Moskovský strážny pes je veľký, mohutný pes, ktorý dokáže vyvinúť až prekvapivé množstvo energie. Je podobný bernardýnovi, a to ako povahou, tak vzhľadom. Svojej rodine miluje z celého srdca a dokáže ju chrániť. Je to ideálny rodinný pes, ktorý je verný, priateľský a odvážny s hlbokým ochranárskym inštinktom. Moskovský strážny pes je veľký milovník svojej rodiny.
Celé plemeno vzniklo v bývalom Sovietskom zväze po druhej svetovej vojne a je výsledkom reprodukčného kríženia bernardína, kaukazského ovčiaka a ruského strakatého loveckého psa. Po kaukazskom ovčiarovi zdedil silné zuby, vynikajúcu pohybovú sústavu, vytrvalosť, nedôveru k cudzím, ostrosť a zlobu. Od bernardína prevzal ľúbivý exteriér, dobrú cvičiteľnosť a oddanosť k svojmu pánovi. Z týchto plemien vznikli aj ďalšie: čierny teriér, moskovský vodný pes a moskovský pes.
Vzhľad a proporcie
Moskovský strážny pes je veľký a mohutný, so silnou konštitúciou a dobre vyváženým telom. Hlava je masívna, široká a hlboká; papuľa kratšia ako lebka, široká a hlboká. Oči sú tmavé, stredne veľké a výraz pokojný. Uši sú stredné, trojuholníkové, zavesené a priliehajú k hlave. Srsť je dlhá, hustá a dvojvrstvová so širokou podsadou; najčastejšie je farebný vzor škvrnitý alebo sobolí s bielym hrudníkom a výraznými tmavými partiami okolo očí a uší.
Kohútik dosahuje výšku okolo 78 cm u psa a 73 cm u suky; hmotnosť psa býva nad 55 kg a suky nad 45 kg. Hrudník je hlboký a dlhý, s klenutými rebrami, telo je mohutné a pevné s dobre vyvinutými svalmi.
Povaha a temperment
Moskovský strážny pes je milujúci, pokojný a vyrovnaný, s výrazným ochranárskym inštinktom. Je inteligentný a ľahko sa cvičí, no vyžaduje trpezlivý a dôsledný prístup. Je samostatný a svoju situáciu vyhodnocuje sám, čo môže pôsobiť ako ťažká nauka pre začiatočníkov. K rodine je výnimočne lojálny a spravidla jemný k deťom, no k cudzím ľuďom býva nedôverčivý a ostrovný.
Pri výcviku je potrebné byť trpezlivý a dôsledný; pes vie robiť rozdiel medzi priateľmi a cudzincom a má prirodzený strážny inštinkt. Nie je to pes, ktorý by vyhľadával konfrontáciu, a pri správnom socializovaní býva schopný vychádzať s ďalšími zvieratami a psami vo dvore či v domácnosti.
Starostlivosť, výcvik a zdravotný stav
Srsť vyžaduje pravidelné česanie, hlavne počas obdobia pĺznutia, pretože pes má hustú podsadu a môže „tvoriť dredy“ bez pravidelnej starostlivosti. Pri bdie nad srsťou je dôležité použiť kvalitné šampóny a doplnky výživy na srsť. Z hľadiska zdravotného stavu sú tieto psy relatívne zdravé, avšak ako veľké psy sú náchylné na dyspláziu bedrového a lakťového kĺbu a torziu žalúdka; preto je dôležité vhodné krmivo s primeraným množstvom minerálov a vitamínov a preventívne kontrolovať stav kĺbov.
Pes vyžaduje značné množstvo pohybu a priestoru; ideálny je dom so záhradou alebo väčší výbeh. Do malého bytu nie je najvhodnejší. Stráženie je vrodené a pes potrebuje aspoň základný výcvik poslušnosti vrátane prísť na zavolanie a chodenie na vodítku. Dobré socializačné výchovy a pozitívne posilňovanie pomáhajú vyhnúť sa problémom vo vzťahu s cudzími ľuďmi alebo psami.
Výcvik a výchova
Výcvik by mal byť pokojný, dôsledný a založený na jasných pravidlách; psa učia základné povely a socializáciu. Nie je vhodné vychovávať ho násilne; pozitívne posilňovanie a odmena zvyšuje ochotu spolupracovať. Ak sa pes stane súčasťou eskortného alebo ochranného psa, je vhodné zahrnúť aj psa vodiča do výcviku.
Pred rozhodnutím o pohlaví zvážte svoju schopnosť zvládnuť psa s hmotnosťou 70 kg a viac; fenky bývajú menej robustné než psy, a preto sa niekedy lepšie hodia pre menej skúsených chovateľov. Avšak každý pes potrebuje pravidelnú pohybovú aktivitu a dlhé prechádzky.
Pôvod a história
Moskovský strážny pes vznikol v Sovietskom zväze po druhej svetovej vojne na požiadanie armády. Generálmajor G. N. Medvěděv vedel šľachtiteľský program na stanici Rudá hvězda, ktorého cieľom bolo získať veľkého, ostrého a dobre zvládnuteľného psa na stráženie dôležitých objektov. Plemeno bolo spojením kaukazského ovčiaka, svätobernardského psa a ruského strakatého psa a prvý popis plemena siaha do roku 1958; oficiálny štandard vyšiel v roku 1985. V roku 1992 bol štandard schválený pre pracovné psy a v roku 1997 uznaný Ruskou kynologickou federáciou. FCI plemeno neuznáva ako klasifikované, no v Rusku je považované za národné plemeno a používané hlavne na ochranu majetku a objektov.
V súčasnosti slúži moskovský strážny pes ako spoľahlivý ochranár rodiny aj na stráženie veľkých pozemkov. Je vhodný pre skúsených majiteľov s dostatkom času na výcvik a pravidelný pohyb, pričom preferuje dom s Väčšou záhradou alebo výbehom a nie bytové bývanie.
Typické použitie a výška
Vo výške v kohútiku sa psy pohybujú okolo 77-78 cm, sučky okolo 72-73 cm; váha psa býva nad 55 kg, fenky nad 45 kg. Najvhodnejšie sú spoločenské a rodinné prostredia s primeranou socializáciou, v prípade potreby stráženia sú spoľahliví a neútočia bez dôvodu. Ich podmienkou je pravidelný pohyb a dobrá výživa; neodporúča sa chovať ich v malom kúte alebo kotere bez možnosti pohybu a kontaktu s ľuďmi.
Vhodné prostredie a tipy pre majiteľov
Ideálny dom so záhradou, kde pes môže mať priestor a pohyb; pes potrebuje aspoň jednu dlhú prechádzku denne a nie je vhodný do malého bytu. Dôležitá je skorá socializácia a jasná, láskavá, ale dôsledná výchova. Ak máte v pláne chovať moskováka, zvažte skúsenosť a pripravenosť na dlhodobú starostlivosť a nároky plemena.
Výsledný dojem: moskovský strážny pes je veľký, vyrovnaný, silný a zároveň aj veľmi oddaný rodine; je to pes aktívny, no vyžaduje kludný a dôsledný prístup k výchove. Správne vedený pes dokáže poskytnúť ochranu a spoľahlivú spoločnosť v rodinÁchn prostrediach a na vidieku.