Dušan Dušek, narodený 4. januára 1946 v Gbelciach, je významným slovenským básnikom, prozaikom, filmovým scenáristom, autorom rozhlasových hier a literatúry pre deti a mládež. Svoje vzdelanie získal v Piešťanoch a Bratislave, kde študoval geológiu a chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Svoju literárnu dráhu začal publikovaním v časopisoch od roku 1964, pričom knižný debut zaznamenal v roku 1972. Okrem písania sa venoval aj redaktorskej práci v časopisoch Smena, Tip, Kamarát a Slovenské pohľady. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg v Ateliéri scenáristickej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.
Dušek obohatil slovenskú literatúru najmä tým, že svoju poetiku postavil na detaile s autobiografickým nábojom, čím sa jeho prozaická tvorba dostala do kontrapunktu s oficiálnou ideologizovanou literatúrou. Vypracoval sa na jedného z najlepších slovenských poviedkarov. Svet jeho próz hýri drobnými rázovitými postavičkami, ktoré prinášajú na scénu nielen autorskú skúsenosť z detstva, ale aj humor, iróniu a osobitý poetizmus, založený na presne vystavanej metafore s konkrétnym príbehovým pôdorysom, ale aj imaginatívnosťou a jemnou psychologickou drobnokresbou.
V dielach sa často vracia k témam detstva, domova, dediny, príbuzenských či medziľudských vzťahov. Často využíva motív smrti, ktorú považuje za súčasť života, ale tiež erotiky a dospievania. Popri samotnom deji sa venuje množstvu detailov, ktoré sa neustále opakujú a prelínajú, preniká pod povrch vzťahov, situácií a problémov, ktoré nerieši, len evokuje. Svoj postoj naznačuje využitím nečakaného uhľa pohľadu, ktorý sa často mení a prechádza až do neskutočna a fantázie.
Charakteristika tvorby
Dušek sa vypracoval na jedného z najlepších slovenských poviedkarov. Svet jeho próz hýri drobnými rázovitými postavičkami, ktoré prinášajú na scénu nielen autorskú skúsenosť z detstva, ale aj humor, iróniu a osobitý poetizmus. Tento poetizmus je založený na presne vystavanej metafore s konkrétnym príbehovým pôdorysom, ale aj na imaginatívnosti a jemnej psychologickej drobnokresbe. V presnom prozaickom tvare spolunažíva realita s obrazotvornosťou, iracionalitou a tajomnosťou.
Frekventovanou témou jeho poviedok je popri detstve aj vzťah medzi mladšou a staršou generáciou, cez ktorý sa premietajú s kritickým akcentom zložité spoločenské, sociálne a politické súvislosti. Dušek sa sústavne venuje scenáristickej a rozhlasovej tvorbe.
Jeho tvorba je často charakterizovaná využitím detailu s autobiografickým nábojom. Toto mu umožnilo dostať sa do kontrapunktu s oficiálnou ideologizovanou literatúrou svojej doby. Dušekove texty sa vyznačujú jedinečným spôsobom vykreslenia každodennosti, najmä vďaka množstvu nápaditých detailov. Stretávame sa v nich s istou formou vnútorného monológu - prúdom vedomia. Autor sa snaží zobraziť myslenie človeka a myšlienky v čase ich zrodu, využíva asociačný princíp, pričom niektoré poviedky nemajú v popredí hlavnú postavu či dejovú líniu, ale skôr jazyk a autorskú perspektívu.
Dušek neraz využíva prvky grotesky, irónie, paródie a persifláže. Do vlastných textov často zaraďuje texty iných autorov, citáty z vlastných diel či z novinových článkov, čím vytvára tzv. textové koláže (palimpsesty). Do fiktívneho príbehu často zaraďuje faktografické materiály a dokumenty.
V dielach Dušana Dušeka sa stretávame s nečakaným uhľom pohľadu, ktorý sa často mení a prechádza až do neskutočna a fantázie. Toto smerovanie je typické pre postmodernú literatúru, ktorej je Dušek predstaviteľom.
Knižná tvorba a jej charakteristiky
Dušan Dušek je autorom viacerých zbierok poviedok, poézie, literatúry pre deti a mládež, ako aj scenárov a rozhlasových hier.
Zbierky poviedok
Jeho zbierky poviedok, ako napríklad "Kufor na sny" (1993), "Teplomer" (1996), "Mapky neznámeho pobrežia" (2001, výber), "Pešo do neba" (2001), "Vták na jednej nohe" (2003), "Zima na ruky" (2006), "Holá veta o láske" (2010), sú charakteristické svojou rozmanitosťou a hĺbkou.
Kufor na sny
"Kufor na sny" je zbierka 33 poviedok, ktoré sú krátke, prirodzené, spontánne a na prvý pohľad jednoduché. Názov zbierky evokuje myšlienky na cestovanie alebo predstavu miesta na odkladanie snov, myšlienok a pocitov. Každodennosť je v tejto zbierke vykreslená jedinečným spôsobom hlavne vďaka množstvu nápaditých detailov. Stretávame sa s istou formou vnútorného monológu - prúdom vedomia. Autor sa snaží zobraziť myslenie človeka a myšlienky v čase ich zrodu, využíva asociačný princíp. Niektoré poviedky tak nemajú v popredí hlavnú postavu či dejovú líniu, ale jazyk a autorskú perspektívu.
V tejto zbierke Dušek nie vždy dodržiava body dramatickej gradácie prozaického textu. Jeho text ako celok nemusí mať klasickú kompozíciu, často ide o nesujetovú prózu. Jednotlivé poviedky sú rozdielne, mnohotvárne, farebné. Dušek hľadá originalitu vo všedných veciach. Erotika v poviedkach je prirodzená, úprimná, hravá, súvisí s ľudskou intimitou a spája sa s mladosťou a túžbou.
Ďalšie poviedky
V zbierke poviedok "Teplomer" sa popri štandardných vlastnostiach Dušekovej tvorby dostávajú do popredia politické postoje autora k skutočnostiam totalitného režimu i k skutočnostiam po „nežnej“ revolúcii roku 1989. Majstrovsky poskladaná farebná vitráž ľudských osudov v zbierke "Pešo do neba" vytvára obraz, cez ktorý k nám prenikajú lúče zážitkov, momentov a maličkostí, humorných ale i vážnych situácií, opísaných s hravosťou a ľahkosťou autorovi vlastnou.
V poviedke "Pes" z rovnomenného súboru je hlavnou postavou sused rozprávača a jeho pes Ukulele. Ide o nesujetovú miniatúrnu poviedku, kde autor využíva prvky existencializmu. V poviedke "Rýchlik" opisuje starého muža, ktorý pracuje na stanici a stretáva sám seba z detstva a z mladosti.
Poviedky ako "Taktika" sú napísané celkom jednou vetou. V poviedke "Pes" je využitý ja-rozprávač, kým v "Predĺžení" máme takzvaného vševediaceho rozprávača a autor predstavuje svoju fantáziu. Autor tiež využíva humor, hovorový jazyk a prvky erotiky.
Dušekova zbierka "Náprstok" obsahuje texty, ktoré sú priezračne jednoduché, zároveň gnómické i hravé. Vyrastajú z neobyčajných pohľadov na obyčajné veci a situácie. Niektoré sú len veľmi spomalenými poviedkami o rýchlom lete vtákov.
Poézia
Dušan Dušek je autorom aj básnických zbierok, ako sú "Dúšky" (1990) a "Príbeh bez príbehu" (1994). Jeho básnická tvorba, hoci menej známa ako próza, si zachováva jeho charakteristický štýl.
V zbierkach ako "Dúšky" a "Príbeh bez príbehu" sa Dušek venuje básnickej forme, pričom jeho texty často vychádzajú z neobyčajných pohľadov na obyčajné veci a situácie. Počítanie na prstoch, jeho tretia zbierka poézie po "Dúškoch" a "Príbehu bez príbehu", obsahuje staršie i celkom nové texty, spolu 77 básní.
Tvorba pre deti a mládež
Dušek sa úspešne venuje aj písaniu pre deti a mládež, o čom svedčia diela ako "Najstarší zovšetkých vrabcov" (1976), "Pištáčik" (1980), "Pravdivý príbeh o Pačovi" (1980), "Babka na rebríku" (1987), "Dvere do kľúčovej dierky" (1987).
Audiokniha "Pištáčik" je príbehom o veselom chlapíkovi, ktorý žije v Šaštíne a má priateľov medzi vtákmi i zvieratami. Okrem nich má verného psa Čujka a veľa známych. S každým dobre vychádza, trápi ho len podvaznoha, známy fiškus - ušomraný Marcel.
Scenáristická a rozhlasová tvorba
Dušan Dušek je tiež aktívny ako filmový scenárista a autor rozhlasových hier. Napísal scenáre k filmom ako "Ružové sny" a "Ja milujem, ty miluješ" (réžia Dušan Hanák), "Sojky v hlave", "Vlakári", "Krajinka" (spoločne s Martinom Šulíkom). Jeho rozhlasová tvorba zahŕňa diela ako "Muchy v zime", "Rýchlik", "Strojček na spomienky", "Pretože aj napriek tomu".
Věta holá o lásce je považovaná za najfilmovejšie prozaické dielo Dušana Dušeka, čo súvisí aj s jeho profesijným prostredím a pedagogickou činnosťou.
2019.03.18 | Dušan Dušek: Aké príbehy, myšlienky, knihy a filmy mám rád?
Postmoderné prvky v diele Dušana Dušeka
Dušan Dušek je predstaviteľom slovenskej postmoderny. Jeho diela sa vyznačujú typickými znakmi tohto smeru, ako je:
- Využívanie rôznych tvorivých postupov a foriem v rámci jedného diela (deštrukcia formy).
- Zaraďovanie textov iných autorov, citátov z vlastných diel či z novinových článkov.
- Vytváranie tzv. textových koláží (palimpsestov).
- Zaraďovanie faktografických materiálov a dokumentov do fiktívneho príbehu.
- Využívanie prvkov grotesky, irónie, paródie, absurdity a persifláže.
- Odmietanie akéhokoľvek politického a umeleckého diktátu.
Dušek často využíva prúd vedomia, ktorý čitateľovi dáva pocit, akoby čítal myšlienky v "súrovom" stave, úplne nepretriedené a neusporiadané. Jeho poviedky sú často zábavné a využívajú humor a hovorový jazyk.
V jeho dielach sa stretávame s fragmentáciou, nelineárnym rozprávaním a hravým prístupom k jazyku a forme. Autor sa často pohráva s očakávaniami čitateľa a narúša tradičné naratívne postupy.
Dušekove diela, najmä poviedky, sa často zameriavajú na všedné situácie, ale nachádza v nich originalitu a nečakané perspektívy. Jeho spôsob písania je spontánny a hovorový, čo prispieva k autenticite jeho postáv a príbehov. Autor sa nebojí experimentovať s jazykom a formou, čím posúva hranice slovenskej prózy.