Na rozdiel od nás ľudí pes nevie povedať, že ho bolí zub, brucho alebo že sa necíti dobre. A predsa nám to dáva najavo - svojím správaním. Každý pozorný majiteľ vie rozpoznať, keď sa jeho pes správa inak než zvyčajne. Niekedy sú to len jemné náznaky, inokedy viditeľné zmeny, ktoré však majú jedno spoločné: signalizujú, že niečo nie je v poriadku.
Zmena správania psa je často prvým príznakom toho, že môže ísť o ochorenie. Ide o varovné signály, ktoré netreba podceňovať. Pes s nami síce nekomunikuje slovami, no aj tak má svoj spôsob, ako nám dať najavo, že sa necíti dobre. Namiesto slov používa reč tela, mimiku, zmeny v správaní či výraze tváre. To, čo si môže nevšímavé oko pomýliť s „lenivosťou“ alebo „zlou náladou“, môže byť v skutočnosti prvým znakom bolesti, nepohodlia alebo začínajúceho ochorenia.
Každý dobrý majiteľ si časom vytvorí cit pre svojho psa - vie, ako sa jeho pes správa, keď je šťastný a zdravý. A práve vďaka tomu si všimne, keď sa niečo zmení. Pes, ktorý odrazu viac spí, nechce sa hrať, je apatický alebo odmieta jedlo, možno iba ticho volá o pomoc. Takéto zmeny sa často objavia skôr, než sa prejavia viditeľné príznaky choroby. Preto ich neignorujte - môžu byť prvým varovným signálom, že „nie je vo svojej koži“.
Zmena správania psa môže poukazovať na ochorenie!
Psi, keď sa niečo s nimi deje, sa prejavia zmenou v bežnom správaní. Príznaky ochorení bývajú často veľmi nešpecifické - to znamená, že sa neukazujú hneď jasne na konkrétny problém. Napríklad: pes síce nemá teplotu, nekašle a nemá ani zranenie na prvý pohľad - ale „už to nie je on“. Môže byť tichší, menej veselý, odmieta jedlo, vyhýba sa kontaktu, spí viac ako zvyčajne, alebo sa správa „zvláštne“. Práve tieto nenápadné zmeny správania sú dôležité signály, ktorými nám pes poukazuje na to, že sa „necíti vo svojej koži“.
Najčastejšie príznaky, že niečo nie je v poriadku:
- Zmena aktivity: únava, apatia, spavosť, trasenie, odmietanie hier alebo pohybu, obmedzená pohyblivosť alebo slabosť, naopak nepokoj, nervozita, chodenie dookola atď.
- Nechutenstvo, zvracanie, nadmerný smäd
- Zmena nálady, podráždenosť, skrývanie sa alebo vyhľadávanie pozornosti nezvyčajným spôsobom
- Olizovanie konkrétneho miesta
- Hnačka, zápcha, častejšie močenie, zmena farby moču
- Zrýchlené, ťažké dýchanie, kašeľ
Zmena správania = prvý alarm
Príznakov môže byť samozrejme oveľa viac a rôzneho charakteru. Ak sa váš pes však začne správať inak než obvykle, všímajte si to. Možno nejde o nič vážne - ale môže to byť aj začiatok zdravotného problému. A čím skôr ho zachytíte, tým väčšia šanca na úspešnú liečbu. Dobrý majiteľ rozpozná svojho psa nielen podľa vzhľadu, ale aj podľa jeho reči tela. Pes možno nepovie: „Niečo mi je,“ ale jeho správanie to povie za neho.
Ak si nie ste istí, či ide o bežný výkyv nálady alebo začínajúci zdravotný problém, neváhajte kontaktovať svojho veterinárneho lekára. Radšej sa prísť zbytočne poradiť, než prehliadnuť niečo vážne. Veterinárny lekár dokáže na základe klinického vyšetrenia, či testovania krvi (atď.) posúdiť, či ide o zdravotný problém, alebo vám len odporučí psa ďalej pozorovať. Ale tým, že pes (ale aj iné zvieratko) nedokáže povedať na veterine „svoje pocity“, musíte túto úlohu ako majiteľ prebrať Vy. Na včasné odhalenie a následné liečenie ochorenia má esenciálny vplyv podanie správnej anamnézy zo strany majiteľa zvieraťa.
Intuícia majiteľa je často tou najdôležitejšou pomôckou pri odhalení problému. Nikto nepozná vášho psa lepšie ako vy. Ak máte čo i len pocit, že „niečo nesedí“, dôverujte tomuto vnútornému hlasu - môže to byť prvý krok k včasnej diagnostike a úspešnej liečbe. Láska k zvieraťu sa neprejavuje len hrami a pohladením, ale aj tým, že si včas všimneme, keď nám svojím spôsobom hovorí: „Pomôž mi.“
Špecifické príznaky ochorení:
Zmena stravovania
Jedným z prvých príznakov, že s vašim psom niečo nie je v poriadku, je zmena v stravovaní. Ak pes odmieta jedlo, môže to signalizovať stres, nesprávny jedálniček alebo iné zdravotné problémy, od ľahkých po vážne. Skúste zmeniť krmivo, alebo skúste ponúknuť kvalitnú psiu konzervu, alebo pripraviť pre psa lákavejšiu verziu jeho obedu, prípadne mu premiestnite misku na iné, pokojnejšie miesto, aby mal pri jedle pokoj a súkromie. Nemusíte panikáriť, pokiaľ psík neje "len" jeden deň, sledujte jeho správanie a hľadajte ďalšie príznaky. Pokiaľ váš pes odmieta jedlo a okrem toho aj zvracia, môže to byť známka gastrointestinálneho problému alebo iného zdravotné problému.
Teplota
Rovnako ako ľudia, aj psy môžu mať pri chorobe vysokú teplotu. Je to signál, že ich telo bojuje s nejakou infekciou alebo zápalom. Normálna teplota psa sa pohybuje medzi 38 a 39 stupňami Celzia. Je dôležité merať teplotu psa rektálne, pre čo najpresnejšie výsledky.
Dýchacie problémy
Zrýchlené alebo ťažké dýchanie u psa, známe tiež ako dyspnoe, môže naznačovať širokú škálu respiračných problémov, alebo dokonca srdcových ochorení. Okrem zrýchleného dýchania môžu psy s respiračnými alebo srdcovými ťažkosťami vykazovať aj ďalšie symptómy, ako sú kašeľ, modranie ďasien kvôli nedostatočnému okysličeniu krvi, únava alebo dokonca kolaps.
Tráviace problémy
Ak má váš pes problémy s vyprázdňovaním, prípadne už viac ako dva dni nevykonal veľkú potrebu, môže trpieť zápchou. Okrem nedostatočného príjmu vlákniny a dehydratácie môže byť zápcha tiež dôsledkom nedostatočnej fyzickej aktivity, blokády čriev alebo obštrukcie v tráviacom trakte spôsobenou cudzím telesom.
Apatia
Apatia u psa, často charakterizovaná ako nedostatok energie alebo motivácie a strata záujmu o bežné aktivity, je vážnym signálom, že so psíkom niečo nie je v poriadku. Tento stav môže mať široké spektrum príčin, od relatívne benígnych, ako sú drobné infekcie či dočasná únava, až po závažnejší zdravotný stav, ako sú chronické bolesti alebo závažné infekcie. Môže dokonca signalizovať psiu verziu depresie, ktorá môže byť vyvolaná zmenou prostredia, stratou spoločníka alebo ďalšími stresujúcimi udalosťami.
Problémy so zrakom
Pokiaľ si všimnete, že oči vášho psa sú zakalené alebo má zjavné problémy so zrakom, môže to byť známka infekcie, zápalu alebo iných očných ochorení. Okrem zakalenia môže dôjsť ku začervenaniu očí, rôznym výtokom alebo podráždeniu slizníc, ktoré vedie psa k tomu, aby si často oči utieral.
Kožné problémy
Kožné problémy, ako sú vyrážky, svrbenie alebo vypadávanie srsti, môžu byť známkou alergií, parazitov alebo kožných infekcií. Je dôležité všímať si aj ďalšie symptómy, ako sú začervenanie kože, zvýšená citlivosť na dotyk, alebo zmeny v správaní, ako je neustále škrabanie alebo olizovanie postihnutej oblasti. Veterinár môže vykonať testy a predpísať liečbu, ako sú antiparazitné prípravky, antibiotiká, alebo špeciálne diéty.
Staršie psy
Staršie psy môžu byť náchylnejšie k určitým zdravotným problémom, vrátane artritídy, srdcových ochorení, obličkových a pečeňových problémov, alebo demencie. Okrem uvedených príznakov je dôležité dávať pozor aj na ďalšie zmeny v správaní psa.
Stres a úzkosť u psov
Emócie ako stres, strach a úzkosť z odlúčenia môžu ovplyvniť aj zvieratá. K ich zvládnutiu prispieva vhodný prístup a jasná komunikácia, ale tiež využitie špeciálnych výživových doplnkov.
Príznaky úzkosti u psa:
- Štekanie: Žalostné a nadmerné hlasové prejavy môžu byť vyvolané uzavretým priestorom, nedostatkom pohybu, frustráciou, strachom alebo separačnou úzkosťou.
- Zrýchlené dýchanie: Je prirodzené v situácii, keď sa psík potrebuje ochladiť alebo sa namáhal. V stave pokoja môže byť príznakom úzkosti.
- Schovávanie sa: Pokiaľ je váš najlepší kamoš bežne mimoriadne spoločenský, no odrazu sa krčí kdesi v kúte, treba sa zamerať na odhalenie príčiny jeho úzkosti.
- Chvenie sa: Nekontrolovateľný tras sa u psov často objavuje pri búrke, u zverolekára a kaderníka, v neznámom prostredí alebo počas silvestrovských ohňostrojov.
- Naháňanie sa za chvostom: Pokiaľ nemáte doma šteniatko, takto by dospelý pes bežne reagovať nemal. Môže ísť o príznak, že sa nenachádza v psychickej pohode.
- Hyperaktivita: Vystresované zviera sa nedokáže sústrediť, necíti sa vo svojom domove bezpečne a pobehuje sem a tam. Prehnane reaguje na štandardné situácie, ktoré by ho inak nechávali v kľude.
- Ničenie vecí a špinenie v dome: Aj tieto prejavy patria k signálom, že váš pes trpí úzkosťou. Nezabúdajte, že práve žuvanie rôznych predmetov psa upokojuje a stres navyše negatívne vplýva na jeho tráviacu sústavu.
- Nechutenstvo alebo prejedanie sa v dôsledku stresu.
- Zdravotné problémy: alergie, lupiny, dermatitída, zápach z papule. Tak ako u človeka, aj tu stojí za oslabením imunitného systému a vznikom rôznych ochorení úzkosť a nepokoj.
- Funenie: Stres spôsobuje nadmernú spotrebu kyslíka, čo sa u psa prejaví práve funením.
- Strnulosť, upätý pohľad na jeden bod. Pes sa pripravuje sa na útek alebo obranu.
- Hryzenie vôdzky. Predovšetkým v prípade, že to váš pes bežne nerobí.
Separačná úzkosť u psíka
Prejaví sa vždy, keď majiteľ psa nie je v jeho blízkosti. Medzi typické prejavy patrí silný štekot, vytie a kňučanie, nervozita a pobehovanie z miesta na miesto. Veľmi často pri tom pes ničí oblečenie, nábytok a vybavenie domácnosti s cieľom dostať sa za každú cenu zase k svojmu pánovi. Tento stav je mimoriadne nepríjemný nielen pre psychické zdravie psa, ale aj pre vás a vaše okolie, vrátane susedov.
Je dobré začať s krátkymi, niekoľkominútovými odchodmi z domu, aby si psík na situáciu zvykol. Dobré je tiež unaviť psíka prechádzkou alebo spoločnou hrou predtým, než ho necháte doma samého. Keď je pes spokojný, nakŕmený a pripravený na oddych, nemalo by mu vadiť, že sa na istý čas vzdialite.
Medzi overené pomôcky v boji so separačnou úzkosťou patria špeciálne interaktívne hračky, ktoré vytiahnete pred odchodom z domu ako odmenu, že to psík bez vás zvládne.
Vysvetlenie, ako zvládnuť separačnú úzkosť so psom
Pes neposlúcha? Príčiny a riešenia
Pes neposlúcha? Ak váš pes neposlúcha, nemá to nič spoločné s výraznou túžbou po slobode. Samozrejme, psy si užívajú slobodu aj vtedy, keď sa bez vôdzky preháňajú po lúke, keď môžu šantiť s inými štvornohými kamarátmi alebo keď sa môžu voľne pohybovať v piesku na psej pláži. Psy sú však svorkové zvieratá, ktoré túžia po pravidlách a určitom poriadku v každodennom živote.
Ak váš štvornohý priateľ na prechádzke šteká, vrčí a cerí zuby, len čo mu cestu skríži iný pes, zvyčajne to nerobí preto, že by chcel svojho protivníka zastrašiť. Skôr sa cíti povinný vás chrániť. A to preto, lebo verí, že bez neho by ste situáciu nezvládli. To vystavuje obrovskému stresu nielen vás, ale aj vášho psa. Psy potrebujú suverénneho vodcu, ktorý im s láskou, ale dôsledne ukazuje cestu a na ktorého úsudok sa môžu vždy spoľahnúť. Dokonca aj plemená psov, ktoré sa považujú za ťažké na výcvik, ochotne poslúchnu kompetentného majiteľa, keď si uvedomia, že je to pre nich tá jednoduchšia cesta.
Psy sú oportunisti. Častejšie prejavujú správanie, ktoré sa im oplatí, napríklad preto, že znamená menej stresu a dokonca sľubuje odmenu. Správanie, ktoré im neprináša cieľ a ktoré má prípadne negatívne dôsledky, má preto vždy dôvod.
Prečo ma môj pes neposlúcha?
Ak váš pes ignoruje každé “Sadni!“, “Miesto!“ a “K nohe!“, nie je to preto, že by bol jednoducho tvrdohlavý. Aj keď to znie kruto, príčinou neposlušnosti psov je výlučne majiteľ a nedostatočná alebo nesprávna výchova. Neprepadajte však sebaobviňovaniu. Určite ste vždy chceli pre svojho psa len to najlepšie a chyby ste urobili kvôli nedostatku skúseností, času či nevedomosti. Teraz je čas chyby napraviť a pracovať na lepšom vzťahu medzi vami a vaším psom.
Aby sme sa vyhli chybám vo výchove, je samozrejme dôležité vedieť, kde sa vyskytli v minulosti. Jedným z najčastejších dôvodov, prečo psy neplnia povely svojho pána, je komunikácia. To, že pes na povely nereaguje, je spôsobené tým, že ich nevníma ako požiadavku. Pri komunikácii so psom sa treba za každú cenu vyhnúť nejasným, rozpačitým alebo protirečivým povelom. To zahŕňa aj to, že reč vášho tela sa nezhoduje s tónom vášho hlasu. Psy sú odborníci na čítanie výrazov tváre a dokážu v okamihu zistiť, akú náladu má ich majiteľ. “K nohe!” môžete volať tak priateľsky, ako len chcete. Ak si váš pes všimne, že ste nahnevaní, napríklad keď netrpezlivo dupete nohou alebo mávate vodítkom, pravdepodobne sa bude mať na pozore a nepríde k vám. Kto by sa chcel dobrovoľne nechať hrešiť?
Čo robiť, keď pes neposlúcha?
Rovnako problematické ako nejasné príkazy sú aj tie, ktoré sa neustále opakujú. Je dôležité, aby pes počúvol už na prvý povel! Nielen pre vás, ale aj pre vášho psa je únavné, ak musíte všetko niekoľkokrát opakovať. Preto sa vyhýbajte vyčerpávajúcemu opakovaniu povelov. Ak musíte psovi šesťkrát povedať “Sadni!“, kým si konečne sadne, a potom ho pochválite, podkopávate tým svoju autoritu. Psovi tak dávate najavo, že nemusí hneď počúvať na každé vaše slovo.
Ďalší príklad: Chcete, aby vás pes čakal pred supermarketom a hovoríte mu “Zostaň!” toľkokrát, že si nakoniec myslí, že musí zostať na mieste len dovtedy, kým mu povel opakovane hovoríte. Len čo zmiznete v supermarkete a nemôžete naňho zavolať desiate “Zostaň!“, pes sa rozbehne a pokúsi sa ísť za vami.
Pre psa je tiež ťažké poslúchnuť, ak povely prichádzajú v nevhodnom čase. Psy, ktoré práve vykonávajú svoju potrebu a potom sú vyzvané “K nohe!“, nemôžu povel vykonať. Takisto je neúčinné povedať psovi “Zostaň!“, keď to má urobiť až po 50 metroch, keď prídete k dverám supermarketu. Vykonanie príkazu by malo vždy nasledovať bezprostredne po jeho vyslovení.
Nemýľte svojho psa tým, že mu budete veci vopred vysvetľovať. Psy nie sú ako ľudia: našim slovám rozumejú len v súvislosti s činmi. Rovnako dôležité ako načasovanie povelu je aj správne načasovanie odmeny pre psa. Psy si spájajú pochvalu a pokarhanie len s ich bezprostredným správaním. Ak váš pes šteká a vrčí, keď zazvoní zvonček pri dverách, a vy ho hladíte po hlave, aby ste ho upokojili, pes to pochopí takto: “Čím hlasnejšie štekám, keď zazvoní zvonček, tým viac ma hladkáte!“ Alebo chcete dať psovi odmenu za to, že prišiel “k nohe” a tak dlho sa prehrabávate vo vrecku a hľadáte snack, že váš pes už je nepokojný a začne kňučať. Takto váš pes už nebude chápať, že dostal odmenu za splnenie pokynu “k nohe”, ale za kňučanie.
Najdôležitejšie pravidlo: Zostaňte dôslední
Trvá určitý čas, kým sa pes naučí povel a počúva na slovo. Aj tie najlepšie cviky zo psej školy pes po určitom čase zabudne, ak ste doma nedôslední alebo jednoducho nedbalí. Príkazy a povely treba cvičiť stále dokola - a na najrôznejších miestach. Ak všetky motivačné podnety, ako sú maškrty, hračky alebo pohladenie, zrazu zmiznú, váš pes sa v určitom momente začne čudovať, prečo by vás mal poslúchať. Majitelia často očakávajú, že psy, ktoré sa naučili reagovať na určité povely v psej škole, si ich zachovajú počas celého života. Nie je to tak. Predpokladom je, že budete dôslední aj mimo psej školy, budete sa držať zvolených povelov a svojho psa naďalej chváliť za jeho správne správanie.
Dá sa poslušnosť natrénovať?
Váš pes neposlúcha a vy si kladiete otázku, či sa dá pes poslušnosti naučiť aj neskôr? Dobrou správou je, že každý pes sa môže naučiť poslúchať. Samozrejme, najlepšie je, ak sa pes naučí najdôležitejšie základné povely ešte ako šteňa. Bez pochýb je jednoduchšie naučiť mladého psa správnemu správaniu než dospelého psa, ktorý už získal niektoré zlé návyky. Okrem toho existujú aj rozdiely medzi plemenami. Napríklad výcvik afgánskeho chrta, bloodhounda alebo vlčiaka, ktorí sú známi svojou tvrdohlavosťou, si určite vyžaduje viac znalostí a trpezlivosti než napríklad výcvik labradora alebo zlatého retrívera. Napriek tomu sa aj údajne ťažko cvičiteľní štvornohí priatelia dajú nasmerovať na tú správnu cestu.
Existuje mnoho výcvikových metód, ako psa naučiť základné povely, ktoré ľuďom uľahčujú spolunažívanie so psom. Ktorá z nich je tá správna, závisí od vášho psa. Rovnako ako ľudia, aj psy sú individuálne bytosti, ktoré reagujú na rôzne podnety. V každom prípade je vhodné navštíviť školu pre psov. Skúsený cvičiteľ bude vášho psa pozorne sledovať a rýchlo zistí, ktorá metóda u psa pravdepodobne povedie k najrýchlejšiemu úspechu. Váš pes si nielen precvičí požadované povely, ale aj vy sa naučíte, ako sa správať, aby vás pes počúval.
To, či vás pes počúva alebo nie, závisí od jeho vnútorných pohnútok. Poslušnosť sa mu musí vyplatiť. Aby ste mohli poslušnosť trénovať, tréning poslušnosti by mal byť pre psa predovšetkým zábavou. Zábavou a pozitívnou motiváciou sa psy učia oveľa rýchlejšie a spoľahlivejšie ako prílišnou prísnosťou alebo “tvrdou rukou”. Jednoducho povedané, ak po správnom vykonaní povelov “Sadni!“, “Zostaň!“ alebo “K nohe!” nasleduje odmena, pes sa takto zachová aj nabudúce. Odmeny môžu byť rôzne: Môže to byť maškrta alebo obľúbená hračka, ale aj láskavé “potľapkanie po hlave” alebo nežné slová. V závislosti od situácie môže byť odmenou aj behanie na voľno. Napríklad, ak je psovi dovolené prebehnúť sa bez vodítka po tom, ako predtým poslúchol na povel “Zostaň!”, alebo ak sa pes môže hrať s inými psami po tom, ako poslušne chodil pri nohe a pokojne počkal, keď ste to od neho očakávali. Je dôležité, aby si pes skutočne spojil odmenu s požadovanou činnosťou!
Poslušnosť na vodítku
Okrem zvládnutia základných povelov patrí k poslušnosti aj správna chôdza na vodítku. Nie váš pes by mal určovať smer, ale vy. Ukážte svojmu psovi, že chôdza na vodítku môže byť aj zábavná, a naučte ho niekoľko rôznych cvikov na vodítku na veľkej lúke. Slalomový beh, rýchly beh, prudké zastavenie, chôdza dozadu alebo rýchle zmeny smeru budú pre vášho psa určite veľmi vzrušujúce a bude vás pozorne sledovať. Vodítko by malo byť vždy voľné. Nepoužíva sa na to, aby psa “nútilo” ísť určitým smerom. Okrem toho, aby ste ho naučili, že zostane poslušne vedľa vás aj napriek vonkajším podnetom a pokušeniam, je dobré umiestniť hračky alebo krmivo do určitej vzdialenosti. Ak pes na vodítku ťahá a ponáhľa sa k objektu, bez komentára sa s ním vzďaľujte a zväčšujte tak vzdialenosť od hračky či maškrty. Až keď sa mu podarí zostať pokojný a dostať sa k objektu s voľným vodítkom, dostane ho od vás. Vyskúšajte, ktorá metóda výcviku vám a vášmu psovi najviac vyhovuje. Cvičiteľ psov vám poskytne mnoho ďalších tipov a ukáže vám triky na zlepšenie poslušnosti vášho psa. Nikdy nie je neskoro naučiť svojho psa poslúchať. Úspech závisí však od vás.
