Vodiaci pes je v každej krajine právom obdivované zviera, ktoré poskytuje pomoc človeku so zrakovým postihnutím v oblasti mobility. Šteniatka pre túto prácu sa rodia v špecializovaných chovoch, ktoré majú za úlohu produkovať geneticky vhodných psov. Napriek tomu, že výchovu budúcich vodiacich psov pokladáme za zložitý proces, môže sa jej zúčastniť každý, kto si vie pre šteniatko nájsť dostatok voľného času, je ochotný sám sa učiť ako šteniatko správne vychovávať a komunikovať s ním, ale najmä chce pomôcť ľuďom so zrakovým postihnutím. Odmenou pre vychovávateľa budúceho vodiaceho psa je radosť z dobre vychovaného sebavedomého šteniatka, ktoré bude schopné prebrať na seba zodpovednosť a pomôže tak človeku so zrakovým postihnutím prejsť rôznymi miestami a situáciami, na ktoré by si sám netrúfol.
Výchova psa je dlhodobý proces pôsobenia človeka na zviera, pričom človek určuje pravidlá. Je ale bezpodmienečne nutné zabezpečiť šteniatku zrozumiteľnosť našich požiadaviek tým, že mu ich pretlmočíme do jazyka, ktorému rozumie. Základom tohto jazyka je reč tela a gestá, ktoré mu tlmočia naše postoje k jeho správaniu a prejavom. Pes a človek sú druhovo veľmi odlišní a majú samozrejme, aj odlišný spôsob komunikácie a odlišnú škálu výrazových prostriedkov. Základnou a prvoradou úlohou je vybudovať pozitívny vzťah medzi človekom a psom, naučiť šteniatko absolútnej dôvere a rešpektu k človeku tak, aby človek zostal v každej situácii pre svojho psíka prioritou.
Výchova šteniatka začína v momente, keď si ho človek prinesie domov. Je založená na pozitívnom prístupe k psovi, teda za akýkoľvek náznak ochoty a spolupráce, ako aj snahy kontaktovať človeka fyzicky (dotykom ňufáka) musí byť šteniatko nadšene chválené. Na rozdiel od klasickej kynológie, pri výchove nepoužívame odmeny, pes sa musí naučiť pracovať pre človeka pre to, že ho má rád a že je preňho najlepším kamarátom a vodcom, na ktorého sa môže vždy spoľahnúť. Základom úspešnej výchovy je, aby šteniatko vyrastalo v príjemnej atmosfére rodinnej pohody, malo pocit, že je dôležitým členom rodiny, nie však stredobodom pozornosti. Mimoriadne dôležitá pre pozitívny vzťah človeka a šteniatka je hra. Hrou sa šteniatko učí a upevňuje sociálny kontakt v rodine. Hra navodzuje pocit bezpečia a uvoľňuje napätie. Pod pojmom hra však netreba rozumieť to, že dáme šteniatku k dispozícii množstvo hračiek a necháme ho, aby sa hralo. Hrou je myslená aktívna hra človeka so šteniatkom, pričom sa šteniatko učí poznávať rôzne veci, situácie a reakcie. Zároveň sa učí komunikácii s človekom.
Počas prvého týždňa by malo byť šteniatko v neustálom kontakte so svojím novým pánom, aby si s ním vytvorilo čo najpevnejšie puto. Malé šteňa, pokiaľ nespí, nevydrží necikať ani hodinu, preto prvé, čo sa učí, sú hygienické návyky. Šteniatka v našom programe nikdy neučíme urobiť potrebu vo vnútri a taktiež ho za prípadnú nehodu nekarháme, ani mu do nej nestrkáme ňufák. Hygiene ho učíme pozitívnym prístupom, teda chodíme s ním čo najčastejšie von a každú potrebu vonku veľmi chválime a tešíme sa z nej. Psík je prirodzene čistotný, takže veľmi rýchlo pochopí, kde sa má vyprázdňovať. Celý náš kolektív uznáva rovnakú filozofiu a to, že trávniky zostávajú po našich psíkoch vždy čisté! Nie je možné stať sa vychovávateľom, pokiaľ neviete časovo zabezpečiť veľmi časté „venčenie“ šteniatka. K hygiene patrí aj utieranie labiek a bruška.
V prvých štyroch mesiacoch veku šteňaťa, nie je vhodné nechávať psíka dlho samého v byte. Súčasne ale musí psík v dospelosti zvládnuť zostať doma, alebo aj v cudzom prostredí (napr.v hoteli) sám. Ideálne teda je, keď začneme s niekoľkými minútami (vysypanie smetí) a postupne interval samoty predlžujeme. Vo veku jedného roka by mal psík zvládnuť 7-8 hodín osamote.
Veľmi dôležité je šteniatko socializovať najmä vo veku 8-16. týždňov, čo znamená ukázať mu čo najviac vecí a životných situácií z ľudského sveta. Nakoľko šteniatko ešte fyzicky nezvládne dlho chodiť, je vhodné striedavo ho nosiť aj na rukách či v taške. Práve v tomto období sa vytvára ich osobnosť a skúsenosti, ktoré nadobudnú (či už pozitívne alebo negatívne) si ponesú celý život. Z toho vyplýva, že aj šteňatá mimoriadne nadané, bez týchto socializačných skúseností zaostávajú a naopak, priemerné zvieratá s veľmi kvalitnou socializáciou môžu byť schopné vynikajúcich výkonov. Je to síce náročné, no veľmi pekné a zaujímavé obdobie v živote šteniatka, keď sa vychovávateľ šteniatku veľmi intenzívne venuje, oboznamuje ho zo všetkým dôležitým okolo neho a zároveň formuje jeho osobnosť.
Určenie pravidiel od útleho veku je pre šteňa veľmi dôležité, ináč sa vo svojom okolí nevie zorientovať. To sa dá dosiahnuť systematickou a dôslednou prácou so šteniatkom. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že žiadne výnimky pravidlo nepotvrdzujú, iba ho kazia. To, čo je zakázané, musí byť jednoznačne zakázané vždy, nie iba, keď sa nám to hodí. Zakázané je vždy napríklad: zbieranie odpadkov, vyskakovanie na ľudí, ležanie v posteli či na gauči, kŕmenie z ruky, žobranie jedla ..., skrátka, ak pán šteniatka povie na niečo nie, znamená to pre šteňa vždy nie. Dôležité je psíka ihneď pochváliť ak na náš povel fuj prestane s nežiaducou činnosťou, čím sa naučí, že keď poslúchne, tak sa naňho nehneváme, hoci pred tým urobil niečo zle.
Zhruba medzi 7-14 mesiacom veku prichádza puberta, keď psík skúša presadzovať vlastné záujmy a porušovať stanovené hranice a pravidlá, preto aj v tomto období je obzvlášť dôležité, aby človek trval na ich presnom dodržiavaní. S pribúdajúcim vekom šteniatka rastie jeho schopnosť sústrediť sa na človeka, a tak ho postupne učíme základné povely, ktoré by mal ovládať každý pes, pričom postupujeme s ohľadom na vyspelosť konkrétneho jedinca. Pri všetkých poveloch je dôležitá dôslednosť, teda keď už človek povel zadá, šteniatko ho musí splniť. Pokiaľ človek vopred vie, že ho nie je schopný dotiahnuť do konca, radšej povel nezadáva, inak sa psík naučí, že povely sa nemusia vždy plniť. Konkrétny zoznam povelov, ktoré by mal psík ovládať, má vychovávateľ k dispozícii v manuáli, ktorý dostane spolu so šteniatkom a, samozrejme, s ich realizáciou sú mu vždy nápomocné pracovníčky VŠVP.
Základom absolútnej ovládateľnosti psa človekom je odvolanie psa na povel z akejkoľvek preňho zaujímavej situácie (najmä od iného psa). Je to prvá vec (spolu so zákazkovým povelom fuj), ktorú psíka učíme. Aj keď sa to možno nezdá, najlepšie sa tento povel naučí šteniatko práve v tomto najútlejšom veku, keď ešte nemá tendenciu od nás utekať, resp. je také malé, že sa dá chytiť. Od malička zvykáme šteniatko na obojok a vodidlo a snažíme sa na voľnom vodidle upraviť pohyb psíka hlasom a pochvalami tak, aby psík išiel nie v klasickej pozícii „pri nohe“, ale mierne pred nami. Psík nesmie na vodidle vyvíjať ťah.
Pred pracovnou prechádzkou dostane psík šteňací postroj, jednak aby si jeho telo naň zvyklo, ale najmä, aby sa naučil, že v postroji sa pracuje, a teda sa treba plne sústrediť na človeka, jeho povely, že sa nesmú kontaktovať iné psy a ľudia, že pri práci sa neodbočuje z chodníka či neňuchá zem. Cieľom týchto vychádzok je naučiť psa vyrovnaným tempom viesť človeka podľa jeho pokynov cez akýkoľvek priestor a situáciu bez toho, aby to psíkovi spôsobovalo stres. Dĺžku pracovnej prechádzky prispôsobujeme veku šteniatka, zakončíme ju vždy pozitívne, teda keď šteniatko pekne ide, zastavíme ho, vychválime a za odmenu je vhodné nechať ho vybehať na voľno, alebo sa s ním pohrať.
V predchádzajúcom texte sme sa snažili priblížiť dôležité momenty pri práci so šteniatkom v našom programe. Vychovávateľom sú okrem podrobného manuálu kedykoľvek k dispozícii pracovníčky VŠVP, ktoré mu poradia a pomôžu s konkrétnymi problémami, pretože každé šteniatko má inú povahu a môže vyžadovať aj trochu iný prístup vo výchove.
Nie všetky vychovávané šteniatka sa stanú vodiacimi psami. Svoju rolu tu zohráva genetika, zdravotný stav a ešte niekoľko dôležitých aspektov. Nie všetky vieme ovplyvniť, a tak treba počítať aj s tým, že práve to vaše sa nemusí stať vodiacim psom. Kvalitne vykonaná práca vo výchove sa ale nikde nestratí. Niektoré psíky sa možno budú hodiť pre asistenciu, canisterapiu, športovú kynológiu, alebo sa stanú skvelými rodinnými spoločníkmi.
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska je občianske združenie, ktoré združuje nevidiacich a slabozrakých občanov, ich priaznivcov, priateľov a rodičov. V súčasnosti má viac ako 5 500 členov združených v 69 základných organizáciách. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska vznikla v roku 1990 a 7. apríla 2010 oslávila 20.
Ak pes stráca zrak postupne, tak si to občas ľudia ani nevšimnú. Pokiaľ s ním často nechodia na neznáme miesta. Všimnú si to až napríklad kúpia nový nábytok, prestavajú byt, presťahujú sa... Ak stratí zrak zo dňa na deň, tak sa jeho správanie tiež výrazne nezmení - pamätá si ako vyzerá byt a okolie. Ak ho privedieš do neznámeho prostredia, tak ho nechaj pomaly všetko preskúmať. On zistí, kde čo je. Samozrejme v okolí vozovky a iných nástrah je to lepšie na vodítku.
S vekom odchádza aj zrak. Rovnako ako starí ľudia, aj staré psy môžu vekom prísť o svoj zrak. Na rozdiel od človeka, pre psy zrak nie je najdôležitejší zmysel. Ich nos a uši im dostatočne umožňujú prispôsobiť sa zmenám, ktoré prichádzajú s vyšším vekom.
Jednou z najčastejších príčin je práve posledná spomínaná - katarakta, alebo tiež známa ako sivý zákal. Ide o zakalenie šošovky oka. Pri starnutí šošovky dochádza k biochemickým zmenám a tým sa znižuje jej priehľadnosť. Okrem iného je následkom aj zníženie ostrosti videnia a zahmlené videnie. Hypertenzia (vysoký krvný tlak) spôsobuje niekoľko rôznych závažných ochorení naraz. Neliečené infekcie, chronické suché oko, nádory alebo rakovina môžu taktiež rovnocenne spôsobiť slepotu.
Príznaky straty zraku sú rôzne, ale zato veľmi jednoznačné. Náraz do steny, alebo nábytku, problém nájsť svoje hračky či misku s jedlom. Strata zraku sa rovnako môže prejavovať stratou očného kontaktu s blízkymi osobami. Medzi trochu menej nápadné príznaky môže patriť zdráhanie vyskakovania na gauč, alebo z neho dolu, nový stav úzkosti a väčšia potreba vyskytovať sa v blízkosti svojho pána. Pes sa môže stať agresívnejším, pretože strata zraku ho robí zraniteľnejším a útok je jediná možnosť, ako zostať v bezpečí.
Ak strata zraku nie je náhla a postupne sa vyvíja, prvotné štádia si pokojne nemusíš vôbec všimnúť. To, že sa niečo deje, zistíš až v novom prostredí, alebo pri sťahovaní nábytku. Psy sa totižto vedia novým podmienkam prirodzene prispôsobiť. Dokonca aj s obmedzenou alebo úplnou stratou zraku dokáže pes žiť plnohodnotný život. Ak sa pohybuje v známom prostredí, darí sa mu prekvapivo dobre. Pes si tvorí mentálnu mapu svojho okolia a tvojím cieľom je udržať túto mapu čo najpresnejšou. Misku s jedlom a vodou, a tiež pelech udržuj vždy na jednom mieste. Využi ostatné zmysli svojho psa pre lepšiu orientáciu. Prihovor sa mu vždy, keď sa blížiš. Nezabudni na to, že tak ako pes stratil zrak, môže stratiť aj sluch. Jeho svet sa stáva zložitejším. Nehnevaj sa na neho, ak je zmätený, tvrdohlavý, alebo sa zdá, že ťa ignoruje. Je oveľa pravdepodobnejšie, že ťa buď nevidel alebo nepočul, ako to, že sa ti snaží robiť napriek.
Svetlomodrý zákal na oku naozaj bude pravdepodobne sivý zákal, ktorý sa dá operovať, alebo niečo iné, no postihujúce zrak. Silne pochybujem, že sa to vytratí len tak samo. Osobne by som išla k nejakému dobrému veterinárovi na kompletné vyšetrenie z odberu krvi.
Pes oslepne: Príčiny, príznaky a ako pomôcť slepému psovi
Ak pes oslepne, je viac závislý od vašej podpory a starostlivosti než zvyčajne. Prečo by váš štvornohý priateľ mohol oslepnúť a na čo u slepého psa treba brať ohľad, sa dozviete v nasledujúcom článku.
Slepé psy majú výrazne obmedzený zrak. Preto potrebujú vašu pomoc v každodennom živote. Ak je váš pes slepý, môže byť bojazlivejší než iné psy. Buďte k nemu preto ohľaduplní a vyhýbajte sa náhlym hlasným zvukom. Pred vstupom do miestnosti tiež vždy ohláste svoju prítomnosť.
Psy majú vynikajúci čuch a zvyčajne dokážu nájsť potravu aj naslepo. Napriek tomu mu môžete pomôcť dostať sa ku krmivu a vode rýchlejšie a bezpečnejšie, ak rozmiestnite niekoľko misiek po celom dome. Ďalší tip: Pod misku umiestnite podložku, aby ste udržali miesto na kŕmenie čisté.
Domčeky pre psov s malým vchodom alebo pelechy s vysokými okrajmi môžu byť pre nevidiaceho psa veľkou výzvou. Preto sa pre takto postihnutého psa odporúča zabezpečiť plochý pelech. Pre nevidiace psy je každodenný život ťažší než pre zdravých jedincov. Slepé psy preto potrebujú viac príležitostí na odpočinok počas dňa. Slepému psíkovi preto vytvorte dostatok možností, kde sa môže ukryť pred každodenným zhonom.
Slepé psy síce majú stále dobrý čuch, no nemôžu si všimnúť niektoré predmety bez zápachu, nábytok alebo schody. Udržujte preto v domácnosti poriadok a zatvárajte dvere. Nebezpečné prekážky môžete zablokovať zábranou. Ak je to možné, na ostré rohy upevnite mäkkú ochranu.
Behanie na voľnom priestranstve alebo vo výbehu pre psov bez vodítka môže vášho slepého psíka zneistiť. Môže zakopnúť, vyvrtnúť si nohu alebo prehliadnuť iné nebezpečenstvo. Odteraz sa na vás vaše zviera musí vedieť spoľahnúť. Preto ho mimo záhrady alebo bytu vezmite na vodítko, aby sa podľa vás mohol orientovať.
Dôležité: Bohužiaľ, pre vášho chlpatého priateľa je teraz ťažšie reagovať na vaše povely. Doprajte mu preto dostatok času, aby sa mohol sústrediť na ostatné zmysly (čuch, hmat a sluch).
Príznaky ochorenia (symptómy) závisia od toho, do akej miery je zrak vášho psa postihnutý. Ak už nevidí na obe oči, klinický obraz je zreteľnejší, ako keď stratil zrak len na jednom oku. Ak chcete zistiť, či váš pes neslepne, môžete ho dať vyšetriť veterinárovi.
Veterinár môže skontrolovať funkciu jednotlivých očí vyvolaním reflexu ohrozenia (zatvorenie očí pri priblížení objektu) a reflexu oslnenia (rozšírenie zreničiek pri vstupe svetla). Ak pes reaguje bez reflexov, je to znamenie, že oko má obmedzené funkcie. Pri tomto teste veterinár spustí pred očami psa vo vzdialenosti asi 30 cm od očí chumáčik vaty bez zápachu, pričom nevydá žiadny zvuk. Ak oči psa vatový chumáčik nesledujú, znamená to, že jeho zrak je oslabený. Ale pozor: tento test funguje len vtedy, ak je pes ostražitý.
Na tento test potrebuje veterinár predmet bez zápachu, ktorý umiestni do miestnosti. Teraz musíte psa viesť k tomuto predmetu. Ak predmet prehliadne a zakopne, veterinár predpokladá, že oči vášho psa sú oslabené. Ak má veterinár podozrenie, že pes je slepý, vykoná ďalšie testy. Skontroluje napríklad produkciu sĺz pomocou papierového prúžku alebo preskúma prednú časť oka v tme pomocou digitálnej štrbinovej lampy. Aby mohol lekár vyšetriť aj zadný segment oka potrebuje oftalmoskop. Proti poraneniam oka ho zafarbí určitým farbivom (fluoresceínom). Na kontrolu vnútroočného tlaku a vylúčenie zeleného zákalu používa tonometer.
Liečba slepých psov vždy závisí od príčiny. Ak je sietnica psa nepoškodená, oční špecialisti môžu zvyčajne liečiť sivý zákal chirurgicky. Naopak, zelený zákal sa dá liečiť len do určitej miery očnými kvapkami a infúznou liečbou. Ak pes naďalej trpí silnými bolesťami, veterinár vám môže odporučiť operáciu alebo odstránenie oka. Neexistuje žiadna všeobecná liečba odlúpenia sietnice. Závisí to od základného ochorenia a rozsahu odlúpenia.
Oko je zložitý zmyslový orgán. Skladá sa z rôznych tkanív a je nevyhnutný pre schopnosť zraku psa. Okrem vonkajších vplyvov (napr. Je normálne, že sa ostrosť zraku vekom znižuje. Niektoré ochorenia spôsobujú zakalenie šošovky a zabraňujú slnečnému svetlu preniknúť do zadnej časti oka. U psov môže byť katarakta vrodená alebo získaná. Sivý zákal môže pes dostať napríklad vtedy, ak si poraní oko alebo trpí metabolickou poruchou.
Ak má pes diabetes mellitus (cukrovku), koncentrácia cukru v krvi je zvýšená. Cukor sa potom usadzuje vo vnútri šošovky. Oko prirodzene produkuje komorovú vodu, ktorá zvlhčuje jeho povrch. Ak jej produkuje príliš veľa alebo ju už nedokáže odvádzať, vnútroočný tlak stúpa. To postupne poškodzuje oko a vedie k nezvratnému a bolestivému poškodeniu oka. Dedičné malformácie komorových uhlov spôsobujú, že sú príliš úzke a bránia odtoku. Napriek tomu môžu ochorieť aj iné psy, u ktorých dôjde k spontánnej mutácii génu ešte v embryonálnej fáze veku. Ak komorová voda nemôže odtekať kvôli prekážke, veterinári hovoria o sekundárnom glaukóme. Oko môže byť napríklad v dôsledku zápalu tak opuchnuté, že je narušený odtok. Ak sa odlúpne vnútorná vrstva sietnice od vonkajšej vrstvy retinálneho pigmentového epitelu, zmyslové bunky (fotoreceptory) sietnice, ktoré sú nevyhnutné pre videnie, odumierajú. Zápalové tekutiny alebo vysoký krvný tlak sú častými príčinami oddelenia týchto dvoch vrstiev.
Slepota nemusí vždy znamenať úplnú stratu schopnosti vidieť. V mnohých prípadoch pes vidí škrabance na predmetoch.
Príčin zrakového postihnutia môže byť veľa. Infekcia, podráždenie (preto je veľmi dôležité dbať o hygienu očí psa, napr.
Na stanovenie správnej diagnózy by mal váš veterinár vykonať kompletné fyzikálne vyšetrenie, ktoré zahŕňa vyšetrenie očí, reakčného času zreníc, reflexov, telesnej teploty, krvného tlaku, hmotnosti, zvukov dychu, pulznej oxymetrie (hladiny kyslíka), dýchania a tep srdca. Nezabudnite informovať svojho veterinárneho lekára o akýchkoľvek príznakoch, ktoré si všimnete, ako aj o akomkoľvek nezvyčajnom správaní alebo dokonca stravovacích návykoch. Na vylúčenie chorôb, ako je cukrovka, budú potrebné diagnostické testy. Niektoré z potrebných testov môžu zahŕňať glukózu v krvi, chemickú analýzu séra, kompletný krvný obraz psov, komplexný metabolický panel (CMP), analýzu moču, dusík močoviny v krvi (BUN), cholesterol v sére, bilirubín a tonometriu. Medzi ďalšie postupy, ktoré sa v súčasnosti bežne vykonávajú, patrí sérová alkalická fosfatáza (ALP), sérová alanínaminotransferáza (ALT), elektroretinografia (ERG), ACTH stimulačný test a očný ultrazvuk.
Liečba závisí od príčiny slepoty. V niektorých prípadoch, ako sú SARDS a PRA, liečba nie je možná - vtedy sa odporúča zaviesť vhodný tréning, aby sa zviera naučilo žiť so zhoršeným zrakom. Použite svoj hlas, keď trávite čas so svojím slepým psom. V tomto prípade sa pes rýchlo naučí používať sluch ako náhradu za zrak. Misku s vodou majte stále na rovnakom mieste a určte si konkrétne miesto na kŕmenie. Poskytnite svojmu miláčikovi bezpečnú zónu, ktorá mu poskytne priestor na hranie. Uistite sa, že váš domov je prispôsobený na starostlivosť o slepeckého psa - chráňte ostré hrany a schody chráničmi a ochrannými dvierkami. Tieto kroky určite uľahčia vášmu psovi zvyknúť si na novú realitu.
U väčšiny psov slepota postupuje postupne, čo umožňuje zvieraťu a majiteľovi asimilovať sa a zoznámiť sa s problémom. To dáva psovi čas zvyknúť si na zvládanie bez pomoci majiteľa.
Oči ľudí majú viac čapíkov, tie psie zase tyčiniek. Čapíky nám umožňujú rozlišovať farby a detaily, teda ostré videnie, v tme však nefungujú. Tyčinky nám pomáhajú vidieť pohyb a vidieť v šere, taktiež sú dôležité pre periférne videnie. Človek tak lepšie vníma farby a detaily. Pes rovnaký predmet v našej blízkosti vidí akoby z dvojnásobnej diaľky (obr. 1). Farebnostne psy vidia predovšetkým žltú a modrú (dichromatické videnie x človek - trichromatické videnie) (obr. 2). Psy však dokážu oveľa lepšie rozoznať aj najmenší pohyb. Tiež lepšie vidí v tme. To je dané väčším počtom tyčiniek a prítomnosťou špeciálnej vrstvy (tapetum lucidum) v ich oku, ktorá odráža dopadajúce svetlo a bunky tak majú k dispozícii viac svetla. Psy sa dobre orientujú zrakom aj pri svetle mesiaca.
Rovnako ako starne ľudské oko, starne aj to psie. Ľudia, ktorí mali doteraz zdravý zrak, začínajú pociťovať prvé známky starnutia oka okolo 40 roku veku (zaostrovanie na diaľku je náročnejšie, zvlášť, ak tesne predtým pozerali na blízko - čítali,..). U psov bývajú znateľnejšie problémy s očami v poslednej tretine ich života. Prvou známkou oslabenej funkcie oka u psov bývajú problémy s videním v noci (svit mesiaca/letmé osvetlenie im už nestačí). V tej chvíli už schody vychádzajú skôr po pamäti, kde to nepoznajú - vychádzať odmietajú, ale prídavné osvetlenie v noci im veľmi pomáha.
To základné, čo pre nich môžeme urobiť, je predkladať im kvalitné krmivo. V druhej polovici života by sme nemali zabúdať aj na špeciálny prídavok omega 3 mastných kyselín, menovite DHA kyseliny (dokosahexaenová kyselina), vo forme napr. lososového oleja. Oči sú veľmi namáhanou štruktúrou vďaka neustálemu kontaktu s vonkajším prostredím. DHA je dôležitá nielen ako stavebná súčasť očných štruktúr (membrány buniek), ale tiež významne pomáha očiam v oboje proti oxidatívnemu poškodeniu a zápalovým zmenám. V rade štúdií už vyšlo, že pravidelné používanie DHA v dostatočnom množstve pomáha odďaľovať starecké zmeny, ktoré v očiach prebiehajú (predovšetkým degeneráciu sietnice). Súčasťou prevencie u starnúcich psov by mali byť aj pravidelné očné kontroly u veterinárneho lekára.
Pri výbere hračiek siahnite radšej po žltej alebo modrej, neberte červenú alebo oranžovú. Pri hraní na trávniku sa psíkovi takáto hračka (loptička,..) ľahko stratí. Jeho radosť z hry bude výrazne väčšia s hračkou, ktorú dobre rozozná od okolia. Tiež by sa vám zle hľadala zelená loptička v zelenej tráve.
Starostlivosť o slepých psov a výcvik | Battersea Way
Tento článok sa zaoberá tzv. separačnou úzkosťou, známou ako úzkosť z odlúčenia u psov. „Otvorila som zadné dvere domu a vypustila psy von na jednu z ich denných prestávok na cikanie. Dva z našich psov zoskočili z terasy a začali skúmať zadný dvor a hľadať zvieracieho záškodníka, čo sa usadil pri garáži. Oproti tomu náš tretí pes Lucy, ktorá trpí stresom z izolácie, čo je pomerne ľahká forma separačnej úzkosti, sa správa úplne inak. Keď zlezie z terasy, vždy ma sleduje, či tam som a pozorujem ju. Ak som na terase, začne sa prechádzať, vyprázdni svoj mechúr, skontroluje a vyprázdni misky a vráti sa ku mne. Separačná úzkosť je môj najmenej obľúbený problém so správaním, s ktorým sa treba vysporiadať. Je náročné ho zvládnuť a môže mať značný negatívny dopad na kvalitu života psa a ľudí v domácnosti. Zvládnuť túto situáciu si vyžaduje skutočný záväzok k zmene správania sa v určitom časovom období. Dobrou správou je, že toto správanie možno zmeniť.
Separačná úzkosť je stav, kedy sa pes stáva rozrušeným, keď je oddelený od jedného alebo viacerých ľudí, s ktorými má silné puto. Pes so skutočnou separačnou úzkosťou zažíva stavy paniky, keď je doma sám. Pokusy o útek u psa so separačnou úzkosťou môžu byť extrémne a môžu viesť k zraneniu psa. Často sa vyskytuje aj zničenie zariadenia v domácnosti, hlavne pri dverách či iných miestach, ktorými sa dá odísť, ako sú napríklad okná. Psy so separačnou úzkosťou často znečisťujú domácnosť svojimi výkalmi. Za toto je však zodpovedný stres a nie myšlienka psa „pomstiť sa majiteľovi“ za to, že ho nechal doma samého. Pes by nikdy nemal byť trestaný za správanie, ktoré sa dostavilo počas separačnej úzkosti. Trestanie ho bude stresovať ešte viac a prehĺbi jeho úzkosť.
Správanie spojené so separačnou úzkosťou sa mení od psa k psovi. Typické symptomatické správanie môže u psa začať pri chystaní sa majiteľa z domu, alebo ihneď po odchode. Toto správanie však môže pokračovať 30 - 60 minút prípadne aj dlhšie, v extrémnych prípadoch až po celú dobu neprítomnosti majiteľa, aj keď je to napr.
Deštruktívne správanie je jeden z najviac zrejmých a náročných príznakov separačnej úzkosti alebo stresu z odlúčenia (ďalej SU a SzO). Pes ako suchý zips: Pes so SU / SzO má tendenciu držať sa v tesnej blízkosti svojho pána, keď je doma. Prestupovanie: Keď sa pripravujete na odchod z domu, Váš pes rozpozná Váš ďalší krok a začne byť v strese. Intolerancia na klietku: Psy, ktoré sa správajú deštruktívne v dome, máme sklon, v snahe ochrániť svoj majetok, zavrieť do klietky. Toto však nie je šťastné riešenie. Nadmerné vzrušenie po návrate majiteľa: samozrejme väčšina psov je šťastná, keď sa pániček vráti domov. Ale psy, ktoré trpia SU / SzO, ukazujú extrémny level vzrušenia.
Do dnešného dňa sa s istotou nevie, čo je príčinou SU / SzO, ale pravdepodobne psy, u ktorých sa toto správanie objavilo, mali na to genetickú predispozíciu. Niektoré psy prejavia toto správanie už ako šteniatko, iné až v dospelosti. Takéto správanie však môže byť spustené aj stresujúcim zážitkom z prostredia psa. Sťahovanie: Stres spôsobený zo zmeny miesta spolu s nedostatkom pozornosti majiteľov môže byť spúšťačom SU / SzO. Zmena domova: Čokoľvek bolo dôvodom, nový domov a majiteľ je obrovská životná zmena pre psa. Akokoľvek by sme chceli pre svojho psa doživotne len jeden domov, niekedy to okolnosti jednoducho nedovolia.
Špecialisti na psie správanie sa zhodujú v tom, že je síce náročné, nie však nemožné, zmeniť nechcené správanie, pokiaľ je pes ochotný spolupracovať. Zvládnutie SU / SzO je náročnou úlohou a väčšina ľudí nemá čas venovať sa dôkladne psovi po dobu niekoľkých týždňov, aby aplikovali potrebné kroky. Avšak, čím viac času dokážete problému venovať, tým bližšie budete k úspechu, tzn. Pokiaľ Váš pes trpí ľahšou formou SzO, je jednoduhšie sa s ňou vysporiadať. Psa môžete nechať napr. v dobrej psej škôlke, s priateľmi alebo členom rodiny, prípadne niekde, kde má psieho kamaráta a on to zvládne.
Majitelia psov radia „zmiasť“ psa rozbitím resp. zmenením dennej rutiny. Dôsledkom bude, že jednotlivé kroky, ktoré počas chystania sa do práce vykonáte, budú psa menej stresovať. Ako to teda urobiť? Každý pred odchodom z domu vezme do ruky kľúče, už vtedy môžete badať, že Vás pes je nepokojný. Skúste kľúče brať do ruky v rôzne časti dňa a potom ich dať zas na miesto. Oblečte si bundu, aj keď nikam nejdete a potom si ju opäť vyzlečte. Obujte sa, ako keby ste odchádzali a zas sa vyzujte. Tvárte sa, že víkend je pracovný deň a spravte všetko presne tak, ako v pracovný deň, len s tým rozdielom, že namiesto odchodu si sadnete na gauč.
Pokiaľ však už ide o vážny stupeň SU / SzO, tento postup pravdepodobne nebude stačiť. Zmena správania sa psa bude v tomto prípade spočívať z veľmi pomalej a postupnej desenzibilizácie na malé vzdialenosti medzi psom a majiteľom. Veterinárka a odborníčka v oblasti chovania sa psov Dr. Karen Overall vytvorila 15 dňový protokol, ktorý je vhodný práve pre ťažšie prípady SU. Je to naozaj veľmi pomalý proces a každé urýchlenie Vás môže vrátiť na začiatok. Ak teda psík Vašu neprítomnosť naozaj prežíva ťažko, a spozorovali ste niektoré z uvedených príznakov, skúste so psíkom pracovať. Nečakajte, že výsledky sa prejavia okamžite.