Vývoj a starostlivosť o šteňa od narodenia po dospelosť

Je to už niekoľko týždňov, čo sme si domov priniesli naše malé šteniatko. Šteniatko nám doslova rastie pred očami a my sa pýtame, kedy a ako sa z malej guľôčky stane dospelý pes.

Psy, rovnako ako ľudia, prechádzajú niekoľkými vývojovými obdobiami. Prvým je vek šteňaťa. Majitelia by mali starostlivo preštudovať charakteristiku veku, pretože to ovplyvňuje ďalší vývoj zvieraťa. Nasleduje obdobie dospievania, ktoré trvá 6 - 12 mesiacov. Pes sa po 1. roku života stáva úplne formovaným zvieraťom.

Vývojové štádiá šteňaťa

Fyzický a psychický vývoj šteniatka je obzvlášť intenzívny počas prvých týždňov života. Špecialisti rozdelili vývoj do 6 etáp.

Novorodenecká fáza (0-2 týždne)

V novorodeneckej fáze je šteňa úplne závislé na svojej matke, ktorá je zdrojom jeho potravy a bezpečia. Nemali by ste ho od nej zbytočne odoberať. Počas tejto doby by ste zvieratám mali dopriať veľa odpočinku. Termoregulácia je natoľko slabá, že šteňa oddelené od matkinho hniezda nemusí prežiť kvôli zníženej telesnej teplote. Šteňa sa nedokáže samostatne vyprázdniť. Matka ho stimuluje k vyprázdňovaniu. Počas prvých týždňov šteňa spí asi 90% dňa. Všetku svoju energiu vynakladá na rast. V priebehu týždňa zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť. V tomto štádiu vývoja psy nechodia. Najskôr sa plazia iba pomocou predných končatín a na konci tejto fázy používajú všetky labky. Špecialisti odporúčajú, aby psíky podstupovali neurologickú stimuláciu. Spočíva vo vykonaní niekoľkých jednoduchých cvikov, napr. zdvihnutie a spustenie hlavy, dotyk medzi končekmi prstov, držanie polohy na chrbte.

Prechodná fáza (2-3 týždne)

V prechodnej fáze sa psy prvýkrát pokúšajú hrať so svojimi súrodencami. Dochádza k slabšiemu hryzeniu - učia sa, s akou silou môžu hrýzť bez toho, aby si neublížili. Obmedzenie kontaktu s inými šteniatkami znemožní získanie tejto schopnosti, čo môže prispieť k nepríjemným situáciám so psami v budúcnosti a k hryzeniu ľudí.

Fáza socializácie (3-12 týždňov)

Fáza primárnej socializácie je učenie sa vhodnému správaniu prostredníctvom vplyvu prostredia, kontaktu s matkou a súrodencami. Príliš skoré odobratie šteniat od matky môže byť základom pre nežiaduce správania. Postupne by ste mali drobcov oboznámiť aj s okolitým svetom - oboznámiť sa s vonkajšími podnetmi. Stojí za to spomenúť program Margaret Hughesovej - „Zlatý tucet“, ktorý spočíva vo vystavení šteňaťa maximálnemu počtu stimulov pôsobiacich ako špecifická vakcína do budúcnosti. V 4. týždni sa mení stravovanie. Začínajú jesť krmivo. V 5. - 6. týždni podnikajú prvé výpravy. Samé sa vyprázdňujú a vyberajú na to zodpovedajúce miesto. Po 7 týždňoch ich možno vziať do nových domovov.

Vtiskovacia a socializačná fáza (4-7 týždňov)

Počnúc 4. týždňom začína vtiskovanie, teda obdobie, kedy šteňa spoznáva svet svojimi vrodenými pudmi a je poháňané zvedavosťou. Toto je začiatok najintenzívnejšej práce chovateľa so šteňatami. Šteniatka by mali postupne a so zvyšujúcimi sa nárokmi spoznávať svet okolo, teda socializovať sa. Spoznávať nové povrchy, zvuky, predmety, cudzích ľudí. Musia nadviazať kontakt s inými ľuďmi, nie len s chovateľom a učiť sa, ako sa majú chovať. Rovnako postupne spoznávať iných psov a zvieratá. Chovateľ je sprostredkovateľ a opora pre šteňatá. Ukáže šteniatkam niečo nové. Sučka slúži ako pomocník, pretože ak sa nebojí ona a chová sa prirodzene, budú šteniatka opakovať jej chovanie. Chovateľ pripravuje pôdu pre budúcich majiteľov a teda šteniatka privyká na najrôznejšie situácie, výcvik a výchovu, pomôcky ako sú kefa na česanie, strihanie pazúrikov, kontrola chrupu a podobne.

Šteňatá sa začínajú venčiť samé a sučka ich už málokedy čistí. Je teda na mieste vytvoriť základy hygieny a vyprázdňovania sa na jedno miesto. Ak sú vhodné teplotné a poveternostné podmienky začína chovateľ s postupným púšťaním šteniatok do výbehu, kde sa budú samé venčiť. Potrebné je tento pravidelne čistiť a dodržiavať hygienu.

Na základe zistených informácií z testov povahy a vloh musí chovateľ v tomto období rozvíjať schopnosti šteniatok. Bolo by nesprávne predať šteniatko s vysokým nadaním na prácu niekomu, kto cvičiť a pracovať so psíkom nechce. Tiež dať šteniatko s vynikajúcim exteriérom niekomu, kto o výstavy nemá záujem. Majiteľov je potrebné vyberať s prihliadnutím na vlohy šteniatka, aby ich on ďalej rozvíjal.

Okrem návštevy veterinára pre kontrolu vrhu vám tento odporučí aj podanie odčervovacej pasty. Tá sa podáva medzi tretím a štvrtým týždňom. Šteňatám sa podáva mierne hladným, nie úplne, teda asi dve hodiny po najedení. Toto sa opakuje v pravidelných intervaloch podľa návodu danej odčervovacej pasty.

Socializácia pred odberom (4-7 týždňov)

Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré ovplyvnia šteniatko na celý život je práve správna socializácia v rannom veku. Ako chovateľ máte zodpovednosť pripraviť šteniatko na jeho život aj na dedine aj v meste. Úloha je to neľahká, hlavne ak je šteniatok veľa a vy ste na to sami. V takom prípade požiadajte svojich známych, rodinu a kamarátov. Po treťom týždni prijímajte návštevy, rôznych typov ľudí, aj deti (pozor, nie deti, ktoré by šteniatkam ublížili!!!), všetko musia byť pozitívne ladené situácie. Na dvor, kde sú šteniatka pustené, dajte predmety šuchotavé, lesklé, hučiace, pískacie... Ukážte im dom aj zvnútra. Spolupracujte hlavne s matkou, ktorá toto všetko pozná a správa sa v danej situácii kľudne a vyrovnane. Šteniatka to od nej preberú. Pamätajte - nepreťažte šteniatka priveľkými aktivitami, všetko s rozumom a postupne. Platí pravidlo socializujte krátko ale často.

Šteniatka privykajte na:

• obojok, nechajte ich vláčiť za sebou vodítko,
• kefu, česanie, prezeranie zúbkov, u psíkov semenníkov, postavenie do výstavného postoja, prehliadku u veterinára. Všetky tieto úkony robte najprv vy a potom nechajte šteniatko prehliadnuť inými osobami a nakoniec úplne cudzími.
• šteniatka berte do domu a postupne im ukazujte televízor, umývačku riadu, mixér, vysávač, rádio,...
• šteniatka privykajte na chodenie po rôznych terénoch, nie len tráva, betón ale v obmedzenom množstve ich vezmite na dva - tri schodíky, naklonené plochy, tunely, šuchotavé povrchy,... (pozor na klzké parkety a linoleum! nerobia dobre kĺbom šteniatok!)
• okrem matky zoznamujte šteniatka aj s inými psami, ktorých poznáte - majú vyrovnanú povahu, sú zdraví a neublížia im - negatívna skúsenosť by mohla byť veľmi na škodu
• privykajte šteniatka na rôzne zvuky a hluky - delobuchy, padnutý hrniec,...
• ukážte šteniatku auto, pokúste sa ho do neho naložiť a s postupom času aj naštartovať, okrem toho ak máte možnosť autobusy, trúbiace autá, cyklistov a hluk ulice
• privykajte šteniatka na uzatvorené priestory ako klietka, či voliéra
• skúste šteniatka zoznámiť aj s inými zvieratkami podľa vašich možností - hydina, vtáci, zajace, srny,...
• ukážte šteniatkam veľké objekty, kontajnery,... všetko možné čo vás napadne.

Ak chovateľ má ambície na odchov pracovných a športovo založených psov, mal by sa venovať rozvoju všetkých zmyslov šteňaťa a zamerať sa hlavne na:

• kontakt s ostatnými členmi svorky - silný svorkový pud vlčiakov je veľmi dobrý základ. Na chovateľovi je, aby toto rozvíjal, aby sa šteňa naučilo sa samo zoznamovať s členmi svorky. Vzhľad člena svorky pritom zohráva rovnako významnú úlohu. Je jasné, že obraz svojho druhu - matka, súrodenci si zapamätá ľahko. Na chovateľovi je potom ukázať mu a zoznámiť ho s inými druhmi, ktoré má šteňa akceptovať ako člena svorky. Zamerať by sa mal chovateľ na okruh ľudí, nie veľmi široký ak chce psa obranára (pes patriaci všetkým nie je dobrý obranár) a nie veľmi úzky napr. len na jedného človeka (pes fixovaný na jednu osobu bude reagovať na cudzích neprimerane, bez záujmu kontaktu). Základom je denný kontakt šteňaťa s človekom, oboch pohlaví, rôzneho veku, v rôznych situáciách, bez negatívnych skúseností a s narastajúcim vekom vyžaduje chovateľ samostatné riešenie problému šteňaťom.
• kontakt s vonkajším svetom - šteňa, ktoré si ľahko spája situácie, nepociťuje strach k predmetom a osobám má vysoké predpoklady pre výcvik a prácu. V období medzi 4.-7. týždňom je nutné rozširovať základňu vnemov. Šteňa sa musí pohybovať v prostredí, ktoré nie je izolované, ale socializované podľa vyššie uvedených pravidiel. Prostredie, v ktorom sa pohybuje má byť pestré a s vyšším vekom náročnejšie. Strach a neistotu treba systematicky odbúravať a povzbudzovať k nebojácnosti.
• koristnícky pud - rozvíja sa okolo 4. týždňa spolu s loveckým pudom a pudom sebazáchovy. Prirodzený pud ulovenia koristi rozvíjame hrou a učíme psa zadržať korisť na povel. So psom sa hráme s handričkami a prispôsobujeme stavu chrupu - mliečne zuby sú veľmi krehké. Hra by mala byť veselá, napínavá, plne stimulujúca šteňa a ukončená hneď po dosiahnutí cieľa.
• reakcia na záťaž - pes reaguje na záťaž stresom a výsledkom je obrana alebo útek. U šteniat je reakciou útek, u dospelého psa je toto však nežiaduce. Je nutná istá dávka odvahy a agresie nasmerovanej proti nepriateľovi. Šteňatá sa správne naučia reagovať na stres odpozeraním chovania sa matky.

Ak chovateľ má ambície na odchov pracovných a športovo založených psov, mal by sa venovať rozvoju všetkých zmyslov šteňaťa a zamerať sa hlavne na kontakt s ostatnými členmi svorky, kontakt s vonkajším svetom, koristnícky pud a reakciu na záťaž.

Fáza mladosti a dospievanie (3-12 mesiacov)

Fáza mladosti je obdobím rozvíjania učebných schopností. Motorická koordinácia tela dosahuje vysokú úroveň. Pes sa učí správaniu v konfliktných situáciách. Môže nastať fáza rebélie, počas ktorej skúša, čo si môže dovoliť. Počas tejto doby sa zvyšuje sebadôvera zvieraťa. V organizme domáceho maznáčika sa odohráva veľa hormonálnych zmien. Majiteľ by sa nemal nechať vykoľajiť. Musí byť dôsledný a rázny. Pes dosahuje úplnú pohlavnú zrelosť okolo 12. mesiaca. Psy dospievajú v závislosti od veľkosti plemena. U trpasličích a malých plemien je to okolo 10. mesiaca veku, u stredne veľkých psov okolo 12. mesiaca. Veľké plemená psov dospievajú medzi 12. a 16. mesiacom a obrie plemená dokonca až v dvoch rokoch.

Keď pes dospieva, môžeme postupne začať pridávať fyzickú aktivitu. Ak sa chceme so svojím psom venovať psiemu športu, vždy je lepšie začať so skúseným trénerom, ktorý nás správne usmerní ako na to.

Výživa šteniat a dospievajúcich psov

Požiadavky šteňaťa na výživu sa od dospelého psa veľmi líšia. Čo zabudnete v jeho mladosti, neskôr už nedoženiete. Celú túto dobu je potrebná zvýšená opatrnosť na to, čím psíka kŕmite.

Materské mlieko a umelé mliečne zmesi

Materské mlieko je pre šteňa zásadné. Obsahuje živiny, ktoré sú dôležité na to, aby z neho vyrástol zdravý pes. Aj napriek tomu, že sú malí psíci pripravení na odstav vo veku medzi 7-8 týždňami, približne vo veku 3 týždňov sa už dostávajú do kontaktu s bežným krmivom a to najčastejšie v mištičke svojej psej mamičky. Mliečne zmesi pre šteňatá slúžia ako plnohodnotná výživa osirelých šteniat, na dokrmovanie šteniat v početnom vrhu, alebo keď je fence indikovaná menšiu mliečnosť. Mliečne príkrmy sa svojim zložením podobajú mlieku sučky, sú doplnené o laktobacily, vitamíny a minerálne látky a pomáhajú k optimálnemu vývoju a rastu.

Ak je šteňa potrebné dokrmovať, používajte na to špeciálnu napájaciu fľaštičku. Pre šteňa je to prirodzenejšie, pretože "cumlík" pripomína struk sučky, a vy pritom budete mať presný prehľad o tom, koľko mlieka šteňa vypilo.

Suché krmivo pre šteňatá

Suché krmivo pre šteňatá je komplexné krmivo vo forme granúl, ktoré poskytujú mnoho výhod psovi aj majiteľovi. Skladovanie, podávanie aj dávkovanie krmiva je veľmi jednoduché a bezproblémové. Na obale krmiva zvyčajne nájdete tabuľku, podľa ktorej si viete vypočítať dennú kŕmnu dávku podľa veku, váhy či aktivity psa. Granule pre šteniatka majú špeciálne navrhnuté zloženie, ktoré dbá na ich výživové potreby. Zvyčajne má vyšší obsah kalórií a niektorých zložiek. Sledujte však zloženie, ktoré by nemalo obsahovať zbytočné aditíva, farbivá či nadbytok obilnín. Výhodou granúl je tiež to, že podporujú prirodzené čistenie zubov a znižuje tak riziko zubného kameňa. Granulky by mali mať menší priemer, aby bolo pre šteňatá ľahšie ich rozhrýzť.

Špeciálne konzervy a granule pre šteňatá môžete začať pridávať do psíkovho jedálnička od veku 4 týždňov. Pokiaľ zvolíte granule, primiešajte do nich trochu vody. Časom postupne množstvo vody uberajte. Týmto postupom budete pomaly zvykať psíka na klasickú stravu.

Vlhké krmivo pre šteňatá

Vlhké krmivo pre šteňatá je krmivo vo forme konzerv či kapsičiek, ktoré môže mať podobu paštéty alebo kúskov v šťave. Krmivo je šteniatkami dobre prijímané, pretože je viac aromatické. Má vyšší podiel vody, takže znižuje potrebu psa prijímať ďalšie tekutiny. Je preto výhodné, ak má psík problém vypiť počas dňa dostatok vody. Mäkká textúra krmiva je ľahšia na rozhryzenie, čo šteniatka určite ocenia. Na druhej strane sa ale toto krmivo môže viac usádzať na zuboch a podporovať rýchlejšiu tvorbu zubného kameňa. Je preto potrebné začať s čistením zubov už od šteniatka. Nevýhodou môže byť tiež vyššia cena v porovnaní s granulami. Pri výbere konkrétneho typu dbajte na dobré zloženie bez obsahu solí a konzervantov.

Čerstvá strava BARF

Čoraz preferovanejším typom krmiva je surová strava, teda BARF (skratka Bones and Raw Food). Ide o kŕmenie surovým mäsom, vnútornosťami, kosťami a chrupavkami a malým množstvom rastlinnej potravy. V prípade takejto stravy je však potrebné dbať na správne informácie a zloženie kŕmnej dávky, aby malo zviera pravidelný prísun všetkých potrebných zložiek. Nevýhodou BARF je väčšia časová náročnosť, potreba viac plánovať či komplikácie pri cestovaní. Mnohí chovatelia a majitelia psov však na tento typ stravy nedajú dopustiť. Táto strava by totiž mala byť pre psa prirodzenejšia a výhodnejšia.

Kŕmenie šteniat surovou stravou sa v tomto veku prakticky nelíši od jedálnička dospelého psa. Počas obdobia výmeny zubov až do konca základného rastu by však šteňatá v porovnaní s dospelými psami mali dostávať viac výrobkov obsahujúcich ľahko stráviteľné a plnohodnotné bielkoviny, polynenasýtené mastné kyseliny, minerály a vitamíny. Je veľmi dôležité dávať šteňatku dostatok kostí a kĺbov. Môžu to byť ryby, mäsité kosti (krky, chvosty, kuracie chrbty) alebo držky. Denne by sa tiež v jeho strave malo nachádzať čerstvé ovocie. Veľmi dôležité je dávať šteňaťu obhrýzať veľké kosti. Chondroitín a glukozamín sa tepelnou úpravou ničia. Preto chrbty, hlavy, chvosty či plutvy psíkom podávajte surové. Ak vášmu zvieratku nevoňajú, môžete ich pomlieť. Vynikajúcim zdrojom kolagénu sú uši, nosy, žily a priedušnice.

Denná dávka potravy pre šteňatá stredných a veľkých plemien má byť v množstve 5 - 8% ich aktuálnej hmotnosti. Dávkovanie sa upravuje raz za týždeň. Treba však mať na pamäti, že odporúčané hodnoty sú len orientačné a netreba sa ich striktne pridržiavať. Hlavným a jediným kritériom by mal byť momentálny stav vášho šteniatka. Nemalo by priberať, ale ani chudnúť. Pri posudzovaní stavu sa sústreďte na rebrá a bedrové hrbole. Tie nemajú vyčnievať, ale mali by sa dať nahmatať. Nadmerné kŕmenie i podvýživa sú rovnako škodlivé!

Princípy kŕmenia

Jednoducho povedané: častejšie a menšie porcie. Zažívacie ústrojenstvo šteniat je veľmi citlivé. Psy majú radi rutinu. Snažte sa dodržiavať čas kŕmenia čo možno najpresnejšie. Vodu z kohútika nechajte najskôr hodinu až dve odstáť. Pokiaľ načnete konzervu a potom ju uchovávate v chladničke, než ju opäť psíkovi dáte do misky, je dôležité, aby nebola studená, ale aj v izbovej teplote. Po jedle mu doprajte až 2 hodiny pokoj. Pravidelne kontrolujte prírastky. Nadváha v šteňacom veku môže viesť k problémom s pohybovým ústrojenstvom po celý život psa. Dodržujte odporúčané dávkovanie a pravidelne psíkovi kontrolujte hmotnosť a prírastky. Zároveň sledujte, ako sa psíkovi po krmive darí. Ak kŕmite šteňa kvalitným kompletným krmivom pre šteňatá, nemala by byť za normálnych okolností potreba podávať žiadne ďalšie vitamíny ani minerály. Môžete sa ale s veterinárom vášho psa poradiť o pridaní vápnika do stravy. Ten je dôležitý pre správny vývoj kostí, zubov aj stavania uší.

Dospelý pes: 1-2x denne. Psie senior: 2-3x denne. Šteňa do 2 mesiacov: 5x-6x denne. Od 2 do 4 mesiace: 4x-5x. Od 4 do 6 mesiacov: 3x-4x. Od 6 do 12 mesiacov: 2x-3x. Od 12 do 16 mesiacov: 1x-2x. Vysokogravidné a dojčiace suky, veľké plemená a pracovné psy: 2x-3x.

Pes má rád pravidelnosť, preto ho kŕmte pokiaľ možno v rovnakom čase a na rovnakom mieste. Ideálne ráno po prechádzke a večer po skončení všetkých aktivít, aby mal pokoj potravu stráviť (po nakŕmení by mal byť minimálne 2 hodiny v pokoji). Nezjedené zvyšky ihneď odstráňte, aby si pes zvykol, že jedlo je podávané len v stanovený čas. Keď nechutenstvo nemá iný dôvod, psovi na túto hru nepristupujte, inak by ste docielili len toho, že začne byť vyberavý. Všeobecne platí pravidlo, že krmivo v miske by nemalo zostať dlhšie ako 20-30 minút. Ak za tú dobu pes svoju dávku nezje, a misku opustí, odstráňte zvyšky, a jedlo mu predložte až v ďalšej zvyčajnom čase kŕmenia.

Psy chorých a v rekonvalescencii je lepšie kŕmiť častejšie po menších porciách. Nie je vhodné nechávať psom krmivo v miske priebežne, po celý deň, ako sa často kŕmia mačky.

Koľko šteniat môže mať pes?

Keď ste majiteľom domáceho zvieraťa, možnosť, že váš pes bude mať šteniatka, vo vás môže vyvolať zvedavosť alebo dokonca trochu úzkosti. Napríklad vás môže zaujímať, koľko šteniat môže mať váš pes.

Počet šteniat, ktoré môže mať fenka vo vrhu, je veľmi rôzny. Zvyčajne sa vrh môže pohybovať od jedného do 12 šteniat, pričom priemer je štyri až šesť šteniat. Vo všeobecnosti platí, že väčšie psy majú väčšie vrhy. Nie je nezvyčajné, že veľké plemená majú osem alebo viac šteniat, zatiaľ čo menšie plemená ich majú zvyčajne menej. Zdravie matky a jej výživa zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri určovaní veľkosti vrhu. Dobre živené a zdravé psy majú často väčšie vrhy.

Okrem veľkosti ovplyvňuje plodnosť aj vek. Veľmi mladé alebo staré psy majú tendenciu mať menšie vrhy so šteňatami, ktoré môžu byť náchylnejšie na zdravotné problémy. Záleží aj na metódach chovu - prirodzené párenie často prináša viac šteniat ako umelé oplodnenie. Veľkosť vrhu môže ovplyvniť aj genetika; niektoré psy zdedili sklon mať viac šteniat. Je však dôležité, aby ste svojho psa neprekrmovali. Zodpovedné chovateľské postupy sa zameriavajú na zdravie šteniat a matky, nie na množstvo vrhu.

Nakoniec, určenie počtu budúcich šteniat sa najlepšie vykonáva pomocou röntgenového vyšetrenia okolo 45. dňa gravidity.

Zdravie a starostlivosť

Tehotenstvo a pôrod

Tehotenstvo psa je relatívne krátke - približne 63 dní. Počas tohto obdobia sa telo fenky dramaticky mení. Priberie na váhe, zväčší sa jej vulva a narastú jej mliečne žľazy, ktoré začnú produkovať mlieko. Jej stravovacie potreby sa výrazne zvýšia; je veľmi dôležité kŕmiť ju stravou bohatou na živiny určenou pre šteňatá, aby sa podporilo jej zdravie a vyvíjajúce sa šteniatka.

Aj keď je tehotenstvo psov rýchle, dôkladné sledovanie zdravotného stavu je rozhodujúce pre hladký priebeh pôrodu. S blížiacim sa termínom pôrodu sa začne prejavovať hniezdne správanie - vaša fenka bude hľadať útulné, bezpečné miesto, kde by mohla privítať svoje šteniatka.

Najväčšie výzvy, ktorým šteniatka pri pôrode čelia, sú začať samostatne dýchať, zahriať sa a nakŕmiť sa, aby tento kritický okamih prežili. Preto je dôležité im správne pripraviť pôrodnú škatuľu. Pomocou misiek s vodou alebo zvlhčovača udržiavajte vlhkosť v miestnosti na úrovni 65 - 70 %, aby sa šteňatám dobre dýchalo, a na vyhrievanie miesta použite radiátor alebo infračervenú lampu.

Takmer bezprostredne po narodení chovateľ šteňatá odváži, aby získal približnú predstavu o ich stave a identifikoval šteňatá s nízkou pôrodnou hmotnosťou.

Pôrodná starostlivosť a odčervenie

Pôrod máme úspešne za sebou a čaká nás minimálne sedem týždňov v spoločnosti malých šteniatok. Je to čarovné obdobie, keď sa spiace uzlíčky mení na ozajstné psíkov.

Od pôrodu až po čas odberu sa spolu so sučkou chovateľ stará o šteniatka. Odber je po 7 týždňoch, nie skôr. Po 2 mesiacoch je zase už trošku neskoro, pretože máte už veľmi málo času na socializáciu. Preto pôdu pre majiteľov pripravuje v období 4. - 7. týždňoch chovateľ. Pri väčšom počte šteniatok, môže byť problém a preto je len vhodné, ak mu pomáhajú rodinní príslušníci, kamaráti, či známi.

Ako sme už uviedli, po pôrode je dobré nechať fenu aj šteňatá prehliadnuť veterinárnym lekárom. Ten skontroluje, že je už maternica prázdna a žiadne šteňa nezostáva. Skontroluje životné funkcie malých novorodencov a mal by sa s vami dohovoriť na odčervovacom a očkovacom schéme. Aj keď o svoju suku pravidelne staráte, prítomnosti škrkaviek v jej tele je úplne bežná, bohužiaľ dochádza aj k nákaze malých šteniat cez placentu a pitím materského mlieka. Preto je nutné šteňatá aj matku pravidelne ošetrovať prípravkom proti vnútorným parazitom. Pre malé šteňatá sú najvhodnejšie odčervovacie pasty, ktoré sa ľahko dávkujú. Matku odčervujte tabletami, rovnako ako neskôr väčšie šteňatá. Prvé odčervenie prebieha vo veku 8 až 14 dní a potom v dvojtýždňových intervaloch až do veku 3 mesiacov. Spolu s každým odčervením šteniat je nutné odčerviť i matku. Ak máte v domácnosti viac psov, informujte o tom svojho lekára.

Očkovanie a identifikácia

Ďalšou nutnou návštevou veterinára bude očkovanie. Prvé očkovanie prebieha vo veku 6 týždňov, potom v 9. týždni veku a nakoniec v 12. týždňoch. Registrovaná šteňatá je nutné označiť tetovaním alebo mikročipom a bude im vystavený očkovací preukaz. V prípade označenia mikročipom potom medzinárodné pet pass, slúžiaci aj ako očkovací preukaz. Veterinárny lekár vám všetko vysvetlí.

V tomto veku sa šteniatka označujú mikročipom. Do nedávna sa u nás praktikovalo tetovanie šteniat. Avšak konečne klub rozhodol, že šteňatá narodené od 01.01.2012 sa už len čipujú. Je to výhra nie len pre šteniatka - tetovanie je omnoho bolestivejšie ako zavedenie mikročipu ale hlavne tetovanie je v priebehu pár mesiacov nečitateľné! Čip pomáha pri identifikácii psa na bonitácii, pri prechode hraníc, pri strate,...

Čip je vždy umiestnený na ľavú stranu krku psa. Zavádza sa injekčne, je síce nepríjemná a pes môže kňučať, avšak bolesť je podobná ako u bežnej injekcie. Súčasťou čipovania je aj samolepka s číselným kódom, ktorý nalepíme do preukazu pôvodu, Pet passu, či do zápisu šteniat. Možnosti čítania sú obmedzené vlastníctvom čítačky, avšak ani u tetovania to nebolo jednoduché. To sa rozmazávalo a niekedy nebolo vôbec viditeľné a čitateľné. Čipovanie má každopádne svoju budúcnosť v kynológii.

Výber majiteľa a odber šteniatka

Výber vhodného majiteľa, odber z pohľadu chovateľa. V tomto období, keď už sú šteniatka na svete (samozrejme aj skôr) sa hromadia záujemcovia o šteniatko. Je nutnosťou vyselektovať vhodných a nevhodných.

Absolútne vylúčiť ľudí:

• ktorí chcú psa bez preukazu pôvodu alebo psov množia bez preukazu pôvodu,
• sú veľkochovateľmi - nebudú mať čas na výchovu a výcvik ČsV a pes sa stane továrňou na šteniatka,
• výkupcovia šteniatok alebo 3 osoba - sprostredkovateľ a vy ozajstného majiteľa nikdy nespoznáte,
• vôbec nemajú záujem o nasledujúci kontakt s vami, o zasielanie info o psíkovi,
• nemajú vyhovujúce podmienky na držanie plemena, finančné, priestorové, časové, nie všetci členovia súhlasia so psom, choroby alebo iné prekážky v bezstresovom držaní veľkého psa.
• nesedia vám akokoľvek k plemenu, máte pochybnosti o pravdivosti ich slov, chcú psa ako doplnok k domu a podobne.

Vyhovujúci majitelia:

• vedia, do čoho idú - majú preštudované základy správania sa vlčiakov, majú prehľad,
• sú pripravení nasledovať rady chovateľa,
• sú pripravení venovať sa športom, výcviku, výstavám, ak ich o to ako chovateľ požiada a budú sa venovať tomu, čo psíka bude baviť,
• sú ochotní ho zdravotne vyšetriť, nemajú problém pozvať vás na kontrolu, ako sa šteniatko má.

Samozrejme mnoho iných vecí značí dobrého a zlého majiteľa. Určite zažijete ako chovateľ veľa telefonátov, možno prosíkov od ľudí, ktorí veľmi túžia po plemene, ale nevedia, čo je zač, nemajú na neho denne toľko času, koľko si vyžaduje a podobne. Vhodné je spraviť si poradovník, kde si budete písať záujemcov a z nich potom vyberiete tých naj. Osobným kontaktom zistíte, ktoré šteniatko sa ku ktorému majiteľovi hodí povahovo, aj keď on možno by chcel iné, vy mu viete najlepšie poradiť, či je šteniatko povahovo pre neho vhodné alebo nie. Nádejnému majiteľovi ozrejmíte niektoré zásady výchovy a výživy,...

Deň odberu si stanovte podľa toho, či už sú šteniatka dostatočne samostatné a pripravené k odberu. Niektorí chovatelia predávajú šteniatka v 5. týždňoch, čo je priveľmi skoro! V 7 - 8 týždňoch je to ideálne. Orientujte sa podľa jedincov a toho, ako je ktorý vyspelý a samostatný.

Ak už je jasné, ktoré šteniatko bude komu patriť a nastal deň odberu je možné ho zorganizovať hromadne - teda pozvete si všetkých nových majiteľov naraz v jeden deň, alebo podľa toho, ako to vyhovuje novým majiteľom - niekto v daný deň nemôže alebo ho čaká náročný týždeň v práci a on sa nebude môcť 100% venovať prvé dni len šteniatku. V tento deň dajte šteniatkam len 1/3 kŕmnej dávky, najlepšie je odber ráno, pred obedom. Šteniatka by sa mali pred cestou do nových domovov riadne vyvenčiť, no vodu im nechajte v neobmedzenom množstve. Po príchode nových majiteľov, nechajte dané šteniatko s vami pobehovať po dome, dvore a vy zatiaľ vybavte všetky "papierovačky". Oboznámte majiteľa o spôsobe doterajšej výživy, ktorú mu napíšete na papier alebo do brožúrky, spíšete hlavné návyky šteniatka, spôsob výchovy, výcviku,... Čo všetko do brožúrky napíšete, je na vás. Následne skontrolujete dané šteniatko spolu s novým majiteľom, hlavne zostúpené semeníky u psíkov, skus, či šteniatko pôsobí zdravo a nemá žiadne problémy. Následne si zapíšete údaje nového majiteľa do kúpno-predajnej zmluvy, ktorú si bod po bode prečítate spolu s novým majiteľom, vysvetlíte mu všetky jej body, kde jeden hovorí práve už o spomínanej prehliadke šteniatka a o jeho zdravotnom stave a spoločne ju po...

tags: #stena #kolko #serie