmä tých, ktoré strážia svoje ikry, býva výraznejšie skôr podľa správania ako podľa vzhľadu. Ak sa dve ryby držia stále pohromade a odháňajú ostatné od zvoleného miesta, je jasné, že je to pár. Zostáva však stále problém, kto je kto.

K treniu vyberáme iba zdravé ryby. Kŕmime ich živou alebo hodnotnou „lyofilizovanou" stravou. K treniu by sme im mali zabezpečiť súkromie. Na trenie by sme mali dozerať, nie preto, aby sme videli, čo sa deje, ale preto, aby sme ochránili samičku alebo ikry. Veľa samcov po trení neprestáva na samicu útočiť.

Rozdiel medzi samcom a samicou u akváriových rýb

Špecifické rozmnožovacie stratégie

Pancierničky

Pohlavie pásovcov rodu Corydoras a jeho príbuzných sa dá pomerne ľahko určiť. Samice sú väčšie, zavalitejšie, zatiaľ čo samce sú menšie, štíhlejšie a majú v pomere k telu predĺžené plutvy. Na neres týchto rýb stačí menšie akvárium s objemom 20 - 30 litrov. Stierku nemusíme nijako inak zariaďovať - okrem šetrnej filtrácie (pomocou vzduchového penového filtra) ryby nakladú svoje veľké ikry na sklo. Do stieracej nádrže ich prenesieme, ak vidíme, že samica je plná ikier a samce ju naháňajú. Ich neres je tiež zaujímavé pozorovať, podobne ako u iných rýb. Samička vždy vypustí niekoľko ikier do vrecúška vytvoreného zo zrastených brušných plutiev. Samec sa potom postaví bokom k nej, pohlavný otvor má pri ústach a s chvením vypúšťa mlieč, ktorý samica nasáva a žiabrami sa približuje k ikrám - tie sú tak oplodnené. Potom ich prilepí na sklo akvária. Umiestňuje ich všade - zvyšuje tak ich šancu na prežitie.

Pancierničky škvrnité (Hoplosternum thoracatum) majú zvláštny spôsob neresu medzi pancierničkami, ktoré sa vytierajú vo veľkom penovom hniezde na hladine, podobne ako čuchavce. Na jeho stavbu používajú väčšiu plávajúcu rastlinu (Ceratopteris) a o neres sa stará samec.

Ancistrusy

Títo "živí škrabáci" - Ancistrus, kedysi veľká vzácnosť, sa dnes bežne rozmnožujú v spoločenských akváriách, často viac, ako je im milé. Pohlavie ancistrusov, ak sú už dospelé (aspoň okolo 5 cm), sa dá pomerne ľahko určiť. Samce majú na mohutnom rypáku "rostrum". Na rozmnožovanie im stačí nejaká jaskyňa - najlepšie taká, do ktorej sa samec jednoducho zmestí. Na rozdiel od niektorých ľudí rozhodne nemajú klaustrofóbiu. Práve naopak, v takomto priestore sa cíti úplne pohodlne. O vajíčka a vyliahnuté mláďatá sa svedomito starajú a strážia ich, kým nevyplávajú, a v malej jaskyni sú prakticky v stopercentnom bezpečí. Ak chceme odchovať mláďatá efektívne, premiestnime úkryt s mláďatami a samcom do chovnej nádrže s objemom asi 30 litrov, kde po prepláchnutí necháme mláďatá osamote. Tu ich kŕmime živočíšnou potravou, ktorá padá na dno (podobne ako pásavce). Poskytujeme im však aj prísun rastlinnej potravy - vo forme kolieska uhorky alebo cukety pripevneného na dne, alebo najlepšie pomocou Tetra Pleco Wafers.

Halančíky

Pre zaujímavosť spomeňme krásne sfarbené halančíky (Aphyosemion, Nothobranchius atď.). Tieto ryby žijú vo voľnej prírode v Afrike v tzv. periodických (vysychajúcich) vodách. Aby ryby prežili obdobie sucha, ukrývajú svoje ikry v bahnitom dne. Keď nádrž vyschne, rodičia uhynú, a keď sa rybník po niekoľkých mesiacoch v období dažďov opäť naplní vodou, vyliahnu sa mláďatá, "vylezú" z dna, rýchlo vyrastú, opäť sa vytrú a cyklus sa opakuje. V akváriu, samozrejme, žijú oveľa dlhšie. Na neresenie potrebujú mäkkú, kyslú vodu a na dno malého mopu (asi 15 l) treba dať vrstvu rašeliny. Vďaka tomu sa ikry uchovávajú bez vody. Inkubácia vajec je pomerne jednoduchá. Kontajnery, v ktorých sú vajcia by nemali obsahovať žiadne druhy dekorov. Tu, ak budete musieť použiť filter, je ideálne s hustou hubou. Tento filter umožňuje kontinuálne okysličovanie vody a tiež zachytáva organické látky z vody.

Krupica, krupička, Ichthyophthirius multifiliis akváriových rýb | bestfish.sk

Starostlivosť o ikry a poter

Samec aj samica rýb kladúcich ikry voľne do vody musia byť po vytrení vylovená z chovnej nádrže. Ikry druhov, ktoré ich zahrabávajú (napr. vejárovka modrá - Cynolebias bellottii) musíme zo substrátu alebo vrstvy rašeliny vybrať a uskladniť až do doby, kým ich znovu vložíme do vody, aby sa mohli vyliahnuť. Uložíme ich napr. do igelitového vrecka, asi na 10 - 14 dní na tmavé miesto, o teplote okolo 26 °C. Po spätnom uložení do vody by sa mal poter vyliahnuť zhruba do 24 hodín.

Kým sa plôdik nerozpláva, je zásobený živinami z pripojeného žĺtkového vaku. Do tej doby nepotrebuje žiadnu potravu. Ako prvá potrava je vhodné prachové krmivo pre poter. Ako ryby rastú, veľkosť a množstvo ich potravy sa zväčšuje.

V nádrži udržujeme kvalitu vody (pH = 7, NO3 = 0) s teplotou 20 °C. Teraz budeme čakať 2 dni a pridávať chýbajúcu vodu. V 2. alebo 3. deň sa liahnu plôdiky a už spotrebúvajú kyslík. Zatiaľ majú len jednu plutvu, a to chvostovú plutvu. Od tohto okamihu začínajú plávať sami, zhromažďujú sa v skupinách a čakajú na jedlo. Kŕmenie by mali dostávať v nálevníkoch ale až po 4-5 dňoch po tom, čo sa vyliahli.

Tri štvrtiny pohára cca 3 dcl s prevarenou vodou necháme vychladnúť. Akonáhle je studená, pridajte banán alebo 3 až 4 listy hlávkového šalátu (najlepšie, keď sú listy otlčené / pomliaždené, pokiaľ možno i iné vonkajšie listy). Počas prvých dní, voda sa stane zakalená, a jeho vôňa bude neznesiteľná. Po dvoch dňoch bude voda jasná, a hoci jeho vôňa nebude príjemná, bude mať citeľnú sladkosť. No, a je hotový nálevník!

Vývoj poteru od ikry po samostatné plávanie

Právne aspekty a ochrana rýb

Ryby sú dôležitou súčasťou ekosystémov a ich ochrana je kľúčová pre zachovanie biodiverzity. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty rybolovu, práv a povinností užívateľov rybárskych revírov, ako aj na obdobia zákazu lovu a ochranu rýb.

Práva a povinnosti užívateľov rybárskych revírov

Užívateľ má právo vstupovať na pobrežné pozemky. Užívateľ je povinný označiť rybársky revír tabuľou. Ministerstvo výkon rybárskeho práva podľa odseku 8 pridelí k 1. marcu kalendárneho roka. Užívateľ môže rybársky revír alebo jeho časť určiť na chov rýb. Pre užívateľa je záväzný zarybňovací plán a musí zaručovať ochranu pôvodného genofondu rýb.

Zákazy lovu rýb

V pstruhových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 1. októbra do 15. apríla. V lipňových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 1. januára do 31. mája. V kaprových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 15. marca do 31. mája. Zákazy uvedené v odseku 1 písm. a) sa nevzťahujú na chránené rybné oblasti v čase od 1. mája do 15. júna. Pri mimoriadnych situáciách je zakázané loviť a privlastňovať si ryby. Je zakázané loviť na mŕtvu rybku alebo prívlač od 1. júna do 31. augusta. Je zakázané loviť na rybku alebo prívlač od 1. februára do 15. júna.

Prehľad období zákazu lovu
Typ vody Obdobie zákazu lovu
Pstruhové vody 1. október - 15. apríl
Lipňové vody 1. január - 31. máj
Kaprové vody 15. marec - 31. máj

Ochrana rýb a rybárskych revírov

Je dôležité chrániť rybárske revíry pred škodlivými zásahmi ľudí. Je potrebné zabezpečiť potreby a ochranu rybárstva. Treba zabezpečiť migráciu a ochranu rýb. Pri povodniach je potrebné zabraňovať návratu rýb do vodného toku podľa § 20 ods. 4.

tags: #moze #pes #jest #ikry