Mulica a Mul: Kríženci Koňa a Osla

Mulica alebo mul (ostatné názvy pozri nižšie) je kríženec samca koňa a samice somára (čiže somarice).

Mulica je pomerne vzácne zviera, najmä preto, lebo (1) len málo somaríc je ochotných sa páriť s koňom, (2) je menej vhodná na prácu než mul, keďže je slabšia, a (3) somárica tvorí silné protilátky proti hybridnému dieťaťu (teda rodiacej sa mulici), takže sa toto dieťa často ani nenarodí.

Mulica je väčšinou menšia a drobnejšia než mula a jej chvost a hriva sa viac podobajú koňovi.

Na rozdiel od koňa potrebuje mulica menej krmiva a vody, takže na nej z tohto pohľadu ušetríte.

Mulica je silná, pokojná a húževnatá.

Mulica je tvrdohlavejšia než mula.

Veľmi často dedí typickú somárovu tvrdohlavosť a nemusí sa vždy správať podľa vašich predstáv.

Mulicu pravdepodobne nerozmnožíte.

Existuje jediný známy prípad, kedy sa podarilo spáriť dve mulice.

Mulica sa vyskytuje menej často ako mula, pretože oslice a žrebce sú vyberavejšie pri voľbe svojho partnera ako somáre a kobyly.

Mulica neoplýva krásou a eleganciou.

Je to pracovné zviera.

Samca mulice je dôležité včas vykastrovať, inak môže byť nebezpečný.

Mulica je kríženec, ktorý dokáže uniesť ťažký náklad a využijete ho predovšetkým pre prácu.

Je väčšinou menšie ako mula a preto sa nehodí pre jazdenie.

Odolá každému počasiu a znesie aj chvíľkový nedostatok krmiva alebo vody.

U nás ho takmer nezoženiete.

Mulica väčšinou dosahuje menšej veľkosti ako mula, pretože jej matkou je oslica.

V tele somárov matky nemôže dorásť na tak veľké rozmery ako mula v tele koňskej matky.

Mulica podobne ako mula má nepárny počet chromozómov a preto je takmer vždy sterilná.

Existuje jediný doložený prípad v celej histórii, kedy sa podarilo mulicu rozmnožiť.

Chýbajúce chromozómy totiž spôsobujú nedovyvinutú rozmnožovaciu sústavu.

Mulica je odolná, silná a pokojná.

Veľmi dobre sa využije v ťažkej práci.

Hovorí sa o nej, že je tvrdohlavšia než mula.

Podobne ako u muly ale tvrdohlavosť súvisí skôr s dobrým odhadom vlastných síl a preto môže mulica niekedy odmietnuť úlohy, ak sa jej zdá, že ich nezvládne.

Narozdiel od muly je hlava mulice podobnejšia tej konskej.

Hriva aj chvost sú tiež podobnejšie koňovi.

Mulica má zjednodušene povedané telo osla a hlavu a vlastnosti koňa.

Môže dorastať do rôznych veľkostí, záleží vždy na veľkosti rodičov.

Väčšinou má mulica v kohútiku medzi 60cm až 150cm.

Koža mulice je veľmi odolná počasiu a dobre znáša vietor i dážď.

Podobne ako mula aj mulica unesie väčší náklad ako kôň rovnakej veľkosti.

Muliciam stačí podobne ako ich rodičom pastva a pitná voda.

Nepotrebujú žiadne špeciálne doplnky stravy.

Nie sú náročné a dokážu fungovať v záťaži i pri nedostatku potravy.

Mulice sú odolné a nemusíte sa o ne nijako zvlášť starať.

Pri zaobchádzaní vyžaduje mulica trpezlivosť a rešpekt.

Podobne ako mula sa môže zdať tvrdohlavá ale nemusí to tak vždy byť, možno len zle chápe vaše pokyny.

Mulica býva takmer vždy neplodná.

Mulica sa využíva v poľnohospodárstve, v ťahu, na prepravu nákladu a ľudí.

Aj jazdiť, ale k ozajstnému jazdeniu je vhodnejší kôň, pretože mulica býva skôr drobnejšia.

Mulica je ľuďmi využívaná už dlhé stáročia.

Pre obrábanie pôdy ju používali v starodávnom Egypte, Mezopotámii, Číne a v Rímskej ríši.

Dodnes sa mulica cení v Brazílii, kde sa zapája do práce s dobytkom na rančoch.

Mulica sa u nás cielene nechová.

Mul alebo mulica (ostatné názvy pozri nižšie) je kríženec samca somára a samice koňa (čiže kobyly).

Vyzerá, zjednodušene povedané, ako kôň s veľmi dlhými ušami.

Odlišný je kríženec samca koňa a samice somára (čiže somarice, oslice) - pozri mulica (potomok somarice).

Muly sú skoro vždy neplodné, pretože jednému z ich chromozómov chýba príslušný párový chromozóm.

Muly majú totiž 63 chromozómov - 32 chromozómov majú od koňa (keďže kôň má 64 chromozómov), teda od matky, a 31 chromozómov majú od somára (keďže somár má 62 chromozómov), teda od otca, z čoho vyplýva, že 1 chromozóm (od matky) majú "navyše".

Výnimočne sa objavujú spochybňované správy o plodných samiciach mulov, ale doteraz nebol potvrdený ani jediný prípad plodného samca.

Aj napriek tomu sa vo väčšine krajín samce mulov kastrujú z dôvodu väčšej bezpečnosti práce s nimi.

Veľkosťou väčšinou zodpovedajú svojej matke - kobyle, sfarbenie závisí od kombinácie génov oboch rodičov, mení sa teda od prípadu k prípadu.

Po somárovi dedí väčšinou hlas, mohutnejšiu hlavu, dlhé uši, štíhlejšie končatiny, malé úzke kopytá, krátku hrivu a chvost pri koreni porastený len krátkou srsťou.

V realite ale nemožno rozlíšiť mula od mulice (t.j. kríženca somarice a samca koňa) podľa výzoru; presne sa to dá povedať iba vtedy, ak poznáme oboch rodičov.

Pri hybridizácii nikdy nemožno zaručiť, ktorý rodič bude u daného potomka výzorovo prevažovať.

Zastúpenie samcov a samíc je u mulov totožné s ostatnými cicavcami, populácia je teda vyvážená.

Zaťatosť mula je podobne ako u somára daná jeho dobrým odhadom vlastných síl a možností a odmietnutím poslušnosti pri prekročení ich medzí.

Jeho inteligencia, schopnosť dedukcie a individualizmus sa, rovnako ako u somárov, často mylne zamieňa s tvrdohlavosťou či neposlušnosťou.

Cení sa jeho nenáročnosť na potravu, vytrvalosť a dobráckosť, isté kráčanie v krkolomnom teréne, neľakavosť, ako aj jeho sila a odvážnosť, ktorú zdedil po matke.

Chov mulov prebiehal už v staroveku, v roku 580 pred Kr. sa napríklad na olympijských hrách konali preteky na muloch.

Pre ich pokojnosť a vytrvalosť sa v antickom Ríme na ťah pohrebných vozov používali len muly, čo malo starú tradíciu - pohrebný voz Alexandra Macedónskeho ťahalo z Babylonu až do Alexandrie viac ako 60 mulov.

Ľahšie muly sa dobre uplatňovali ako jazdecké zvieratá v rímskej pošte a rímska armáda ich využívala na ťah aj na nosenie bremien na chrbte.

Využívali ich aj na bojiskách.

Mula je kríženec, ktorý si v génoch nesie to najlepšie z oboch zvieracích druhov.

Odolá vetru, dažďu aj silnému slnku, môže sa využívať pre prácu i na jazdenie.

Mula je pokojná, pracovitá a nenáročná na množstvo krmiva a vody.

Keďže mula vzniká kombináciou osla a koňa, získava od oboch rodičov tie najlepšie vlastnosti.

Môže sa vyskytovať v neprebernom množstve farebných kombinácií.

Mula je spravidla pokojnejšia, odolnejšia a má väčšiu fyzickú výdrž ako jej rodičia.

Je to výborný parťák najmä na ťažkú prácu alebo transport nákladu v horšie prístupnom teréne.

Pre jej pokojnú povahu sa na nej dá aj jazdiť.

Mulu možno vycvičiť podobne ako kone.

Koža muly je odolnejšia ako tá konská a nie je tak citlivá na teplo a chlad.

Preto zvláda aj extrémne podmienky.

Muly sú väčšinou veľmi zdravé a majú pevné, silné kopytá.

Vďaka tomu sa nezľaknú ani náročných horských terénov.

Muly vydávajú vtipné zvuky, ktoré sú kombináciou konských a oslích zvukov.

Mula je kvôli nepárnemu počtu chromozómov vo väčšine prípadov neplodná.

Ak si svoju mulicu obľúbite, nedá vám žiadne „žriebätko“.

Muly majú veľmi silný cit na nebezpečenstvo a vyhýbajú sa mu.

Je teda možné, že nepôjdu tam, kam chcete vy.

Vie výborne odhadnúť svoje sily.

Hoci sa môžu zdať tvrdohlavé či neposlušné, ona len vie, že danú situáciu nezvládne a preto odmietne plniť vaše pokyny.

Ak sa mule nepáčite, môže vám dať obrovský kopanec.

Narozdiel od koňa vie mula kopať nielen za seba, ale aj do boku!

Nevykastrovaný samec muly môže byť pre svoje okolie nebezpečný.

Mula je odolný kríženec, ktorý dokáže s ťažkým nákladom uraziť veľké vzdialenosti, zapojiť sa do práce na poli aj v teréne.

Je odolnejšia ako kôň, múdrejšia ako somár a dá sa na nej aj jazdiť.

Dožíva sa väčšinou slušného veku v dobrom zdraví.

Mula bude výborným parťákom predovšetkým pre toho, kto ju potrebuje pre prácu.

Mula je hybrid, vznikajúci skrížením samca osla a samice koňa.

Jej výška a mohutnosť sa odvíja od veľkosti rodičov, sfarbenie srsti záleží na farbe rodičov (často je hnedá).

Mula je veľmi odolná, vytrvalá a nenáročná na potravu.

Muly majú typickú vyrovnanú, pokojnú povahu.

Nie sú tvrdohlavé ako somáre a oproti nim sú aj múdrejšie.

Mula má rada ľudí podobne ako kôň a vytvára si s nimi pevný vzťah.

O mule sa traduje, že je tvrdohlavá podobne ako mulica (kríženec samice osla a samca koňa).

Mula ale veľmi dobre vie, kde má svoje hranice a jej neposlušnosť sa prejaví vo chvíli, kedy by malo dôjsť k ich prekročeniu.

Vtedy sa zasekne a ďalej už nejde.

Mula má oproti koňovi silnejšiu kožu, takže lepšie znáša dážď aj horúčavy.

Má tiež väčšiu fyzickú silu ako kôň rovnakej veľkosti, čo je dané iným typom a rozložením osvalenia.

Mula sa zvyčajne nedá len pohľadom odlíšiť od veľmi podobného kríženca - mulice.

Muly väčšinou dosahujú veľkosť svojej konskej matky.

Sfarbenie môže byť kombináciou farieb oboch rodičov, každá mula je iná.

Mula je bylinožravec tak ako jej rodičia.

Ako strava postačuje bežná pastva a pitná voda.

Aj pri nedostatku potravy je schopná prežívať a pracovať.

Muly sú odolné a silné a nevyžadujú žiadnu zvláštnu starostlivosť.

Tréning muly je špecifický, pretože mula vyžaduje veľmi citlivé zaobchádzanie a rešpekt.

Povestná tvrdohlavosť muly či mulice (kríženec samice somára so samcom koňa) sa skrýva v zlom pochopení vlastností tohto zvieraťa - mula totiž veľmi dobre odhadne svoje možnosti a narozdiel od koňa nepôjde cez svoje hranice.

Pri tréningu mula potrebuje dostatok času a pomalý postup krôčik po krôčiku.

Kvôli nepárnemu počtu chromozómov býva mula neplodná.

Muly sú využívané v poľnohospodárstve, na prepravu nákladov aj na vojenské účely.

Unesú až 20% svojej telesnej váhy, čo je viac než rovnako veľký kôň.

Uplatňujú sa ako pracovné zvieratá a sú vhodné aj pre terapeutické využitie podobne ako kone alebo somáre.

Mula je ľuďmi využívaná podobne ako mulica už po stáročia, najmä na prepravu osôb a nákladu a tiež pre prácu, ktorú ľudia inak robili s koňmi.

V staroveku sa na mulách pretekalo, v antickom Ríme ťahali pohrebné vozy.

V histórii sa využívali aj na vojenské účely, napríklad počas 1. svetovej vojny.

Americká armáda využívala v 80. rokoch 20. storočia viac ako 10000 mulov na prepravu zbraní a potravín v Afganistane.

U nás sa muly cielene nechovajú; vyskytujú sa len tam, kde sa môžu somár a kobyla stretnúť a nedopatrením skrížiť.

Napríklad v Amerike sú ale cielene využívané pre prácu i športy.

Mulica alebo mul je kríženec samca koňa a samice somára (čiže somarice).

Vyzerá, zjednodušene povedané, ako somár s hlavou koňa.

Odlišný je kríženec samca somára a samice koňa (čiže kobyly) - pozri mul (potomok kobyly).

Mulice sú skoro vždy neplodné, pretože jednému z ich chromozómov chýba príslušný párový chromozóm.

V porovnaní s mulom (t. j. krížencom kobyly a samca somára) je mulica menšia, územčistejšia a slabšia.

Celkovým výzorom pripomína skôr somára, ale hlava, chvost a vydávané zvuky pripomínajú skôr koňa.

Podobne ako mul si mulica zachovala väčšinu typických charakteristík somára.

Historicky sa mulica využívala ako ťažné zviera a na nosenie ťažkých bremien, menej na jazdecké účely.

Dnes sa využíva skôr na jazdenie ako voľnočasová aktivita.

Kôň+Phioppus+Kôň divoký sa =osol a zebra.

Osly sú však menšie a pomalšie.

V protiklade s koňmi sú osly samotári a nesedí im ani potulovanie sa.

Aj preto začali žiť s ľuďmi skôr ako kone.

Mulica je kríženec, ktorý dokáže uniesť ťažký náklad a využijete ho predovšetkým pre prácu.

Je väčšinou menšie ako mula a preto sa nehodí pre jazdenie.

Odolá každému počasiu a znesie aj chvíľkový nedostatok krmiva alebo vody.

U nás ho takmer nezoženiete.

Mulica väčšinou dosahuje menšej veľkosti ako mula, pretože jej matkou je oslica.

V tele somárov matky nemôže dorásť na tak veľké rozmery ako mula v tele koňskej matky.

Mulu a mulicu je takmer nemožné rozlíšiť voľným okom.

Mulica podobne ako mula má nepárny počet chromozómov a preto je takmer vždy sterilná.

Existuje jediný doložený prípad v celej histórii, kedy sa podarilo mulicu rozmnožiť.

Chýbajúce chromozómy totiž spôsobujú nedovyvinutú rozmnožovaciu sústavu.

Mulica je odolná, silná a pokojná.

Veľmi dobre sa využije v ťažkej práci.

Hovorí sa o nej, že je tvrdohlavšia než mula.

Podobne ako u muly ale tvrdohlavosť súvisí skôr s dobrým odhadom vlastných síl a preto môže mulica niekedy odmietnuť úlohy, ak sa jej zdá, že ich nezvládne.

Narozdiel od muly je hlava mulice podobnejšia tej konskej.

Hriva aj chvost sú tiež podobnejšie koňovi.

Mulica má zjednodušene povedané telo osla a hlavu a vlastnosti koňa.

Môže dorastať do rôznych veľkostí, záleží vždy na veľkosti rodičov.

Väčšinou má mulica v kohútiku medzi 60cm až 150cm.

Koža mulice je veľmi odolná počasiu a dobre znáša vietor i dážď.

Podobne ako mula aj mulica unesie väčší náklad ako kôň rovnakej veľkosti.

Muliciam stačí podobne ako ich rodičom pastva a pitná voda.

Nepotrebujú žiadne špeciálne doplnky stravy.

Nie sú náročné a dokážu fungovať v záťaži i pri nedostatku potravy.

Mulice sú odolné a nemusíte sa o ne nijako zvlášť starať.

Pri zaobchádzaní vyžaduje mulica trpezlivosť a rešpekt.

Podobne ako mula sa môže zdať tvrdohlavá ale nemusí to tak vždy byť, možno len zle chápe vaše pokyny.

Mulica býva takmer vždy neplodná.

Mulica sa využíva v poľnohospodárstve, v ťahu, na prepravu nákladu a ľudí.

Aj jazdiť, ale k ozajstnému jazdeniu je vhodnejší kôň, pretože mulica býva skôr drobnejšia.

Mulica je ľuďmi využívaná už dlhé stáročia.

Pre obrábanie pôdy ju používali v starodávnom Egypte, Mezopotámii, Číne a v Rímskej ríši.

Dodnes sa mulica cení v Brazílii, kde sa zapája do práce s dobytkom na rančoch.

Mulica sa u nás cielene nechová.

Kríženec koňa a osla

Mulica alebo mul (ostatné názvy pozri nižšie) je kríženec samca koňa a samice somára (čiže somarice).

Vyzerá, zjednodušene povedané, ako somár s hlavou koňa.

Odlišný je kríženec samca somára a samice koňa (čiže kobyly) - pozri mul (potomok kobyly).

Mulica je pomerne vzácne zviera, najmä preto, lebo (1) len málo somaríc je ochotných sa páriť s koňom, (2) je menej vhodná na prácu než mul, keďže je slabšia, a (3) somárica tvorí silné protilátky proti hybridnému dieťaťu (teda rodiacej sa mulici), takže sa toto dieťa často ani nenarodí.

Historicky sa mulica využívala ako ťažné zviera a na nosenie ťažkých bremien, menej na jazdecké účely.

Dnes sa využíva skôr na jazdenie ako voľnočasová aktivita.

Mulica je väčšinou menšia a drobnejšia než mula a jej chvost a hriva sa viac podobajú koňovi.

Na rozdiel od koňa potrebuje mulica menej krmiva a vody, takže na nej z tohto pohľadu ušetríte.

Mulica je silná, pokojná a húževnatá.

Mulica je tvrdohlavejšia než mula.

Veľmi často dedí typickú somárovu tvrdohlavosť a nemusí sa vždy správať podľa vašich predstáv.

Mulicu pravdepodobne nerozmnožíte.

Existuje jediný známy prípad, kedy sa podarilo spáriť dve mulice.

Mulica sa vyskytuje menej často ako mula, pretože oslice a žrebce sú vyberavejšie pri voľbe svojho partnera ako somáre a kobyly.

Mulica neoplýva krásou a eleganciou.

Je to pracovné zviera.

Samca mulice je dôležité včas vykastrovať, inak môže byť nebezpečný.

Mulica je kríženec, ktorý dokáže uniesť ťažký náklad a využijete ho predovšetkým pre prácu.

Je väčšinou menšie ako mula a preto sa nehodí pre jazdenie.

Odolá každému počasiu a znesie aj chvíľkový nedostatok krmiva alebo vody.

U nás ho takmer nezoženiete.

Mulica väčšinou dosahuje menšej veľkosti ako mula, pretože jej matkou je oslica.

V tele somárov matky nemôže dorásť na tak veľké rozmery ako mula v tele koňskej matky.

Mulica podobne ako mula má nepárny počet chromozómov a preto je takmer vždy sterilná.

Existuje jediný doložený prípad v celej histórii, kedy sa podarilo mulicu rozmnožiť.

Chýbajúce chromozómy totiž spôsobujú nedovyvinutú rozmnožovaciu sústavu.

Mulica je odolná, silná a pokojná.

Veľmi dobre sa využije v ťažkej práci.

Hovorí sa o nej, že je tvrdohlavšia než mula.

Podobne ako u muly ale tvrdohlavosť súvisí skôr s dobrým odhadom vlastných síl a preto môže mulica niekedy odmietnuť úlohy, ak sa jej zdá, že ich nezvládne.

Narozdiel od muly je hlava mulice podobnejšia tej konskej.

Hriva aj chvost sú tiež podobnejšie koňovi.

Mulica má zjednodušene povedané telo osla a hlavu a vlastnosti koňa.

Môže dorastať do rôznych veľkostí, záleží vždy na veľkosti rodičov.

Väčšinou má mulica v kohútiku medzi 60cm až 150cm.

Koža mulice je veľmi odolná počasiu a dobre znáša vietor i dážď.

Podobne ako mula aj mulica unesie väčší náklad ako kôň rovnakej veľkosti.

Muliciam stačí podobne ako ich rodičom pastva a pitná voda.

Nepotrebujú žiadne špeciálne doplnky stravy.

Nie sú náročné a dokážu fungovať v záťaži i pri nedostatku potravy.

Mulice sú odolné a nemusíte sa o ne nijako zvlášť starať.

Pri zaobchádzaní vyžaduje mulica trpezlivosť a rešpekt.

Podobne ako mula sa môže zdať tvrdohlavá ale nemusí to tak vždy byť, možno len zle chápe vaše pokyny.

Mulica býva takmer vždy neplodná.

Mulica sa využíva v poľnohospodárstve, v ťahu, na prepravu nákladu a ľudí.

Aj jazdiť, ale k ozajstnému jazdeniu je vhodnejší kôň, pretože mulica býva skôr drobnejšia.

Mulica je ľuďmi využívaná už dlhé stáročia.

Pre obrábanie pôdy ju používali v starodávnom Egypte, Mezopotámii, Číne a v Rímskej ríši.

Dodnes sa mulica cení v Brazílii, kde sa zapája do práce s dobytkom na rančoch.

Mulica sa u nás cielene nechová.

Porovnanie mulice a mula

Mul alebo mulica (ostatné názvy pozri nižšie) je kríženec samca somára a samice koňa (čiže kobyly).

Vyzerá, zjednodušene povedané, ako kôň s veľmi dlhými ušami.

Odlišný je kríženec samca koňa a samice somára (čiže somarice, oslice) - pozri mulica (potomok somarice).

Muly sú skoro vždy neplodné, pretože jednému z ich chromozómov chýba príslušný párový chromozóm.

Muly majú totiž 63 chromozómov - 32 chromozómov majú od koňa (keďže kôň má 64 chromozómov), teda od matky, a 31 chromozómov majú od somára (keďže somár má 62 chromozómov), teda od otca, z čoho vyplýva, že 1 chromozóm (od matky) majú "navyše".

Výnimočne sa objavujú spochybňované správy o plodných samiciach mulov, ale doteraz nebol potvrdený ani jediný prípad plodného samca.

Aj napriek tomu sa vo väčšine krajín samce mulov kastrujú z dôvodu väčšej bezpečnosti práce s nimi.

Veľkosťou väčšinou zodpovedajú svojej matke - kobyle, sfarbenie závisí od kombinácie génov oboch rodičov, mení sa teda od prípadu k prípadu.

Po somárovi dedí väčšinou hlas, mohutnejšiu hlavu, dlhé uši, štíhlejšie končatiny, malé úzke kopytá, krátku hrivu a chvost pri koreni porastený len krátkou srsťou.

V realite ale nemožno rozlíšiť mula od mulice (t.j. kríženca somarice a samca koňa) podľa výzoru; presne sa to dá povedať iba vtedy, ak poznáme oboch rodičov.

Pri hybridizácii nikdy nemožno zaručiť, ktorý rodič bude u daného potomka výzorovo prevažovať.

Zastúpenie samcov a samíc je u mulov totožné s ostatnými cicavcami, populácia je teda vyvážená.

Zaťatosť mula je podobne ako u somára daná jeho dobrým odhadom vlastných síl a možností a odmietnutím poslušnosti pri prekročení ich medzí.

Jeho inteligencia, schopnosť dedukcie a individualizmus sa, rovnako ako u somárov, často mylne zamieňa s tvrdohlavosťou či neposlušnosťou.

Cení sa jeho nenáročnosť na potravu, vytrvalosť a dobráckosť, isté kráčanie v krkolomnom teréne, neľakavosť, ako aj jeho sila a odvážnosť, ktorú zdedil po matke.

Chov mulov prebiehal už v staroveku, v roku 580 pred Kr. sa napríklad na olympijských hrách konali preteky na muloch.

Pre ich pokojnosť a vytrvalosť sa v antickom Ríme na ťah pohrebných vozov používali len muly, čo malo starú tradíciu - pohrebný voz Alexandra Macedónskeho ťahalo z Babylonu až do Alexandrie viac ako 60 mulov.

Ľahšie muly sa dobre uplatňovali ako jazdecké zvieratá v rímskej pošte a rímska armáda ich využívala na ťah aj na nosenie bremien na chrbte.

Využívali ich aj na bojiskách.

Mula je kríženec, ktorý si v génoch nesie to najlepšie z oboch zvieracích druhov.

Odolá vetru, dažďu aj silnému slnku, môže sa využívať pre prácu i na jazdenie.

Mula je pokojná, pracovitá a nenáročná na množstvo krmiva a vody.

Keďže mula vzniká kombináciou osla a koňa, získava od oboch rodičov tie najlepšie vlastnosti.

Môže sa vyskytovať v neprebernom množstve farebných kombinácií.

Mula je spravidla pokojnejšia, odolnejšia a má väčšiu fyzickú výdrž ako jej rodičia.

Je to výborný parťák najmä na ťažkú prácu alebo transport nákladu v horšie prístupnom teréne.

Pre jej pokojnú povahu sa na nej dá aj jazdiť.

Mulu možno vycvičiť podobne ako kone.

Koža muly je odolnejšia ako tá konská a nie je tak citlivá na teplo a chlad.

Preto zvláda aj extrémne podmienky.

Muly sú väčšinou veľmi zdravé a majú pevné, silné kopytá.

Vďaka tomu sa nezľaknú ani náročných horských terénov.

Muly vydávajú vtipné zvuky, ktoré sú kombináciou konských a oslích zvukov.

Mula je kvôli nepárnemu počtu chromozómov vo väčšine prípadov neplodná.

Ak si svoju mulicu obľúbite, nedá vám žiadne „žriebätko“.

Muly majú veľmi silný cit na nebezpečenstvo a vyhýbajú sa mu.

Je teda možné, že nepôjdu tam, kam chcete vy.

Vie výborne odhadnúť svoje sily.

Hoci sa môžu zdať tvrdohlavé či neposlušné, ona len vie, že danú situáciu nezvládne a preto odmietne plniť vaše pokyny.

Ak sa mule nepáčite, môže vám dať obrovský kopanec.

Narozdiel od koňa vie mula kopať nielen za seba, ale aj do boku!

Nevykastrovaný samec muly môže byť pre svoje okolie nebezpečný.

Mula je odolný kríženec, ktorý dokáže s ťažkým nákladom uraziť veľké vzdialenosti, zapojiť sa do práce na poli aj v teréne.

Je odolnejšia ako kôň, múdrejšia ako somár a dá sa na nej aj jazdiť.

Dožíva sa väčšinou slušného veku v dobrom zdraví.

Mula bude výborným parťákom predovšetkým pre toho, kto ju potrebuje pre prácu.

Mula je hybrid, vznikajúci skrížením samca osla a samice koňa.

Jej výška a mohutnosť sa odvíja od veľkosti rodičov, sfarbenie srsti záleží na farbe rodičov (často je hnedá).

Mula je veľmi odolná, vytrvalá a nenáročná na potravu.

Muly majú typickú vyrovnanú, pokojnú povahu.

Nie sú tvrdohlavé ako somáre a oproti nim sú aj múdrejšie.

Mula má rada ľudí podobne ako kôň a vytvára si s nimi pevný vzťah.

O mule sa traduje, že je tvrdohlavá podobne ako mulica (kríženec samice osla a samca koňa).

Mula ale veľmi dobre vie, kde má svoje hranice a jej neposlušnosť sa prejaví vo chvíli, kedy by malo dôjsť k ich prekročeniu.

Vtedy sa zasekne a ďalej už nejde.

Mula má oproti koňovi silnejšiu kožu, takže lepšie znáša dážď aj horúčavy.

Má tiež väčšiu fyzickú silu ako kôň rovnakej veľkosti, čo je dané iným typom a rozložením osvalenia.

Mula sa zvyčajne nedá len pohľadom odlíšiť od veľmi podobného kríženca - mulice.

Muly väčšinou dosahujú veľkosť svojej konskej matky.

Sfarbenie môže byť kombináciou farieb oboch rodičov, každá mula je iná.

Mula je bylinožravec tak ako jej rodičia.

Ako strava postačuje bežná pastva a pitná voda.

Aj pri nedostatku potravy je schopná prežívať a pracovať.

Muly sú odolné a silné a nevyžadujú žiadnu zvláštnu starostlivosť.

Tréning muly je špecifický, pretože mula vyžaduje veľmi citlivé zaobchádzanie a rešpekt.

Povestná tvrdohlavosť muly či mulice (kríženec samice somára so samcom koňa) sa skrýva v zlom pochopení vlastností tohto zvieraťa - mula totiž veľmi dobre odhadne svoje možnosti a narozdiel od koňa nepôjde cez svoje hranice.

Pri tréningu mula potrebuje dostatok času a pomalý postup krôčik po krôčiku.

Kvôli nepárnemu počtu chromozómov býva mula neplodná.

Muly sú využívané v poľnohospodárstve, na prepravu nákladov aj na vojenské účely.

Unesú až 20% svojej telesnej váhy, čo je viac než rovnako veľký kôň.

Uplatňujú sa ako pracovné zvieratá a sú vhodné aj pre terapeutické využitie podobne ako kone alebo somáre.

Mula je ľuďmi využívaná podobne ako mulica už po stáročia, najmä na prepravu osôb a nákladu a tiež pre prácu, ktorú ľudia inak robili s koňmi.

V staroveku sa na mulách pretekalo, v antickom Ríme ťahali pohrebné vozy.

V histórii sa využívali aj na vojenské účely, napríklad počas 1. svetovej vojny.

Americká armáda využívala v 80. rokoch 20. storočia viac ako 10000 mulov na prepravu zbraní a potravín v Afganistane.

U nás sa muly cielene nechovajú; vyskytujú sa len tam, kde sa môžu somár a kobyla stretnúť a nedopatrením skrížiť.

Napríklad v Amerike sú ale cielene využívané pre prácu i športy.

História využitia mulov

tags: #krizenec #kona #a #osla