Louisianský leopardí pes, známy aj ako Louisiana Catahoula Leopard Dog, je plemeno s fascinujúcou históriou a jedinečnými vlastnosťami. Toto plemeno bolo stvorené pre tvrdú prácu, či už ide o poľnohospodárstvo, lov alebo ochranu. Jeho nezávislá, sebavedomá a húževnatá povaha ho predurčuje pre skúsených majiteľov, ktorí mu dokážu poskytnúť dostatok fyzickej a psychickej stimulácie.
História a pôvod
Pôvod louisianského leopardieho psa je zahalený tajomstvom, no predpokladá sa, že vznikol v oblasti jazera Catahoula v Louisiane v USA. Jeho predkovia pravdepodobne zahŕňajú starých španielskych molosov, pôvodných indiánskych psov a európskych ovčiarskych psov, možno dokonca aj vlkov. Španielski konkvistadori mohli priniesť molosoidné psy, ktoré sa neskôr krížili s divokými psami a potomkami indiánskych psov. Francúzski kolonisti neskôr pridali do kríženia svoje ovčiarske psy, podobné plemenu Beauceron, čím vznikol pes s vynikajúcimi pastierskymi vlohami a dušou lovca. Vďaka svojim výnimočným schopnostiam sa psy pomenované podľa miesta pôvodu - jazera Catahoula - stali nenahraditeľnými pomocníkmi farmárov a rančerov.
Vďaka Kline Rushing a Betty Ann Eaves bol louisianský leopardí pes v júni 1979 uznaný štátom Louisiana za národné plemeno. Kline Rushing a Betty Eeves založili National Association of Louisiana Catahoulas (NALC), kde viedli podrobnú plemennú knihu. V svojej domovine je toto plemeno stále veľmi rozšírené a psy tu plnia svoju funkciu ochrancov, lovcov a naháňačov.
Vzhľad
Louisianský leopardí pes je pes strednej až väčšej veľkosti, svalnatý, elegantný, silný, ale činorodý a veľmi vytrvalý. Psy by mali merať 55,8 - 66,0 cm a feny 50,8 - 60,9 cm. Váha zatiaľ nie je štandardizovaná. U tohto plemena existuje niekoľko typov postáv: robustné svalnaté psy a psy s atletickými postavami. Hlava je mohutne stavaná s vyvinutými lícami, krk je svalnatý, chrbát rovný a svalnatý, hrudník dobre vyvinutý a svalnatý. Môžu sa vyskytovať paspárky. Nežiaduce sú mývalie laby a dlhá či huňatá srsť. Vážne chyby zahŕňajú podkus alebo predkus.
Dĺžka srsti by mala byť krátka až stredne dlhá, priľahlá a hladká. Kvalita srsti sa pohybuje od hladkej k hrubšej, bez preferencií. Leopardie psy dospievajú psychicky aj fyzicky medzi druhým a tretím rokom života.
Prednosť má u plemena leopardieho psa sfarbenie merle. Merle je vzor srsti, na ktorom sa vyskytujú rôzne veľké nepravidelné plochy koncentrovaných, ale aj riedených farieb. U tohto plemena je považované za najtypickejšie. Merle zosvetlené miesta sú nerovnomerne rozložené po celom tele. Ďalším variantom je modré, sivé, čierne, pečeňové, červené, biele a škvrnité sfarbenie. Znaky môžu byť čierne, trieslové, biele, červené alebo žltohnedé. Jednofarebné sfarbenia sú čierne, žltá, červená a čokoládová. Za vážnu chybu sa považuje 70% a viac bielej farby na tele, diskvalifikácia nastáva pri 90% bielej farby na tele, celej bielej hlave alebo albinizme.
Ďalším charakteristickým znakom plemena sú oči, ktoré môžu byť akejkoľvek farby alebo kombinácie farieb. Žiadna farba ani kombinácia nie je preferovaná. Typické sú sklenené, svetlé oči, ale stretnúť sa môžete aj s hnedým či jantárovým variantom. Možné sú aj mramorové oči, kde malá časť dúhovky obsahuje modrú farbu. Tieto farebné variácie sú spôsobené génom merle.
Povaha a temperament
Louisianský leopardí pes je nezávislý, s obranárskymi vlohami a teritoriálnymi pudmi. Verne miluje svoju svorku, to znamená všetkých rodinných členov a priateľov, s ktorými sa stýka od malička a pravidelne. K cudzím ľuďom môže byť nedôverčivý. V štandarde sa dočítame, že sa leopardí pes môže prejavovať agresívne, čo spôsobuje jeho nadmerný obranársky pud a prirodzená nadradenosť. Väčšina dospelých jedincov má tendencie urovnávať si spoločenské postavenie, preto sa pri stretnutí s iným psom môže správať "agresívne". Ostražitosť a rezervovanosť k cudzím patrí k prirodzeným vlastnostiam plemena, avšak prílišná labilita a bojazlivosť, ktorá môže byť spojená až s agresivitou, by sa u Catahouly vyskytovať nemala.
Štandard plemena u nich otvorene pripúšťa agresívne správanie. Človek, ktorý nemá skúsenosti so psami, nie je dostatočne rozhodný a sebaistý, bez prirodzenej autority, nedokáže byť pre tieto psy dobrým vodcom. Zvlášť samce dokážu byť silne dominantné, a tak potrebujú skúseného a suverénneho vodcu s prirodzene vodcovskými kvalitami. Majiteľ louisianského psa by mal mať dostatočný cit pre toto plemeno a pochopenie pre jeho špecifiká.
Catahouly sa rady a dobre učia, ale musí to byť pre nich činnosť dostatočne zábavná. Stále sa opakujúce cvičenia ich po čase začnú nudiť. Navyše každý jedinec tohto druhu má iné predpoklady, a to by mal majiteľ vycítiť a v tomto smere ho rozvíjať.
Využitie
Leopardí pes je pracovné, húževnaté plemeno. Používal a používa sa ako pes dobytkárov, drevorubačov, spoločenský pes, strážny a strážny. V Českej republike sa využíva ako pes strážny, ovčiarsky, spoločenský a tiež ako sprievodca pri športových podujatiach. Má obrovskú silu, húževnatosť a chuť pracovať pre svojho pána.
Leopardí pes sa nesmie nudiť, je veľmi samostatný a ak ho jeho pán nezamestná, má tendencie zhostiť sa miesta vodcu svorky a organizovať si čas sám. Je to viacúčelový pracovný pes. Veľmi rád je zamestnaný, preto uvítá každý aktívny podnet (psie športy, lovecké, ovčiarske práce či poslušnosť). Stretávame sa s ním na špičkových miestach v coursingu či dogfrisbee. Tiež sa pomaly zvyšuje počet leopardov, ktorí skladajú skúšky z poslušnosti. To je dôsledok trpezlivej práce a zohratosti medzi psom a pánom. Na začiatku každého učenia musí Catahoula pochopiť a prísť na chuť danému športu, ale akonáhle nájde zmysel a chuť niečo dokázať, stáva sa z neho ťahúň.
S Catahoula môžete robiť napr. weight pulling, agility, coursing, canicross, dogfrisbee, poslušnosť, obedience. Leopardí pes je veľkým konkurentom všetkým moderným, športovo nadaným plemenám. Dokonca aj tak špecifická práca ako je výcvik záchranárskeho psa dokáže robiť leopardímu psovi veľkú radosť (radosť ako z práce, tak predovšetkým zo súhry tímu pes - psovod).
Prístup k psovi a výchova
Je pravdou, že leopardí pes je nadšený akoukoľvek prácou, ktorú mu jeho pán správne vysvetlí, to však neznamená dril a "brutalitu", ako tomu býva napríklad u výcviku nemeckých ovčiakov. Výučba záchranárskych prác (počnúc stopárske práce, vyhľadávaním živých alebo mŕtvych osôb vo voľnom teréne alebo dokonca v sutinách) vyžaduje od psovoda dokonalú znalosť svojho psa a premyslenú motiváciu k spolupráci psa a psovoda, lebo leopard premýšľa sám za seba, rozhoduje sa okamžite a mnohokrát svoju inteligenciou pána predbehne.
Základom takejto práce je mimoriadne dobrá socializácia už vo šteňacom veku. V prípade takto kvalitnej práce už od šteňaťa sa dá bez ťažkostí istá leopardie rezervovanosť, či uvádzaná agresie, úplne odstrániť. Vzhľadom k pôvodnému účelu vzniku leopardieho psa by mali povahové rysy a pracovné vlohy byť preverované pred zaradením do chovu.
Leopardi vynikajú mimoriadnym čuchom, kedy dokážu stopu vyhodnotiť niekedy aj oveľa lepšie než kdejaký pracovný pes k tomu bežne používaný. Malo by pribúdať pánov, ktorí sa svojimi leopardmi cielene pracujú a tak ukazujú svetu, že aj leopardí pes sa medzi ostatnými pracovnými plemenami nestráca - a to ani v najmenšom.
Leopardí pes potrebuje vyrovnanú a láskyplnú výchovu. S typickým "ovčákovským" výcvikom u neho veľmi nepochodíte. Je veľmi samostatný a dokáže sa samostatne rozhodovať. V povelu musí vidieť určitú inteligenciu a dôvod ho splniť.
Starostlivosť
Srsť leopardieho psa nie je náročná na starostlivosť. V dobe pĺznutia je dobré psa každý deň kefovať vhodným kefou či gumovou rukavicou. Podľa potreby môžeme zastrihnúť pazúry špeciálnym klieštikmi. Pravidelné čistenie zubov a uší je samozrejmosťou. Psa kŕmime kvalitnou stravou a poskytneme mu dostatok pohybu a vyžitia, ktoré ako pracovné plemeno k svojmu životu potrebuje.
Na výchovu je tento pes pomerne náročný, preto by sme správnu výchovu rozhodne nemali podceňovať! Zanedbanou výchovou a socializáciou si "koledujeme" o problémy v čase, keď začne pes dospievať. Catahoula je inteligentný, silný, dominantný a neúnavný pes. Musíme mu dať jasne najavo, kto je pán a kto pes, ale nie pomocou drilu, ktorý mu rozhodne nie je vlastné. Ak zvolíme ku psovi správny prístup a poskytneme mu starostlivosť a pohyb, odmení nás svojou láskou a neobyčajnú oddanosťou.
Plemeno je pomerne mladé a zdravé. Netrpí žiadnym z typických geneticky podmienených zdravotných problémov. Len vďaka merle génu sa môže vyskytovať problém so zrakom alebo sluchom, preto sa odporúča BAER test. Objaviť sa môže aj dysplázia bedrového kĺbu. Louisianský leopardí pes sa dožíva v priemere 13 rokov.
Pre koho je vhodný
Traduje sa, že leopard by mal prísť skôr ku skúsenejšiemu majiteľovi. Zo všeobecného hľadiska je to myšlienka správna, ale ak sa pozrieme na ňu bližšie, nemusí byť vždy pravdivá. Ak sa jedná o človeka, ktorý má skúsenosti s nemeckými ovčiakmi a pristupuje k leopardovi rovnako, potom tieto skúsenosti môžu byť skôr na obtiaž. Naopak zodpovedný začiatočník, ktorý neberie správnu výchovu a socializáciu na ľahkú váhu a zistí si od chovateľa všetky informácie a venuje svojmu psovi čas a starostlivosť, môže docieliť so svojím psom väčších úspechov. Vždy záleží na konkrétnom človeku, ako ku psovi pristupuje, preto v tomto prípade nemožno paušalizovať. Aj začiatočník, ktorý sa bude svojmu leopardovi venovať, môže z neho vychovať verného spoločníka, ktorý ho bude sprevádzať životom do posledného dychu.
Pokiaľ o obstaranie leopardieho psa uvažujete, nikdy by ste nemali zabúdať na to, že je to pracovné plemeno, ktoré je náročné na výchovu a veľmi náročné na pohyb a prácu. Leopardí pes potrebuje sebaistého pána, ktorý bude dôsledný a nenechá sa oklamať tým nádherným čarovným a neodolateľným pohľadom.
Leopardí pes Catahoula | Je to pre vás to pravé?
Ste športovo založení, vyrovnaní, dôslední a pevní v kramflekoch? Necháte sa vytiahnuť von aj za daždivého počasia? Máte nervy na premyslené vylomeniny? Ak áno, tak louisianský leopardí pes by pre vás mohol byť tou správnou voľbou.
tags: #ako #vycvicit #luisiansky #leopardi #pes