Už cisárovná Sissi mala byť spomedzi psích plemien posadnutá týmito levíkmi. Napokon, veľký leonberger na Vás neurobí dojem iba svojou hrdou levou hrivou a svojou harmonickou stavbou tela, ale predovšetkým sebavedomou miernosťou a povahou prítulnou k deťom.
Vzhľad leonbergera podobný levovi nie je žiadna náhoda - ako vzor pri začiatku šľachtenia napokon poslúžil lev v erbe mesta Leonberg. Heinrich Essig, mestský radca juhonemeckého mestečka neďaleko Stuttgartu chcel koncom 30. rokov, začiatkom 40. rokov 19. storočia vyšľachtiť psa, ktorý v erbe mesta pripomína leva. Milovník psov Essig za týmto účelom skrížil čiernobielu sučku novofunlandského psa (mnohé zdroje vychádzajú z toho, že pritom išlo o plemeno Landseer) s bernardínom, samcom tzv. „Barry“ z kláštorného útulku Großer St. Bernhard. Neskôr sa na šľachtenie používali ďalšie bernardíny, ako aj pyrenejské horské psy, ktoré dotvárajú vzhľad tohto nového psieho plemena. Prvý leonberger, ako ho poznáme dnes, uzrel svetlo sveta napokon v roku 1846.
Tieto veľké psy, ktoré v sebe skĺbili všetky vynikajúce vlastnosti svojich východiskových plemien, sa zo svojho rodného mesta Leonberg čoskoro predávali do celého sveta ako symbol postavenia. Až do oboch svetových vojen boli leonbergery obľúbené ako strážne psy pre „vybranú spoločnosť“, tak aj ako sedliacke a ťažné psy. V neistých časoch svetových vojen a biednych povojnových časoch, kedy dokázal uživiť tak veľkého psa len málokto, sa počet strážnych psov dramaticky znížil. Tým zopár málo majiteľom tohto plemena vďačíme za to, že plemeno leonbergera bolo ochránené pred vyhynutím. Tých niekoľko zvyšných majiteľov sa dalo dohromady a spoločne vybudovalo novú plemenitbu leonbergerských psov. Dnes tak našťastie opäť existuje na celom svete množstvo kynologických združení, ktoré sa venujú chovu tohto pôsobivého plemena.
Charakteristika plemena
Leonbergery s výškou v kohútiku až do 80 cm a hmotnosťou až do 75 kg pri samcoch sú nepochybne veľmi impozantnými sprievodcami na cestách. Nemenej pôsobivé sú sučky s výškou medzi 65 a 75 cm a hmotnosťou 60 kg. Ich sebavedomá chôdza, ich svalnatá postava a ich harmonická stavba tela z nich robia hrdé a elegantné psy, ktorým sa budú všade dostávať obdivné pohľady.
V neposlednom rade dáva dlhá srsť týmto „levom“ takmer majestátny vzhľad. Srsť, ktorá aj napriek hustej podsade umožňuje stále rozpoznávať tvary tela, je stredne mäkká až drsná a napriek značnej dĺžke dobre prilieha. Obzvlášť u samcov tvorí srsť na krku a hrudi hrivu, ktorá pripomína „kráľa zvierat“. Predné a zadné behy, ako aj chvost sú silno zarastené.
Medzi čiernou maskou a často čiernymi končekmi srsti je srsť leonbergerov farebne veľmi pestrá. Farebné spektrum tak siaha od levej žltej cez červenú a červenohnedú až po pieskové farby ako bledožltá či krémová. Čierna na končekoch srsti smie byť pritom výrazná rovnako ako prípadné presvetlenia naspodku chvosta, goliera alebo na predných a zadných behoch iba do tej miery, aby to nenarúšalo harmóniu základnej farby. Malá biela škvrna či línia na hrudi, ako aj biele chĺpky na prstoch sú podľa štandardu plemena tolerované.
Stredne veľké uši leonbergerov sú visiace. Nad rovnomerne prechádzajúcim čiernym chrbtom nosa sa leonbergery pozerajú na svoj náprotivok z hnedých, oválnych očí verne a pozorne.
Povaha a temperament
Leonberger má v tom najpravejšom slova zmysle „hrubú srsť“. Tento jemný obor prejavuje svoju dobrácku a priateľskú povahu predovšetkým pri kontakte s deťmi a malými deťmi. Tomuto trpezlivému psovi necitlivému na hluk neprekáža ani ten najhlasnejší detský krik. Naopak, vďaka svojmu živému temperamentu a hravosti si plnými dúškami užíva bláznenie a hranie sa s deťmi. Extrémne hravé sú predovšetkým šteniatka, pričom navyše môžu byť samozrejme aj trochu nespútané.
Jeho dobrácka a otvorená povaha robí z leonbergerského psa ideálneho rodinného psa, ktorý je pre svojho človeka stále verným a poslušným sprievodcom v každej životnej situácii. Na základe svojej vrodenej bdelosti a nebojácnej povahe je pre svoju rodinu zároveň spoľahlivým strážnym psom, ktorý bude stáť po boku človeka v každej situácii a chrániť ho. Pritom však leonbergery nie sú ani agresívne ani bojazlivé a na nové alebo staré podnety reagujú veľmi pokojne.
Výchova a starostlivosť
Napriek ich veľkosti je možné psy tohto plemena bez problémov brať všade so sebou. Obzvlášť šteniatka kvôli svojej hravosti síce nepočujú na každé slovo, ale kto už len by týmto veselým a priateľským tvorom neodpustil ich tvrdohlavú povahu? Keď majú mladé psy po svojom boku človeka, ktorý ich s pokojom a trpezlivosťou naučí počúvať povely, nemala by výchova leonbergera v žiadnom prípade predstavovať problémy. Napriek svojej inteligencii a výraznému sebavedomiu prejavujú leonbergery už od začiatku veľkú ochotu podriadiť sa človeku.
Leonbergery sa tým hodia pre začiatočníkov, čo samozrejme nemá znamenať, že by sa mal do toho človek pustiť úplne bezhlavo. Ak sa rozhodnete kúpiť si leonbergera, mali by ste sa oboznámiť so starostlivosťou, chovom a výchovou tohto psieho plemena. Kto dokáže splniť jeho nároky na pohyb, starostlivosť a spoločný čas s rodinou, ten isto nájde v leonbergerovi neuveriteľne láskavého, verného a prítulného kamaráta do života.
Dlhá, hustá srsť sa musí kefovať denne. Na uľahčenie tejto procedúry je dôležité, aby sa leonberger už ako šteňa naučil sedieť, resp. ležať pokojne. Dospelý pes, ktorý sa tieto povely nenaučil, bude mať sotva trpezlivosť podrobiť sa takejto intenzívnej starostlivosti.
Výchova učenlivého leonbergera je vďaka jeho inteligencii a dobrej chápavosti, ako aj ochote podriadiť sa, považovaná za veľmi dobre vychovávateľnú a učenlivú. U týchto dobráckych a jemných psov stačí najdôležitejšie povely naučiť v šteňacom veku. Blízka osoba by pritom mala vytýčiť jasný smer a vždy hovoriť pokojným hlasom. Kričanie alebo vôbec násilie isto nepovedie k úspechu.
Výživa
Na výživu psov majú vplyv niektoré podstatné faktory. Patria k nim napríklad vek, zdravotný stav a veľkosť. Na základe toho sa nedá všeobecne povedať, aké krmivo a koľko ho Váš miláčik potrebuje. V prípade pochybností o potrebe živín pre Vášho štvornožca je rozumné poprosiť o radu zverolekára, ktorému dôverujete.
Keďže leonberger predstavuje ťažké a veľmi veľké psie plemeno, je energetická spotreba relatívne vysoká. Okrem toho by ste mali neustále sledovať hmotnosť štvornožca, aby ste predišli nadváhe a pridruženým zdravotným problémom. Okrem suchého a mokrého krmiva sa ako výživová metóda ponúka BARF (biologicky vhodná surová strava). Podľa tejto metódy sú štvornožci kŕmení prevažne surovým mäsom, ale aj vnútornosťami, ovocím, zeleninou a vitamínovými a minerálnymi doplnkami. Cieľom je obnoviť pôvodnú výživu psov. Dbajte neustále na to, aby mal Váš miláčik k dispozícii vždy dostatok čerstvej vody.
Pohyb a aktivity
Popri nevyhnutných „drobných“ na zaobstaranie a chov týchto impozantných zvierat by ste si ako budúci majiteľ leonbergera mali vyhradiť predovšetkým čas. Na základe svojej veľkosti potrebujú leonbergery veľa pohybu, aby boli fyzicky fit a zdraví. Čím viac času môže Váš leonberger s Vami a Vašou rodinou tráviť, tým bude šťastnejší. Leonbergery sú veľmi prítulné psy viazané na človeka, ktoré sa cítia najradšej, keď je celá rodina pohromade.
Zároveň však majú tiež veľkú radosť z pohybu - dom so záhradou, kde sa môžu vyblázniť podľa chuti a nálady, je u týchto psích obrov povinnosťou. Okrem toho by mal byť v blízkosti nejaký les alebo park, aby mohli podnikať bohaté výlety v prírode. Pre týchto milovníkov vody by bolo optimálne aj nejaké to jazero v bližšom okolí, v ktorom sa môžu pohrať a zaplávať si podľa chuti a nálady.
Napriek svojej pokojnej a vyrovnanej povahe sú teda leonbergery veľmi aktívne psy, ktoré by mali taktiež ideálne skončiť v aktívnych rukách. Pre leonbergery je vhodný tiež psí šport ako Dog Diving alebo treibball, avšak najviac sa im pozdáva bláznenie vo voľnej prírode a vode.
Chov a kúpa šteniatka
Medzičasom sa v Európe opäť vyskytuje niekoľko tisíc leonbergerov. Len v Nemecku, krajine pôvodu tohto psieho plemena, bolo v posledných rokoch vychovaných každoročne asi 600 šteniatok. Nájsť nejakého chovateľa leonbergerov by preto nemalo predstavovať žiaden problém.
Napriek tomu je potrebné pri kúpe psa tohto plemena zohľadniť niekoľko bodov. Prvý náznak serióznosti chovateľa predstavuje okrem iného členstvo v niektorom z mnohých klubov zameraných na leonbergerov, ktoré sú pridružené k Medzinárodnej únii leonbergerov a sú uznávané Medzinárodnou kynologickou federáciou, najväčším medzinárodným kynologickým zastrešujúcim zväzom. Chovatelia sa pritom podrobujú veľmi prísnym chovným poriadkom s vysokými štandardmi kvality. Cieľom tohto veľmi kontrolovaného chovu plemena je zachovanie čistokrvnosti leonbergera, ktorá v sebe zjednocuje zdravie, silné stránky povahy a krásu.
Samozrejme sa rozumie, že šteniatko z profesionálneho chovu nie je lacné. Odhliadnuc od časového nasadenia (odchov šteniatok a starostlivosť samíc je napokon 24-hodinová práca) predstavuje chov tohto veľkého plemena pre chovateľa enormnú finančnú záťaž. Zaobstaranie si vhodných chovných psov, zodpovedajúci chov, komplexná lekárska starostlivosť (očkovania, vyšetrenia na dedičné choroby atď.), kvalitné krmivo, poplatky za výstavy, poplatky klubov, poplatky za krytie, kontroly čipov, rodokmene, ako aj semináre pre chovateľov a kurzy ďalšieho vzdelávania niečo stoja. Aj výchova ešte pomerne búrlivých šteniatok v dome chovateľov vedie podľa okolností k veľmi vysokým nákladom. Poškriabané dvere, roztrhané koberce, škrabance v parketách alebo trhliny na pohovke nie sú pri mladých, temperamentných a silných psoch ničím zriedkavým. Pri domnelých „výhodných ponukách“ si preto dávajte pozor! Ušetrené náklady sa často vrátia dvakrát a trikrát v podobe vysokých faktúr za zverolekára alebo návštev u psieho terapeuta.
Ak ste našli nejakého vhodného chovateľa, u ktorého by ste si radi kúpili šteniatko leonbergera, ideálne ho niekoľkokrát navštívte. Iba tak možno zistiť, či má prvý dobrý dojem aj nejaký dlhodobý podklad. Dôležité je, aby bol chovateľ otvorený a aby Vám ochotne ukázal chovnú stanicu a samicu. Nenechajte sa podráždiť, keď sa Vás chovateľ vypytuje na Vaše životné podmienky. Seriózneho chovateľa, ktorý tomu venuje veľa lásky a robí to zo srdca, bude zaujímať, komu predáva svoje šteniatka. Vie Vám poradiť, či sa k Vám leonberger hodí a či máte potrebné podmienky, ktoré si vyžaduje chov tohto veľkého štvornožca. Zodpovedný chovateľ Vám navyše kedykoľvek poradí a pomôže, a to po celý život psa.
Pred zaobchádzaním s temperamentom Leonbergera si pozrite pozor
Keď sa zamyslíš, jazyk psa je neuveriteľná záležitosť. Psy ho využívajú pri pití, jedení, dokonca aj pri ochladzovaní organizmu a v neposlednom rade vedia s ním dávať krásne bozky. Určite si si všimol, že niektorým psom jazyk trčí celú dobu von z papuľky. Syndróm visiaceho jazyka je presne to, s čím sa najčastejšie stretávame u malých alebo brachycefalických plemien psov. V tomto smere je najčastejšou príčinou genetika. Ich jazyky sú totižto príliš veľké a dlhé na to, aby sa zmestili do ich ústnej dutiny. Šľachtenie často spôsobuje, že plemená majú abnormálnu čeľustnú kosť, ktorá nedisponuje správnym priestorom pre ich jazyk.
Genetika nie je jediným dôvodom, prečo sa u psa vyskytuje syndróm visiaceho jazyka. Závažné zubné ochorenie môže viesť k hnilobe dolných zubov. Pokiaľ sa toto ochorenie dostane do štádia, že psovi zuby vypadnú, jazyk prichádza o prirodzenú oporu a jednoducho začne visieť smerom von. Jazyk môže visieť dopredu, rovnako však aj do strany. Hlavný problém, ktorý môže pri tomto syndróme vzniknúť, je extrémne vysúšanie jazyka. Predstav si, ako sa cítiš, keď máš vyschnuté a popraskané pery a ako naschvál, nemáš po ruke žiadny balzám. A teraz si to predstav na špičke jazyka. Celý ten čas… To je to, na čo treba dávať pri psoch pozor. Je dôležité aby mal pes vždy prístup k dostatočnému zdroju vody a ubezpeč sa že farba jazyka aj ďasien zostáva po celý čas nezmenená. Pri tomto syndróme sú psy totižto náchylnejší na infekcie či dokonca v zimnom období na omrzliny. Ak sa tento syndróm vyskytne náhle a je spojený s pozmeneným správaním psa, môže ísť o neurologický problém. Zavedenie nových medikamentov pri liečení určitej choroby môže byť príčinou vytŕčajúceho jazyka. Dobrou správou je, že visiaci jazyk nie je vždy príčinou problémov u psa. Niekedy to môže byť znak (ak jazyk trčí z papuľky len určité obdobie, nie po celý čas) absolútneho uvoľnenia.
Jazyk je pre psa dôležitý nielen v rozpoznávaní chuti, ale aj pre pitie, čistenie a termoreguláciu. Pes sa totiž v podstate nepotí, ale ochladzuje sa predovšetkým dýchaním s vyplazeným jazykom. Sliznice dutiny ústnej a jazyk sú u psov dobre prekrvené. Keď je pes v pohybe, navyšuje sa množstvo krvi v jazyku, cievy sa v teple rozširujú a priteká tam viac krvi. Jazyk opúcha a pes ho vyplazuje. Ochladzovanie prebieha pomocou vydychovaného horúceho vzduchu a vdychovaného vzduchu studenšieho. Chladnejší vzduch (alebo voda) pôsobí na jazyk a dochádza k tepelnej výmene, krv sa ochladí a telesná teplota sa zníži. V lete preto pozor na náhubky, ktoré psovi znemožňujú otvoriť papuľu a vyplaziť jazyk. Ak im ho v horúčave nasadíte vo vozidla mestskej hromadnej dopravy, hrozí prehriatie. Je preto lepšie vyberať pohodlný a bezpečný náhubok, s ktorým pes môže vyplaziť jazyk a ochladiť sa.
Prevažná väčšina zdravých psov má jazyk ružovkastý - hladký, jemný a príjemný na dotyk. Niekedy sa však stáva, že psí jazyk získa iné, znepokojujúce farby. Jedným z nich je tmavočervené, tehlovočervené sfarbenie jazyka. Tmavočervený jazyk psa je jedným z prvých a najcharakteristickejších príznakov úpalu alebo prehriatia organizmu. Úpal je závažné ochorenie, ktoré nemožno za žiadnych okolností ignorovať. Ak sa v priebehu niekoľkých minút objaví aj vracanie, hnačka alebo kŕče, čo najskôr odvezte svojho domáceho miláčika k veterinárovi. Tmavočervený jazyk vášho psa môže byť aj príznakom iných ochorení, preto ho nikdy nepodceňujte. Ak neviete, čo vášho domáceho miláčika trápi, neodkladajte návštevu odborníka. Podobne konajte aj v prípade, že si u svojho psa všimnete čierny jazyk. Ak sa však jazyk vášho psa zmení z ružového na modrošedý alebo čierny, znamená to, že váš pes má vážne problémy s dýchaním. Nedostatok dostatočného množstva kyslíka spôsobuje zmodranie jazyka. Najčastejšie je to príznak srdcových problémov alebo zablokovaných dýchacích ciest.
Psy, spoznávajú svet nosom a jazykom. To, čo pre nás vyzerá čudne, je pre nich len iný spôsob, ako „čítať“ pachy okolo seba. V takých prípadoch ide o úplne normálne správanie - pes len „čuchá jazykom“. Vo väčšine prípadov ide len o „upratovanie“ po nás. zvyšok trpel stresom alebo úzkosťou (napr. Olizovanie totiž uvoľňuje endorfíny a psovi pomáha upokojiť sa. Časté olizovanie podlahy môže byť signálom, že psovi nie je dobre od žalúdka - napríklad pri gastritíde, refluxe alebo pankreatitíde.
Pica je odborný termín pre opakované jedenie nejedlých látok - napríklad kameňov, plastov, ponožiek, textílií, hliny, plastových vrchnákov či dreva. Spravidla s vekom slabne, ale len málokedy zmizne úplne bez pomoci. Napriek tomu sa oplatí nechať psa vyšetriť. Hltanie predmetov nie je len „zlozvyk“ - hrozí upchatie čriev, zadusenie, perforácia žalúdka alebo otrava, čo často končí chirurgickým zákrokom.
Požieranie výkalov, hliny či trávy môže pôsobiť zvláštne, nechutne - niekedy až zahanbujúco. No pre psa je to často len spôsob, ako spoznáva svet. Najdôležitejšie je nepanikáriť, ale pozorovať. Kedy sa to deje? V akom prostredí? Po akej aktivite? Nie vždy ide o problém - no ak správanie pribúda, mení sa, alebo ho sprevádzajú tráviace ťažkosti, apatia či stres, pes vám tým pravdepodobne niečo hovorí.
Keď sa ľudia rozprávajú so psami, podvedome zvyšujú tónu hlasu. Všimni si ale správanie svojho psa, keď sa s ním rozprávaš… nakláňa hlavu. Robí to v snahe pochopiť, čo sa mu snažíš povedať. Psy majú skvelý spôsob, ako čítať rôznu reč tela a reagovať na hlasové signály. Rozoznávajú konkrétne slová, najmä tie, ktoré sú spojené s maškrtami. Istá teória tvrdí, že psy nakláňajú hlavu aj preto, aby sa prispôsobili vonkajšiemu prostrediu a lepšie počuli. Psy sú schopné naučiť sa približne 100 slov a gest, vďaka čomu možno úroveň ich intelektu a porozumenia pripodobniť úrovni dvojročného dieťaťa.
Vyplazuje na teba tvoj pes jazyk po tom, čo ho pokarháš, keď urobil niečo, čo nemal? Pravdepodobne sa ti chce ospravedlniť. Vyplazovanie a prehadzovanie jazyka zo strany na stranu u psov znamená, že si svoj prehrešok uvedomujú a je im to ľúto.