Jazvečík - známy aj ako „dachshund“ alebo ľudovo „klobásový pes“ - je malý, ale sebavedomý lovec so silným charakterom. Vyznačuje sa dlhým telom, krátkymi nohami a veľkou dávkou odvahy. Toto plemeno je ideálne pre skúsených psíčkarov, ktorí ocenia jeho osobnosť, rozum a lovecký inštinkt. Jazvečík má svoje korene v Nemecku, kde bol v 17. storočí vyšľachtený ako špecialista na lov jazvecov - odtiaľ pochádza aj jeho meno („Dachs“ = jazvec, „Hund“ = pes). Vďaka svojmu predĺženému telu a krátkym nohám sa dokázal bez problémov dostať do úzkych nôr a vyhnať zver von. Počas vývoja vznikli tri veľkostné varianty - štandardný, trpasličí a králičí - a rovnako aj tri typy srsti: hladkosrstý, dlhosrstý a drsnosrstý. Aj keď si jazvečík dodnes nesie gény neúnavného lovca, väčšina z nich už nestráži nory, ale pohodlne sa udomácnila na gaučoch.
Jazvečíkov poznáte veľmi rýchlo podľa stavby ich tela: krátke nôžky nesú svalnaté, dlhé telo. Vzpriamene držaná hlava a uši visiace dole sú tiež typickým znakom jazvečíkov. Charakteristický je pre jazvečíka v pomere so zvyškom tela aj veľmi dlhý chrbát, čo mu vyslúžilo žartovné prirovnanie k párku. Hoci sa jedná o nízkeho psíka, zástupci tohto plemena sa pohybujú pomerne rýchlo a svižne. Kompaktní psíci sú rozdelení do 3 plemien, z ktorých najväčší je jazvečík štandardný, ktorého hmotnosť sa pohybuje okolo 9 kg. O niečo menší je jazvečík trpasličí, ktorý má obvod hrudi medzi 30 - 35 cm a hmotnosť 6 - 7 kg. Najmenší člen tohto rodu je jazvečík králičí, ktorého objem hrudi sa pohybuje len do 30 cm a váži maximálne 3 kg. Rozmanitosť panuje pri tomto obľúbenom psíkovi aj v srsti. Rovnako ako rozlišujeme 3 typy jazvečíkov, rozlišujeme aj minimálne 3 druhy srsti, ktoré toto plemeno môže mať. Existuje teda dlhosrstý hodvábny lesklý jazvečík, mierne strapatý drsnosrstý jazvečík so srsťou ako drátiky vrátane fúzov alebo krátkosrstý jazvečík s lesklou hebkou srsťou. Všetky tri varianty môžeme obdivovať v mnohých rôznych farbách. Môžeme nájsť jedinca s napr. hrdzavým, zlatistým alebo hrdzavo-zlatistým sfarbením, často sú tiež dvojfarební jedinci v kombinácii hnedej a čiernej či s fliačikmi, pričom základná farba je tmavá a pokrývajú ju svetlejšie fľaky. Biela sa tu však nevyskytuje, pretože len tak môže jazvečík farebne zapadať do svojho okolia vďaka typickému maskovaciemu sfarbeniu.
Jazvečík nebol, aj napriek svojej veľkosti, nikdy typickým gaučovým psom, aj keď má samozrejme rád hladkanie. Toto platí aj pre rodinné spolužitie s týmto psíkom a mali by ste tento rys určite zohľadniť nielen Vy, ale hlavne deti. Plemeno si Vás omotalo okolo prstu a ste rozhodnutí, že si jazvečíka zaobstaráte? Potom sa pusťte do hľadania! Pri voľbe chovateľa by ste si mali dávať pozor na následujúce veci: chovateľ by mal určite byť členom jedného zo spolkov alebo klubov pre chovateľov jazvečíkov. Hoci i tu sa môžu vyskytnúť čierne ovce, väčšinou práve členstvo je základným znakom seriózneho chovateľa. Tiež by malo prebehnúť zoznámenie s prostredím, kde chovateľ žije, aby ste si spravili obrázok o tom, kde šteňa vyrastalo a aké malo podmienky. Mali by ste vidieť aj súrodencov a rodičov Vami zvoleného psíka. Seriózny chovateľ je tiež veľmi zvedavý: zaujíma sa o tom, ako bude jeho chránenec žiť ďalej a kladie otázky ohľadne trávenia voľného času so psom a tiež to, kde bude bývať. Kúpna zmluva je samozrejmosťou.
Jazvečíky patria medzi psov, ktorí pracujú samostatne a radi tiež určujú všetko, ako sa len dá. Jazvečíky typu „will to please“, ktorí s radosťou čakajú na nové úlohy a snažia sa urobiť svojich pánov na každý pád šťastnými, tvoria prehliadnuteľnú menšinu. Pre milovníkov jazvečíkov platí jedno heslo: začať už od štenacieho veku s láskyplnou, ale dôslednou výchovou! Tým sa posilňuje aj prepojenie medzi majiteľom a zvieraťom, ktoré by malo byť pri jazvečíkoch vytvárané pozvoľna a opatrne. Hoci majú sklony k tvrdohlavosti a neuznávaniu autorít, sú to spravidla vyrovnaní sprievodcovia, ktorí nie sú agresívni ani ustrašení.
Kúsanie a hryzenie je pre psov do veľkej miery prirodzenou činnosťou. Pomáha im preskúmať všetko, čo ich zaujíma. Ľudia majú pre podobné účely hmat a ruky, psy tlamu. Keď sa ale pravidelne vraciate domov s hrôzou, že váš psí miláčik zasa rozhrýzol vaše obľúbené veci alebo nábytok, je treba psa tento zlozvyk odnaučiť. Aby sme mohli psa odnaučiť kúsať veci, je napred treba pochopiť jeho motiváciu. Keď hryzie šteňa - pre šteniatko je prirodzené, že poznáva svet. Hryzanie je pre neho tiež hrou. Okrem toho okusuje veci preto, že mu rastú zuby. Mali by sme tento okamih vystihnúť a kúpiť mu vhodnú hryzaciu hračku, ktorá by mu pri raste zubov pomohla. V takom prípade psíka nevychovávame a nezakazujeme mu hrýzanie dovolených hračiek. Akonáhle ale zuby rásť prestanú, je treba začať s dôslednou výchovou. Keď hryzie pes - dospelý pes môže hrýzť veci z rôznych dôvodov. Napríklad preto, že si tak zvykol a my sme vo výchove behom jeho šteňacích rokov zlyhali. Dôvodom ale môže byť aj to, že sa doma nudí, nemá dostatok podnetov, je smutný a cnie sa mu. V takom prípade môže hrýzť do nábytku, ohrádky alebo rozkúsať napríklad predložku či koberec.
Jazvečíky boli pôvodne vyšľachtený na norovanie a tomu tiež zodpovedajú ich povahové vlastnosti. Keďže pri vyháňaní zveri z nory je pod zemou odkázaný sám na seba, musí sa tiež samostatne rozhodovať a spoľahnúť sa tiež len na svoje schopnosti. Z toho pramení ich hlavné povahové črty, a to určitá tvrdohlavosť, veľké sebavedomie a dominantnosť. V spojení s veľkou inteligenciou je to vražedná kombinácia. Preto potrebuje od začiatku dôsledný výcvik, so stanovením hraníc, kam už nemôže. Výchova však musí byť láskavá, bez nátlaku. Ako rovný s rovným. Veľmi dôležitá je včasná socializácia s ostatnými psami i cudzími ľuďmi. Dodnes sa veľmi dobre uplatňuje pri poľovníckom výcviku, ktorý ho navyše nesmierne baví. Bude tiež aktívnym strážcom vášho obydlia a každú neprávosť bude hlásiť prenikavým štekotom, niekedy možno aj aktívnym zákrokom voči nepozvanej návšteve.
Malý psík s veľkým sebavedomím: keďže bol jazvečík pôvodne vyšľachtený pre samostatnú prácu pri love, rástlo s touto úlohou aj jeho sebavedomie. Tento charakterový rys sa môže hlavne pri stretnutí s väčším psom prejaviť a vyvolať konflikt, pretože jazvečík sa zdráha prejaviť náležitý rešpekt.
Jazvečíky majú svoju vlastnú (tvrdú) hlavu a ich výchova vyžaduje veľkú trpezlivosť, empatiu a dôslednosť. Ich pôvodné využitie ako loveckých psov hraje v tomto ohľade veľkú rolu. Ako takí boli často v pozícii, keď sa museli sami rozhodnúť a jednať sebavedome a odvážne. Preto stanovte jazvečíkovi pevné pravidlá a buďte hlavne dôslední! Jazvečík sa naučí rýchlo, čo sa od neho očakáva - a drží sa toho. Pokiaľ sa náhodou necháte zmiasť psím pohľadom, ktorý na Vás pri výchove vrhne, bude to potom bez hanby zneužívať. Ako lovecký pes má jazvečík v sebe prirodzenú túžbu po koristi - cieľom výchovy by teda malo byť zvládnutie lovu. Na okolie s deťmi alebo inými psami by si malo toto plemeno zvykať už od šteniatka, aby s nimi neskôr zvládli vychádzať. Tak sa ho dá naučiť spolužitie aj s inými zvieratami, ale pokiaľ sa budú menší jedinci pohybovať volne po trávniku, stanú sa v očiach jazvečíka korisťou.
Chceli by ste si každý deň užívať pohľad na jazvečíka a priviesť si ho domov? Dobrá voľba! Ale predtým, než mu dáte nový domov, by ste mali vedieť nasledujúce: Jazvečíky sa dožívajú 15 rokov aj viac - ste pripravení prijať za psíka zodpovednosť na tak dlhú dobu? Premyslite si tiež, čo spravíte s psíkom v prípade Vašej neprítomnosti, napr. kvôli ochoreniu alebo dovolenky. V mnohých hoteloch môžu zostávať aj psíci - informujte sa teda na prípadné možnosti. Tiež je dobré spýtať sa iných chovateľov jazvečíkov na spolužitie s týmto psíkom. Na internete nájdete veľmi skoro spústu milovníkov tohto plemena, ktorí sa s Vami podelia o svoje tipy či skúsenosti.
Pokúsiť sa tomuto problému predísť je samozrejme lepšie, ako ho potom liečiť: preto je treba psíkovi dopriať veľa pohybu, aby posilňoval svalstvo v oblasti chrbta a tiež si udržoval správnu hmostnosť, čo je veľmi dôležité pre zdravie Vašeho štvornohého miláčika. Pokiaľ už ku krívaniu zapríčinenému ochorením došlo, nie je možné stav zvrátiť, ale je možné zmierňovať symptómy liekmi, fyzioterapiou alebo chirurgickým zákrokom. Tiež chodenie po schodoch je pre tohto psíka nebezpečné, keďže aj toto prispieva k skorému nástupu ochorenia chrbáta, preto jazvečíka cez schody pokiaľ možno preneste.
Drsnosťou patria jazvečíky k naozaj robustným zástupcom plemena, ale sú tiež patrične tvrdohlaví. Aby sa jazvečíky cítili skutočne dobre vo svojej koži, je potrebné im venovať náležitú starostlivosť. Kefujte svojho psíka najlepšie viackrát týždenne - nezáleží na tom, či sa jedná o dlhosrsté alebo krátkosrsté plemeno. Starostlivosť o dlhú srsť je samozrejme náročnejšia. Svojimi krátkymi nôžkami jazvečíky často šramotia v hustom kroví. Preto pri kefovaní nezabúdajte ani na kontrolu prípadnej hávedi, ktorá sa mohla v srsti Vašeho miláčika ubytovať.
Jazvečíky sa rýchlo učia, no musia vidieť zmysel v tom, čo robia. Kvôli dlhej chrbtici sú jazvečíky náchylné na ochorenia platničiek a problémy s chrbtom. Prechádzky 2-3× denne (min. 30 minút) sú vhodné, aby sa posilnilo svalstvo chrbta a udržala sa správna telesná hmotnosť. To je veľmi dôležité pre zdravie vášho štvornohého miláčika.
Chytré hlavičky sa potrebujú stále niečim zaoberať, aby na nich neprišla dlhá chvíľa. Aportovanie, hľadanie skrytých predmetov v dome či na záhrade, trénovanie trikov - to všetko je pre chytrých psíkov vítaná zmena, a zároveň tieto činnosti posilňujú puto medzi človekom a zvieraťom. Pre športové aktivity, ako sú agility, nie sú jazvečíky veľmi vhodní, zato radi podnikajú prechádzky - zaistenie dostatku pohybu je najlepší spôsob ako predísť ochoreniu chrbta, na ktoré jazvečíky trpia. Pokiaľ beriete jazvečíka na prechádzku, určite zaistite, aby mal dostatok priestoru k ňuchaniu a blázneniu.
Ničenie z nudy a nedostatku pohybu: Zaistite psovi dostatok fyzického a mentálneho vyžitia. Psie športy pre znudených miláčikov. Psy, ktoré sú fyzicky a duševne zamestnané, sú doma oveľa viac vyrovnanejšie a kľudnejšie. Predtým, než odídete z domu, vydajte sa so psom na dlhú prechádzku s rôznymi aportovacími aktivitami - pes sa unaví a potom ocení doma kľud. Ak ste preč dlhšie a máte strach, že sa pes začne zasa nudiť, dajte mu niečo, čím sa vo Vašej neprítomnosti zabaví a nechá tak nábytok na pokoji. Hračky, stará deka alebo loptička plnená granulami alebo maškrtami vzbudia u psa záujem a odradia ho od deštruktívneho správania.
Ničenie zo stresu a strachu z odlúčenia: Vyhľadajte profesionálnu pomoc. Ak sa obávate, že príčinou ničenia môžu byť úzkosť a stres, odporúčame sa obrátiť na veterinára, trénera psov alebo priamo na zvieracieho psychológa. Na základe odborných znalostí a skúseností môžu klasifikovať správanie Vášho psa a odporučiť vhodný odborný výcvik. Určite to bude nejakú dobu trvať, než pes úzkostnú poruchu prekoná a Vy ho budete môcť nechať na krátku dobu bez obáv doma samého. Buďte trpezliví a psa nepreťažujte. Odborníci Vám ochotne pomôžu a poradia, ako spoločne zvládnuť túto dlhšiu terapeutickú fázu.
Testovanie hraníc v období puberty: Buďte dôslední. Rovnako ako ľudia aj psy prichádzajú do puberty. V tomto období hormonálnych zmien a tvorby nových nervových buniek je pes zmätený a divoký. Pri hľadaní odpovedi na otázku „Ako ďaleko môžem zájsť, než sa môj pán rozhnevá?“, niektoré psy dokonca rozhryzú pohovku, obľúbené topánky alebo celý šatník. Je dôležité, aby ste boli dôslední a ukázali psovi, že takéto divoké správanie netolerujete. Dodržujte svoje príkazy a odmeňte psa napríklad maškrtou, ak sa mu podarilo ovládnuť sa. Týmto spôsobom sa pes naučí, že to nie je jeho divoké, vzpurné správanie, ale skôr poslušnosť a ovládanie, ktoré vedú k cieli. Ak sa Váš pes ukáže ako veľmi tvrdý oriešok, ktorý sa nedá „podplatiť“ pozitívnou motiváciou, nebojte sa v rannej fáze vyhľadať pomoc odborníka. Úzkostné poruchy a agresívne tendencie často začínajú v pube. Čím skôr sú rozpoznané, tým lepšie sú šance na zdravý psychický vývoj Vášho psa.
Prvotné opatrenia: Ako zabezpečiť byt? Zistite príčiny. Keď sa upokojíte a upracete byt, napadne Vás otázka: Bola to len jednorázová záležitosť? Čo mám robiť, ak by sa to opakovalo? Jedna vec je istá: Po takejto skúsenosti nebudete odchádzať z domu s kľudným svedomím. Ak rozhrýzol pes cenné veci alebo musíte utekať k veterinárovi, pretože zhltol veľký tvrdý predmet, je jasné, že musíte konať. Čo však s takýmto deštruktívnym správaním robiť? Predstavte si, že sa vrátite domov z náročnej porady, otvoríte dvere a uvidíte, ako sa toaletný papier váľa po celej chodbe, Vaše obľúbené kreslo je obhryzené a celý obsah koša leží na drahom koberci. V takejto situácii je pre väčšinu ľudí pochopiteľne ťažké zachovať si chladnú hlavu a nerozčúliť sa. Ak budete na psa kričať a sami s hnevom rozbijete vázu, rýchlo si uvedomíte, že to nie je riešenie a situáciu len zhoršujete. Aj keď je to ťažké a možno to znie aj trochu hlúpo: Najprv na chvíľku zavrite oči, počítajte do 10 a zhlboka sa nadýchnite. Uvidíte, že sa upokojíte a premôžete prvotný hnev. Než sa pustíte do práce, pozbierate odpadky, vyčistíte koberec a naviniete toaletný papier, vezmite svojho psíka a bežte s ním na prechádzku. Uvoľníte sa nielen Vy, ale aj Váš pes, ktorý je po takomto ničení pravdepodobne tiež rozrušený. Na čerstvom vzduchu sa pripravíte na chaos, ktorý Vás čaká doma, a v kľude si premyslíte ďalšie kroky ku zlepšeniu situácie.
V nasledujúcich dňoch sa môžete pokúsiť upraviť byt, aby bol pre psa „bezpečný“ tak, že odstraníte všetky cenné alebo nebezpečné predmety alebo ich postriekate špeciálnym sprejom, ktorý ho od hryzenia odradí. Tieto opatrenia však pomôžu len v krátkodobom horizonte. Radšej upusťte od „striekacích prístrojov“, ktoré pomocou diaľkového ovládania striekajú na psa vodu, akonáhle sa priblíži k predmetu alebo od „plechoviek“, ktoré spadnú na zem a psa vyplašia, akonáhle sa predmetu dotkne. Avšak nemali by ste nechávať v dosahu cenné predmety alebo veci, ktoré sa môžu ľahko rozbiť. Topánky uložte do skrine, špinavé prádlo nenechávajte ležať na zemi a telefónne káble umiestnite bezpečne za skrine. Obmedzíte tak prípadné škody, ktoré môže Váš miláčik vo Vašej prítomnosti napáchať. Vyššie uvedené “prvotné opatrenia” však vedú len k potlačeniu príznakov, ale nie k analýze príčin správania Vášho psa. Trvalé riešenie, ako sa vysporiadať s „deštruktívnym správaním“ Vášho miláčika, môže začať konkrétnym hľadaním príčin. Jednou vecou si ale môžete byť istí: Žiadny pes neničí len proto, aby Vás rozhneval. Za týmto nežiadúcim správaním sa skôr skrývajú vážne psychické alebo fyzické problémy, ktoré Vášho psa veľmi trápia.
Používanie zubov pri hre, skúmaní prostredia, pri uľavovaní si od bolesti počas výmeny zubov je pre šteniatka, ako aj iné psovité šelmy úplne prirodzené. Žuvanie a hryzenie je pre ne príjemné, krátia si ním čas, alebo aj čistia zuby. Je však dôležité toto správanie nezanedbať a venovať mu pozornosť hneď po príchode do nového domova. Aj keď prvých pár dní, pokým sa zabýva možno hrýzť nebude, buďte pripravení. Toto obdobie môže prísť až okolo 3. mesiaca, kedy u šteniat začne prebieha výmena chrupu. Tá je ukončená až v 7. mesiaci dorastením trvalých stoličiek. Prerezávanie trvalých zubov cez ďasná môže viesť k miernejším ale aj silnejším pocitom svrbenia a bolesti. S týmto typom hryzenia sa môžeme stretnúť nielen u šteniatok, ale aj u dospelých psov.
Je dôležité myslieť na to, že šteniatko nám nič nerozhryzie naschvál. Pre ne je väčšina predmetov len „hmota na hryzenie“ J a nevedia si predstaviť ani rozlíšiť, čo pre ľudí znamenajú. V šteniatkovskom období si, okrem iného, skúmaním sveta papuľkou vytvárajú akýsi pomyselný zoznam vecí, ktoré obžúvajú radi, a ktoré nie. Do jeho prostredia naopak pridajte všetky predmety, ktoré šteniatko obžúvať môže. Výborné sú parohy, či už jelenie alebo losie, veľké surové hovädzie kosti (akékoľvek tepelne upravené kosti sú extrémne nebezpečné), veľké sušené mäsové pamlsky určené pre psov, KONG hračky, alebo netoxické gumené hračky. S týmito hračkami sa so šteniatkom nezabudnite aj hrať, aby boli pre neho čo najzaujímavejšie a najatraktívnejšie. Určite mu nedávajte staré topánky, papuče a vankúše. Šteniatko nevie rozlíšiť čo už je staré a vhodné na obhrýzanie a čo nie.
Pokial je to potrebné a šteniatko práve nie je pod dozorom, vyhraďte mu v tomto období priestor, kde nemá čo zničiť. Zaistite šteniatku ale aj dospelému psovi dostatok aktivity a pohybu. Je dôležité myslieť na to, že stereotypná prechádzka okolo bloku, alebo vypustenie na dvor sa nepovažuje za dostatočnú aktivitu. Každý pes by mal ísť denne na minimálne jednu hodinovú prechádzku (okrem venčenia). Obmieňajte prostredia, robte si výlety do lesov, parkov, na lúky. Okrem hádzania loptičiek, lietajúcich tanierov, či iných hier si precvičíte aj rôzne povely a triky.
V modernom tréningu psov sa už chvalabohu od fyzických trestov ustupuje. Trestami sa môže hneď na začiatku vážne poškodiť vzťah medzi majiteľom a psom. Málokedy je trest aplikovaný tak, aby ho pes pochopil a spojil si s nežiaducim správaním. Vedecké výskumy potvrdzujú, že cvičenie pozitívnym posilňovaním je spojené s omnoho menšími rizikami, ako výcvik kombinovaný s fyzickými trestami. Psy cvičené pomocou pozitívneho posilňovania majú menej problémov so správaním.
A čo sa môže stať v tomto prípade? Prídete domov a nájdete rozhryzené topánky. Šteniatko ich možno mohlo rozhrýzť pred hodinou, alebo dvoma. Ak by ste ho aj potrestali, určite si to nespojí s hryzením. Môže si to napríklad spojiť s vašim príchodom domov. Alebo s tým, že vás bežalo radostne privítať. Takže akýkoľvek trest v tomto prípade by bol úplne neúčinný. Zabudnite na to, že šteniatko je agresívne, alebo sa snaží byť dominantné. Ani jedno šteniatko sa nenarodí s tým, že vie ovládať silu stlačenia zubov. Len skúsenosťami získajú schopnosť to regulovať. A to môžu len správnymi reakciami od okolia počas prvých mesiacov ich života. Je úplne normálne, že šteniatka pri každom sociálnom kontakte hryzú. Preto je veľmi nebezpečné hneď po prinesení šteniatka domov zakazovať akékoľvek hryzenie. Úplne potlačiť hryzenie majiteľa počas hry znamená, že šteniatko nedostane tu správnu skúsenosť a nenaučí sa ovládať silu stlačenia. A tak nám vyrastie pes, ktorý bude v tomto smere naozaj dosť necitlivý, čo môže spôsobiť vážne následky. Preto každý rozumný majiteľ šteniatka mu dovolí pri hre hrýzť, aby sa naučilo používať svoju silu. Je dobré pokiaľ to dodržiavajú všetci členovia domácnosti. Pozor však na deti, ktoré by v prítomnosti šteniatok mohli nesprávne reagovať a vyhodnotiť situáciu. Kývanie rukami, pišťanie, padanie na zem, skákanie, to všetko môže šteniatko len povzbudiť k hre, prípadne môže dieťaťu nechcene ublížiť.
MVDr. Katarína Jantošková z Gaja Vet Trenčín: „Na to aby ste vychovali zdravého a psychicky vyrovnaného psa, je potrebná socializácia. U šteniat a aj u dospelých psov je pri hre úplne prirodzené vrčanie aj hryzenie. Tieto prejavy by sme nemali chápať negatívne a pripisovať im v budúcnosti agresivitu a psychickú nestabilitu u psa. Napr. vo veku 6. tich mesiacov nemôžeme dať na základe hryzenia do rúk a vrčania pri hre mladému psovi „nálepku“ dominantný a agresívny jedinec. Správny prístup pri hre, ktorá je spojená napr. Potláčaním prirodzených foriem chovania, hry a inštinktov budujeme zo zvierat labilné jedince náchylné na stres, ktoré sú často agresívne a sociálne vyprahnuté. Takéto zvieratá nie sú schopné zostať doma sami, nezvládajú hygienické návyky a sú náchylné na mnohé zdravotné problémy.
Prajem veľa trpezlivosti a zábavy so šteniatkom.“
Keď sa so psíkom hráte a on vás hryzie prisilno do ruky, vydajte zo seba vysoký výkrik a nechajte vašu ruku ochabnúť. Náhly zvuk by ho mal vyplašiť a mal by na chvíľu prestať s hryzením. Ak prestal, pochváľte ho alebo ho aj odmeňte. Potom môžete pokračovať v hre, až kým vás nehryzne zase a vtedy opäť vykríknite a zopakujte celý proces. Môžete ho nastriekať na svoje ruky, nohy, ale aj oblečenie a nábytok, ktorý chcete ochrániť od psích zubov. Použite špeciálny sprej, ktorý je bezpečný pre psov a obsahuje vône, ktoré psy obzvlášť nemajú radi. Najskôr však budete musieť otestovať, či konkrétny sprej vášho psa naozaj odstraší, pretože nie všetky vône fungujú na všetky psy.
V skupine ďalších šteniatok či psov sa váš pes prirodzene naučí, čo je hra a čo už bolí a ako sa správať tak, aby sa s ním ostatní hrali. Vaša prvá reakcia, keď vás pes prisilno hryzne, je pravdepodobne prudko odtiahnuť ruku alebo dokonca odskočiť. Hoci je to prirodzený inštinkt, v cvičení vášho psíka nepomôže, skôr naopak. Prudké pohyby ho pravdepodobne ešte viac podnietia k tomu, aby hrýzol, lebo sa mu bude zdať, že ruka v pohybe je súčasťou hry a bude ju chcieť chytiť. Namiesto myknutia skúste ruku jednoducho len zvesiť, akoby bez života, lebo s ochabnutou rukou nie je veľa zábavy. Kričanie na psa vám tiež nepomôže, pretože mu ním dávate pozornosť a tým ho odmeňujete.
Práve v období, keď šteniatkám rastú trvalé zuby, zažijete čas veľkého hryzenia. Bude to trvať asi 6 mesiacov, kým sa im prerežú všetky nové zuby. Ak šteniatko v tomto čase odnaučíte hrýzť, respektíve ho naučíte, čo hrýzť môže a čo nie, ste na najlepšej ceste k dospelému psovi, ktorý je dobre vychovaný a nehryzie. Je dôležité začať už v mladom veku, lebo takto bude celý proces ľahší a nebudete sa musieť báť veľkého nevychovaného dospelého psa, ktorý má omnoho silnejší stisk čeľuste, a tak je aj nebezpečnejší. Je dôležité odnaučiť každého psíka hrýzť, nielen veľké plemená, ale aj tie menšie. Aj keď je pes malý, ak sa neodnaučil hrýzť veci a ľudí, môže narobiť kopec neplechy.
Za hryzením sa často skrýva množstvo hravej energie, ktorú zo seba potrebuje šteňa dostať. Vhodné je (podobne ako u dieťaťa, ktorému rastú zúbky) vložiť hračky do mraziaka, pretože studené na rast zubov pomáha. Akonáhle sa psíkovi zuby prerežú, je vhodná doba začať s výchovou a odnaučením ohrýzanie rôznych vecí (okrem pre hru určených hračiek). Šteňa je veľmi učenlivé. Väčšinou zlyhávame my ako ľudia, že často poľavujeme a nie sme dostatočne dôslední. Keď šteňa pristihnete, že hryzie vašu topánku, sveter, rohožku alebo kus nábytku, rázne a jasno ho napomeňte - zvolte si niektorý z povelov, ako je „nie“ alebo „nesmieš“, prípadne „fuj“. Viac než na slove záleží na tóne hlasu. Mladého psíka môžete tiež zaťahať za kožu na krku, pokiaľ hneď nepočúvne. Keď na váš povel zareaguje, privolajte ho k sebe a pochváľte ho. Nebojte sa pochvalu prehnať, zase pritom záleží na tóne hlasu.
Problém je, pokiaľ psy hrýzú veci aj v dospelosti. Dôvody môžu byť rôzne. Väčšinou sa môže jednať o to, že pes má príliš málo podnetov a behom vašej neprítomnosti sa nudí, je mu smutno. Preto ho ešte pred tým, než odídete do práce, riadne vyvenčite, nechajte ho vybehať, hádzajte mu aporty. Odporúčame tiež upratať všetko, čo by ho mohlo lákať k hryzeniu. Topánky vložte do botníka, oblečenie upracte na svoje miesto a mimo dosah psa. Miesto toho mu kúpte vhodnou hračku, s ktorou si bude môcť užiť hryzanie. I cez rôzne opatrenia sa aj tak môže stať, že psík rozhrýzie niektorú vašu vec. Ale po návratu domov bude už kľudne spať na svojom mieste. V takom prípade psa rozhodne nebite, ani mu nenadávajte. Psík totiž nepochopí, za čo ho kárate. Iná je situácia, kedy psíka nachytáte pri čine, ako okusuje veci alebo nábytok. Rázne zakročte a jasne ho napomeňte - zvolte niektorý z povelov, ako je napríklad „nie“ alebo „nesmieš“, prípadne „fuj“. Keď psík počúvne, pochváľte ho a dajte mu tiež maškrtu. Vždy ide o to, aby pes pochopil, čo nesmie - za čo je napomínaný a káraný.
Psíkovia, predovšetkým malé šteniatka, tiež radi hryžú ruky. Pokiaľ je stisk ruky jemný, hravý, nie je treba sa príliš znepokojovať. Problém môže nastať, pokiaľ je stisk psej tlamy príliš silný a môže dôjsť ku zraneniu. Tiež nie všetkým je podobná psia hra príjemná, a pokiaľ by sa psík rozhodol podobne „obťažovať“ aj okoloidúcich, mohli by ľahko nastať problémy. Ako teda psa odnaučiť hrýzť ruky? Naučila som nášho psa, že ak ma víta, tak nesmie skákať ani hrýzť. Na rozdiel od hrýzania vecí, môžete pri hrýzaní ruky vášho psieho miláčika priamo napomenúť, pretože ste prítomní. Zvoľte si niektorý zo zákazov - napríklad „nie“ alebo „nesmieš“. Buďte dôrazní a kľudne zvýšte a zhrubte hlas.
Jazvečík má srsť už úplne v pohode, vykúpal som ho 2x v tom neostomosane a je OK. Vypadá to na svrab. Zejména pokud jsou vidět drobné krvácivé ranky. Vďaka za rady vyskúšam, ono to asi aj chvíľu trvá kým mu srsť dorastie a možno ak zmení srsť po zime tak to bude lepšie. Pravdepodobne som ho kupal v tom neostomosane aspoň ta ampulka vypadala presne tak. Ten gél je CERTIFECT ale tam sa píše že je to na kliešte a blchy tak neviem či má nejaký vplyv.
MVDr. Katarína Jantošková z Gaja Vet Trenčín: „Na to aby ste vychovali zdravého a psychicky vyrovnaného psa, je potrebná socializácia. U šteniat a aj u dospelých psov je pri hre úplne prirodzené vrčanie aj hryzenie. Tieto prejavy by sme nemali chápať negatívne a pripisovať im v budúcnosti agresivitu a psychickú nestabilitu u psa. Napr. vo veku 6. tich mesiacov nemôžeme dať na základe hryzenia do rúk a vrčania pri hre mladému psovi „nálepku“ dominantný a agresívny jedinec. Správny prístup pri hre, ktorá je spojená napr. Potláčaním prirodzených foriem chovania, hry a inštinktov budujeme zo zvierat labilné jedince náchylné na stres, ktoré sú často agresívne a sociálne vyprahnuté. Takéto zvieratá nie sú schopné zostať doma sami, nezvládajú hygienické návyky a sú náchylné na mnohé zdravotné problémy. Prajeme veľa trpezlivosti a zábavy so šteniatkom.“
Pokiaľ zapomenem, pes se začne drbat. Zdravím, zistil som že mojej suke stavača sa lámu pazúry, má zlomené 2 a tretí je škaredo popraskaný, čo to môže spôsobovať ? strava? Skús predebatovať s veterinárom tie analne vačky. Moj pes mal taky isty problem.Hryzenie chvosta do krvi, opuchnutá zadna cast a atd.Veterinar mu daval stale nejake injekcie proti tomu tomu a psovi sa nelepsilo...zmenil som veterinara a cuduj sa svete nasadil si rukavicky urobil par ukonov ktore nejdem popisovat..a pes do dvoch tyzdnov ako rybicka. nie že sa rád venuje mačkám ale sú doslova jeho srdcovou záležitosťou, ani neviem kedy som naposledy videl na okoli mačku, kt. by sa dožila dospelosti. Niekedy ich aj z časti požiera. Inak jedna vec, kt. Zdánlivě závažný problém vyřešil můj veterinář vyčištěním análních žláz.
Zdravím, potrebujem radu .. už je to asi dva až tri týždne čo moja jagdteriérka navštívila líščiu noru a asi dva dni do zadu sa u nej na chvoste a boku objavili lysé miesta .. takéto miesta má aj na tvári kde bola pokúsaná ale už jej to pomaly zarastá ..len tá lysina na boku sa stále akoby zväčšuje, zrejme si odtiaľ aj vykusuje srsť (škrabanie som nepozoroval) obávam sa svrabu .. Že je pes už v pohodě, je dobře. U mého starého velštěriéra jsou příčinou přesně takových příznaků ucpané anální žlázky. Svrbí ho to okolo řiti, potom až do slabin nebo i stehen. Nejdřív jsem se bál svrabu, dravčíka atd., ale nakonec mu veterinář žlázky vymáčkl a okamžitě byl klid. Od té doby mu pravidelně žlázky jednou měsíčně doma vymáčknem a je to o.k. Pokud zapomenem, pes se začne drbat.
Dobrý večer. Môžte prosím podať info ako to dopadlo? A nebola tesne predtým ako začali problémy očkovaná? Mám Welsha a identický problém, po spúste vyšetrení u veterinárov, sme to vyhodnotili na alergickú reakciu na vakcináciu. Momentálne je na kortikoidoch, vyzerá o dosť lepšie, uvidíme ako to zaberie, ale zaújma ma vaša praktická skúsenosť. Neviem povedať na 100 percent, že sa postavila po tabletkách ale až po týždni ako ich začala brať sa začali ukazovať zmeny. Dva týždne predtým než začala brať lieky sa jej stav zhoršoval a až po začatí liečby sa to otočilo. Predtým začínala mať bolesti ako pred liečbou kortikoidmi. Dávnejšie som tu písal, že mi ochrnula fenka jazvečíka. Po troch týždňoch ochrnutia sa postavila a už pomaly začína chodiť. Išiel som ju už utratiť ale veterinár mi dal ešte jedne lieky nech vyskúšam. Teraz berie Rycarfa tabletky a jej stav sa rapídne zlepšil. Rozhodujúce budú teraz dva týždne keď doberie lieky a ochrnutie sa nevráti.
Jazvecik je bojovnik. Verim,ze tvoj sa z toho dostane. Moja uz ma skoro 15r.
Ahoj mám 6 ročnú fenku jazvečíka hrubosrstého. Predvčerom som sa bol s ňou prejsť, nejak som si ju nevšímal, ale išla stále za mnou, inokedy vačšinou skôr lieta všade okolo, ale šli sme koľajou cez pšenicu tak až keď som vyšiel von som si všimol že zaostáva a akoby ju tackalo na zadné nohy. Bolo horúco, mala vyplazený jazyk tak som myslel, že je dehydrovaná, prehriata alebo čo, potom či ju niečo neuštiplo. Všimol som si,že má dohora prehnutý chrbát tak zrejme niečo s chrbticou. Veterinár prišiel dneska napichal jej injekcie, B12 a kortikoidy +granule mobility a ešte má niečo dodniesť. Momentálne sa na zadné nepostaví, maximále tak sedí alebo leží.Chcem sa len opýtať skúsenejších chovateľov akú má ten pes šancu, že sa reálne z toho dostane, mám ho na poľovačku tak potrebujem aby bol živý nie nejaký gaučový invalid. Ďakujem za radu vraj ich má vysunuté boly sme u veterinára a už to liečime tak uvidíme hadam to dobre dopadne.
Zdravím Ťa, nemusí mať vysunuté, môže mať aj výrastok. Máme skúsenosť, takže viem o čom píšem. Nechcem zakladať novú tému, mám slovenského kopova a má defekt na ľavej prednej končatine, stalo sa to tak, že sa stratil a pri zbehnutí do dediny sa v noci zachytil v plote a odiaľ ho vytiahli. Prejavilo sa to cca po 2-3 mesiacoch, v kĺbe( zápästie myslím, že sa to nazýva) je končatina dosť v zvláštnej polohe, veterinár mi povedal že je možnosť to operovať... pravdepodobne ide o rozthnutie väziva alebo niečo podobné. Máte niekto nejaké skúsenosti s niečím podobným? Zatiaľ by som potreboval radu o riešení daného problému fixáciou nejakou bandážou, len neviem čo by bolo vhodné...
Takže máme svrab .. To ti bude na dve veci, pretože ster je potrebné dať pod mikroskop a to ti doma neurobia. Navyše pri takomto probléme diagnóza od oka nie je najlepšie riešenie, pretože iné lieky sa dávajú na demodexa, iné na svrab, inak sa postupuje pri potravinovej alergii.
PS: Máme pre teba TIP! Jazvečík je neprehliadnuteľný - jeho dlhé telo, krátke nohy a výrazná hlava vytvárajú charakteristickú siluetu, ktorú spoznáte na prvý pohľad. Jazvečík je jedinečný - je inteligentný, odvážny a samostatný. Má silný lovecký inštinkt a neznáša nudu. Ak je jazvečík od malička správne socializovaný, môže dobre vychádzať s deťmi aj inými zvieratami. Napriek svojej výške je jazvečík veľmi aktívny. Potrebuje pravidelné prechádzky a mentálnu stimuláciu.
Pravda o jazvečíkoch
