Airedalský teriér: Všestranný spoločník s kráľovskou povahou

Airedalský teriér, známy aj ako "kráľ teriérov", je plemeno, ktoré spája silu, inteligenciu a neúnavnú energiu. Je to pes s bohatou históriou, ktorý sa dokáže prispôsobiť rôznym rolám - od rodinného spoločníka až po pracovného psa v službách polície či záchranárov. Jeho všestrannosť, odvaha a vernosť ho robia výnimočným spoločníkom, no zároveň si vyžaduje majiteľa, ktorý dokáže naplniť jeho špecifické potreby.

Všeobecná charakteristika Airedalského teriéra

Airedalský teriér sa radí medzi stredne veľké psie plemená. Kohútiková výška u súk 56 cm a u psov 58 cm robí z týchto psov najväčšieho zástupcu skupiny teriérov. Hmotnosť sa u dospelých jedincov pohybuje v rozmedzí 18 až 24 kg. Typická je preň pomerne zavalitá postava s krátkym a svalnatým telom, vodorovným dlhým chrbátom a hlbokým úzkym hrudníkom. Končatiny sú pomerne dlhé, rovné a dostatočne osvalené, čo dodáva psíkovi mrštnosť pri love. Telo je atleticky stavané, ale nepôsobí mohutne, je rovnomerne osvalené. Na valcovej hlave je výrazný dlhší a široký ňufák, po stranách nasadené uši v tvare V sú malé a preklopené dopredu. Mandľové oči sú posadené viac dopredu ako do strán, majú čiernu farbu a inteligentný výraz. Krk je krátky a silný, vysoko nasadený dlhší chvost psík nesie buď rovno vztýčený nahor, alebo zahnutý do oblúka smerom k chrbtu.

Srsť erdelteriéra sa skladá z mäkkej krátkej podsady a hrubšej, mierne zvlnenej dlhšej krycej vrstvy. Základná je trieslovohnedá farba, kombinovaná je s čiernymi, sivými i tmavohnedými znakmi. Erdelteriér sa radí medzi stredne veľké psie plemená. Kohútiková výška u súk 56 cm a u psov 58 cm robí z týchto psov najväčšieho zástupcu skupiny teriérov. Erdelteriér má, dalo by sa povedať, valcovú hlavu s výrazne dlhším, avšak širokým ňufákom a papuľou a viditeľným stopom. Ušká má tento pes pomerne malé, preklopené dopredu do tvaru písmena V. Čierne mandľové oči posadené skôr vpredu než po stranách hlavy dodávajú Erdelteriérovi jeho inteligentný a mierny výraz. Hlava je posadená na krátkom a silnom krku. Pes má vodorovný dlhý chrbát s hlbším ale úzkym hrudníkom a stojí na štyroch tiež rovných vyšších nohách s dobrým rozmiestnením osvalenia, ktoré Erdelteriérovi prepožičiavajú silu a mrštnosť. Chvost je kratší, pes ho nosí vztýčený nahor a na konci zahnutý do oblúka smerom k zadku. Celkovo je pes viditeľne a predovšetkým rovnomerne osvalený, atleticky stavaný, nepôsobí ani príliš mohutne, ani maličko, jeho vzhľad je veľmi reprezentatívny. Srsť Erdelteriéra je úplne typická svojou mäkkou krátku podsadou, ktorú pokrýva hrubšia, mierne zvlnená dlhšia krycia vrstva.

I. Povaha

Erdelteriér je neuveriteľne húževnatý pes, ktorý bude rád behať vonku za každého počasia. Sneh, dážď, vietor, krúpy? Žiadny problém! Toto plemeno má veľmi silne vyvinutý obranársky inštinkt, ktorý často posilňuje aj jeho nedôveru ku všetkému novému a nevšímavosť voči cudzím ľuďom. Hostí síce Erdelteriér víta s nadšením, avšak za plotom je pre nich každý potenciálny nepriateľ. Máloktorý pes je tak všestranný ako práve erdelteriér. Uplatniť sa môže pri správnom vedení v službách polície aj záchranárov, ale aj ako lovecký pes pre poľovníkov! Jedná sa o veľmi inteligentné plemeno, ktoré je schopné a predovšetkým ochotné sa naučiť nespočet základných, ale tiež zložitejších povelov. Vďaka svojej zásobe nevyčerpateľnej energie je erdelteriér ako stvorený pre drvivú väčšinu psích športov ako napríklad flyball, agility, coursing, frisbee a veľa ďalších. Títo psi sú veľmi oddaní a milujúci, voči svojej rodine sú nesmierne lojálni a za každých okolností ju bráni a opatruje. Toto plemeno síce vyžaduje veľa pohybu, nie však priestoru, najlepšie sa cíti tam, kde je jeho rodina. Erdelteriéry dokážu byť pomerne tvrdohlaví, sú veľmi inteligentní, a tak často počúvajú trochu nárazovo, ak si u nich človek nevie zjednať rešpekt. Tieto psy trpia už krátkodobou samotou, na svoju rodinu sú citovo veľmi silne pripútaní a smútok prežívajú a prejavujú veľmi intenzívne. Erdelteriéra je potreba zamestnávať nielen fyzicky, ale aj psychicky, nerád sa nudí, nutné dodať, že akonáhle k tomu dôjde, máva často ľahko deštruktívne sklony. Erdelteriér je pôvodom lovecké plemeno a inštinkty lovca má tak stále v sebe. Erdelteriéry jednoducho nie sú žiadne gaučové typy. Samozrejme si tiež radi oddýchnu, väčšinu času sú ale v pohybe. Radi behajú, plávajú, skáču, nosia aport, ak im ponúknete aj možnosť poľovného vyžitia, iste touto možnosťou nepohrdnú. Inteligenicia, sila a všestrannosť robí z Erdelteriéra plemeno vhodné pre naozaj široké spektrum ľudí, to však neznamená, že je ideálnym spoločníkom pre každého. Ak máte vo zvyku si ráno pospať a popoludnie po práci stráviť doma pred televízorom, vaše spolužitie s erdelteriérom by najskôr naozaj nebolo to pravé orechové. Tieto psy sú veľmi temperamentné a potrebujú sa hýbať, zároveň ale radi trávia čas so svojou rodinou a hrajú sa, teda ani vypustiť psa samotného na záhradu nie je v tomto prípade riešením. Nie že by snáď mali Erdelteriéry výrazne komplikovanú povahu a bolo ťažké s nimi vyjsť. Len je potrebné si uvedomiť, že ide o typ psa s pomerne špecifickými životnými nárokmi, ktoré by ste mali spĺňať, ak uvažujete o jeho obstaranie. V opačnom prípade budete nešťastní vy i pes. Erdelteriér je skrátka športový typ a ideálne by mal mať rovnako založeného pána. Erdelteriér bude s nadšením behať vedľa bicykla, kolobežky alebo kolieskových korčúľ, v zime ho so sebou pokojne môžete vziať na bežky či sánkovanie, bude rád všade tam, kde sa niečo deje, ale tiež kde má svojich blízkych.

II. Vzhľad

Airedalský teriér, airedale terrier či erdelteriér sa radí medzi stredne veľké plemená. Výška v kohútiku dosahuje u psov 58 cm, u sučiek je to o 2 cm menej, teda 56 cm. Hmotnosť sa u dospelých jedincov pohybuje v rozmedzí 18 až 24 kg (sučky sú prirodzene menšie, psy trochu väčšie). Ide o najväčšieho zástupcu spomedzi teriérov. Typická je preň pomerne zavalitá postava s krátkym a svalnatým telom, vodorovným dlhým chrbátom a hlbokým úzkym hrudníkom. Končatiny sú pomerne dlhé, rovné a dostatočne osvalené, čo dodáva psíkovi mrštnosť pri love. Telo je atleticky stavané, ale nepôsobí mohutne, je rovnomerne osvalené. Na valcovej hlave je výrazný dlhší a široký ňufák, po stranách nasadené uši v tvare V sú malé a preklopené dopredu. Mandľové oči sú posadené viac dopredu ako do strán, majú čiernu farbu a inteligentný výraz. Krk je krátky a silný, vysoko nasadený dlhší chvost psík nesie buď rovno vztýčený nahor, alebo zahnutý do oblúka smerom k chrbtu. Srsť erdelteriéra sa skladá z mäkkej krátkej podsady a hrubšej, mierne zvlnenej dlhšej krycej vrstvy. Základná je trieslovohnedá farba, kombinovaná je s čiernymi, sivými i tmavohnedými znakmi.

III. Vzťah k deťom a domácim maznáčikom

Erdelteriéry sú viac než vhodní pre rodiny s deťmi. Tieto psy sú naozaj veľmi trpezlivé, nevadia im detské ruky, behanie, ani hluk, všetko berú ako súčasť hry a sú spravidla neskonale šťastní, keď môžu svoj čas tráviť v spoločnosti detí, ktoré sršia rovnakou energiou ako práve Erdelteriér. Toto plemeno je voči všetkým členom svojej rodiny, či už sú akéhokoľvek veku, nesmierne lojálni, sú to veľkí obranári. Hoci k ľuďom, ktorích nepoznajú, bývajú väčšinou nedôverčiví, deti bez problémov prijímajú do partie aj cudzie. Spolužitie s ďalšími domácimi miláčikmi je však oproti deťom jeden veľký kameň úrazu. Erdelteriéry síce už dnes nie sú ako lovecké psy využívané tak často ako predtým, avšak ich lovecké inštinkty im zostali a môžu sa kedykoľvek prebudiť, hoci konkrétny pes nikdy loveckým výcvikom neprešiel. Ak šteňa vyrastá odmalička pri dome napríklad s mačkou, môže pri správnej výchove a socializácii časom pochopiť, že si ju jednoducho nemá všímať.

IV. Výchova a výcvik

Erdelteriér je plemeno, pre ktoré je ideálne po zvládnutí základného výcviku akýkoľvek nadväzujúce uplatnenie v psích športoch, verejných i neverejných službách a podobne. Jedná sa o psa, ktorý je veľmi inteligentný, má výbornú pamäť a rád sa učí, hoci býva veľmi ostražitý, ak sa objaví pred ním niekto alebo niečo, čo nepozná. Dôležité je vo výchove predovšetkým poradiť si s dominanciou, ktorá je u tohto plemena v dospelosti pomerne výrazná, a naučiť ho neobracať ju proti vám. Rešpekt Erdelteriéra si nepochybne musíte zaslúžiť, pes poslúchne síce rád, avšak rozhodne nie každého. Práca ho baví, určite však nie je vhodné ho prehnane drezurovat a opakovať stále ten istý cvik dokola, psa to pravdepodobne skôr či neskôr prestane baviť. Výchova tohto plemena musí byť dôsledná a zároveň nenútená a vľúdna, na Erdelteriéra sa rozhodne neoplatí zvyšovať hlas, či do výcviku zakomponovávať akékoľvek fyzické tresty, ak nechcete v psovi pestovať odmietavý až agresívny prístup k práci a k vašej osobe.

Erdelteriér je temperamentné plemeno a potrebuje veľa aktivít. Je to inteligentný pes s vlastným myslením a samostatným rozhodovaním, takže sa niekedy rozhoduje podľa seba. Rovnako ako všetci teriérovia aj erdelteriér má záľubu v hračkách, naháňaniu a štekaní. Nikdy ho nenechávajte samého po dlhú dobu, pretože je pravdepodobné, že sa začne nudiť a povedie to k deštruktívnemu chovaniu, čo žiadny majiteľ určite neocení. Konzistentný pozitívny výcvik poslušnosti je nutnosťou. Výcvik by mal byť zábavný, bez drilu a trestov, pretože erdelteriér neodpúšťa akékoľvek hrubé zaobchádzanie a chová zášť voči agresorovi. Je to pes plný energie a znamenitý spoločník na jogging. Rovnako tak je aj výborný strážca a svoju rodinu bude neohrozene chrániť pred votrelcami, ale voči pozvaným hosťom v dome je priateľský a neagresívny. Deti má veľmi rád a skvele s nimi vychádza. Erdelteriéri sú veľmi hraví a majú radi srandu. Dozrievajú pomaly a do vysokého veku zostávajú šteňiatkami. Erdelteriéri sú skrátka úžasní psi.

V. Zdravie a starostlivosť

Ak skutočne máte v pláne zaobstarať si Erdelteriéra, mali by ste rozhodne počítať s tým, že starostlivosť o jeho srsť je náročnejšia než u iných krátkosrstých plemien. Srsť je hrubá, česať sa nemusí, nestretnete sa ani s pĺznutím, avšak je nevyhnutná pravidelná údržba v podobe trimovania. Ak chcete svojmu psovi srsť pretrhávať sami, bude to chcieť trochu cviku a tiež obetovať veľa vášho času, ak si na toto sami netrúfate, je potreba navštevovať s vašim miláčikom pravidelne psí salón, kde sa o psa postarajú profesionáli. Potom je samozrejme dobré vziať do úvahy aj finančné výdavky, ktoré nie sú síce nijak závratné, ale ani zanedbateľné. Inak je ale erdelteriér na starostlivosť pomerne nenáročné plemeno, zdravie majú tieto psy veľmi pevné. Rovnako ako iné väčšie aktívne psy sú v neskoršom veku erdeleteriéry ohrození dyspláziou bedrového kĺbu, je nutné ale podotknúť, že sa toto ochorenie vyskytuje u tohto plemena v oveľa menšej miere ako u ostatných.

Srsť Erdelteriéra má pomerne špecifické nároky na starostlivosť, pretože sa nečeše, ale trimuje (pretrháva), čo vyžaduje opatrnosť, veľa času a tiež cvik. Srsť je hrubá, česať sa nemusí, nestretnete sa ani s pĺznutím, avšak je nevyhnutná pravidelná údržba v podobe trimovania. Ak chcete svojmu psovi srsť pretrhávať sami, bude to chcieť trochu cviku a tiež obetovať veľa vášho času, ak si na toto sami netrúfate, je potreba navštevovať s vašim miláčikom pravidelne psí salón, kde sa o psa postarajú profesionáli. Potom je samozrejme dobré vziať do úvahy aj finančné výdavky, ktoré nie sú síce nijak závratné, ale ani zanedbateľné. Inak je ale erdelteriér na starostlivosť pomerne nenáročné plemeno, zdravie majú tieto psy veľmi pevné. Rovnako ako iné väčšie aktívne psy sú v neskoršom veku erdeleteriéry ohrození dyspláziou bedrového kĺbu, je nutné ale podotknúť, že sa toto ochorenie vyskytuje u tohto plemena v oveľa menšej miere ako u ostatných.

Erdelteriér sú všeobecne zdravé plemeno, ale aj u nich môže dôjsť k výskytu niektorých chorôb. Ako všetky veľké plemená sú náchylnejšie na choroby pohybového aparátu. Najčastejším ochorením je Dysplázia bedrového kĺbu alebo Dysplázia kolena. Toto riziko je možné minimalizovať kvalitnou stravou bohatou na minerály a vitamíny. Vyskytnúť sa môže tiež Progresívna atrofia sietnice, Von Willebrandovho choroba, Hypotyreóza, alergie alebo rakovina. Kŕmenie Erdelteriér má ako všetci psi veľkých plemien rýchly rast. Ku správnemu vývoju preto potrebuje kvalitnú a vyváženú stravu bohatú na vitamíny a minerály. Šteňatá Erdelteriér teda potrebujú vysoko kvalitné, nízkokalorické krmivo, ktoré zabránia príliš rýchlemu rastu. Kŕmna dávka by mala byť rozdelená do dvoch denných jedál. Druh krmiva a veľkosť kŕmnej dávky závisí od veku a úrovni aktivity psa.

VI. Náročnosť

Ako už bolo povedané, najväčšou starosťou bude pre vás počas života s erdelteriérom pravdepodobne starostlivosť o srsť, jedno trimovanie vás vyjde cca na 20 až 40 €, vykonávať sa musí aspoň raz za dva mesiace. Plemeno je náročné aj časovo, pes má veľmi silný temperament, potrebuje sa často hýbať a vyžaduje pre svoju duševnú pohodu pravidelné cvičenie. Je teda potrebné vziať do úvahy, že vás erdelteriér bude zamestnávať denne, ak bývate v byte a pes nemá možnosť sa aspoň v čase vašej neprítomnosti prebehnúť po záhrade, mali by ste mu venovať dvakrát toľko času. Pre začiatočníkov s kynológiou môže byť ťažšia tiež výchova, dôležité je si psa získať a osvojiť si pár trikov, jednoducho vedieť, ako na neho, potom už s ním nebýva nijako ťažké obchádzanie.

Erdelteriér je živý, aktívny pes a potrebuje veľa pohybu. Rád sa hrá a dovádza, miluje aportovanie a plávanie. Je ideálnym spoločníkom na jogging, kedy často dokáže svojho majiteľa utiahnuť. Ideálnym životným priestorom je pre neho dom so záhradou, dediny alebo predmestia, kde bude mať dostatok príležitostí k voľnému pohybu. Potrebný je výcvik základnej poslušnosti, ktorý by mal byť vedený citlivo zábavnou formou, pomocou pozitívnej motivácie, bez fyzických trestov. Tvrdá drôtovitá srsť potrebuje 2x ročne upraviť. Čistenie zubov dvakrát až trikrát týždenne zaistí zdravý chrup bez zubného kameňa a zabráni nepríjemnému zápachu z úst.

VII. História

Terieré všeobecne boli na samom počiatku svojho vývoja a šľachtenia považovaní všetci za jednu veľkú skupinu psov, mali medzi sebou vtedy len drobné rozdiely, pretože takmer všetci vrátane práve Erdelteriérov sa používali ako lovci malých hlodavcov, škodnej ako lasičiek a kún, ale tiež na prinášanie zastrelených či ranených kačíc z vody. Základné rozlišovanie teriérov podľa vzhľadu na prvé samostatné plemená sa datuje od začiatku 19. storočia na britských ostrovoch. Spoločne s Erdelteriérom bola vtedy v tejto oblasti cenené ďalšie povahovo veľmi podobné plemená teriérov ako napríklad broken-haired terrier, rough-haired terrier, Waterside či Bingley terrier. Niektoré názvy týchto psích plemien boli odvodené od krajín či miest, odkiaľ pôvodne plemená pochádzali. Nebolo tomu inak ani u Erdelteriérov, ktorého anglický názov znie Airedale terrier. Presný pôvod a vznik tohto plemena je trochu sporný, niektoré zdroje však uvádzajú, že po prvýkrát sa Erdelteriéry objavili roku 1879 na výstave v Bingley, ktorú organizovali vtedajšie organizácie Airedale Agricultural Society. Do Európy sa toto plemeno dostalo roku 1905, vtedy sa prvýkrát Erdelteriér zúčastnili výstavy v Nemecku. Isté je, že v roku 1892 bol založený Old English Terrier Club, ktorý tiež priniesol prvé oficiálne predklady štandardu plemena a započal ich prvú chovnú líniu čítajúcu v tom čase 24 psov.

História Erdelteriéra siaha do druhej polovice 19. storočia v Anglicku. V grófstve Yorkshire bolo cieľom šľachtiteľov získať lovecké plemeno, ktoré by bolo určené predovšetkým na lov vydier, veľkých krýs a potkanov, žijúcich na brehoch rieky Aire a jej prítokoch. Prvé kríženia viedli k vzniku psa, ktorý kombinoval obratnosť teriérov so skvelou plaveckou schopnosťou. Títo kríženci boli pôvodne známi ako Waterside terrier alebo Bingley terrier. Prvýkrát boli predstavení na výstave v roku 1864 v údolí rieky Aire, kde si získali ocenenie "mimoriadne dobrý". Tento úspech podnietil záujem o nové plemeno a viedol k diskusiám o jeho pomenovaní. Nakoniec sa chovatelia zhodli na názve Airedale terrier, ktorý bol oficiálne prijatý anglickou kynologickou federáciou v roku 1886. Počas prvej svetovej vojny boli Airedalskí teriéry nasadzovaní na rôzne úlohy, vrátane doručovania správ, nosenia zásob a munície, stráženia či vyhľadávania ranených vojakov. Ich statočnosť na bojovom poli prispela k ich rastúcej popularite, najmä po vojne. Prvý Airedalský teriér bol dovezený do Ameriky v roku 1880 a v roku 1900 bol založený prvý klub tohto plemena v USA. Vrchol popularity plemena v USA nastal v roku 1949, kedy sa umiestnil na 20. mieste zo 110 uznaných plemien AKC. Dnes je jeho popularita o niečo nižšia, čiastočne aj preto, že ho v niektorých úlohách nahradil nemecký ovčiak.

Airedalský teriér je tvrdo pracujúci, nezávislý pes s veľkým úsilím, energiou a vytrvalosťou. Toto plemeno bolo pôvodne vyšľachtené na lov vydier. Vlastnosti, ktorými môže svojho neskúseného majiteľa prekvapiť je hrabanie, prenasledovanie a štekanie. Tieto vlastnosti sú však prirodzenou súčasťou jeho teriérskej povahy. Preto ak uvažuješ nad týmto plemenom, zváž, či si ochotný žiť s týmto potencionálne nechceným správaním. Airedale je živé plemeno a potrebuje mnoho aktivít, aby sa uspokojila jeho túžba po práci. Preto nie je dobré, aby počas dňa trávil veľa času sám, môže u neho prísť k deštruktívnemu správaniu. Zároveň je tento pes veľmi dobrým strážnikom a túto činnosť vykonáva s veľkou ochotou. Ako neuplatiteľný obranár neváha pre svoju rodinu kedykoľvek nasadiť aj svoj život. Jeho hlboký hlas mu dodáva patričný rešpekt. Práca? Z jeho povahy vyžaruje energia a vytrvalosť. S týmito vlastnosťami sa už priam narodil. Potrebuje pravidelný pohyb, cvičenie, tréning, akúkoľvek činnosť, len aby bol čo najviac v pohybe. On miluje loviť, hrať sa, plávať či len tak sa prechádzať. V dnešnej dobe ho ľudia chovajú predovšetkým ako rodinného miláčika. Hlavne pre jeho lojálnu povahu, neútočnosť a toleranciu k detským hrátkam. Ako pracovný pes nájde využitie v akejkoľvek oblasti. Ak je od šteniatka správne socializovaný, so psami v domácnosti nemá problém. Problém však môže nastať pri strete s cudzím psom, ktorého berie ako potencionálnu hrozbu. Srsť má dve vrstvy: vrchná vrstva je hustá a drôtovitá, podsada je naopak krátka a jemná. Štandard povoľuje iba jednu farebnú kombináciu, a to svetlo hnedý podklad s čiernym sedlom. Ak sa srsť pravidelne vyčesáva, nedochádza k sezónnemu pĺznutiu. Trímovanie je na tebe. Nie je potrebné ho vykonávať, ak však necháš srsť profesionálom upraviť, bude úhľadnejšia. Netrímovaný kožuch je hrubý, kučeravý a nejednoliaty. Ak už máš doma tohto zaujímavého psa, pochváľ sa jeho fotkou v rozšírenom profile! Zaregistruj sa medzi milovníkov psov a buď vždy informovaný. Tvoja registrácia ti môže priniesť veľa výhod. Nielen že budeš vždy v obraze a informovaný čo sa deje v psom svete, prečítaš si v našom blogu veľa poučných článkov, ktoré ti pomôžu viac porozumieť svojmu psovi a navyše sa môžeš zapojiť do našich súťaží.

tags: #airdiel #terrier #diskusia