Nemecká doga je jedným z najväčších plemien psov na svete, ľahko rozpoznateľné vďaka svojej obrovskej postave a elegantnému vzhľadu. Tieto psy majú silné, svalnaté telo s hlbokým hrudníkom a dlhými nohami, ktoré im dodávajú majestátny a kráľovský vzhľad. Srsť nemeckej dogy je krátka, hladká a lesklá a vyskytuje sa vo viacerých farbách (žltá, žíhaná, čierna a modrá harlekýnová). Výrazné oči a dlhá, vzpriamená hlava dotvárajú ich charakteristický a impozantný vzhľad. Dospelí jedinci merajú od 71 do 90 cm a vážia do 90 kg.
Nemecká doga je známa svojou pokojnou, vyrovnanou a priateľskou povahou. Napriek svojej impozantnej veľkosti sú tieto psy veľmi jemné a majú silnú väzbu na svoju rodinu. Sú skvelými spoločníkmi pre deti a dospelých, hoci ich veľkosť môže byť nevhodná pre malé deti alebo slabších jedincov. K cudzím ľuďom sú rezervované, ale nie sú agresívne. Vzhľadom na svoju obrovskú veľkosť sú dobrými strážnymi psami, hoci sú od prírody mierne a milé. Treba mať na pamäti, že nemecká doga potrebuje dôsledný výcvik a socializáciu od útleho veku, aby sa z nej stal dobre vychovaný a poslušný pes. Hoci sú tieto psy pokojné, potrebujú pravidelný pohyb a duševnú stimuláciu, aby sa vyhli nude a z nej vyplývajúcim problémom.
Doga je vďaka svojej veľkosti prirodzene vhodná do domu, ale veľmi dobre zvláda aj život v byte, pokiaľ má svoj vlastný priestor.
História plemena
História nemeckej dogy siaha až do staroveku, do roku 3000 pred Kr. Podobizne zvierat podobajúcich sa na nemeckú dogu sa objavili už na egyptských pamiatkach v dobách starovekého Egypta. Neskôr sa extrémne veľké psy objavujú aj na starogréckych freskách z Tiryns, čiže počas helenistického obdobia. V polovici 16. storočia boli z Anglicka dovážané krížence psov do mnohých krajín Európy. Boli to pravdepodobne kríženci írskeho vlkodava a anglického mastifa. Do Nemecka sa dostali pod názvom English Dog, čo neskôr Nemci pozmenili na Dogge. Nemecká šľachta ich chovala hlavne na lov a boli používaní na chytanie jeleňov, diviakov a dokonca aj medveďov. Niektoré psy strážili v noci spálne svojich pánov. Títo komorní psi boli vybavení pozlátenými obojkami a ich úlohou bolo chrániť spiace kniežatá pred vrahmi.
Slovom doga sa v minulosti označovali veľkí a silní psi, ktorí zrejme spočiatku nemuseli prislúchať k žiadnemu určitému plemenu. Nemecké doga svojou konštitúciou predstavuje stred medzi silným anglickým mastifom a rýchlym, obratným chrtom. Za predchodcu dnešných nemeckých dog sú považovaní starí býkohryzovia. Títo psi boli používaní ku štvaniu zveri a lovu na diviaky. Pôvodný dogy sa stali spoločníkmi ľudí a nazývali sa podľa sfarbenia, veľkosti a oblastí, odkiaľ pochádzali, napr. Ulmská doga, anglická doga, dánska doga, veľká doga. Pod označením nemecká doga boli všetky tieto farebné typy zjednotené v roku 1878 v Berlíne pod vedením Dr. Bodinuse. V roku 1880 bol pri príležitosti výstavy v Berlíne zostavený prvý štandard dogy. Dnes je nemecká doga v Nemecku považovaná za národné plemeno, ale mnoho priaznivcov si získala po celom svete.
Nemecká doga patrí medzi veľmi stará psie plemená. Obrázky podobne vyzerajúcich psov môžeme nájsť už na egyptských artefaktoch z obdobia 3000 l. p. n. l. Prvé písomné zmienky pochádzajú z roku 1121 p.n.l nájdeme ich v čínskej literatúre. Postupom času sa doga rozšírila do okolitého sveta. Spoločne s Asýrčanmi sa dostala k Grékom a Rimanom. Pre svoju veľkosť bola často využívaná ako pes k vojnovým účely alebo pre lov veľkých zvierat, napríklad divokých kancov. V 16. a 17. storočia bola doga často chovaná nemeckou šľachtou. Nemecké kniežatá správala dogy nielen ako pomocníkov pri love, ale stále častejšie aj ako spoločníkmi. Postupne dochádzalo k prešľachteniu dogy s inými plemenami vrátane chrtov. V jednotlivých oblastiach bola doga chovaná pod rôznymi názvami a vyskytovala sa v rôznych farebných variáciách. K celkovému zjednotenie a ustálenie typu došlo v roku 1880 v Berlíne. O osem rokov neskôr bol založený vôbec prvý nemecký chovateľský klub. Nemeckí chovatelia majú najväčší podiel na celkovo pokojnom a vyváženom charakteru psa. Z pôvodne agresívneho a temperamentného psa sa im podarilo vyšľachtiť kľudného a mierneho spoločníka, akým je doga dnes.
Vzhľad
O ND sa hovorí, že je Apollom medzi psami. Jej ušľachtilí vzhľad spojený s ohromnou veľkosťou, silou a harmonickou stavbou tela upúta na prvý pohľad každého. Stavba tela je takmer kvadratická, čo platí najmä u psov. Hlavu má úzku, pretiahnutú, so stredne veľkými očami tmavej farby (pri modrých a škvrnitých dog je prípustné svetlé oko). Uši má prirodzene visiace, vysoko nasadené. Charakteristické sú previsnuté pysky. Krk je dlhý a svalnatý. Predné nohy zaujímajú rovný postoj, zadné nohy sú silné, dobre zauhlené. Chvost dosahuje až k päte, ku špičke sa zužuje. Srsť je veľmi krátka a hustá, hladko priliehajúca, lesklá.
Nemecká doga patrí medzi najväčšie psie plemená, výška v kohútiku u psov je najmenej 80 cm, u suky najmenej 72 cm. Váha sa pohybuje v rozmedzí 55 až 75 kg.
Nemecká doga je majestátne veľké plemeno, ktoré pôsobí impozantne a elegantne zároveň. Hlava dogy je predĺžená, s mandľovými, tmavými očami, ktoré jej dodávajú bystrý a ušľachtilý výraz. Krk je dlhý a hrdo vzpriamený, čo zvýrazňuje jej sebavedomý postoj. Chvost je stredne dlhý, zužuje sa ku koncu a prirodzene klenie, čo dodáva psovi vyváženosť. Končatiny sú pevné, so silnými kosťami a dobre vyvinutými svalmi.
V ramenách dosahujú výšku až 80 centimetrov, čím prevyšujú väčšinu ostatných psov, a keď stoja na zadných nohách, sú vyššie ako väčšina ľudí. Títo mohutní obri sú obrazom elegancie a rovnováhy, s plynulým a ľahkým krokom rodených šľachticov.
Farebné variety
Nemecká doga sa chová v troch samostatných varietách: žltá a žíhaná, škvrnitá a čierna, modrá.
Žltá a žíhaná
Žltá nemecká doga má svetlo zlatožltú až sýto žltú farbu. V prípade žíhaných nemeckých dog sú charakteristické priečne tmavé pruhy na základnej farbe. Čierna maska je štandardná vo variante žltej aj žíhanej. Biele znaky na srsti sú nežiaduce.
Škvrnitá (Harlekýn)
Škvrnité dogy majú na bielej farbe nerovnomerne rozložené čierne škvrny, ktoré sú dobre rozmiestnené po celom tele. Títo takzvaní harlekýni a diamantové dogy nie sú homozygotné, a preto ich chov nie je ľahký. Len asi 10 percent šteniat má požadované rozmiestnenie čiernych škvŕn.
Čierna a modrá
Srsť čiernej dogy je sfarbená čierno. Biele znaky sú povolené na labkách a na hrudi. Zvláštne formy tohto farebného rázu sú „čierny plášť” a „čierny plát”. Pri čiernom plášťovom sfarbení čierna farba pokrýva telo ako kabát. Na plátovom sfarbení sa vyskytujú na inak bielom tele veľké čierne škvrny. Modrá doga je čisto sivo modro sfarbená. Biele odznaky sú povolené iba na hrudi a labkách.
Povaha a využitie
Nemecká Doga má priateľskú a milú povahu. Je vyrovnaná, dôstojná a je si vedomá svojej veľkosti a sily. Je spoločenská, ku svojmu pánovi a jeho rodine je veľmi prítulná, voči cudzím ľuďom je zdržanlivá. Má veľmi rada deti. Predtým sa ND radila medzi pracovné plemená, ale teraz žije s človekom iba ako spoločník. Žiaduce je sebavedomý, neohrozený, ľahko ovládateľný, učenlivý spoločenský, rodinný pes. Doga nesmie byť agresívny a neznášanlivá. Je to dobrácky pes so silným svorkovým pudom.
Nemecká doga je veľký pes s jemnou dušou. Je pokojná a láskavá a má prirodzenú túžbu potešiť svojho pána. Ku svojmu okoliu je milá a pozorná. Má rada ľudí a túži byť tam, kde je jej rodina. Veľmi dobre vychádza s deťmi a rada sa s nimi hrá. Vzhľadom k svojej veľkosti sa však neodporúča do rodín s malými deťmi. Voči cudzím ľuďom je priateľská, ale ak je potreba brániť svoju rodinu, rýchlo sa zmení na neohrozeného strážcu.
Napriek svojej obrovskej veľkosti je nemecká doga dostatočne mierna na to, aby bola dobrým domácim psom, hoci sa nehodí do malého bytu, pretože do všetkého vrazí. V zime im môže byť zima, preto by sa nemali nechávať vonku v chladnejšom podnebí - ale to by nemal žiadny pes. V skutočnosti by sa im hodil sveter alebo flísový kabát, aby im bolo teplo, keď idete na prechádzku v zimnom podnebí. V interiéri sú relatívne pokojné, ale potrebujú aspoň raz denne dlhú prechádzku alebo veľký dvor na hranie.
Nemecká doga je majestátny trpezlivý pes s pokojnou a priateľskou povahou, ktorého len tak neprehliadnete. Dogy sú ľuďmi chovajú už po tisícročia, ale až v 16. storočí sa ich chov začal uberať jednotnejším smerom. Pôvodne boli dogy výhradne v držbe aristokracie, ale v priebehu 19. storočia prestal byť chov veľkých psov výsadou šľachty a dogy sa rozšírili aj medzi nižšej spoločenskej vrstvy. Často ich bolo vidieť medzi mäsiarov, ktorým psy pomáhali s ťahaním vozíkov. V dnešnej dobe je nemecká doga chovaná ako spoločník alebo výstavný pes. Nie každý si môže dovoliť chov tak veľkého psa, ale pre tých, ktorí majú radi obrie plemená a dokážu psovi vytvoriť zodpovedajúce životné podmienky, je doga skvelou voľbou. Zaobstaraním nemeckej dogy získate na mnoho rokov milujúceho spoločníka, veľkého telom i dušou.
Mierni obri medzi psími plemenami nemajú radi samotu a sú vždy blízko svojim ľuďom. Ich vyrovnaná povaha a ľahkosť z nich robí veľmi príjemného spoločníka takmer vo všetkých situáciách. Napriek svojej preľudnenej povahe však doga nie je submisívna a rada prekvapuje svojich majiteľov láskyplným spôsobom a svojou vlastnou „hlavou”.
GREAT DANE - PROS & CONS
Starostlivosť a životné podmienky
Srsť nevyžaduje zvláštnu starostlivosť, uvoľnené chlpy postačí odstrániť gumovou rukavicou. K svojmu spojenému životu potrebuje doga dostatočné množstvo pohybu, miluje dlhé prechádzky. Vďaka svojej veľkosti musíme pred zaobstaraním ND naozaj rozmyslieť, či máme dostatok priestoru a financií. Nemecká doga vyžaduje kvalitnú výživu a to predovšetkým v období rastu. Musíme dbať aj na dôslednú výchovu, ku ktorej by sme mali pristupovať predovšetkým láskavo a trpezlivo. Nemecká doga je citlivý pes, ktorý neznáša hrubé zaobchádzanie. Vzhľadom k jej veľkosti by si mal každý nový majiteľ uvedomiť, že musí psa naučiť povely základnej ovládateľnosti.
Nemecká doga nie je vzhľadom k svojim rozmerom vhodná do malých bytov, ale môžete ju bez problémov chovať v priestrannejších bytoch alebo domoch. V interiéri sa chová pokojne a jemne. Nemá vo zvyku poškodzovať zariadenie bytu. Pokiaľ máte domček, doga veľmi ocenia prístup na záhradu, ale v zime by nemala byť celodenne vonku. Za chladného počasia je vhodné dať psovi na prechádzku softshellový obliečok alebo deku. Doga vyžaduje každý deň zhruba hodinovú vychádzku.
V období rastu je však potreba opatrnosti a psa zbytočne nepreťažovať, aby nedošlo k poškodeniu vyvíjajúceho sa pohybového aparátu. Starostlivosť o srsť dogy nie je náročná. Pravidelným kefovaním ju ľahko zbavíte uvoľnených chlpov a nečistôt. Kúpanie tak veľkého psa je náročnejšia ako u menších plemien. Ak však udržujete pravidelným kefovaním srsť čistú, nebudete musieť psa príliš často kúpať. Pravidelným čistením zubov zaistíte zdravé zuby a ďasná a zároveň zabránite nepríjemnému zápachu z úst zvieraťa. Samozrejmosťou by mala byť kontrola očí a uší, aby sa včas odhalili prípadné zápaly a infekcie. V prípade potreby sa vykonáva skrátenie pazúrikov.
Nemecká doga potrebuje pomerne dosť pohybu, aj keď napriek svojej veľkosti nepatria medzi najaktívnejšie plemená. Keď vyrastú, užívajú si rôzne druhy pohybu - prechádzky, behanie a možnosť potulovať sa v uzavretom priestore (našťastie nevedia veľmi skákať, takže nebudete musieť svoj plot zvyšovať). Jedinou skutočnou nevýhodou nemeckých dôg ako domácich zvierat je to, že dosť slintajú. Nemecké dogy slintajú pomerne veľa.
Pri nákupe šteniatka je dôležité zvážiť dostatok priestoru a financií. Doga potrebuje kvalitnú výživu a dôslednú, láskavú a trpezlivú výchovu. Vzhľadom k jej veľkosti je nevyhnutné naučiť ju základné povely ovládateľnosti.
Zdravie a výživa
Všeobecne možno povedať, že nemecká doga je zdravé plemeno. Občas môže dochádzať k vývojovým poruchám, najmä ak nie je v období rastu zvolenej správne krmivo, alebo ak je nevhodne zaťažovaný pohybový aparát psa. Obrie plemená potrebujú dlhší čas na správny vývin kĺbov a kostí. V období rastu by nemal byť pes vôbec zaťažovaný a nemalo by mu byť umožnené behať po tvrdom povrchu. Z ďalších zdravotných komplikácií možno spomenúť dyspláziu bedrového kĺbu, krútenie žalúdka, ochorenie srdca alebo rakovinu kostí.
Nemecká doga rastie priamo pred očami. Preto potrebuje od útleho veku veľmi kvalitné krmivo. Na krmivu sa rozhodne neoplatí šetriť. Zvlášť v období rastu je nutné dbať na správnu výživu psa, aby sa zaistil správny vývoj kĺbov a kostí. Odporúča sa kvalitné suché krmivo pre obrie plemená, ktoré je svojím zložením prispôsobené potrebám veľkých plemien.
Šteňatá by mala byť kŕmené 3x denne. V období rastu by ste tiež nemali svojho psa nijako fyzicky preťažovať dlhými prechádzkami a mali by ste mu umožniť, aby všetok svoj čas mohol venovať rastu. Nemecké dogy sú, rovnako ako iné veľké plemená, náchylné k žalúdočnej torzii. K jej vzniku prispieva veľké množstvo jedla následne zapíja veľkým množstvom vody, ťažké cvičenia priamo pred alebo po jedle alebo stres. Preto je vhodné kŕmiť viackrát denne menšími porciami žrádla. Ani dospelý pes by nemal dostávať len jedno jedlo denne! Druh krmiva a veľkosť kŕmnej dávky závisí na úrovni aktivity psa.
Doga má pomerne vysoké nároky na výživu, a to nielen z hľadiska množstva, ktoré zje, ale aj z hľadiska kvality stravy. Vzhľadom na svoju veľkosť potrebuje doga dobre zloženú stravu, najmä v období rastu, keď potrebuje živiny na správny vývoj nielen pohybového aparátu. Vzhľadom na veľkosť plemena a záťaž, ktorú nesie pohybový aparát, odporúčame starostlivo vyberať receptúru podľa veku psa. Na podporu pohybového aparátu môžete použiť aj špeciálne receptúry pre obrie plemená, ktoré obsahujú chondroprotektíva. Do stravy odporúčame zaradiť aj konzervy, ktoré sú vhodné svojou stráviteľnosťou.
Nemecká doga od overeného chovateľa je väčšinou zdravá a nemá počas života žiadne ťažšie ochorenia. Je veľmi dôležité aby ste svojej nemeckej doge poskytli kvalitné a výživné krmivo. Určite nešetrite pri kúpe krmiva, nemuselo by sa vám to vyplatiť. Hlavne v obdoví rastu šteniatka je dôležité dbať na správnu výživu psa. Šteniatka nemeckej dogy by mali jesť aspoň 3x denne (najlepšie 5x denne). V tomto období by ste šteniatko nemali veľmi fizycky preťažovať - žiadne dlhé turistiky po horách, a ani beh. Veľké plemená sú náchylné na torziu žalúdka, takže určite psíka nekŕmte pred alebo hneď po prechádzke alebo hre na dvore.
