Určite ste sa už stretli s názorom, že pes je farboslepý, že vidí len čiernobielo a pod. Ako to v skutočnosti so zrakom psa je a ako sa líši od toho, čo vidí človek? Všetko je o niečo komplikovanejšie. Pravda je taká, že ľudský a psí zrak sa líšia v niekoľkých faktoroch.
Ľudské oko vs. psie oči
Psie oko je konštruované podobne ako ľudské oko. V zásade máme oči veľmi podobné. Anatómia psieho oka je rovnaká ako u človeka. Aj naši chlpáči majú šošovku, sklovec, rohovku, dúhovku aj sietnicu. Hlavný rozdiel, ktorý spôsobuje odlišné videnie, je v množstve buniek, ktoré sú schopné vnímať svetlo. Sú nimi tyčinky a čapíky.
Tyčinky potrebujú menej svetla, vďaka nim vidíme čiernobielo. Psy majú v oku oveľa viac tyčiniek než človek. Čapíky sú tie bunky, ktoré sú na svetlo citlivejšie a vďaka nim vnímame svet farebne. Psy majú dva typy týchto čapíkov, ľudia tri. Zdroj obrázka: Winterová, M. (2014). Vývojové chyby očí u psov. Bakalárska práca, ČZU v Prahe.
Aké farby vidí pes?
Je teda pes farboslepý? Ak by sme to brali rovnako ako u ľudí, kedy farbosleposť je vada pri rozlišovaní farieb, tak áno, pes je farboslepý. Ale nemôžeme to brať doslovne, že by nevidel žiadnu farbu. Pes farby vidí len v obmedzenom spektre. Psy majú len dva druhy čapíkov a majú tak videnie podobné, ako ľudia trpiaci farbosleposťou - majú problém s videním zelenej a červenej farby. Psy majú zase oproti nám väčšie množstvo tyčiniek v oku. Dobre teda rozlišujú niekoľko odtieňov šedej a predovšetkým oveľa lepšie vidia v tme. To určite poznáte z praxe, kedy pri večerných prechádzkach psík pozerá do tmy a na niečo vrčí alebo šteká, pritom vy tam nič nevidíte.
Pes vidí farebne, ale inak ako ľudia. Psy majú dva typy čapíkov, ľudia tri. Psy majú len dva, a tak im časť spektra uniká. Farby zónových prekážok v agility, ako sú kladina, áčko alebo hojdačka, nie sú náhodné. Často sa volí modrá a žltá práve preto, že ich psy najlepšie vnímajú. Pri výbere hračiek alebo tréningových pomôcok myslite na to, čo pes skutočne vidí. Nie každá farba je preň rovnako čitateľná. Najlepšie funguje modrá alebo žltá. Keď hodíte červenú loptičku do zelenej trávy, nečudujte sa, že ju pes míňa. V článku Scientific American odborníčka na správanie psov Sarah-Elizabeth Byosiere upozorňuje, že pochopenie psieho videnia sa nedá zúžiť len na farby.
Pes rozlišuje niekoľko odtieňov šedej. Čo sa týka farieb, tak odlišuje, povedzme, dva kanály farieb. Jedným z nich je farba modrá a fialová, druhým potom je farba žltá a k nej sa spojí aj zelená, oranžová či červená. Farby z jedného kanála od seba pes nerozozná, ale jednotlivé kanály áno. Teda červenú loptičku na zelenej tráve bude pre neho náročné nájsť, k hľadaniu potom použije viac čuch, než zrak. Nájsť v tráve modrú loptičku by ale nemal byť problém.
Ako ďaleko vidí pes?
Druhou odlišnosťou oproti ľudskému zraku je ostrosť videnia a schopnosť zaregistrovať predmety v určitej vzdialenosti. Človek dokáže zaostriť až do vzdialenosti 22 metrov, ale pes len do 6 metrov. Ak pred neho položíte hračku alebo misku s kŕmením, tak ju uvidí. Pri privolaní na dlhšiu vzdialenosť sa ale na oči nemôže moc dobre spoliehať a pravdepodobne pobeží skôr podľa sluchu a čuchu. Spomínate si, prečo vám na cvičisku hovorili, nech tomu psíkovi utekáte? Áno, presne preto.
Psy svet nevidia tak ostro ako my ľudia. Psí zrak sa bežne pohybuje okolo hodnoty 20/75. 20/20 je referenčná hodnota pre človeka s ideálnym zrakom. Keď je niečo príliš blízko, dostáva sa k slovu nos. Hafani jednoducho nedokážu zaostriť predmety priamo pred sebou. Ideálna vzdialenosť pre ostré videnie je približne 50 centimetrov.
Na to, aby pes videl predmet rovnako dobre ako človek stojaci vo vzdialenosti 22 metrov, musel by stáť len 6 metrov od neho. To je dosť veľký rozdiel. Niektoré plemená vidia na diaľku lepšie, ale stále sa nemôžu rovnať ľuďom.
Ako pes vidí v tme?
Psie oko síce nie je také citlivé ako napríklad mačacie, no v noci vidí oveľa lepšie ako ľudské. Je to spôsobené tým, že rohovka zvieraťa je veľmi veľká. Vďaka tomu môže pupilárny otvor dosiahnuť značnú veľkosť, čo zvyšuje množstvo svetla dopadajúceho na fotocitlivú sietnicu v zhoršených nočných svetelných podmienkach. Pod sietnicou sa nachádza aj reflexná membrána - tzv tapiséria - ktorá ako zrkadlo smeruje svetelné lúče, ktoré k nej dopadajú, späť k receptorom a zvyšuje ich úroveň stimulácie.
Vďaka vyššie spomínanému usporiadaniu tyčiniek sú psy mimoriadne citliví na pohyb a majú lepšiu schopnosť vidieť v zlých svetelných podmienkach, čo zdôrazňuje ich prispôsobenie na lov a nočnú aktivitu. Psy majú v očiach viacero tyčiniek, ktoré sú zodpovedné za schopnosť vidieť v tme. V porovnaní s ľudským okom má psie oko ešte jednu veľkú výhodu - špeciálnu reflexnú vrstvu na zadnej strane oka, ktorá sa nazýva tapetum lucidum. Predstavte si ju ako akési zrkadlo, ktoré odráža svetlo zo šošovky tam a späť, čím zvyšuje množstvo svetla, ktoré je oko schopné absorbovať. A práve táto reflexná vrstva potom spôsobuje trblietanie psích očí na fotografiách zhotovených v tme.
Psy vidia v tme lepšie ako ľudia, ale ich schopnosť vidieť na diaľku ostrejšie detaily nie je tak výrazná, čiastočne kvôli menšiemu počtu čapíkov, ktoré sprostredkovávajú farebné videnie a detailné rozlíšenie. Táto nižšia rozlišovacia schopnosť je vyvážená lepším periférnym videním, ktoré umožňuje psom detegovať pohyb efektívnejšie ako ľudia, a je doplnená o tapetum lucidum, odrazovú vrstvu za sietnicou, ktorá zosilňuje dostupné svetlo a zlepšuje videnie v šere.
Pohyb a zorné pole
Pohyb alebo blikajúce svetlo dokážu psy identifikovať oveľa lepšie. Pohyb jednoducho „v oku“. Stačí jedno zavlnenie trávy alebo zašušťanie lístia a už je v strehu. No ak niečo len stojí? Pokojne to prehliadne, aj keď je to len 400 metrov od neho. Pohyb totiž pre psa znamená, že sa možno deje niečo dôležité. Nie je to náhoda. V minulosti psy potrebovali zrak najmä pri love. Pohyb pre nich znamenal, že niekde nablízku je korisť. A čo viac, pohyb vníma takmer spomalene. Preto bez problémov chytí loptičku, frisbee alebo drobný pamlsok vo vzduchu.
Psy majú prirodzene širšie zorné pole než my ľudia. Niektoré plemená vnímajú až približne 250 stupňov, zatiaľ čo človek „vidí“ asi 180. Prekryv videnia oboma očami, tzv. binokulárne videnie, je u psov menší než u ľudí.
Ak by ste sa na svet pozerali očami psa, videli by ste ho naozaj čiernobielo? A ako do psieho videnia zasahuje tvar lebky alebo to, či sa niečo hýbe? Tento článok prináša jasné odpovede a vysvetľuje hlavné rozdiely medzi psím a ľudským zrakom.
Zdravie očí u psov
Oči sú pre psov, rovnako ako pre ľudí, dôležitým zmyslom. Psie oči sú citlivé a občas potrebujú trochu viac pozornosti. Po prechádzkach v prachu, vetre alebo v lese im venujte chvíľku pozornosti. Dôležité je sledovať aj správanie psa. Ak začne tápať, narážať do vecí alebo sa vyhýba tmavým miestam, môže to byť signál, že s očami nie je všetko v poriadku. Ak sa vám niečo nezdá, choďte hneď k veterinárovi.
Pri výbere hračiek pre psov je dôležité uprednostniť farby, ktoré sú pre nich ľahko rozpoznateľné, ako sú modrá a žltá, čo podporí ich záujem a interakciu s nimi. Hračky v týchto farbách môžu byť pre psov atraktívnejšie a lepšie viditeľné, zatiaľ čo červené a zelené môžu vo vonkajšom prostredí splývať s pozadím. Vďaka lepšiemu pochopeniu psieho zraku vieme, ako naše psy vnímajú svet okolo seba, a tak môžeme prispôsobiť ich prostredie a aktivity tak, aby im boli čo najpríjemnejšie a zaujímavejšie.
Okrem výberu vhodných hračiek je tiež dôležité pravidelne kontrolovať zdravie očí vášho psa. Známky ako sú začervenanie, výtok, zakalené oči alebo zdanlivé problémy so zrakom by mali byť dôvodom pre návštevu veterinára.
Očné prejavy môžu upozorniť aj na prítomnosť závažných systémových ochorení. Oko svojou dômyselnou štruktúrou a funkciou patrí k jedným z najzložitejších orgánov. Je jedinečné tiež svojou transparentnosťou, čo umožňuje vo veľkej miere jeho priame vyšetrenie bez použitia invazívnych metód. Je dôležitým zdrojom informácií o zdravotnom stave štvornohého miláčika.
Okrem ochorení samotných očí je pri komplexnom oftalmologickom vyšetrení možné odhaliť aj niektoré systémové poruchy zdravia. Oko je totiž obzvlášť citlivé na rôzne patologické procesy prebiehajúce v organizme. V dôsledku ich pôsobenia vznikajú na očiach viditeľné zmeny. Tie sú nezriedka prvým príznakom niektorých závažných systémových chorôb. Preto záchyt očných lézií oftalmologickým vyšetrením môže viesť k včasnej diagnostike nejedného celkového ochorenia.
Veľkou prednosťou oftalmologického vyšetrenia je, že dáva možnosť priamym pohľadom bez použitia inváznych metód vizuálne zhodnotiť stav cievneho systému (cievy sietnice a uvey) a nervového systému (optický nerv). Touto jedinečnosťou neoplýva žiaden iný orgán v tele. Cez odhalenie prítomnosti očných zmien môže dôjsť k skorej identifikácii systémového ochorenia, ktoré sa ešte nestihlo prejaviť inými, ako očnými prejavmi. V mnohých prípadoch je včasné nasadenie zodpovedajúcej terapie zásadným bodom k úspešnému zvládnutiu ochorenia.
Preto komplexné očné vyšetrenie (vrátane dôkladného prezretia zadného segmentu oka) v nadväznosti na iné vyšetrenia, môže zodpovedať na mnohé otázky týkajúce sa zdravotného stavu vyšetrovaného napomáha nielen . Takisto u starších jedincov je vhodné aby súčasťou preventívneho vyšetrenia bolo aj oftalmologické vyšetrenie.