Prvú, aj keď trochu spornú, zmienku o bígloch nachádzame v literatúre už v polovici pätnásteho storočia. Možno sa o bígloch píše v knihách už niekoľko sto rokov a popisy bíglov občas nachádzame v historickej literatúre, väčšie množstvo správ o nich sa objavuje až na začiatku devätnásteho storočia. Z tejto doby pochádzajú takzvaní trpaslíčí (alebo Elizabetiní) bígli, ktorí boli údajne omnoho menší než ako ich popisuje dnešný štandard. Možno preto sa ešte v niektorých knihách mylne píše o tom, že existuje bígl v dvoch veľkostiach. Vzhľad bígla, tak ako ho dnes poznáme, sa vyvinul v polovici devätnásteho storočia v poľovníckych svorkách chovaných vo Veľkej Británii. Tam sa taktiež formoval jednoznačný popis plemena, ktorý nám umožňuje stretávať sa s bíglom v jeho dnešnej podobe.
Pôvod tohto plemena je zrejme niekde v starovekom Grécku. O malých poľovných psoch, požívaných pri honoch na zajace sa zmieňujú aj spisy starogréckych spisovateľov a je zrejmé, že ide o predchodcu dnešného bígla. Tieto psy však boli menšie ako dnes, a v Anglicku, kde sa dostali v roku 1066, ich lovci na koňoch vozili v sedlových brašniach. Nazývali sa aj trpasličí (alebo Elizabetiní) bígli. Bígl je pravdepodobne potomkom hariérov a starých anglických duričov. Bol obľúbeným loveckým psom aj v kráľovskej rodine, chovala ho Alžbeta I., Viliam III. Oranžský a Juraj IV. Bígl bol vždy používaný ku lovu vo svorkách, má silne vyvinutý svorkový pud a s inými psami sa znáša veľmi dobre. Označenie „bígl“ sa vynorilo okolo roku 1515 v záznamoch o chode domácnosti u kráľa Henricha VIII. V roku 1615 bolo prvýkrát spomenuté meno malého plemena psov, označovaných ako „little beagle“, ktorí vďaka svojej kompaktnej veľkosti našli svoje miesto po boku poľovníkov. Uznané bolo toto plemeno ale až v roku 1890, a síce spolkom zvaným „British Kennel Club“. Tomuto dedičstvu nevďačí bígl len za svoj vzhľad, ale tiež za svoj priateľský charakter.
Bígl patrí k skupine takzvaných "hounds". To sú psy, ktorí lovia na stope v prípade bígla je to stopa zajaca. Tradičnou oblasťou nasadenia bíglov je lov vo svorkách. Bígle sa pohybujú vo väčších či menších skupinách na stope zajaca a "hrajú". Zvuk, ktorý psy na stope vydávajú, sa podobá štekotu a ostatným členom svorky hovorí: "Ešte som na stope!" Spomenutý lov vo svorkách je však už vo Veľkej Británia a v okolitých štátoch zakázaný. Bígl má vynikajúci čuch, a preto sa u nás používa predovšetkým na pofarbenej stope. Existujú však aj bígle s kompletným výcvikom, ktoré pracujú v každodennej poľovníckej praxi. Dnes sa najviac využíva ako spoločník. Bígl ako nahaňajúci pes - vďaka tomu vykazuje neuhasiteľný apetít. Ak totiž žije pes v skupine, často dochádza k tomu, že sa nasýti len ten, kto je pri miske ako prvý. Tento charakterový rys však často vedie k nadváhe, predovšetkým u jedincov, ktorí žijú vo vnútri a majú menej pohybu.
Bígl je stredne veľké plemeno psa uznaného v FCI v 6. skupine pod číslom 161. Bígl je kompaktne stavaný pes so silnými kosťami. Má silnú, ale nie hrubú hlavu bez vrások, so stredne širokou lebkou, s vysokými obrysmi a výrazným stopom. Ňufák je široký, nos má byť čierny, ale u svetlo sfarbených psov je slabšia pigmentácia prípustná. Oči má pomerne veľké, majú tmavohnedú alebo orieškovú farbu. Uši má bígl dlhé, na koncoch mierne zaguľatené, nízko nasadené, previsnuté, preklopené dopredu a predným okrajom priliehajúce tesne k lícam. Telo má hlboký hrudník, rovný chrbát a silné, krátke, dobre klenuté a vyvážené bedrá. Hrudný kôš je dobre klenutý a dosahuje až k lakťom. Chvost je nasadený vysoko, je stredne dlhý a silný, nesený veselo nahor, ale nie zatočený nad chrbát. Predné končatiny má rovné, lakte pevné, výška od zeme k lakťu je asi polovicou jeho výšky v kohútiku. Zadné končatiny má pevné a svalnaté. Labky má tesné a pevné. Pohyb a chôdza sú voľné, s dlhými krokmi predných končatín a s charakteristickým vyhadzovaným zadných končatín. Bígl má krátku hustú srsť. Povolené sú všetky farby s výnimkou pečeňovo hnedej. Bígl je neustále dobre naladený a pripravený pustiť sa do každého žartu. Je to veľmi sebavedomý pes s množstvom vitality a vyrovnanou povahou. Agresia je pre neho neznámym pojmom a taktiež je u neho jednoznačne nežiaduca. K jeho príťažlivosti podstatnou mierou prispieva jeho priateľská povaha a mierny výraz. Je smelý, s ohromnou životnou silou a odhodlaním. Je pohotový, inteligentný a veľmi temperamentný. Taktiež je prívetivý a čulý, bez náznaku útoku či strachu. Je mimoriadne znášanlivý voči ľuďom aj ostatným psom.
K jeho príťažlivosti podstatnou mierou prispieva jeho priateľská povaha a mierny výraz. Elegantná línia jeho krku mu umožňuje neúnavne sledovať stopu zveri. Hrudný kôš je dobre klenutý a dosahuje až k lakťom. Bedrá sú silné a pevné. Chvost nesie vždy hore, špička chvosta je biela. Bígl má krátku hustú srsť. Povolené sú všetky farby s výnimkou pečeňovo hnedej. Bígl je neustále dobre naladený a pripravený pustiť sa do každého žartu. Jeho hlavným určením bol lov, práca na stope zajaca. Je to veľmi sebavedomý pes s množstvom vitality a vyrovnanou povahou. Agresia je pre neho neznámym pojmom a taktiež je u neho jednoznačne nežiaduca. Má pevné kompaktné telo so silnými kosťami. Dorastá do kohútikovej výšky medzi tridsiatimi tromi a štyridsiatimi centimetrami.
Bígl je veľmi ostražitý, ale rozhodne to nie je strážny pes, pretože mu pre tieto účely chýba dostatočná ostrosť. Votrelca by hlasno ohlásil, avšak akonáhle by sa votrelec dostal až do domu, pravdepodobne by ho taktiež veľmi priateľsky privítal. Bígl je však nielen ideálnym rodinným psom, ale tak ako sme spomínali, je taktiež čistokrvným loveckým plemenom. Okrem svojho dobre vyjadreného loveckého pudu je vyslovene tvrdohlavý. Potrebuje najmä dôslednú výchovu, čo však rozhodne nesmieme zamieňať s tvrdosťou. Dôležitá je iba dôslednosť. Ďalšou charakteristickou vlastnosťou bígla je jeho nenásytnosť. Bígl má vždy hlad, nikdy nemá dosť. Každý bígl je vyhranená osobnosť so svojimi záľubami a rozmarmi. Rozhodne nie je žiadnou bábkou, ktorú by vodil vodca svorky, ale má vlastný charakter. Nielen preto sa bígl stal predlohou pre kreslenú figúrku Snoopy. Bígl je pre jedného vysneným psom, ale pre iného tvrdohlavým "ňoumou". Dá sa jednoducho vycvičiť, čomu však veľa ľudí nechce veriť. Môžeme ho cvičiť pre jeho pôvodné určenie ako loveckého psa, alebo pre rýchlo sa rozvíjajúci turnajový šport. Jeho použitie ako poľovníckeho psa bohužiaľ nie je príliš rozšírené. V poľovníckej praxi sa ešte stále viac používajú klasické lovecké plemená. Taký agilný a silný pes, akým bígl nesporne je, je nepopierateľne vhodný aj pre všetky typy kynologických športov, kam sa radí napríklad agility, turnajový šport a podobne. Bígl potrebuje činnosť a množstvo pohybu, čo je ideálne pole pôsobenia taktiež pre jeho majiteľa. Tým sa dostávame k výbehu. Rozhodne nestačí ponúknuť bíglovi veľkú záhradu. Denne potrebuje plynulú prechádzku najmenej jeden a pol až dve hodiny. Dospelý bígl je schopný (a dokonca by mal) behať plynulým klusom pri bicykli. Budete prekvapení, ako vytrvalý pes to je.
Bígl je veľmi príjemný spoločník, ktorý okolo seba neustále šíri dobrú náladu. Je absolútne neagresívny, a preto je ideálnym rodinným psom. Bígl sa v rodine cíti ako vo svorke. Vďaka jeho praktickej veľkosti ho môžeme bez problémov chovať i v byte. Držať ho samého v koterci je pre veľmi spoločenského bígla absolútne nemysliteľné.
Ako naučiť beagla chodiť na nočník za 7 dní
Bígl patrí k stredne veľkým plemenám, jedná sa o podsaditého psa. Môže byť až 40 cm veľký s hmotnosťou až 18 kg. Jeho skôr krátke nohy sú obzvlášť silné a prepožičiavajú bíglovi rýchlosť a výdrž. Hlava bígla je podlhovastá, jeho nízko posadené zaokrúhlené a prevísajúce uši sú základným poznávacím znakom tohto plemena. Môže mať rôzne farby, okrem inej pečeňovo červenú. Najzvyčajnejšie sfarbenie v sebe nosí dve farby: hnedú/ bielu, hrdzavú/ bielu, zlatú/ bielu, objavuje sa aj trojfarebná varianta, a to čierna/ hnedá/ biela. Avšak špička chvostu by podľa spísaných noriem mala byť pre toto plemeno vždy biela. Jeho krátka, lesklá srsť sa ľahko udržiava. Našťastie jeho šťastne kmitajúci chvost je vidieť z diaľky - čím sa potvrdzuje jeho lovecký pôvod.
Bígl presne vie, čo chce. Po svojich predchodcoch, loveckých psoch, zdedil skvelý čuch a takisto rýchlosť. Svojmu pôvodu vďačí tiež za nutkanie k lovu - tak sa môže stať, že sa Vám bígl stratí v kroví aj napriek Vášmu volaniu, pretože práve spozoroval zajaca. Títo chytrí psi možno vyzerajú nevinne, potrebujú nad sebou ale naozaj pevnú ruku - ak nedáte bíglovi jasne najavo, kto je tu pánom, môžete si byť istí, že bígl vám ukáže, ako to podľa neho v živote chodí. A to v plnom slova zmysle. Tento pes, pôvodne chovaný ako lovecké plemeno, prenasleduje energicky svoj cieľ a je mu jedno, či je na prechádzke v lese alebo na ulici. Ako pes žijúci vo svorkách je bígl veľmi družný a rád sa priatelí so svojimi súkmeňovcami akejkoľvek rasy, veku a veľkosti. Pri spolunažívaní s ostatnými psami je ale aj tak dôležité, aby boli stanovené určité hranice a bígle aj ostatné členy „svorky“ je potrebné náležito vychovávať. Tento krátkonohý jedinec sa bude určite snažiť stať sa alfa-samcom - a Vašu domácnosť tak postaviť hore nohami, doslova. Jedna z vlastností ako psa zo svorky, je aj určitá nenásytnosť, čo sa týka stravy, pretože život v skupine znamená, že len ten najrýchlejší bude naozaj sýty. Chuť k jedlu u bígla nepozná hranice a nezastaví sa ani pred nezdravými či dokonca nebezpečnými vecami, napr. vianočnými kolekciami. Inteligentní psi, ktorými bíglovia sú, sa potrebujú neustále niečím zamestnávať. Bígly milujú hry, u ktorých musia premýšľať, ale tiež agility alebo dlhé prechádzky so svojim majiteľom. Dôležité je, že sa niečo deje. Bígly sú radi všade a pri všetkom, preto sú vhodné predovšetkým pre veľmi aktívne osoby. V akčnej rodine s deťmi sa budú cítiť obzvlášť skvelo! Jedna z charakterových vlastností však nie je dostatočne zdôrazňovaná: hoci bígl vyzerá ako psík na maznanie, je veľmi inteligentný a sebavedomý. A preto potrebuje nad sebou pevnú ruku. To je základné pravidlo pre domácnosť s bíglom. Bígl nie je nepredvídateľný a dá sa vychovať, ale je to plemeno, ktoré vie, čo chce a dokáže byť maximálne dominantný, ak nerozpozná vo svojom majiteľovi alfa-vodcu. Nenechajte sa teda obmäkčiť smutným pohľadom z okrúhlych, lesklých očí a nekapitulujte, ale ukážte poriadne svojmu psiemu miláčikovi, kto je tu pánom. Ako inteligentné tvory sú bígly totiž veľmi učenlivé a pri troške dôslednosti v ňom nájdete skvelého štvornohého partnera!
Bígl je veľmi príjemný spoločník, preto je ideálnym rodinným psom. Bígl sa v rodine cíti ako vo svorke. Vďaka jeho praktickej veľkosti ho môžeme bez problémov chovať v byte. Držať ho samého v koterci je pre veľmi spoločenského bígla absolútne nemysliteľné.
Bígl je veľmi ostražitý, ale rozhodne to nie je strážny pes, pretože mu pre tieto účely chýba dostatočná ostrosť. Votrelca by hlasno ohlásil, len čo by sa votrelec dostal až do domu, pravdepodobne by ho taktiež veľmi priateľsky privítal. Ďalšou charakteristickou vlastnosťou bígla je jeho nenásytnosť. Bígl má vždy hlad, nikdy nemá dosť. Má sklon k obezite. Každý bígl je vyhranená osobnosť so svojimi záľubami a rozmarmi. Dá sa jednoducho vycvičiť, no chce to dávku trpezlivosti.
Cielené chovy však mali aj svoje nevýhody: rovnako ako mnoho iných plemien získali aj bígly predispozície k určitým ochoreniam. Kvôli svojej zaoblenej stavbe tela ich často trápia vyskočené platničky a nadváha, ako aj meningitídna artritída. Najlepším riešením v tomto prípade je dopriať psíkovi dostatok pohybu. Urobte z Vášho domáceho miláčika aktívneho psíka a zamestnávajte ho psychicky aj fyzicky. Takisto zdravá strava je alfou a omegou pri starostlivosti o psa. Nepodľahnite každému pohľadu, ktorý na Vás psík vysiela, predovšetkým ak ide o maškrty či zvyšky zo stola! Bígl bohužiaľ častokrát sám nevie, čo je pre jeho zdravie dobré a čo nie. Nadváha zaťažuje platničky aj kĺby. Práve z tohto dôvodu trápia bígla, dlhého psa s krátkymi nohami, často vyskočené platničky. Môže sa u neho vyskytnúť aj meningitídna artritída, zvaná tiež beagle pain syndrome. Toto pomerne obvyklé zápalové ochorenie miechy, ktorého príčina nie je známa, vyvoláva hnisavý zápal miechy a ciev. Liečba sa môže tiahnuť niekoľko mesiacov a musia byť podávané dlhodobo antibiotiká. Podobne často sa u bíglov vyskytuje tzv. Hound-ataxie, často zvané ako degeneratívna myelopatia, čo je tiež neurologická choroba. Ide o degeneratívny zápal miechy a šedého tkaniva v mozgovom kmeni, čo sa prejavuje problémami pri pohybe a kŕčovým ochrnutím. Zdá sa však, že pre zviera je toto bezbolestivé. Prevísajúce uši bígla môžu za ušné ochorenia. Usadzajúci sa sekrét či vniknuté cudzie telesá ako sú steblá trávy, spôsobujú bolestivé zápaly. Takisto hmyz, ako sú roztoče, sa v uchu psa cítia ako doma. Prvými príznakmi je trasenie hlavou alebo kladenie hlavy na stranu. Ani veľkým, okrúhlym očiam bígla sa choroby nevyhýbajú. Glaukom, dystrofia rohovky alebo retina-atropia sú očné ochorenia, ktoré sa u bíglov vyskytujú veľmi často. V súhrne je však bígl naozaj aktívny pes, naviac inteligentný, ktorý sa dožíva 12 - 15 rokov. Ten, kto chce svojmu psíkovi dopriať zdravý, dlhý život, by mal dbať na správnu stravu a dopriať psovi dostatok pohybu, aby sa tak zviera vyhlo nadváhe. Takisto je nutné pravidelne navštevovať veterinára kvôli pravidelným kontrolám zdravotného stavu zvieraťa.