V ideálnom svete bude môcť pes kedykoľvek ísť na záhradu, prebehnúť sa a vykonať potrebu. Lenže praxe je často iná - ľudia majú psíkov doma, nech už preto, že ich nechcú nechávať samotných na záhrade, alebo žiadny pozemok proste nemajú. Tak sa môže stať, že ich po návrate z práce čaká v byte malé alebo väčšie nadelenie - napr. v podobe mláčky. A netýka sa to len šteniatok, ale aj dospelých psov. Pes je čistotné zviera a rozhodne nie je jeho cieľom pobývať v mieste, ktoré si najskôr znečistí výkalmi. Preto väčšinou nebýva zložité naučiť šteňa čistotnému chovaniu.
Základný princíp: prečo pes cika doma a ako začať s výcvikom
Začať s výchovou psa je nutné už odmalička. Základom úspechu je jasné stanovenie rolí - ja som pán, vodca svorky, a ty si pes, ktorý počúva. Na tom nie je nič zlé, naopak. Naučiť šteniatko to, že sa „mláčka a bobček“ robia vonku je základom. So šteniatkom je treba pravidelne chodiť von! Niektorí kynológovia vravia, že sa dá riadiť zhruba týmto pravidlom: každý mesiac života znamená jednu hodinu naviac, kedy by mal psík vydržať bez cikania. Pokiaľ sú šteniatku tri mesiace, malo by vydržať tri hodiny, bez toho aby urobilo mláčku. To je ale len obecné pravidlo a rovnako ako človek je aj pes živá bytosť, ktorá môže mať rôzne potreby.
Keď sa šteňa prebudí, je čas vyniesť ho von, postaviť ho na trávnik a povzbudiť ho pokynom: „sprav mláčku“ alebo „cikaj“. Pokiaľ psík počúvne a mláčku urobí, musíme ho zavaliť chválou, odmenou, pohladením alebo maškrtou - a v túto chvíľu to skutočne preháňame: „ty si ale dobrý psíček, ty si šikovné šteniatko“. Vhodné je súčasne ho osloviť jeho menom. Chvála je v tomto prípade naozaj veľmi dôležitá. Pri učení psíka cikať vonku a nie doma, by sme mali zvoliť pozitívny prístup. To znamená, že ho netrestáme za to, keď potrebu vykoná doma, ale chválime ho, keď mláčku urobí vonku.
Postup pri každej „nehode“ a dôležitá psychika
Ak sa šteniatko (popr. starší psík, ktorého sa snažíme odnaučiť cikať doma) vyspí alebo naje, je vhodná chvíľa vziať ho von. Psíka povzbudzujeme stále rovnakým povelom - napríklad „čúrajj“ alebo „urob mláčku“. Pokiaľ mláčku urobí, takmer prehnane ho chválime. Tón hlasu je v tomto prípade rozhodujúci. Psa odmeníme napr. Za mláčku psa nikdy netrestáme. Pokiaľ je psík prichytený pri čine, netrestáme ho, ale napomenieme prostým „fuj“ alebo „nesmieš“. Biť alebo inak trestať psa za to, že urobí mláčku, neodporúča väčšina kynológov a skúsených odborníka.
Ak sa vrátite domov a nájdete mláčku na podlahe alebo napr. v posteli, robte, že sa nič nestalo. Môže sa totiž stať, že pes počúráva byt kvôli tomu, aby si vynútil pozornosť. Zavrite psa do inej izby a mláčku upracte až vo chvíli, kedy vás nevidí. Späť do miestnosti ho vpusťte až potom, čo bude všade čisto. Obecne, čistota v byte je dôležitá. Akonáhle raz pes niekde značkoval a stále je to „cítiť“, môže ho to podnecovať k tomu, aby tam potrebu opäť vykonal.
Metódy a pomôcky: čo funguje pri odnaučovaní cikania a dverových problémov
Medzi používané metódy patrí pozitívna motivácia, pravidelné venčenie a postupné rozširovanie časového odstupu medzi opustením a návratom majiteľa. Pri vyžehľovaní je možné využiť aj kliker (clicker) - zvukový signál s odmenou, ktorý posilňuje správne správanie. Výcvik klikerom podľa niektorých odborníkov posilňuje vzťah a zvyšuje sebavedomie psa.
Na zatváranie dverí môže slúžiť viacero techník. Jedna z nich využíva priviazanú šnúrku alebo ponožku upevnenú na kľučku: pes ju ťahá a trocha otvorí dvere. Keď pes vyvinie dostatočný tlak, zavedieme jasný povel „zavri“ a odmenujeme. Postupne znižujeme použitie pomôcky, až pes zatvára dvere aj bez nej. Iný spôsob je použiť papierik nalepený na dveru, pričom pes tlačí naň čumákom a postupne si zvyká na silnejšie zatváranie. Dôležité je trpezlivo a pravidelne trénovať, pričom za každý pokrok je odmena dôležitá.
Keď ide o dvere a opúšťanie domu, je vhodné vyčleniť čas na dlhšiu prechádzku a duševnú stimuláciu ešte pred odchodom. Pred samotným odchodom je dobré nestratiť pokoj a nekomentovať pesovi emocionálne. Doma treba pripraviť hračka alebo deku, ktorá psa zabaví počas neprítomnosti majiteľa. Týmto spôsobom sa znižuje riziko ničenia alebo cikania.
Rôzne príčiny ničenia a ako s nimi bojovať
Ničenie môže mať tiež psychické príčiny: separačná úzkosť, nuda alebo frustrácia z posunu režimu dňa. Ak kamerový záznam ukazuje okamžitú reakciu po odchode majiteľa, môže ísť o separačnú úzkosť. V takom prípade je potrebná odborná pomoc veterinarneho lekára, trénera psov alebo zvieracieho psychológa. Dôležité je pracovať na postupnom zvyknutí na samotnost a zabezpečiť psovi primeranú aktivitu a kontakt s človekom vo vnútri domu.
Medzi ďalšie príčiny patria aj nepodstatná diéta a nevhodné návyky počas puberty. Deštruktívne správanie počas puberty býva dočasné a vyžaduje láskavú a dôslednú výchovu. Ukážte psovi, čo sa od neho očakáva, a odmeňujte jeho dobré zvládnutie. V prípade tvrdého alebo opakovaného problému je dobré vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr, aby sa predišlo dlhodobejším problémom.
Ak je pes v období puberty, nepríjemnosti často odznejú po dosiahnutí dospelosti. Dôsledná výchova a správne hranice sú kľúčom k prekonaniu tejto fázy. Niektoré prípady môžu vyžadovať aj genetickú alebo behaviorálnu diagnostiku a špecifickú terapiu so skúseným odborníkom.
Praktické tipy z praxe
- Pred odchodom na dlhší čas vybehnite psa na dlhšiu alebo rozmanitejšiu prechádzku, aby bol unavený a menej náchylný na ničenie.
- Použite interiérové dvierka alebo výbeh, ak máte priestor, aby pes mal prístup na bezpečné miesta a vyhli sa ničenia dverí.
- Dbajte na bezpečnosť: odstráňte malé predmety, ktoré by pes mohol prehltnúť, a zamknite citlivé predmety. Dbajte na elektrikárske káble a chemikálie.
- Keď prídete domov a nájdete „nehodu“, nerušte sa a netrepte psa vyčítačským hlasom. Postupujte pokojne a poukážte na riešenie problému až vo chvíli, keď je psa potrebné viesť k čistote.
- Pri deštruktívnom správaní sa snažte identifikovať príčiny: nuda, separačná úzkosť alebo záchvaty agresie. Prvý krok je identifikovať spúšťače a pracovať na nich s odborníkom.
Infografika a vizuálne doplnenie
Video návod: ako učiť psa zatvárať dvere
Otevírání dveří bytu - zámečnická pohotovost
Príklady a skúsenosti majiteľov
Jedna zo skúseností vyzdvihuje metódu „psích dvierok“ ako možnosť umožniť psovi prístup na určité časti domu, zatiaľ čo druhí majitelia preferujú pevné mechanické zábrany a výbehy. Z praxe vyplýva, že ak má pes problém so separačnou úzkosťou, treba zvažovať profesionálnu pomoc a dlhší terapeutický kurz. Iné príbehy ukazujú, že pravidelná a postupná príprava na odchod majiteľa dokáže znížiť stres a udržať domov čistý a bezpečný.
Zhrnutie praktických krokov (základné).
- Začnite s jasným stanovením rolí a motivujte psa k čistotnému správaniu vonku.
- Vypracujte plán pravidelného venčenia a duševnej stimulácie pred odchodom z domu.
- Keď pes urobí mláčku vonku, pochváľte a odmeňte; pri nehode doma nerušte psa a upracte okamžite.
- Pri dverách používajte trpezlivosť a postupné učenie zatvárania dverí s vhodnou odmenou.
- V prípade opakovaného ničenia hľadajte príčiny: nuda, separačná úzkosť, puberty alebo zdravotné problémy a konzultujte s odborníkom.