Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré vzniklo krížením vlka so psom s cieľom získať služobné plemeno s mimoriadnymi vlastnosťami pre pohraničnú stráž. Jeho história je bohatá a jeho vývoj spojený s menami ako Ing. Karel Hartl a mjr. František Rosík.
Plemeno bolo uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 332. Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa pre službu v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia v rámci biológie, dedičnosti a biometrie, ako aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami.
Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi. Z potomstva Bety bolo odchovaných niekoľko vrhov druhej až štvrtej filiálnej generácie a tiež prvé spojenia dvoch krížencov druhej filiálnej generácie. F3 potomkovia suky F2 Osa vytvorili početnú základňu tvorenú 66 psami a 40 sukami. Druhá línia bola vytvorená z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky. Prvý vrh tvorilo šesť šteniat, ktoré sa narodili dňa 21. mája 1960. V ďalšej plemenitbe sa uplatnil pes Bikar. Tretiu líniu tvoria kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, ktorí sa narodili v roku 1968 v CHS polície v Býchoroch. K ďalšej plemenitbe boli použití pes Ink z SNB a jeho sestra Bara z PS v CHS Malacky.
Už prvé krížence boli podrobované výcviku a testované na schopnosť sociálnej väzby na človeka. Psy boli buď zaraďované do služby, alebo ich predávali civilným chovateľom. V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej stanici PS v Malackách pod vedením majora Františka Rosíka. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Mjr. Rosík a členovia Bratislavskej brigády PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove.
V roku 1966 vznikol návrh budúceho štandardu plemena a Ing. Hartl sa pokúsil o jeho registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tej dobe bolo pre založenie klubu potrebné zastrešiť ho v tzv. Národnom fronte a chov následne riadil Zväzarm (Zväz pre spoluprácu s armádou), ktorý odmietol registráciu krížencov. Ďalší pokus o založenie klubu v roku 1970 opäť zlyhal. Koncom 60. rokov prišiel rozkaz, ktorým bol experiment kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, resp. ďalšie vzájomné kríženie už vzniknutých krížencov, zastavený. Posledný vrh krížencov v Česku sa narodil v roku 1971 a nasledujúcich 10 rokov sa nenarodilo jediné šteňa. Krížence však zostali na Slovensku, kde pod vedením mjr. Františka Rosíka, kríženie pokračovalo. Vytvorila sa dostatočne veľká chovná základňa pre uznanie plemena. Na Slovensku preto vznikla silná iniciatíva za uznanie československého vlčiaka ako plemena. A chovateľská základňa, aj v čase jeho uznania, sa nachádzala najmä v slovenskej časti spoločnej republiky. Klub vznikol až v roku 1981, keď sa Český svaz chovatelů podujal zapísať československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe. O rok neskôr bol československý vlčiak vtedajším Federálnym výborom chovateľských zväzov ČSSR uznaný za národné plemeno. V tomto čase sa už do Česka znovu začali dovážať šteniatka československého vlčiaka zo Slovenska. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.
Ing. Hartl nesie zásluhu za vytvorenie unikátneho projektu kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, ktorý mal za úlohu revitalizáciu plemena nemecký ovčiak, teda zlepšenie jeho vlastností. Za vznik plemena československý vlčiak, jeho uznanie a vytvorenie a organizovanie širokej chovateľskej základne na Slovensku nesie zasa zásluhu mjr. František Rosík.
Charakteristika plemena
Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) /60 cm (suky), horná hranica nie je stanovená. Telo československého vlčiaka má byť obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Toto plemeno sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Srsť je hustá s rovnými chlpmi.
Československý vlčiak sa pohybuje klusom. Je to temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Toto plemeno je veľmi naviazané na svoju rodinu či svorku. Tým, že československý vlčiak vznikol krížením vlka so psom, prejavujú sa v jeho chovaní iné štruktúry chovania ako pri iných plemenách psov. Tieto krížence si zachovávajú anatomické prednosti vlka, vďaka ktorým dokáže vytrvalo bežať, prispôsobiť sa klimatickým podmienkam a dobre sa orientovať v teréne.
Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný, keďže rovnako ako vlk, ani toto plemeno nerobí nič zbytočne. Zásadne neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Je tiež nevhodné cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať.
Úspechy a aktivity
Československí vlčiaci a ich majitelia sa aktívne zúčastňujú rôznych výstav, skúšok a pretekov. Dokazujú tak všestrannosť a kvalitu tohto plemena.
Medzi úspechy patria:
- Querida Šedý poklad: V1, VT, Krajský víťaz, 2. miesto FCI I.
- Queen of Wolf Šedý poklad: Zložila skúšku SVP1 na známku "Výborná" (3:12h/40km).
- Moody: 7. miesto zo 16. na dogtreku (30 km za 5:16).
- Kelt Rufus Šedý poklad: Zložil svoju prvú skúšku ZZO.
- Mufasa Šedý poklad: V1, Víťaz triedy, 1. miesto v triede čestnej.
- Queeni: Úspešné absolvovanie 53 km treku na Vysočine s časom 11 hodín (10. miesto).
- Queenie: Splnila podmienky pre udelenie Poľského šampióna.
- Rufus: Účasť na národnej výstave v Poľsku.
- Moody: Jediný Československý vlčiak na pretekoch, urobil plemenu dobrú reklamu.
- Kamila Nováková (ČR): Bonitácia: A68,5 Of P1, DKK: A - 0/0 (Pl) DNA test DM (ČZU): - genotyp N/N. Výstavy: Interšampion, Český Junior šampion, Český šampion, Slovenský šampion, Poľský šampion, I. Najkrajší veterán výstavného dňa - NVP Mladá Boleslav 2013, Veterán šampión, Najkrajší veterán KV 2014. Skúšky: ZZO, FH-1, FH-2, BH, ZPS 1, ZVV 1, IPO I, IPO II, IPO III. Závody: 4x preborník vo výcviku ČSV - KCHČSV podľa ZVV 1, účastník VS stopárov 2011, 2012, 2013 - 4x CACT, Šampión práce ČR. Ďalšie aktivity: musching, skyjoring, veľmi úspešne spolu absolvovali extrémny závod (200 km) "Šediváčkov dlh" (II. a III. miesto).
- Leila Tobrok: Dosiahla titul Slovenského šampióna práce.
V záverečných súťažiach sa chovateľská stanica "Šedí pokladi" umiestnila na krásnom 3. mieste z celkového počtu 8 chovateľských skupín, čím perfektně prezentovali chovateľskú stanicu a toto krásne plemeno.
Československý vlčiak s perfektným privolaním? Je to možné? | CaniBond - výcvik a prevýchova psov
Šteniatka a chov
Na trhu sa pravidelne objavujú ponuky na predaj šteniatok československého vlčiaka s PP (preukazom pôvodu) aj bez PP. Pri výbere šteniatka je dôležité dbať na jeho pôvod, zdravotný stav rodičov a povahu.
Niektoré chovateľské stanice ponúkajú šteniatka z riadeného chovu, ktoré sa narodia po zdravých a úspešných rodičoch s typickou povahou plemena. Pri kúpe šteniatka bez PP je dôležité vidieť oboch rodičov a overiť si ich priateľskú povahu.
Existujú aj ponuky na darovanie šteniatok, napríklad krížencov labradora a vlčiaka, ktoré sú vhodné k rodinnému domu aj k deťom.
Pre chovateľov a majiteľov sú dostupné aj rôzne chovateľské potreby, ako napríklad postroje TRE PONTI, ktoré sú vhodné pre psov typu nemecký ovčiak a boli nosené aj československým vlčiakom.
