Niektoré psy majú zvláštne stravovacie návyky, ktoré môžu byť pre majiteľov znepokojujúce. Jedným z takýchto správaní je požieranie kameňov, výkalov alebo iných nejedlých predmetov. Hoci sa to môže zdať ako triviálny problém, pre psa to môže byť veľmi nebezpečné. Prečítajte si, čo môže byť dôvodom tohto správania a ako si s týmto nepríjemným problémom poradiť.
Koprofágia - požieranie výkalov
Pes požierajúci výkaly (vlastné, mačacie alebo cudzie) môže pripomínať triviálny problém, no pre psa môže byť veľmi nebezpečný. Psy požierajúce výkaly sú celkom bežné. Väčšina psov z toho časom vyrastie, ale niektoré psy pokračujú v požieraní výkalov iných zvierat pri každej príležitosti počas celého života. Prečítajte si, čo o tomto fenoméne hovorí veda a odborníci.
Jedenie exkrementov je pevne zapojené do psej povahy. A hoci nám to môže pripadať hnusné, je to dané geneticky. Pes ich zdedil po svojom predkovi vlkovi, ktorý požiera výkaly zanechané v blízkosti brlohu. Je to tak, aby nezanechal stopy, a po druhé, aby ich nezožral nikto ďalší zo svorky - pre prípad, že by sa vo výkaloch nachádzali parazity. Požieranie výkalov je teda zo strany vlka veľmi zodpovedným konaním! Domestikovaný pes to robiť nemusí, ale mnohé z pôvodného správania stále zostávajú.
Druhým dôležitým dôvodom koprofágie (požieranie exkrementov iných psov) je obdobie, počas ktorého sa sučka o šteniatka stará. Jedenie exkrementov šteniatok je súčasťou hygieny a odstraňuje aj atraktanty predátorov. Zaujímavé je, že sučka žerie výkaly šteniatok len dovtedy, kým sú kŕmené jej mliekom. Šteniatka môžu mať iné motívy. Najčastejšie jedia výkaly, napodobňujúc svoju matku a z túžby hrať sa.
Podľa štúdie Hart, B. L. (2018): “The Paradox of Canine Conspecific Coprophagy” bolo viac než 80 % psov koprofágov úplne zdravých - bez známok deficitu živín či enzýmov. V prehľade Hart & Hart (2021) sa uvádza, že koprofágia je evolučne prirodzené správanie, nie prejav výživovej chyby. Ako zabrániť psovi jesť výkaly? Zabezpečte mentálnu aj fyzickú stimuláciu (hlavolamy, čuchacie hry, hľadacie aktivity, pravidelné prechádzky). Okamžite zbierajte trus - čím menej príležitostí, tým rýchlejšie správanie vyhasne. Nacvičte povel „nechaj“ / „fuj“ - s pozitívnym posilnením. Nereagujte krikom ani trestaním - posilňuje to správanie pozornosťou.
Prečo psy jedia výkaly iných zvierat? Vedci už roky hľadajú súvislosť medzi jedením výkalov iných zvierat a nedostatkami v strave psov. Jedna z teórií hovorí, že psy jedia výkaly iných zvierat majú vo svojej strave príliš veľa sacharidov, príliš málo vlákniny a nedostatok vitamínov B. Ďalšia teória hovorí, že výkaly môžu poskytnúť tráviace enzýmy a baktérie potrebné na správne trávenie. A tretia teória naznačuje, že psy vidia výkaly iných zvierat ako zdroj hodnotnej potravy.
Väčšia filozofia u psov jediacich mačacie exkrementy spočíva v tom, že mačky vylučujú výkaly s vysokým obsahom nestrávených bielkovín, takže pre psa sú tieto výkaly veľmi hodnotné z pohľadu chuti. Ak váš pes žerie mačacie výkaly, skontrolujte tiež zdravotný stav - náhle zmeny môžu signalizovať gastrointestinálne problémy alebo liečebné dopady antibiotík.
Keď problém objaví náhle, stojí za diagnostiku u veterinára. Koprofágia môže súvisieť s chorobami ako syndróm krátkeho čreva, exokrinná pankreasiná insuficiencia, gastritída či ochorenie pečene. Prechodný záujem o cudzie výkaly môže byť aj vedľajším efektom antibiotickej terapie. Okrem toho môžu byť príčinou aj situácie nudy, stresu alebo zlej výchovy - poruchy správania zožieranim výkalov môžu vzniknúť aj ako reakcia na disciplinárne potrestanie.
Jedenie výkalov a dreva u šteniat a dospelých psov
Jedenie výkalov býva u psov bežné, najmä u mláďat; u dospelých častejšie súvisí s nudou, stresom alebo zlozvykom. Pica, odborný termín pre opakované jedenie nejedlých látok (kameňov, plastov, dreva a iného), patrí medzi najčastejšie problémové správania u psov, najmä u mladých a kastrovaných jedincov. S vekom často ustupuje, no bez pomoci nie vždy úplne zmizne. Dôsledky hltania predmetov môžu byť veľmi vážne a vyžadujú chirurgický zásah alebo intenzívnu veterinárnu starostlivosť.
Jedno z vysvetlení správania je nedostatok pevnejšej potravy; ďalšou možnosťou je, že pes chce upútať vašu pozornosť. Ak šteňa začne požierať kamene, môže pritiahnuť viac pozornosti než iné zvieratá. Skúste preto venovať mu viac času počas dňa a rozvíjať jeho zmyslovú a motorickú stimuláciu. Ak pes zožerie kamene, hrozí upchatie čriev alebo perforácia tráviaceho traktu. Preto je dôležité úplne mu zabrániť vstupu k nim a zabezpečiť jeho prostredie.
Čo môže pomôcť? V prvom rade hľadať zdroj problému spolu s veterinárom. Môže ísť o zdravotný problém, ktorý si vyžiada liečbu, alebo o potrebu suplementácie vitamínmi či probiotikami. V prípade výchovných problémov je vhodné obrátiť sa na behavioristu a venovať dôslednú práci na tréningu. Pri prechádzkach používajte špeciálne náhubky proti maškrteniu a zabezpečte prostredie tak, aby pes nemal prístup k nebezpečným predmetom. Ak máte doma „záhradkára“, ktorý obľubuje konáre alebo drevo, zvážte bezpečné žuvacie alternatívy - gumové alebo nylonové hračky alebo sticks z olivového či kávového dreva.
Ak pes už zjedol kamene alebo iné predmety, sledujte ho a v prípade abnormálnych príznakov okamžite navštívte veterinára. Príznaky môžu zahŕňať zvracanie, únavu, nafúknutý žalúdok alebo nedostatok trusu. V rámci prevencie je dôležité poskytnúť psovi dostatočnú fyzickú a mentálnu stimuláciu a udržiavať pravidelný režim, aby sa znížila nervozita a stres.
Jedenie dreva a hlodanie konárov
Často ide o prirodzenú formu relaxácie a odbúravanie stresu. U mladých psov môže žuvanie konárov súvisieť s výmenou zubov; u dospelých psov môže znamenáť nedostatok pohybu alebo mentálnej stimulácie. V každom prípade je potrebné zabezpečiť bezpečné alternatívy a zabrániť prehĺtaniu dreva, ktoré môže viesť k upchatiu čriev alebo poškodeniu papule. Niektoré druhy dreva obsahujú látky, ktoré môžu dráždiť tráviaci trakt alebo byť toxické. Preto veterinárni odborníci odporúčajú nahradiť drevo bezpečnými žuvacími hračkami a sticks.
Ako zabrániť konaniu? Presmerujte chuť vášho psa na bezpečné alternatívy (napr. Kong naplnený špeciálnymi pochutinami). Zabezpečte prístup k drevu na minimalizovanej miere alebo ho úplne odstráňte zo prostredia. Dôležité je tiež zvýšenie pohybu a duševnej stimulácie, napríklad dlhé prechádzky, interaktívne hry a psie športy, ak to stav psa dovolí. Ak pes trpel nudou alebo stresom, riešenie spočíva v pravidelnosti a pozitívnom posilňovaní pri správnom správaní.
Olizovanie a pachy
Olizovanie je ďalšou časťou komunikácie psa - má sociálny, kognitívny aj emocionálny význam. Pes často olizuje kvôli uvoľneniu endorfínov a upokojeniu seba i majiteľa. Olizovanie papule u šteniat je bežným prejavom prosby o pozornosť alebo jedlo a je súčasťou psieho jazyka - calming signals. V extrémnych prípadoch môže byť nadmerné olizovanie súčasťou pica správania alebo prejavom neurologických problémov. Sledujte vzťah olizovania k prostrediu a zdravotnému stavu psa.
Pokiaľ ide o túlavé vône a pachy, psy ich využívajú na „čítať“ okolie nosom a jazykom. Niektoré vône a pachy sú pre nich významnými stimulmi, najmä u loveckých a pracovných plemien. V bežnom živote ide často o normálne správanie, ktoré môže mať pozitívny aj negatívny efekt podľa kontextu a frekvencie.
Kedy vyhľadať pomoc a čo zdieľať so svojím veterinárom
Ak pes náhle mení svoje zvyklosti, objavia sa gastrointestinálne ťažkosti, apatia alebo nezvyklé správanie, je potrebné vyšetrenie. Veterinár vylúči zdravotné problémy a poradí s doplnkami či terapiou. V prípade behaviorálneho pôvodu je vhodné konzultovať s behavioristom a zamerať sa na trénovanie a riešenie stresových faktorov. V každom prípade je dôležité zabezpečiť bezpečnosť psa a zabrániť mu v prístupe k nebezpečným predmetom, najmä kameňom, výkalom a drevu.
Praktické tipy a použité prostriedky
- Zabezpečte mentálnu aj fyzickú stimuláciu (hlavolamy, čuchacie hry, hľadacie aktivity, pravidelné prechádzky).
- Okamžite zbierajte trus - čím menej príležitostí, tým rýchlejšie správanie vyhasne.
- Nacvičte povel „nechaj“ / „fuj“ - s pozitívnym posilnením.
- Nereagujte krikom ani trestaním - posilňuje to správanie pozornosťou.
- Pri nebezpečných predmetoch použite bezpečné žuvacie alternatívy (napr. Kong naplnený mäsom, mrkvou, pečeňou).
- Použite náhubky pri prechádzkach alebo tréningu, ak je potrebné.
- V prípade potreby konzultujte s veterinárom alebo behavioristom a zvážte probiotiká či vitamíny.
- Pri dreve nahraďte drevo bezpečnými riešeniami a ponúknite vhodné hračky a odolné žuvacie objekty.
- Ak pes javo výkalmi iných zvierat, skontrolujte jeho stravu a prípadné zdravotné problémy.
Okrem toho môžete zvážiť aj tablety a prípravky na podporu črevnej mikroflóry alebo výživové doplnky, ktoré podporujú tráviaci systém a celkové zdravie psa. Spolupráca s veterinárom vám pomôže vybrať najvhodnejšie riešenie pre konkrétneho psa a jeho potreby.
Minulé skúsenosti a praktické príklady
Niekedy ľudia zdieľajú skúsenosti s vlastnými psami: dlhodobé problémy s jedením dreva, výkalov alebo kameňov a výsledky tréningov, ktoré zahŕňajú posúvanie pozornosti na bezpečné alternatívy, zvyšovanie fyzickej a mentálnej aktivity a konzultácie s odborníkmi. Je užitočné zhromaždiť informácie o tom, čo fungovalo pre dané plemeno a individuálneho psa a pravidelne monitorovať jeho správanie a zdravie.
Tabuľka: Porovnanie typov „zlozvykov“ a čo s nimi robiť
| Zlozvyk | ||
|---|---|---|
| Koprofágia | Nedostatok vlákniny, stres, nuda, hygienické návyky sučky | Mentálna a fyzická stimulácia, okamžité vyberanie exkrementov, povel „nechaj“ / „fuj“, konzultácia s veterinárom |
| Požieranie výkalov iných zvierat | nedostatok živín, gastrointestinálne problémy, behaviorálne faktory | Rovnaká správa ako pri koprofágii, vyšetrenie u veterinára |
| Jedenie dreva | Nuda, stres, výmena zubov, nedostatok pohybu | Bezpečné žuvacie alternatívy, balans fyzickej a mentálnej aktivity, zabrániť prístupu k drevu |
| Olizovanie povrchov | emócie, calming signals, gastrointestinálne problémy | Sledovať vzory, vyšetrenie u veterinára, zabrániť nežiaducemu olizovaniu pomocou podnetov |
Je dôležité si uvedomiť, že každý pes je jedinečný. Kombinácia preventívnych a terapeutických krokov, spolu s odbornou podporou, pomáha znižovať riziko nebezpečných správaní a zlepšovať celkové zdravie a pohodu psa.