Rhodesian ridgeback je dôstojný a vyrovnaný pes, otvorený a láskyplný voči svojim blízkym, ale rezervovaný voči cudzím ľuďom. Je to vhodný pes pre športovo založenú rodinu. Potrebuje zamestnať, pretože platí, že znudený Rhodesian ridgeback je deštruktívny. Inak je to jemný spoločník, ktorý je ochotný a schopný ochrániť svoj domov a rodinu, ak je to potrebné. Vzhľadom k jeho inteligencii, veľkosti a sile to nie je plemeno vhodné pre každého. Neodporúča sa začínajúcim chovateľom bez skúseností. Pokiaľ ale hľadáte silného, sebavedomého psa, nenáročného na starostlivosť, ktorý zahŕňa lásku, nežnosť a zmysel pre humor, bude pre vás Rhodesian ridgeback vynikajúcou voľbou.
Rhodesian ridgeback je jedinečné plemeno, ktoré kombinuje silu, rýchlosť, inteligenciu a oddanosť. Ak ste skúsený majiteľ, ktorý vie, ako viesť sebavedomého psa, ridgeback sa vám odmení verným priateľstvom na celý život. Ak mu poskytnete dostatok pohybu, správnu výchovu a pevné vedenie, bude z neho dokonalý spoločník - oddaný, inteligentný a vždy pripravený na dobrodružstvo.
História plemena
Rhodesian ridgeback má svoj pôvod v južnej Afrike, zhruba na území dnešnej Juhoafrickej republiky a Zimbabwe. Najstaršie dôkazy o prítomnosti psov podobných ridgebackom pochádzajú z obdobia pred niekoľkými tisícročiami. Skalné maľby v Južnej Afrike zobrazujú psy s charakteristickou líniou srsti na chrbte, podobnou dnešnému ridgebackovi. V 17. storočí dorazili do južnej Afriky holandskí osadníci známi ako Búri. Priniesli so sebou rôzne európske plemená, vrátane mastifov, chrtov a duričov. Títo osadníci čoskoro zistili, že potrebujú psy, ktorí by znášali extrémnu africké podnebie a vydržali by počas dňa bez vody, bez toho by to ovplyvnilo ich výkonnosť. Zároveň potrebovali dobrého strážcu, pomocníka pri love a spoločníka. Začali teda s krížením svojich európsky psov so psami domorodcov. Psy Hotentoti mali na chrbte typický hrebeň srsti rastúce v opačnom smere. Postupným krížením sa vytvorilo nové plemeno rhodézskeho ridgebacka ako ho poznáme dnes.
Koncom 19. storočia začali juhoafrickí chovatelia selektívne šľachtiť ridgebacka na základe jeho pracovných schopností. V roku 1877 vzal reverend Helm dva zo svojich psov na lov na území vtedajšej Rodézia. Lovci boli nadšení týmto novým odvážnym a rýchlym psom, ktorý pomáhal pri love antilop, gaziel a iné zvery, ktorú mohol strhnúť k zemi, ale ktorý sa neváhal postaviť ani levhartom alebo levom. Ridgeback sa potom hojne používal k lovu šeliem, najmä levov, ktoré vystopoval, dobehol a zadržal až do príchodu lovca. Tým si Ridgeback vyslúžil prezývku Leví pes. V roku 1922 Cornelius van Rooyen, významný chovateľ v Južnej Afrike, definoval prvý štandard plemena, ktorý sa odvtedy prakticky nezmenil. V Anglicku bol prvý Rhodesian ridgeback predstavený v roku 1930 a čoskoro potom sa ukázal aj v Amerike. Plemeno si čoskoro získalo uznanie a obdiv verejnosti a dnes patrí medzi obľúbená psie plemená. U nás sa prvý jedinci rhodézskeho ridgebacka objavili okolo roku 1987.
Rhodesian ridgeback je jediné oficiálne uznané plemeno pochádzajúce z Afriky. Jeho charakteristický „ridge“ - pás srsti rastúcej opačným smerom - je výsledkom genetickej mutácie. V minulosti sa používal na stopovanie levov, no jeho úlohou nebolo loviť, ale držať ich v šachu, kým neprišiel lovec. Ridgebacki majú vysoký prah bolesti, čo znamená, že nie vždy prejavujú bolesť tak, ako iné plemená - majiteľ by mal byť ostražitý pri zdravotných problémoch.
Vzhľad
Najtypickejším rozlišovacím znakom rhodézskeho ridgebacka je hrebeň srsti (ridge) na jeho chrbte, ktorá rastie v opačnom smere ako na zvyšku tela. Tento pruh je široký asi 5 cm a vyskytuje sa aj na chrbte Thajského ridgebacka. Srsť je krátka, hustá a lesklá, svetlo pšeničná až červeno pšeničná a má tendenciu byť bez zápachu. Psy môžu mať tmavú masku na ušiach a papuli, ale inde na hlave alebo na tele je tmavá farba neprípustná. Rhodesian ridgeback má pevné, svalnaté telo s hlbokým hrudníkom a dobre klenutými rebrami. Hlava je stredne veľká, uši sú stredne veľké a zvesené pozdĺž hlavy. Dlhý, tenký chvost sa ku špičke zužuje.
Plemeno má výšku v kohútiku 61-69 cm a v dospelosti dosahuje váhy okolo 32-36 kg. Rodézskeho ridgebacka rozpoznáte veľmi jednoducho podľa hrebeňa srsti na jeho chrbte, ktorá rastie opačným smerom. Vyvýšený prúžok srsti začína za ramenami, je zreteľne označený a smerom k chvostu sa zužuje. Končí na úrovni bokov. Srsť je krátka a lesklá, povolená je len jedna farba - pšeničná. Nemá tendenciu zapáchať a keďže nemá podsadu, pĺzne len málo. Na veľkej trojuholníkovej hlave je výrazný ňufák (môže mať čiernu i hnedú farbu) a zvesené uši, na ušiach a papuli môže byť tmavá maska. Telo ridgebacka je pevné a svalnaté, na hlbokom hrudníku sú dobre klenuté rebrá. Chvost je dlhý a tenký, k špičke sa zužuje. Toto plemeno dosahuje v kohútiku výšku 60 až 69 cm, hmotnosť sa pohybuje okolo 30 až 38 kg. Sučky sú prirodzene menšie ako psy.
Rodézsky ridgeback je elegantné a svalnaté plemeno so silnou, no harmonickou stavbou tela. Jeho výrazným znakom je chrbtový ridge - pás srsti na chrbte rastúci opačným smerom ako zvyšok srsti. Pes má atletickú postavu s hlbokým hrudníkom, ktorý mu umožňuje efektívne dýchanie počas dlhodobého behu. Dlhé nohy mu poskytujú rýchlosť a vytrvalosť, zatiaľ čo dobre osvalený krk a pevný chrbát zabezpečujú stabilitu a silu. Hlava je proporcionálna k telu, s mierne klenutým temenom a dobre vyvinutou papuľou. Oči sú mandľového tvaru, tmavohnedej alebo jantárovej farby, vyjadrujúce inteligenciu a dôstojnosť. Srsť ridgebacka je krátka, hustá a hladká, bez podsady, čo znamená, že nie je dobre prispôsobený extrémne chladným podmienkam. Farba srsti sa pohybuje od svetlej pšeničnej až po sýto červenú. Malé biele znaky na hrudi a prstoch sú akceptovateľné, ale príliš veľké biele plochy sa považujú za nežiaduci znak.
Povaha a temperament
Rhodesian ridgeback potrebuje dôsledný výcvik bez tvrdého drilu. Dobre reaguje na pozitívnu, spravodlivú a dôslednú výchovu, pričom pozitívny neznamená tolerantní. Ridgeback je veľmi inteligentný, má silnú vôľu a môže byť tvrdohlavý. Pokiaľ ho neusmerníte výcvikom bude si robiť čo chce. Pretože má vrodenú schopnosť chrániť svoju rodinu, nepotrebuje výcvik obranáre, skôr by sa mal klásť dôraz na nácvik základnej poslušnosti. Je to všestranný lovec a vynikajúci strážca. Nešteká zbytočne, ale vždy len v prípade, keď chce upozorniť, že sa niečo deje. S deťmi vychádza dobre, ak ho vyslovene neprovokujú. Ak je od mala žuvanie na prítomnosť mačiek, tak im neublíži a toleruje ich.
Rhodesian ridgeback je sebavedomý, inteligentný a energický pes, ktorý sa hodí pre skúsených a aktívnych majiteľov. Je to inteligentný, avšak svojhlavý pes, temperamentný, ale aj lojálny. Rád si vymedzuje svoje teritórium, preto sa hodí skôr do rúk skúseného chovateľa. Ridžbek má silnú potrebu brániť, preto je dôsledná výchova dôležitá. Výcvik by mal byť konzekventný, ale bez drilu a kriku. Ridgeback dobre reaguje na pozitívnu výchovu. Treba si uvedomiť, že je síce inteligentný, ale aj tvrdohlavý, ako mnoho poľovných psov, preto je dôslednosť nevyhnutná. Má totiž skvelú pamäť a ak raz poľavíte, pes na to nezabudne. Ridgeback nie je uštekaný, reagovať tak môže len v prípade, že chce upozorniť na nebezpečenstvo. Napriek svojej veľkosti je vhodný k deťom, tie by ho však nemali zbytočne provokovať. Od šteniatka by si mal zvykať na iné zvieratá, v dospelosti ich potom bude tolerovať.
🐾 Hlavné povahové črty: ✔ Sebavedomý a odvážny - má vrodený ochranný inštinkt a nikdy neprejavuje agresiu bez príčiny. ✔ Nezávislý mysliteľ - nie je to slepo poslušný pes, ale potrebuje zmysluplný výcvik. ✔ Citlivý, no dominantný - vyžaduje majiteľa, ktorý vie viesť psa s pevným, ale láskavým prístupom. ✔ Priateľský k rodine, rezervovaný voči cudzím - je verný svojej rodine, ale k cudzím ľuďom si udržuje odstup.
👶 Vzťah k deťom: Ridgeback môže byť skvelým rodinným psom, ale nie je vhodný pre veľmi malé deti. Má silný lovecký inštinkt, takže interakcie s deťmi by mali byť vždy pod dohľadom. 🐶 Vzťah k iným zvieratám: Ak bol ridgeback dobre socializovaný, môže vychádzať aj s inými psami.
Výcvik a socializácia
Rodézsky ridgeback je inteligentný, no nezávislý pes, ktorý si vyžaduje skúseného a trpezlivého majiteľa. Toto plemeno bolo pôvodne vyšľachtené na lov veľkej zveri, takže má vrodenú odvahu, silnú loveckú motiváciu a sklon k samostatnému rozhodovaniu. Je preto dôležité začať s výchovou už v šteňacom veku a byť dôsledný.
🔹 Socializácia je kľúčová - ridgebacki bývajú rezervovaní voči cudzím ľuďom, a ak sa správne nesocializujú, môžu byť nedôverčiví alebo dokonca až ochranársky v tej neprimeranej miere. Od útleho veku by mali byť vystavení rôznym situáciám, miestam, ľuďom a zvieratám, aby sa z nich stali sebavedomí a dobre vychovaní psi. 🔹 Pozitívne posilňovanie funguje najlepšie - drsné metódy výcviku môžu viesť k nedôvere a nežiaducemu správaniu. 🔹 Potrebujú mentálnu stimuláciu - rôzne tréningové hry, pachové práce a aktivity pomôžu vyhnúť sa nude a frustrácii.
Toto plemeno je známe tým, že sa v dospelosti správa vyrovnane a dôstojne, no v mladosti môže byť veľmi energické a svojhlavé. Tvrdohlavé psy sú vo všeobecnosti náročnejšie na výcvik, preto je ideálne vziať psa na cvičisko už od šteňacieho alebo tínedžerského veku. Čím dlhšie sa pes začína cvičiť a čím menej často sa cvičí, tým náročnejší bude jeho výcvik.
Starostlivosť a životné podmienky
Ridgebacka môžete chovať v byte, ak ho každý deň správne zamestnáte a zaistíte mu dostatok pohybu. Ideálne je ak má prístup na oplotený pozemok. Pokiaľ sa bude nudiť, bude sa snažiť utiecť, alebo si pre skrátenie času bude hrabať diery. Ridgeback skrátka nie je žiadny pecivál, ale je to ideálny pes pre aktívny, športovo založenú rodinu. Môže vykonávať rôzne psie športy vrátane agility, coursingu, stopovanie alebo poslušnosti. Je to vynikajúci spoločník pre turistiku alebo jogging.
Okrem zimného obdobia môže byť držaný vonku, ale ako už bolo povedané, Rhodesian ridgeback potrebuje mať stály kontakt s členmi svojej rodiny, takže ideálnym pre neho bude pobyt v domácnosti s možnosťou výbehu na oplotený pozemok. Starostlivosť o srsť je nenáročná, stačí jej príležitostne vykefovať pomocou gumovej rukavice. Srsť je krátka, takže si nevyžaduje nadmernú starostlivosť. Je však dobré ju občas vyčesať, aby sa odstránila odumretá koža a aby mohla lepšie dýchať. Okrem toho kefovanie pomáha prekrvovať kožu, čo jej prospieva.
Hoci každý pes bude rád za možnosť behať na záhrade, rhodézsky ridgeback je pes, ktorému zvyčajne nevadí ani život v byte. Okrem toho nie je príliš aktívny, jeho krátka srsť príliš nelína a nie je prchký. Ridgebacky žijúce v dome so záhradou by mali mať k dispozícii zateplenú búdu. Aj tak je úplne nevhodné nechávať ich cez deň v záhrade, ak je vonku zima.
Zdravie
Všeobecne sa jedná o veľmi zdravé a vitálne plemeno. Ako pri všetkých väčších plemien sa môže vyskytnúť Dysplázia bedrového kĺbu alebo Lakťová dysplázia. V súvislostí s Ridgom na chrbte sa môže vyskytnúť Dermoid sinus (dermoidní cysta). Ďalej sa môžu objaviť niektoré nádorové ochorenia, kožné problémy alebo zápal ucha.
Rodézsky ridgeback je relatívne zdravé plemeno avšak má isté predpoklady na ochorenia, ktoré vo svete chovu psov nie sú žiadnou novinkou. Jednou z nich je degeneratívna myelopatia, vážne neurodegeneratívne ochorenie s neskorým nástupom približne od 8. roku života. Ide o ochorenie miechy. Spôsobuje paralýzu zadných nôh (prípadne aj močového mechúra a čriev), ktorá sa postupne rozširuje. Prvé príznaky ochorenia sa môžu podobať na dyspláziu bedrových kĺbov. Pes kríva, nerovnomerne využíva a zaťažuje zadné nohy, netypicky nesie a používa chvost, ochabuje svalstvo. Pes nemá bolesti, pretože tkanivá miechy sú zničené, je narušená citlivosť i reflexy. Všetky tieto prejavy sú nezvratné a zhoršujú sa. Celý proces môže trvať tri roky aj viac, až kým nedôjde k úplnej paralýze a úhynu psa.
Degeneratívna myelopatia nie je novou chorobou, bola tu odjakživa, no doteraz nebola možnosť jej diagnostikovania. Často bola pre svoje príznaky zle označovaná ako dysplázia. Myelopatia je v súčasnosti neliečiteľná choroba.
Pes sa s dermoidom rodí, čiže dermoid nikdy nezmizne, ani sa neobjaví v neskoršom veku. Niekedy môže dôjsť k tomu, že pokiaľ je dermoid príliš jemný, nie je rozoznateľný ihneď po narodení, môže byť objavený neskôr, až po niekoľkých mesiacoch. Dermoid sínus sa musí chovateľ snažiť objaviť čím skôr, v každom prípade pred predajom šteňaťa. Existuje niekoľko spôsobov ako ho nájsť. Najjednoduchšie je nadvihnúť kožu šteňaťa v mieste chrbta a prstami druhej ruky sa snažíme nahmatať a lokalizovať dermoid (je ako niť). Pri vážnejších formách dermoidu je pri nadvihnutí kože už na prvý pohľad viditeľný ťah dermoidu. Podozrivé miesto je dobré vyholiť a pokiaľ sa objaví malá škvrnka tmavých chĺpkov vo veľkosti špendlíkovej hlavičky, ide o dermoid sínus typu s vonkajším vývodom.
Dermoid sinus (DS) alebo tiež pilonidálny sinus je tubulárny kožný defekt spôsobený nekompletným oddelením kože a nervového systému v priebehu embryonálneho vývoja. Ide o kongenitálnu abnormalitu s prítomnosťou už pri narodení jedinca. Dermoid sinus (DS) sa môže objaviť kdekoľvek v oblasti chrbta a krku, ale aj na hlave, boku a v prvej tretine chvosta. Najčastejšie je popisovaný u plemena rodézsky ridgeback, kde sa väčšinou nachádza v oblasti ridge, ale takmer nikdy priamo v ňom.
Dermoid sinus vzniká v rannom štádiu vývoja plodu, kedy sa neurálna trubica oddeľuje formou invaginácie (zložením dovnútra) od vonkajšieho zárodočného listu - ektodermu. Z neurálnej trubice neskôr vznikne mozog a miecha, z ektodermu koža a kožné deriváty. V niektorých prípadoch je proces oddelenia neurálnej trubice a ektodermu neúplný a dochádza k vzniku dermoidných sinusov, ktoré môžu zasahovať rôzne hlboko do tkanív ležiacich pod kožou.
Najjednoduchším spôsobom ako odhaliť DS je nadvihnutie kože a jej prehmatávanie prstami druhej ruky postupne od hlavy až po chvost. Vážnejšie formy dermoidu sú viditeľné ihneď po nadvihnutí kože, prípadne môžu byť hmatateľné aj bez jej nadvihnutia. Pomôcť môže aj vyholenie podozrivého miesta holiacim strojčekom - malo by sa objaviť tmavšie miesto tvorené chlpmi vo vnútri dermoidu.
Na základe výskumov vzniku podobného defektu u ľudí (NTD - defekt nervového povrazca) sa ako prevencia výskytu DS u psov ukázalo podávanie kyseliny listovej sučkám minimálne od doby párenia v dávke 0,5 - 1,5 mg na 10 kg/deň.
Pri výbere kvalitného krmiva je dôležité sledovať zloženie a kvalitu surovín - mäso by malo byť na prvom mieste v zozname ingrediencií.
Psy s tzv. previsnutými ušami sú náchylnejšie na infekcie uší. Preto by sa uši mali pravidelne čistiť a kontrolovať.
Robustnejšie, t. j. robustnejšie a väčšie plemená sú náchylné na problémy s kĺbmi, v tomto prípade na dyspláziu bedrových kĺbov. Zvieracia medicína si však s takýmito vecami dokáže poradiť. Návštevy veterinára a kvalitná strava by mali byť samozrejmosťou. Ak niekto nemá peniaze na prípadné lieky alebo röntgenové vyšetrenia a stravu, ktorá obsahuje všetky živiny, ktoré pes potrebuje, nemal by si psa zaobstarať.
Kŕmna dávka by mala byť rozdelená do dvoch denných jedál. Druh a množstvo krmiva závisí od veku a úrovni aktivity psa. Podľa záťaže psa zvoľte zodpovedajúcu krmivo a upravte kŕmnu dávku podľa aktuálnych potrieb Vášho psa tak, aby boli uspokojené jeho nutričné požiadavky, ale zároveň tak, aby nedochádzalo k nadmernému priberaniu a obezite psa. Nie je dobré nechávať granule v miske po celý deň. Lepšie je misku naplniť a po chvíli nesnězenou potravu odstrániť z dosahu psa.
The Surprising Lessons of a Year with My Rhodesian Ridgeback
Kŕmenie
Rhodesian ridgeback rád je a svoje jedlo si vychutnáva. Je schopný urobiť čistku v špajze alebo v potravinovej skrinke. Preto si starostlivo strážte, aby ste mu k tomu nedali príležitosť.
Kŕmna dávka by mala byť rozdelená do dvoch denných jedál. Druh a množstvo krmiva závisí od veku a úrovni aktivity psa. Podľa záťaže psa zvoľte zodpovedajúcu krmivo a upravte kŕmnu dávku podľa aktuálnych potrieb Vášho psa tak, aby boli uspokojené jeho nutričné požiadavky, ale zároveň tak, aby nedochádzalo k nadmernému priberaniu a obezite psa. Nie je dobré nechávať granule v miske po celý deň. Lepšie je misku naplniť a po chvíli nesnězenou potravu odstrániť z dosahu psa.
