Šarplaninský pastiersky pes, známy aj ako Šarplaninec, je impozantné plemeno s bohatou históriou a charakteristickými vlastnosťami. Jeho pôvod siaha do hornatých oblastí Balkánskeho polostrova, konkrétne do pohoria Šar planina, ktoré sa nachádza na hranici Severného Macedónska a Kosova. Toto plemeno vzniklo prirodzenou selekciou a stáročia slúžilo ako spoľahlivý ochranca stád pred dravcami, najmä pred vlkmi a medveďmi.
Predkovia šarplaninského pastierskeho psa prišli na Balkán pravdepodobne okolo počiatku nášho letopočtu spolu s Ilyrskými národmi. Hlavným zdrojom obživy týchto indo-európskych kmeňov bolo pastevectvo dobytka, najmä oviec. Na ochranu stád, ale aj ich pastierov využívali veľké, dobre osrstené psy, ktoré boli schopné čeliť ako veľkým šelmám, tak aj ľudským zlodejom. Za najpôvodnejšieho predka môžeme považovať tibetskú dogu, ktorá nám svojím vzhľadom môže vzdialene pripomínať pastierskeho psa. Tí, ktorí sa usadili na planine Šar, však zostali "izolovaní" od okolitého sveta, čomu vďačíme za vznik nového plemena, ktoré odolávalo horským podmienkam a spĺňalo svoju funkciu úplne spoľahlivo.
Počas prvej svetovej vojny boli títo psi využívaní v armáde, predovšetkým ako ochranka vojenských objektov a väzníc, avšak ani táto práca nezabránila citeľnému poklesu ich populácie. Prvýkrát bol šarplaninec predstavený verejnosti v roku 1926 na výstave v Ľubľane (dnešné Slovinsko). V roku 1939 bol uznaný FCI, avšak ešte ako „ilyrsky ovčiak“. Oficiálne bolo plemeno uznané v roku 1939. Vtedy bol ešte vedený ako jedno plemeno spoločne s krašským ovčiakom. Rozdelenie oboch plemien na dve samostatne uznané rasy došlo v roku 1957 a vtedy tiež došlo k zmene názvu na Šarplaninský pastiersky pes. Pomerne dlho trval zákaz predaja a vývozu psov do zahraničia. V čase, keď šarplanincov využívala juhoslovanská armáda, bolo dokonca aj pre civilistov nemožné si tohto psa zaobstarať. K uvoľneniu pravidiel a rozšíreniu chovu do okolitých krajín došlo až koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia, kedy bol zrušený zákaz vývozu týchto psov do zahraničia.
Vzhľad a charakter
Šarplaninec nezaprie, že jeho predkovia prišli do jugoslávskych hôr pravdepodobne z Ázie. Svojím vzhľadom aj povahou pripomína veľké pastierske psy z Kaukazu či Anatolie. Je to veľmi mohutný pes vyváženej postavy, dĺžka jeho tela je iba mierne väčšia ako kohútiková výška. Svalstvo je silné, dobre vyvinuté, avšak zostáva zachovaná aj hbitosť a rýchlosť. Jedná sa o veľké impozantné plemeno merajúce asi 60 cm v kohútiku. Dospelé jedince dosahujú výšku okolo 62-75 cm a vážia 35-45 kg. Jeho výška v kohútiku je 58-62 cm a v dospelosti dosahuje hmotnosť 30-45 kg. Srsť je dlhá, hustá, vyskytujúca sa v rôznych odtieňoch od belavej až po čiernu. Šarplaninec má dva typy srsti - jedna je kratšia a jemnejšia, hustá podsada a druhá je krycia srsť, ktorá je dlhšia. Vyskytuje sa najčastejšie v sivej farbe, ale môže mať rôzne odtiene od svetlej až po tmavosivú. Najžiadanejšie je svetlo alebo tmavo vlkošedé sfarbenie.
Ázijské horské molossoidy šarplaninec pripomína aj svojou povahou. Je sebavedomý, vyrovnaný a samostatný, s rozvinutým hlídacím inštinktom a vysokou teritorialitou. Prípadného votrelca nielen ohlási, ale neváha ani razantne zakročiť, preto na území stráženom šarplanincom zásadne nevstupujeme bez prítomnosti jeho pána, aj keď sa domnievame, že nás pes pozná. Svojmu pánovi je šarplaninec oddaný doslova za hrob, avšak ako „vôdcu svorky“ uznáva väčšinou iba jediného človeka. Raz naučené si dlho pamätá, avšak nemožno od neho očakávať slepú poslušnosť na slovo. Šarplaninský pastiersky pes vyniká sebavedomím, odvahou, ostražitosťou a odolnosťou. Je to vynikajúci strážca, ktorý neváha brániť zverenú majetok, ale neútočí bezhlavo a bezdôvodne. Pre svoje vynikajúce strážne schopnosti je často využívaný ako služobný pes na stráženie objektov a väzníc. Je to pes jedného pána. Svojmu majiteľovi je oddaný a lojálny, ale voči cudzím ľuďom je veľmi ostražitý a ak niekto vnikne bez súhlasu majiteľa na jeho pozemok, neváha dôrazne zakročiť. Šarplaninec vždy bol veľmi samostatný a neohrozený pes, ktorý sa často musel sám rozhodovať a v prípade potreby zakročiť aj bez prítomnosti pána. Tieto vlastnosti mu zostali aj dnes a v súčasnosti je najmä vo svojej domovine pre svoju samostatnosť a nebojácnosť často využívaný ako služobný a strážny pes. Je to rozvážneho, pokojného a hrdého charakteru. Aj cez svoju veľkosť a mohutnosť sa jedná o rýchle a živé plemeno. Svojmu vodcovi je úplne oddaný a zle znáša jeho odlúčenie. Je to spoľahlivý strážca svojho teritória, hodí sa teda ako pes strážny. Voči cudziemu býva nedôverčivý, ale svojho pána bráni. Je veľmi chápavý a rýchlo sa učí. Vo svojej domovine je využívaný ako pes služobný.
Výcvik a starostlivosť
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, šarplaninec patrí do rúk iba skúsenému chovateľovi, ktorý si je vedomý jeho povahových špecifík a nárokov. Aj skúsený psovod, zvyknutý na európske ovčiaky (napr. nemecké, belgické či holandské), môže byť rozčarovaný z šarplanincovej tvrdohlavosti, veľkej samostatnosti a nízkej motivácie k aktívnej spolupráci s človekom. Klasické metódy výcviku u šarplaninca zlyhávajú, skôr než o výcvik sa totiž v jeho prípade jedná o výchovu s dôrazom na vytvorenie silnej väzby s majiteľom a na obojstranne rešpektujúcom vzťahu. Šarplaninský pastiersky pes potrebuje trpezlivý, dôsledný a skúsený prístup k výcviku. Toto plemeno je prirodzene nezávislé a samostatné, a preto môže byť výcvik výzvou. Odporúča sa začať so socializáciou a výcvikom poslušnosti už od štenacieho veku. Pozitívne posilňovanie je dôležité, pretože tvrdé alebo autoritatívne metódy môžu u šarplaninca vyvolať negatívne reakcie. Výchova by však nemala byť v žiadnom prípade hrubá, ale dôsledná a citlivá. Jeho majiteľom by mal byť skúsený kynológ. Šarplaninský pastiersky pes je ideálny pre skúsených chovateľov, ktorí rozumejú jeho potrebám a majú dostatok priestoru, najlepšie dom s veľkým dvorom. Toto plemeno nie je vhodné pre život v byte, pretože potrebuje pravidelný pohyb a veľký priestor na pohyb. Jeho pôvodnou domovinou sú hornaté oblasti a dodnes sa najlepšie cíti v rozľahlých, voľných priestranstvách. Mestský život sa pre neho nehodí. Šarplaninský pastiersky pes je sebavedomá bytosť, ktorá počúva len jedného pána. Nutne potrebuje výcvik, ktorý však musí byť dôsledný, spravodlivý a bez fyzických trestov. Jeho chov vyžaduje veľa skúseností a preto rozhodne nemožno šarplaninca odporučiť neskúseným a začínajúcim chovateľom.
Šarplaninec je veľmi húževnatý a odolný pes zvyknutý na drsné horské podmienky. Dobre znáša horúco aj zimu a je predurčený k celoročnému vonkajšiemu chovu. Prirodzene je veľmi čistotný a z hľadiska čistoty s ním nebývajú žiadne problémy. Najlepším životným priestorom bude pre šarplaninca vidiek. K svojmu spokojnému životu potrebuje veľa pohybu v otvorenej krajine. Život v meste by tak pre neho bol utrpením. Šarplaninec je nenáročný na starostlivosť, ale jeho hustá srsť vyžaduje denné vyčesávanie. Šarplaninský pastiersky pes má hustú dvojitú srsť, ktorá si vyžaduje pravidelné česanie, najmä v období pĺznutia, aby sa predišlo zamotaniu a odstránili sa odumreté chlpy. Taktiež je dôležité pravidelné čistenie uší, kontrola pazúrov a základná starostlivosť o zuby. Fyzická aktivita je nevyhnutná, pretože tento pes potrebuje dostatok pohybu a mentálnu stimuláciu.
VÝBAVA PRO ŠTĚŇÁTKO🐶! Co jsem koupila pro štěně?
Zdravie a výživa
Šarplaninský pes je veľmi odolný a zdravý a vo zvýšenej miere netrpí dedičnými chorobami. Vzhľadom k jeho veľkosti a rýchlemu rastu sa môže častejšie vyskytovať dysplázia bedrového kĺbu alebo lakťová dysplázia. Ďalej majú zástupcovia tejto rasy, rovnako ako iné veľké plemená, sklon k žalúdočnej torzii. Vyskytnúť sa môžu tiež niektoré srdcové choroby alebo sivý zákal. Veľké plemená sú najviac náročné na správnu výživu. Predovšetkým v období rastu je nutné dbať na to, aby sa psovi dostalo v správnom pomere všetkých potrebných živín. Pre zdravý vývin kĺbov a kostí potrebujú šteňatá veľmi kvalitné krmivo. Odporúča sa vysoko kvalitné, nízkokalorické krmivo určené pre veľké plemená, ktoré svojim zložením zaistí správny vývin šteniat a zabráni ich príliš rýchlemu rastu. Kŕmnu dávku je vhodné rozdeliť do viacerých denných jedál. Druh krmiva a veľkosť kŕmnej dávky závisí od veku a úrovne aktivity psa. Je dôležité, aby psy neboli zbytočne prekrmované a nedochádzalo u nich k obezite, ktorá by mala za následok nadmerné zaťažovanie kĺbov, čo by mohlo viesť k problémom s pohybovým aparátom, vzniku artritídy alebo spôsobiť ortopedické problémy. Veľká a obria plemená vyžadujú veľké množstvo kvalitnej potravy, čo predstavuje citeľnú finančnú záťaž, ktorú je potrebné pred zaobstaraním psa dôkladne zvážiť. Predovšetkým pre šteniatka a dospievajúcich psov predstavuje správne kŕmenie základný predpoklad správneho vývoja a rastu.
tags: #sarplaninsky #pastevecky #pes #v #akcii