Sezóna kliešťov je opäť na scéne a vy hľadáte spoľahlivú ochranu pre vášho štvornohého magnet na tieto malé potvory? S prichádzajúcim teplým počasím sa zvyšuje aj aktivita kliešťov - malých parazitov, ktoré predstavujú veľké riziko pre zdravie vášho psa. Kliešte nie sú len nepríjemným parazitom, ale predstavujú vážnu zdravotnú hrozbu pre vášho psa, prostredníctvom infekcií, ktoré môžu prenášať. Podľa najnovších veterinárnych štatistík až 1 z 3 psov v Európe sa počas svojho života nakazí aspoň jedným ochorením prenášaným kliešťami. Na Slovensku sú kliešte najaktívnejšie v dvoch hlavných obdobiach: jarnom (apríl-jún) a jesennom (september-október). Počas horúcich letných mesiacov ich aktivita klesá, ale neustáva úplne. V posledných desaťrociach sa v dôsledku klimatických zmien na Slovensku predĺžila sezóna aktivity kliešťov. Mierne zimy umožňujú kliešťom byť aktívnymi takmer celoročne, s prestávkou len počas najchladnejších mesiacov (december-február). Kliešte predstavujú hrozbu pre zdravie vášho psa po väčšinu roka, preto by mala byť ochrana proti nim súčasťou vašej pravidelnej starostlivosti.
Kliešte patria medzi tzv. ektoparazity, čiže vonkajšie parazity. Nie sú hostiteľsky špecifické, tzn. že neparazitujú len na konkrétnom živočíšnom druhu (jeden druh kliešťa je schopný parazitovať na psovi, mačke aj človeku…), ale niektoré druhy kliešťov majú hostiteľské preferencie, čiže uprednostňujú parazitovanie na konkrétnych druhoch živočíchov. Z tejto skutočnosti nám napríklad vyplýva riziko infikovania nielen psa ale i majiteľa tým istým kliešťom, ktorého chlpáč donesie v kožuchu domov. Kliešte patria medzi “krvsajúce” parazity. Všetky vývojové štádiá kliešťov sa živia krvou. Už tento fakt samotný je často dostatočným argumentom, prečo sa proti nim brániť. Ďalším argumentom sú jednoznačne ochorenia, ktorých prenášačom môže byť práve kliešť. Na Slovensku máme hlásený výskyt viacerých takýchto ochorení, ktoré majú závažný priebeh a nie zriedka končia úhynom pacienta. V neposlednom rade je to ich komplikovanejšie odstraňovanie z tela psíka po prisatí. Nie nadarmo sa vraví, že čosi “drží ako kliešť”. Čas od času sa stane, že pri odstraňovaní dôjde k zatrhnutiu hlavičky či sa kliešť prisaje na nepríjemné miesto.
Najnebezpečnejším aspektom je, že patogény sa zvyčajne prenášajú až po niekoľkých hodinách prisatia. Napríklad, pre prenos borrélií (pôvodca lymskej boreliózy) je typicky potrebných 24-48 hodín. Pred tým, než sa hypoteticky ponoríme do jednotlivých typov prípravkov, je dôležité pochopiť, ako vlastne ochrana proti kliešťom funguje. Repelenty odpudzujú kliešte a zabraňujú ich kontaktu s hostiteľom. Permetrín a mnohé syntetické repelenty sú toxické pre mačky. Systémové antiparazitiká sú vysoko selektívne - pôsobia na špecifické receptory článkonožcov, ktoré sa u cicavcov nevyskytujú alebo majú inú štruktúru. Je dôležité si uvedomiť, že žiadny produkt neposkytuje 100% ochranu. Rôzne prípravky kombinujú tieto účinky v rôznej miere a majú svoje špecifické výhody i obmedzenia.
Pri výbere antiparazitárneho prípravku pre vášho psa je potrebné zvážiť viacero faktorov: veľkosť a vek psa, jeho zdravotný stav, životný štýl, a tiež vaše preferencie z hľadiska jednoduchosti aplikácie a tiež aj ceny.
Ochorenia psov prenosné kliešťami
Okrem lokálnej infekcie v mieste prisatia kliešťa, ktorá je však minimálnym rizikom pre zdravého jedinca, je kliešť schopný nakaziť hostiteľa oveľa závažnejšími infekciami. Vybrala som pre Vás najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia psov v našich zemepisných šírkach. Tieto ochorenia sú však potenciálne zoonotické, to znamená, že sú potenciálne prenosné aj na človeka (prostredníctvom kliešťov), a aj preto je dôležité dbať na prevenciu.
Babezióza
Ochorenie spôsobené mikroskopickým parazitom Babesia canis, ktorý napáda červené krvinky hostiteľa a spôsobuje ich rozpad. Následkom tejto infekcie sa rozvíja chudokrvnosť (anémia = nízka hladina červených krviniek). Najčastejším prenášačom tohto ochorenia je kliešť Dermacentor reticulatus. K prenosu infekcie dochádza niekoľko hodín po prisatí kliešťa prostredníctvom jeho slinných žliaz. Komplikáciou tohto ochorenia môže byť aktivácia imunitného systému s rozvojom autoimunitnej reakcie, počas ktorej vlastný organizmus prispieva k rozpadu krviniek a prehĺbeniu príznakov chudokrvnosti. Inkubačná doba ochorenia je niekoľko týždňov. Príznaky zahŕňajú slabosť, stratu chuti do jedla, horúčku, bledé, biele prípadne žlté sfarbenie slizníc či tmavo sfarbený moč.
Lymská borelióza
Ochorenie spôsobené baktériou Borrelia burgdorferi. Hlavným prenášačom sú kliešte z rodu Ixodes. Typickým prejavom tohto ochorenia je striedavé krívanie na všetky končatiny. Niekedy trvá len niekoľko dní a následne dôjde k zlepšeniu stavu, avšak v čase oslabenia imunity sa stav opäť zhorší. Kĺby môžu byť stuhnuté, opuchnuté a môžu hriať. U niektorých jedincov môže dôjsť následkom infekcie k zlyhaniu obličiek. K prenosu z kliešťa dochádza cca 48 hodín po prisatí k hostiteľovi. Inkubačná doba je dlhá niekoľko mesiacov. Antibiotická terapia nie je vždy 100% úspešná, ale čím skôr sa s ňou začne, tým je šanca na vyzdravenie vyššia. Zaujímavosťou je, že bígle a bernské salašnícke psy vykazujú vyššie percento sérologicky pozitívnych jedincov, čo je pravdepodobne následkom genetickej predispozície niektorých línií týchto plemien.
Ehrlichióza a Anaplazmóza
Obe ochorenia sú spôsobené krvnými parazitmi, baktériám podobnými rikéciami (Rickettsiae). Najčastejšie sa na rozvoji ochorení podieľajú Ehrilichia canis a Anaplasma phagocytophylum. Ide o celosvetovo rozšírené mikroorganizmy, ktorých hlavnými hostiteľmi sú kliešte Rhipicephalus sanguineus (E. canis), resp. Ixodes ricinus (A. phagocytophylum). Klinické príznaky týchto ochorení sú podobné avšak veľmi variabilné a pestré, čo komplikuje ich diagnostiku. Navyše dochádza často ku koinfekciám ostatnými ochoreniami prenosnými kliešťami, čo celú situáciu vôbec neuľahčuje. Obdobne ako pri babezióze dochádza k napádaniu a rozpadu krvných buniek, v tomto prípade sú však hlavným cieľom infekcie biele krvinky a pri niektorých typoch anaplazmózy aj krvné doštičky. Príznaky zahŕňajú horúčky, pokles apetítu, apatiu, zväčšenie lymfatických uzlín, svetlé až biele sliznice, prejavy zvýšenej krvácavosti a iné. Podobne ako v prípade boreliózy nedochádza u niektorých jedincov napriek špecifickej antibiotickej terapii k úplnej eliminácii mikroorganizmov z tela hostiteľa.
Ako sa proti kliešťom brániť?
Všetky kliešťami prenosné ochorenia sú závažné infekcie často s nešpecifickými prejavmi, komplikovanou diagnostikou a časovo i finančne náročnou terapiou, ktorá je nie vždy efektívna. Niektoré z týchto mikroorganizmov sú schopné vyvolať obdobné ochorenia aj u ľudí a okrem prenosu prostredníctvom vektorov - kliešťov, sú popísané aj prípady prenosu prostredníctvom transfúzie krvi. Preto je prevencia napadnutia kliešťami veľmi dôležitá - nejde len o prevenciu prisatia samotných kliešťov, ale najmä o prevenciu nakazenia týmito ochoreniami našich psíkov ale aj nás.
Vakcinácia
Ľudia často prídu k svojmu veterinárovi s prosbou o “očkovanie proti kliešťom”. Taká vakcína však neexistuje. Jediná vakcína, ktorú možno spájať s kliešťami je vakcína proti borelióze. Jej efektivita je často predmetom diskusií. Všeobecne je odporúčaná pre psy vystavené vyššiemu riziku nakazenia boreliózou, kam radíme psy žijúce alebo často navštevujúce endemické oblasti výskytu Borrelia-pozitívnych kliešťov (najmä poľovné psy). Okrem priamej ochrany proti kliešťom existuje aj možnosť vakcinácie proti niektorým kliešťovým ochoreniam. Vakcína stimuluje imunitný systém psa vytvárať protilátky proti baktériám spôsobujúcim lymskú boreliózu (Borrelia burgdorferi). Základné očkovanie pozostáva z dvoch injekcií s odstupom 3-4 týždňov. Klinické štúdie vykazujú 60-95% účinnosť vakcinácií proti lymskej borelióze, v závislosti od konkrétnej vakcíny a individuálnej imunitnej odpovede psa. Vedci intenzívne pracujú na vývoji univerzálnej vakcíny proti kliešťom, ktorá by pôsobila priamo proti proteínom v slinách kliešťa. Takáto vakcína by potenciálne mohla chrániť pred viacerými kliešťovými ochoreniami súčasne, keďže by zabránila úspešnému prisatiu a kŕmeniu kliešťa.
Prípravky proti kliešťom
Náš trh je bohatý na prípravky určené na prevenciu napadnutia kliešťami. Kúpite ich v pet-shopoch, u veterinára či v lekárni. Ako si však vybrať ten najlepší prípravok? Ako často ho musím psíkovi aplikovať? Je nutné chrániť psa celoročne? Ak chodím so psom len na prechádzky po meste a vyhýbame sa vysokej tráve, je to naozaj nutné? Podobne ako u ľudí aj medzi psíkmi sú jedince, ktoré parazity priťahujú omnoho viac ako druhé. Napríklad moja panička je z tých, ktorým nepomôže proti komárom ani kombinácia repelentnej sviečky, repelentu v spreji a repelentného difuzéru do elektriky. Jednoducho im “chutí”. Podobne to je aj u psíkov. A práve preto každému funguje čosi iné. Jednému postačí prírodný bylinný prípravok a druhý sa musí brániť na viacerých “frontoch” naraz. Je tu však priestor skúšať? Čo ak skúsim jemnejší prípravok v snahe vyvarovať sa “chémii” a na môjho chlpáča sa napriek tomu prisaje kliešť prenášajúci napr. babesiózu? Čo je horšie? Preventívna “chémia” alebo terapeutická “chémia” spojená so zaťažením organizmu v podobe ochorenia s rizikom úhynu? Tieto otázky nechám otvorené, lebo je na každom majiteľovi a jeho zodpovednosti, akú cestu si zvolí.
Frekvencia aplikácie: Použitie repelentných prípravkov u psov má svoje špecifikum. V porovnaní s ich použitím u ľudí očakávame (vyžadujeme) u psov dlhodobejšiu účinnosť. Účinnosť topicky (priamo na kožu/srsť) aplikovaných prípravkov, či už prírodných alebo syntetických, je častokrát ovplyvnená dĺžkou srsti, množstvom podkožného tuku či frekvenciou kúpania. Väčšina prípravkov proti kliešťom má garantovanú mesačnú účinnosť. Jedná sa predovšetkým o väčšinu spot on prípravkov na našom trhu. Relatívne nové na trhu sú ochutené tablety s garantovanou dobou účinnosti 3 mesiace (pozn. existujú aj ochutené tablety s mesačnou účinnosťou). Najdlhšiu dobu účinnosti deklarujú niektoré antiparazitárne obojky (spravidla 7-8 mesiacov). Kedy ale aplikovať? Keď zbadáme prvého kliešťa? Na jar? Kedy zopakovať aplikáciu? Väčšina majiteľov volí metódu “prvého kliešťa”. Treba si však uvedomiť, že aj ten “prvý” môže byť už infikovaný. Sezóna kliešťov je v našich zemepisných šírkach posledné roky od februára do novembra. Stačí však, ak priemerná denná teplota stúpne nad 4°C a kliešte sa prebúdzajú. Preto spravidla nestačí prvá aplikácia v marci či apríli. Všetko však záleží od vyššie uvedených skutočností a opäť je to na majiteľovi, ktorý “režim” antiparazitárnej terapie zvolí.
V minulosti bolo zaužívané tvrdenie, že kliešte sa vyskytujú vo vysokej tráve vo voľnej prírode a mestské psy sú v minimálnom riziku nakazenia. Skutočnosť je však iná, kliešťa môžete chytiť hocikde, ba aj na pokosenom trávniku pred bytovkou v meste.
Typy prípravkov
Antiparazitárne obojky
Antiparazitárne obojky patria medzi najpopulárnejšie a najpohodlnejšie formy ochrany proti kliešťom. Zvyčajne chráni aj proti blchám, kútovkám, švolám, komárom a ďalším parazitom. Jeho výhodou je, že ho psovi len jednoducho nasadíte a viac sa o nič nestaráte. Pokiaľ obojok psovi neprekáža a neobmedzuje ho, je to zrejme ten najlepší druh ochrany. Vyniká dlhotrvajúcim účinkom, ktorý psa chráni až niekoľko mesiacov (cca 4 až 8 mesiacov). Účinok však prichádza až niekoľko dní (cca týždeň) po jeho nasadení, pretože látka sa najprv musí postupne rozšíriť do lipidovej vrstvy kože. Na trhu nájdete obojky chemické aj prírodné. Väčšinou majú zároveň akaricídny (smrtiaci) aj repelentný (odpudzujúci) účinok. Znamená to, že zabíjajú už prichytené parazity, ale zároveň aj predchádzajú ich prisatiu. Kedysi bol problémom obojkov ich nepríjemný zápach, dnes už sa vyrábajú oveľa šetrnejšie, ktoré nesmrdia a neprekážajú tak psovi ani majiteľovi. Sú bezpečné a nemusíte sa báť žiadnych agresívnych chemikálií. Prírodné obojky s obsahom esenciálnych olejov navyše pekne voňajú.
Ako fungujú: Obojky obsahujú účinné látky, ktoré sú buď impregnované v polymérnej matrici obojku, alebo sú uložené v mikrokapsulách. Tieto látky sa postupne uvoľňujú a distribuujú do mazových žliaz psa, odkiaľ sa šíria po celom povrchu tela. Obojok môže spočiatku slabšie zapáchať. Obojok by mal priliehať, ale nie príliš tesne. Lepšie ho pred kúpaním dať dole, najmä keď sa kúpele konajú často. Špiny, takže ho môžete jemne utrieť tampónom. Obojky Foresto sú najobľúbenejšie a výrobca zaručuje ich účinnosť.
Nevýhody obojkov:
- 1. Jednou z najbežnejších a nepríjemných nevýhod antiparazitných obojkov je, že môžu dráždiť pokožku psa či mačky. Chemické látky, ktoré sú obsiahnuté v obojku, môžu niektorým zvieratám spôsobiť alergické reakcie. Symptómy môžu zahŕňať začervenanie kože na krku, svrbenie, opuch alebo dokonca vypadávanie srsti v okolí obojku.
- 2. Nie všetky antiparazitné obojky spĺňajú očakávania, pokiaľ ide o rozsah ochrany. Kým niektoré obojky sú vynikajúce na odpudzovanie bĺch, voči kliešťom nemusia byť až také účinné - alebo naopak. Predstavte si obojok ako ochranný štít - pokiaľ nie je dokonalý, môže v ňom byť „diera“, cez ktorú sa kliešť či blcha dostane.
- 3. Aj keď väčšina antiparazitných obojkov je navrhnutá tak, aby bola bezpečná, môže nastať riziko intoxikácie, ak zviera obojok hryzie alebo žuje. To je obzvlášť nebezpečné najmä pri šteniatkach, mačiatkach alebo zvieratách, ktoré majú tendenciu všetko okusovať. Typické príznaky otravy môžu zahŕňať zvracanie, triašku, slabosť alebo abnormálne správanie.
- 4. Je váš pes alebo mačka typom „dobrodruha“? Ak áno, mali by ste zvážiť, či pre nich obojok nepredstavuje bezpečnostné riziko. Zvieratá, ktoré sa často hrajú vonku, behajú medzi kríkmi alebo sa šplhajú po stromoch, si môžu obojkom zachytiť o konár alebo inú prekážku. Okrem toho, nepohodlie je tiež faktor, ktorý netreba podceňovať. Niektoré zvieratá môžu byť na nosenie obojkov obzvlášť citlivé a snažiť sa ich za každú cenu strhnúť.
- 5. Antiparazitné obojky majú obmedzenú dobu účinnosti, ktorá sa líši od značky k značke - typicky to býva 6 až 8 mesiacov. Po uplynutí tohto času je nutné obojok vymeniť, inak prestane fungovať.
- 6. Mnohí majitelia domácich zvierat si neuvedomujú, že chemické látky obsiahnuté v obojkoch môžu mať negatívny dopad na životné prostredie. Po uplynutí životnosti obojku sa často vyhadzujú do odpadu, kde môžu kontaminovať pôdu alebo vodné zdroje.
Spot-on pipeta (kvapky na kožu)
Spolu s obojkami patria pipety proti kliešťom k najpoužívanejším prípravkom. Volia ich predovšetkým majitelia psov, ktorí neznesú celodenné nosenie obojka. Pipeta je vlastne tekutina s účinnou látkou v ampulke, ktorá sa aplikuje do srsti v mieste medzi lopatkami, odkiaľ sa rozšíri do celej kože. Aplikácia je jednoduchá, bezbolestná a účinná. Nevýhodou je však krátka doba účinku ochrany proti kliešťom približne 1 mesiac. Aplikáciu je tak nutné počas sezóny niekoľkokrát opakovať. Spot-on prípravky chránia podobne ako obojky nielen proti kliešťom, ale aj proti blchám či švolám. Pipeta však nemá repelentný účinok, takže parazity neodpudzuje. V prípade, že sa na kožu prisajú, má však akaricídny a insekticídny účinok, takže prítomné parazity účinne zabíja. Efektívna je tak aj v prípade premnoženia bĺch či kliešťov u psíka. Blchy zabíja vo všetkých vývinových štádiách. Častým kúpaním sa môže účinok pipety zmenšiť.
Ako fungujú: Účinná látka sa po aplikácii uloží v mazových žľazách kože a postupne sa rozptýli po mazových žľazách psa, čím vytvorí ochrannú vrstvu po celom tele. Pre maximálnu účinnosť spot-on prípravku nekúpte psa 2 dni pred a 2 dni po aplikácii.
Nevýhody pipetiek:
- 1. Jedným z hlavných problémov, ktoré sa pri používaní pipetiek vyskytujú, sú kožné reakcie. Obsah pipetiek totiž často obsahuje chemické látky, ktoré môžu u niektorých psov a mačiek spôsobiť podráždenie. Miesto aplikácie, zvyčajne na šiji alebo v okolí lopatiek, môže začať svrbieť, červenať alebo sa objaví šupinatenie kože.
- 2. Chemické zložky obsiahnuté v pipetke môžu byť pri nešetrnom zaobchádzaní nebezpečné nielen pre zviera, ale aj pre jeho majiteľa a ďalších členov domácnosti. Ak napríklad pes alebo mačka začne náhodne lízať miesto, kde bola aplikovaná pipetka, chemikálie sa môžu dostať do slizníc. Aj pre malé deti v domácnosti môže byť kontakt s pipetkou nebezpečný.
- 3. Hoci sa používanie pipetiek zdá byť rýchle a jednoduché, nesprávne nanesenie významne znižuje ich účinnosť. Pokiaľ pipetku nanesiete len na povrch srsti a nie priamo na kožu, aktívne látky sa nemusia správne vstrebať.
- 4. Aj keď pipetky poskytujú ochranu približne na 3 až 4 týždne, je to stále dočasné a vyžaduje pravidelnú aplikáciu. Pre niektorých majiteľov zvierat, najmä tých, ktorí majú hektický životný štýl, môže byť náročné pripomínať si, že je čas na ďalšiu dávku.
- 5. Málokto si uvedomuje, že chemické zložky v pipetkách môžu mať negatívny dopad na životné prostredie. Zvyšky chemikálií môžu byť odvádzané do vody pri kúpaní psa či mačky, čo prispieva k znečisteniu vodných tokov.
- 6. Pokiaľ máte viacero psov alebo mačiek, pravidelné používanie pipetiek sa môže javiť ako drahší variant ochrany pred parazitmi.
Tablety
Ďalšou možnosťou ochrany je žuvacia tabletka, ktorá sa podáva perorálnou cestou. Táto metóda zatiaľ nie je až taká rozšírená ako obojky a pipety a ľudia o nej viedia málo. Ide však o veľmi spoľahlivé a účinné antiparazitikum. Výhodou je dlhodobý účinok, ktorý psa chráni až niekoľko mesiacov (zvyčajne 2 až 3 mesiace). Tabletka sa dávkuje podľa váhy psíka a je potrebný predpis od veterinára. Tabletka proti kliešťom nemá repelentný účinok, takže parazity neodpudzuje. V skutočnosti jej akaricídny (smrtiaci) účinok prichádza až potom, čo sa kliešť na kožu psa prisaje. Vtedy ho účinná látka zabije do niekoľkých hodín (zvyčajne 8 až 24 hodín ), takže ešte skôr, ako by do krvi vypustil neželané patogény. Podanie tablety je u väčšiny psov bez problémov, pretože tableta je ochutená mäsovou príchuťou. Je nutné, aby ju psík zjedol naraz.
Ako fungujú: Účinná látka sa po prehltnutí absorbuje do krvného obehu psa. Keď sa kliešť prisaje a začne sať krv, prijme aj látku, ktorá ho usmrtí. Systémové antiparazitiká v tabletkách boli pôvodne vyvinuté pre humánnu medicínu.
Nevýhody tabletiek:
- 1. Možno ste si všimli, že aj pri liekoch pre ľudí existuje zoznam vedľajších účinkov. To isté platí aj pre tabletky proti parazitom u domácich zvierat. Tabletky obsahujú chemické látky, ktoré môžu niektoré psy a mačky nezvládnuť alebo na ne zareagovať nepriaznivo. Gastrointestinálne problémy: Môžu sa prejaviť ako hnačka, vracanie alebo strata chuti do jedla. Neurologické reakcie: V extrémnych prípadoch môžu niektoré zvieratá trpieť svalovými zášklbmi, stratou rovnováhy alebo letargiou.
- 2. Jedným z hlavných problémov tabletiek proti blchám a kliešťom je, že nefungujú preventívne v tradičnom zmysle slova. Väčšina týchto tabletiek účinkuje až po tom, ako sa parazit prichytí na kožu a uhryzne zviera. Predstavte si to ako chemickú bitku vo vnútri organizmu vášho psa alebo mačky. Kliešť uhryzne, vypustí do tela sliny, no narazí na chemickú bariéru, ktorá ho zabije. Znie to účinne, ale nie je to ideálne.
- 3. Fun fact: Viete si predstaviť, že by ste pravidelne užívali tablety s chemikáliami len preto, aby sa k nim nedostali komáre? Práve to je analógia, ktorú by sme mohli uplatniť na tieto tabletky. Tablety proti parazitom obsahujú silné chemikálie, ktoré cirkulujú v krvi vášho miláčika celý mesiac (či dokonca dlhšie). Počas tohto obdobia sa chemikálie spracúvajú v pečeni a obličkách psa alebo mačky.
- 4. Nie všetky psy a mačky sú rovnaké. Majú rôzne váhy, zdravotný stav, vek a dokonca aj plemeno môže ovplyvniť, ako ich telo spracuje liek. Chyba v dávkovaní (napr. podanie tabletky navrhnutej pre väčšieho psa menšiemu zvieraťu) môže spôsobiť vážne problémy.
- 5. Hoci sa často hovorí, že tabletky sú praktickým riešením, pamätajte, že nie všetky zvieratá ich akceptujú. Veľa psov a mačiek dokáže tabletku odmietnuť, vypľuť alebo jednoducho odolať vašim pokusom o podanie.
Šampóny a spreje
V prípade, že je už koža psíka zamorená blchami, kliešťami, všami či plošticami, je vhodné siahnúť po šampónoch alebo sprejoch s insekticídnym a repelentným účinkom. Tie hubia už prítomné parazity vo všetkých ich vývinových štádiách a zvyčajne aj odpudzujú ďalšie parazity, ktoré by na vášho psa dostali chuť. Majú tak nielen liečebný, ale aj preventívny efekt. Ich preventívny účinok je minimálny, pretože po nanesení pôsobia len niekoľko hodín/dní. Vhodné ako doplnková terapia v prípade zablšenia, neodporúčam aplikovať ako prevenciu proti kliešťom.
Nevýhody šampónov a sprejov:
- 1. Použiť sprej na neposedného psa alebo mačku je niekedy skutočnou výzvou. Ak máte doma mačku, ktorá sa už po zvuku otvárajúceho sa spreja schováva pod posteľ, pravdepodobne viete, o čom je reč.
- 2. Nie všetky produkty na trhu sú vytvorené rovnaké, a nie všetky sú šetrné ku koži našich zvieracích priateľov. Mnohé antiparazitné spreje a šampóny obsahujú chemické látky, ktoré môžu spôsobiť podráždenie kože, začervenanie alebo svrbenie, najmä ak má váš pes či mačka citlivú pokožku.
- 3. Ďalším problémom, najmä pri sprejoch, je uniformita aplikácie. Aj keď sa budete snažiť, môže byť neohrabané sprej rozprašovať rovnomerne na celý povrch tela vášho zvieraťa. Mačky majú tendenciu byť vrcholne nezúčastnené a obratné pri vyhýbaní sa nepríjemnostiam. Psy, hlavne tie veľké, vám nemusia umožniť aplikovať sprej v rovnakej intenzite na všetky časti tela. Výsledný efekt? To isté platí aj pri šampónoch. Je dôležité venovať pozornosť všetkým záhybom, oblasti pod pazuchami, nohami či na krku. Ale ruku na srdce - máte vždy istotu, že ste pokryli každý centimeter kože vášho miláčika?
- 4. Ak už váš domáci miláčik trpí silnou blšou alebo kliešťovou infestáciou, spreje či šampóny často neskladajú skúšku efektivity. Sú skvelé ako preventívne opatrenia pri miernom výskyte parazitov, no vo vážnych prípadoch, keď je potrebné rýchlo a účinne zlikvidovať celú "armádu" blší alebo kliešťov, lepšie fungujú iné typy antiparazitík, ako sú tablety alebo spot-on kvapky.
Prírodné alternatívy
Mnohí majitelia psov preferujú prírodné alternatívy ku komerčným antiparazitikám. Esenciálne oleje sú koncentrované aromatické zlúčeniny získané z rastlín. Čajovníkový olej (Tea Tree): Viaceré štúdie potvrdili jeho repelentný účinok proti kliešťom vďaka obsahu terpénov, ktoré pôsobia na nervový systém parazitov. POZOR - v čistej forme môže byť pre psy toxický! Levanduľový olej: Obsahuje linalool a linalylacetát, ktoré majú preukázaný mierny repelentný účinok proti kliešťom. Je relatívne bezpečný pre psy v správnom zriedení (1-2 kvapky na 30 ml nosného oleja). Citrusové oleje: Oleje z citrónu alebo pomaranča obsahujú D-limonén a linalool, látky s preukázanými repeletnými vlastnosťami. Klinické štúdie s citrónovou silicou ukázali 70% účinnosť pri odpudzovaní kliešťov. Cedrový olej: Tradične používaný repelent, obsahuje cedrol a cedrén, ktoré narušujú čuchové receptory parazitov. Esenciálne oleje NIKDY nepoužívajte v čistej forme na psy! Ich koncentrovaná forma môže spôsobiť vážne neurologické problémy, poškodenie pečene alebo dýchacie ťažkosti.
Jablčný ocot obsahuje kyselinu octovú a ďalšie organické kyseliny, ktoré môžu mať repelentný efekt. Kontrolované klinické štúdie o účinnosti jablčného octu proti kliešťom sú obmedzené. Laboratórne testy ukázali mierny repelentný účinok kyseliny octovej (15-30% účinnosť), najmä pri vyšších koncentráciách. Primitívne spoločenstvá ľudí po stáročia používali jablčný ocot ako odpudzovač hmyzu.
Diatomitová zemina je prírodný, jemný prášok vytvorený z fosílií mikroskopických vodných organizmov nazývaných rozsievky. Použitie: Naneste malé množstvo do srsti psa, vyhýbajte sa očiam, nose a ústam. Laboratórne štúdie potvrdzujú účinnosť diatomitovej zeminy proti mnohým článkonožcom vrátane kliešťov (60-80% účinnosť). Diatomitová zemina môže pri vdýchnutí dráždiť pľúca. Pri aplikácii používajte rúško a aplikujte v dobre vetranom priestore.
Kokosový olej obsahuje kyselinu laurovú (45-50%), ktorá má preukázané antimikrobiálne a repelentné účinky proti niektorým parazitom. Použitie: Naneste tenkú vrstvu na miesta, kde sa kliešte najčastejšie prisajú (uši, krk, podpazušie, slabiny). Štúdie publikované v Scientific Reports potvrdili, že kyselina laurová má repelentný účinok proti niektorým druhom kliešťov s účinnosťou 20-40%. Pre lepší účinok môžete pridať do kokosového oleja niekoľko kvapiek (1-2 kvapky na 30 ml oleja) vhodného esenciálneho oleja ako levanduľa alebo citronela. Kombinácia viacerých prírodných repelentov vykazuje synergický efekt. Pred plošnou aplikáciou akéhokoľvek domáceho prostriedku vždy otestujte malú plochu kože vášho psa na prípadnú alergickú reakciu.
Ako kliešťa vybrať?
Internet je plný vysvetlení, že sa kliešť nemá vytáčať (či už v smere alebo proti smeru hodinových ručičiek), nakoľko jeho sacie ústrojenstvo nemá žiadny závit. Ďalej sa neodporúča zakvapnutie kliešťa žiadnym olejovitým prípravkom, pretože po jeho udusení môže dôjsť k vypusteniu obsahu jeho tela do hostiteľa. Nám sa doma najviac osvedčilo použitie pinziet určených na výber kliešťov a čuduj sa svete, napriek poznaniu, že kliešť nemá na hlave závit, panička preferuje jemné točenie pinzety miesto kývania zo strany na stranu. A keďže tvrdenie, že čosi “drží ako kliešť”, má reálny pôvod v skúsenostiach našich predkov, nezľaknite sa, no občas sa stane, že pri ťahaní ostane hlavička s časťou sacieho ústrojenstva “zatrhnutá” v koži. V prvom rade - nerobte paniku - samotná hlavička nevypustí do tela žiadne patogény, správa sa ako cudzie teleso, povedzme trieska, a môže spôsobiť lokálny zápal. Ak sa o psíka bojíte, navštívte veterinára a on relatívne rýchlo a takmer bezbolestne hlavičku vytiahne.
Čo robiť, ak pes chytil kliešťa?
Ak nájdete na tele psíka prisatého kliešťa ihneď ho vyberte, miesto vydezinfikujte a psíka nasledujúcich pár dní sledujte. Všímajte si či nespozorujete niektorý z nasledujúcich príznakov - apatia, nechutenstvo, zvracanie, krívanie, hnačka, výtok z nosa/očí, neochota chodiť, kašeľ. Miesto vydezinfikujte a sledujte ho. Kliešť môže byť pre psa vážnym zdravotným rizikom. Správne odstránenie, včasné rozpoznanie príznakov a vhodná prevencia dokážu predísť vážnym komplikáciám.
Ako vybrať kliešťa
