Správne vedenie psa na vodítku je kľúčové pre bezpečnosť, pohodlie a dobré vzťahy medzi psom a majiteľom. Existuje niekoľko zásad a metód, ako naučiť psa chodiť pri nohe bez ťahania a neposlušnosti.
Prečo je dôležité naučiť psa chodiť pri nohe?
Naučiť psa chodiť pri nohe je základom poslušnosti a zabezpečuje príjemné prechádzky. Pes, ktorý ťahá na vodítku, riadi prechádzku on, nie vy. Správne vedenie a tréning "chôdze pri nohe" sú základom poslušnosti. Výcvik psov je dôležitý pre bezpečnosť ľudí v ich okolí, ale aj pre samotných psov. Bez výcviku sa psy môžu stať nezvládnuteľnými, niekoho napadnúť alebo si dokonca ublížiť, napríklad zjesť niečo pre nich nebezpečné alebo sa stratiť.
Na ktorej strane má pes chodiť?
Poľovné a služobné psy sa vodia zásadne pri ľavej nohy. Vychádza sa z predpokladu, že psovod môže mať pri sebe zbraň. Väčšina ľudí sú praváci, takže v pravej ruke drží zbraň. Pre psovodov je preto výhodnejšie, aby bol pes naľavo. Ďalší dôvod, ktorý je praktický aj pre obyčajného psíčkara, je bezpečnosť. Na ceste chodíme po ľavej strane, takže je lepšie mať psa u našej ľavej nohy, aby nevbiehal do vozovky.
Pre zaujímavosť: Naopak kone sa vodí pravou rukou, kedy jazdec chodí vždy po ľavej strane koňa pozdĺž jeho pliec.
Ideálne je, keď pes umí chodiť po oboch stranách, pretože sa to môže hodiť - napríklad keď potrebujete psa prehodiť na opačnú stranu pri míňaní iného psa alebo kočíka.
Príprava na tréning
Pred začiatkom tréningu si pripravte:
- Pamlsky (mäkké, malé, voňavé)
- Pamlskovník alebo výcvikovú vestu
- Krátke vodítko
- Obojok
- Kliker alebo markerové slovo
- Obľúbenú hračku
- Dobrú náladu a trpezlivosť
Ako začať s výcvikom
Prvé tréningy by mali prebiehať v pokojnom prostredí - doma, na záhrade alebo na tichom mieste v parku. Cieľom nie je ujsť dlhú trasu, ale ukázať psovi, že byť pri vás sa vyplatí. Tento tréning môžete začať so šteniatkom, puberťákom aj dospelým psom - princíp je vždy rovnaký. Myslite na to, že každý pes sa učí inak. Väčšina reaguje najlepšie na pamlsky, ale nežravca viac nadchne hračka. Preto vždy voľte odmenu podľa toho, čo má práve váš pes rád. V tejto fáze odmeňujte naozaj často - pokojne každé dva až tri kroky. Vďaka tomu si pes spojí chôdzu pri nohe s niečím príjemným. Nebojte sa odmien. Počiatočná „investícia“ sa vám mnohonásobne vráti, až pes pochopí, že vedľa vás je to to najlepšie miesto na svete.
Vyberte si, po ktorej strane chcete mať psa - väčšina psičkárov začína ako prvá učiť ľavú, ale záleží na vás. Dokým si pes nie je istý tým, čo robí a nemá povel dobre upevnený, trénujte iba jednu variantu. Ako náhle zvládne chôdzu spoľahlivo, môžete ho postupne naučiť aj druhú stranu.
Pamlsek majte v ruke pri stehne a každý kontakt psa s vašim bokom odmeňte. Tým mu jasne ukazujete, že práve tam je jeho miesto.
Zpočiatku stačí ujsť len pár krokov. Potom psa uvoľnite povelom „voľno“ (len ak tento povel pozná) alebo mu odhoďte pamlsok, aby sa vzdialil. Keď sa vráti späť k nohe a bude vás zase chvíľku nasledovať, odmeňte ho. Vďaka tomu vám pes dáva najavo, že začína chápať, že byť niekde blízko sa naozaj vyplatí. Vďaka tomu, že zaradíte aj povel na uvoľnenie (alebo odhodenie odmeny) pes sa naučí rozlišovať, kedy má ísť pri nohe a kedy môže ísť po svojom. Striedajte preto krátke úseky chôdze pri nohe s voľným pohybom - je to pre neho zrozumiteľnejšie a tréning ho bude viac baviť.
Povel k nohe sa používa na chôdzu pri nohe, pri ktorej pes nasleduje rýchlosť psovoda a nesmie ťahať, očuchávať okolie ani chodiť. Zvyčajne sa používa v situáciách, keď by psovi pri voľnom pohybe mohlo hroziť akékoľvek nebezpečenstvo, počas dlhých túr alebo pri prechádzaní okolo iných psov.
Pri pokyne inštruktora "Pochodom vchod!" dáva psovod povel "K nohe!" aj s posunkom, vykročí dopredu a ľahko potiahne vodítkom dopredu-hore. Ak pes nechápe, môže mu psovod ponúknuť maškrtu (vo výške hlavy psa, aby po nej neskákal), ktorou ho po niekoľkých krokoch odmení. Psovod pokračuje voľným tempom rovno dopredu, zároveň koriguje vzdialenosť psa od nohy miernym ťahom, aby nešiel od nohy ďalej ako 20 cm. Psovod psa pri chôdzi často chváli a odmeňuje maškrtou.
Ak sa pes predbieha, trhne psovod vodítkom vzad. Ak ani po dlhšom nácviku pes neprestane predbiehať, zrýchli psovod pri ďalšom nácviku tempo chôdze psa pri ovládateľnosti. Malý pes by mal v ideálnom prípade vedľa psovoda klusať. Ak pes zaostáva za psovodom, pomôže mu psovod maškrtou alebo nacvičuje ovládateľnosť v pomalšom tempe (hlavne to platí pri malých psoch). Takto postupuje aj pri zmene rýchlosti chôdze - poklus a pomalá chôdza. Pri každej korekcii dáva psovod znovu povel "K nohe!" aj s posunkom. Ak sa pes začuchá na zemi, psovod trhne vodítkom smerom k nohe.
Pri pokyne od inštruktora "Zastaviť stáť!" dá psovod najprv povel aj s posunkom, aby psa upozornil na zmenu a až potom sa sám zastaví. Nenechá psa predbehnúť a napríklad s pomocným povelom "Sadni!" si ho posadí k nohe.
Pri obratoch na mieste začína psovod v základnom postoji. Na pokyn inštruktora psovod dá povel "K nohe!" a posunok a sám sa otočí. Pri "Vpravo v bok!" psovod pomôže psovi tým, že ho potiahne za vodítko doprava tak, aby nakoniec pes znovu sedel pri jeho nohe ako v základnom postoji. Pri "Vľavo v bok!" a "Čelom vzad!" položí psovod ľavú ruku psovi do oblasti slabiny a jemne ho otáča spolu so sebou o 90º alebo 180º. Dbá na to, aby nakoniec bol v základnom postoji so psom sediacim pri ľavej nohe. Môže mu pomôcť povelom "Sadni!".
Pri obratoch za pochodu psovod musí dávať najprv pokyn psovi. Pomáha psovi rovnako ako je uvedené vyššie, len je nutné, aby sa psovod rýchlo zorientoval.
Pri ovládateľnosti na vodítku psovod psa netrestá, vždy len upravuje. Pri neskoršom nácviku na ovládateľnosť bez vodítka je dobré naučiť psa, že v pravej ruke okrem vodítka drží psovod maškrtu, alebo hračku, na ktorú sa pes fixuje zrakom. Psovod psa priebežne za pochodu odmeňuje a chváli.
Pri obratoch, či už na mieste alebo za pochodu si dávame zvlášť pozor na to, aby sme sa otáčali na päte a neobchádzali psa. Je vhodné, aby sme pri ovládateľnosti zmenili svoj prirodzený spôsob chôdze na „pochodovanie“, pes je potom zvyčajne pozornejší.
Časom pri zastavovaní a obratoch na mieste vypúšťame pomocný povel "Sadni!" a používame už len "K nohe!", na ktorý automaticky pes reaguje prisadnutím. Musíme si pri obratoch dávať veľký pozor, aby sme psa nechytili za slabinu príliš silno, pretože mu to spôsobí bolesť, na ktorú by mohol reagovať trebárs aj tým, že nás bude chcieť uhryznúť.
Postupné pridávanie náročnosti
Keď pes zvláda chôdzu pri nohe v pokojnom prostredí, začnite ho brať do náročnejších situácií - na ulicu, do parku, medzi ľudí alebo iných psov. Držte sa zásady radšej kratšie, ale častejšie tréningy než jedna dlhá prechádzka plná opráv. Aj päť minút denne dokáže urobiť veľký rozdiel. Keď už pes vie, čo po ňom chcete, začnite odmeňovať nepravidelne. Niekedy po niekoľkých krokoch, inokedy až po dlhšej vzdialenosti. Pridajte tiež viac pochvál a uistenia, že to robí správne - pomáha to psovi udržať motiváciu aj bez pamlskov.
Buďte konzistentní. Používajte stále rovnaké slovo alebo gesto - napríklad „pri nohe“, „k nohe“ alebo „so mnou“. Pes sa tak naučí, že daný povel vždy znamená držať sa pri jednej z vašich nôh. Až dokončíte tréning jednej strany a pes to celkom pochopí, môžete sa pustiť do nácviku druhej, tam ale samozrejme zvolíme iný povel, aby pes jasne vedel, čo po ňom chceme.
Ak trénujete s vodítkom, pamätajte, že keď pes ťahá, nejdete ďalej. Ťahanie = žiadny postup. Chôdza pri nohe má byť spolupráca, nie preťahovanie.
Kedy pridať povel alebo gesto
Povel alebo gesto pridávajte až vo chvíli, keď pes správanie sám spoľahlivo ponúka - teda keď už chodí vedľa vás prirodzene, bez ťahania a sleduje vás. Až potom mu povedzte zvolené slovo, napríklad „pri nohe“, tesne predtým, než sa rozídete. Ak chcete používať aj gesto, pridajte ho vo fáze - napríklad poklepanie na stehno alebo jemný pohyb ruky smerom k boku. Pes si ho rýchlo spojí s povelovým slovom a neskôr vám postačí samotné gesto.
TAHÁNÍ NA VODÍTKU - tohle musíš umět, aby pes PŘESTAL TAHAT | 1.část
Ako naučiť šteniatko chodiť pri nohe?
Chôdzu pri nohe sa môže naučiť aj šteniatko - pokojne už od prvých spoločných prechádzok. Postup je rovnaký ako u dospelého psa, len je potrebné prispôsobiť dĺžku tréningu a náročnosť prostredia. U šteniatka počítajte s kratšou dobou sústredenia, preto voľte skôr krátke, hravé tréningy, ktoré zakončíte úspechom a odmenou. Postupne sa pozornosť aj výdrž vášho psa budú zlepšovať.
Čo robiť, keď pes ťahá?
Ak pes ťahá na vodítku, zastavte pokaždé, keď sa vodítko napne. Keď sa vodítko povolí, opäť sa rozíďte. Druhou (obdobnou) možnosťou je odbočiť na úplne inú stranu, než kam ťahá pes. Záleží na priestore, kde sa práve nachádzate. Túto zmenu neohlasujte povelom „k nohe“! Pes si vás má sám dostatočne všímať a pochopiť, že s ťahaním sa nikam nedostane.
Zastavujte, meňte smer ihneď, ako sa vodítko hoci aj ľahko napne. Vystihnite tento moment v jeho počiatku. Pes aj mierne napnutie vodítka dobre cíti. Niekedy však bohužiaľ nevníma. Pri metóde „zastavovania“ neťahajte psa k sebe, len čakajte, až sa vodítko prevísi a vy sa zase rozídete.
Pri udržaní psa pri nohe môžete používať aj pamlsky a psovi ich podávať spočiatku veľmi často, neskôr ojedinele zakaždým, keď ide pes pekne vedľa nohy. Nemusí vás neustále sledovať, ale musí vás vnímať, musí vnímať váš pohyb. Odmeňujte psa, len ak ide vedľa vašej nohy, nie vtedy, keď je o krok či dva inde a vy ho na pamlsok musíte lákať.
Tabuľka: Bežné chyby pri výcviku chôdze pri nohe
| Chyba | Dôsledok | Riešenie |
|---|---|---|
| Nedôslednosť v poveloch | Pes nevie, čo sa od neho očakáva. | Používajte stále rovnaké povely a gestá. |
| Príliš dlhé tréningy | Pes sa unaví a stratí pozornosť. | Trénujte kratšie, ale častejšie. |
| Prílišné spoliehanie sa na pamlsky | Pes vykonáva povel len kvôli odmene. | Postupne prechádzajte na nepravidelné odmeňovanie a pochvaly. |
| Trestanie psa za chyby | Pes sa bojí a stráca dôveru. | Sústreďte sa na pozitívnu motiváciu a úpravu správania. |
| Ignorovanie ťahania | Pes sa naučí, že ťahanie je akceptovateľné. | Zastavte vždy, keď pes začne ťahať. |
Tréning chôdze pri nohe/vedľa nohy je predovšetkým o trpezlivosti, správnom načasovaní a dobrej nálade. Každý krok, kedy sa pes rozhodne zostať pri vás, si zaslúži pochvalu.