Bernský salašnícky pes: Verný spoločník pre rodiny s deťmi

Bernský salašnícky pes, so svojím mohutným vzhľadom a hustou srsťou, pripomína plyšového medveďa, ktorý priam láka k maznaniu a hre. Vďaka svojej mimoriadnej trpezlivosti a vysokému prahu citlivosti veľmi dobre vychádza s deťmi.

História a pôvod

Ako už názov napovedá, plemeno pochádza zo Švajčiarska, konkrétne z okolia mesta Bern. Pôvodne sa mu v 19. storočí v údolí Dürrbachtal hovorilo „Dürrbächler“ alebo „Dürrbachhund“. Podobne ako jeho príbuzní (appenzellský, entlebušský a veľký švajčiarsky salašnícky pes), bol bernský salašnícky pes chovaný na stráženie stád, domov a statkov. Začiatkom 20. storočia bol tento pes mimo Švajčiarska takmer neznámy. Zlom nastal, keď sa prvé jedince objavili na výstavách. V roku 1907 založili milovníci tohto plemena „Swiss Dürrbach Club“. O tri roky neskôr bol schválený prvý štandard plemena a premenovali ho na populárnejšieho bernského salašníckeho psa. Hoci dlho slúžili ako spoľahliví pastierski a strážni psi, s nástupom industrializácie a zánikom populácie vlkov sa ich pôvodná práca stala nadbytočnou.

Bývalý farmársky pes z Bernskej vysočiny je známy pod mnohými menami, a dnes je populárny po celom svete ako rodinný pes. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania. V meste Dürrbach bol hostinec, v ktorom sa stretávali dedinčania, cestovatelia a obchodníci. Na nádvorí tohto hostinca chovali veľké trojfarebné psy. Starší názov „Dürrbächler“ možno odvodiť od tejto oblasti v kantóne Bern, kde bolo toto plemeno v začiatkoch chovu rozšírené. Na odporúčanie jedného bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler po prvýkrát predstavené na výstave psov. Záujem o atraktívne psy, ktoré doteraz poznalo iba zopár ľudí zo švajčiarskeho regiónu, prudko stúpol. Nakoniec v roku 1907 bol založený „Švajčiarsky klub Dürrbach“, ktorý zahájil chov čistokrvného plemena. Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ pochádza od švajčiarskeho geológa a kynológa prof. Dr. Alberta Heima. Heim sa podielal na vytvorení prvého štandardu plemena. Dôvodom zmeny názvu bolo pravdepodobne to, že nový názov bol nielen chytľavejší, ale podčiarkol aj príbuzenstvo so švajčiarskymi salašníckymi psami.

Vzhľad a charakteristika

Bernský salašnícky pes je dlhosrstý, veľký a statný pes so silnou stavbou tela. Pôsobí dobromyseľne a priateľsky, no zároveň je ostražitý a odvážny. Typické je pre neho trojfarebné sfarbenie: čierny základ s hnedými znakmi na hlave a nohách, ktoré dopĺňajú biele znaky na tvári, hrudi, labkách a špičke chvosta. Vďaka tomu má tento pes veľmi osobitý vzhľad. S kohútikovou výškou 64 až 70 cm u samcov a 58 až 66 cm u samíc patrí bernský salašnícky pes bezpochyby k veľkým plemenám psov. Jeho srsť je obvykle hladká a hustá, a môže byť mierne zvlnená. Hustá srsť je mäkká a lesklá, a spoľahlivo chráni psa pred chladom a snehom.

Charakteristická je pre neho jeho trikolóra (trojfarebnosť). Hlavnú časť tvorí čierna farba, ktorá pokrýva trup, krk, hlavu a chvost. Symetrická biela lysinka začína na čele, a rozširuje sa smerom k papuli, kde siaha maximálne po kútiky papule. Nápadné je aj biele sfarbenie na hrudi, biele labky a biela špička chvosta. Hnedočervené znaky na lícach, nohách a na okraji bieleho sfarbenia na hrudi vytvárajú nádherné akcenty. Pre bernského salašníckeho psa sú tiež typické hnedočervené škvrny nad očami.

Povaha a správanie

Bernský salašnícky pes je známy svojou dobromyseľnou, milujúcou a prítulnou povahou. Je to pokojné a vyrovnané a priateľské plemeno. Miluje pohyb a skotačení a je to stále dobre naladený pes, ideálny pes pre deti. Je mimoriadne lojálny a oddaný. Vďaka vysokému prahu dráždivosti reaguje na podnety prostredia mimoriadne pokojne. Agresívne správanie je tomuto ľudomilovi absolútne cudzie. Napriek vrodenej ostražitosti sa útoku bernského salašníckeho psa netreba obávať. Kričiace alebo blázniace sa malé deti tohto kľudného psa z miery nevyvedú. Psík si pozornosť detí a hranie sa s nimi užíva. O bernskom salašníckom psovi sa hovorí, že je v určitých situáciách tvrdohlavý. Je to vidieť napríklad na odmietnutí príkazov, ktoré v jeho očiach nemajú veľký zmysel. Bernský salašnícky pes má koniec koncov veľké sebavedomie a poriadnu porciu inteligencie, ktorá mu umožňuje spochybňovať rôzne povely.

Nie je to hračka, s ktorou môžu deti narábať, ako sa im zachce. Je však kľúčové naučiť deti, ako sa k takémuto veľkému psovi správať s rešpektom. Okrem úcty si pes zaslúži aj kvalitný výcvik, pretože napriek svojej priateľskosti a oddanosti vie byť aj celkom tvrdohlavý a má silné sebavedomie.

Bernský salašnícky pes je mimoriadne oddaný a bezhranične miluje svoju rodinu. Je verný svojim blízkym po celý život. Pre svoju bezproblémovú povahu je často využívaný aj na canisterapiu. Je inteligentný, takže práca s ním nie je náročná, len potrebuje trpezlivého majiteľa, ktorý na neho pôjde po dobrom. Treba počítať aj s tým, že bude veľmi veselý a stále dobre naladený.

Starostlivosť a výživa

Kvôli jeho bohatej srsti je starostlivosť pomerne náročná. Bernský salašnícky pes miluje pohyb v prírode, preto musíte počítať s nečistotami a chlpmi v domácnosti. Na zníženie neporiadku je kľúčové pravidelné vyčesávanie. Predchádza sa tak tvorbe dredov, ktoré sťažujú starostlivosť. Psa by ste mali vyčesávať ideálne každé tri dni. Dlhú, hladkú srsť by ste mali najmenej 2 až 3 krát týždenne vykefovať, aby sa zabránilo jej plstnateniu a srsť zostala lesklá. Počas výmeny srsti by ste v ideálnom prípade mali kefu a hrebeň vziať do rúk každý deň. Okrem toho by ste mali denne kontrolovať oči, uši, pazúry, vankúšiky, pokožku a zuby Vášho štvornohého priateľa a v prípade potreby ich vyčistiť.

Naopak, vysoké teploty znáša horšie a vyhľadáva tieň a chlad. V lete by sa mal bernský pes zdržiavať na tienistých miestach, a vyhnúť sa fyzickej námahe na poludňajšom slnku. Prechádzky by nemali byť príliš krátke, inak by pes mohol ľahko pribrať. Okrem fyzickej aktivity potrebuje aj psychickú stimuláciu, no nie je vhodný na rýchle psie športy ako agility. Pre vyrovnaných a vytrvalých bernských psov sú vhodné aktivity ako ťažný pes, záchranársky pes, stopársky alebo terapeutický pes.

Ak chcete kŕmiť svojho psa zdravo, mali by ste mu zaobstarať kvalitné krmivo. Kompletné krmivo plne pokrýva jeho energetické a nutričné potreby. Najlepšia je prirodzená strava vo forme barfovania. Ak však nemáte čas alebo dostatok informácií, môžete skúsiť granule, ktoré sa barfovaniu čo najviac približujú. Váš chovateľ Vám bude určite k dispozícii, ak budete potrebovať poradiť. Na prvých pár týždňov dokonca pre Vás zostaví komplexný plán výživy. Určite by ste mali psíka nejaký čas kŕmiť krmivom od chovateľa. Toto krmivo je totiž optimálne prispôsobené potrebám mladých salašníckych psov. Nakoniec, šteniatka majú odlišné výživové potreby než dospelé psy. Ak chcete neskôr zmeniť krmivo, mali by ste obvyklé krmivo obmedzovať iba pomaly a postupne, aby si žalúdok Vášho psa na nové krmivo zvykol. Aby ste zabránili obezite svojho bernského salašníckeho psa, mali by ste psovi okrem dostatku pohybu zabezpečiť aj vyváženú stravu. Najlepší je vysoký obsah mäsa zmiešaného s množstvom ovocia a zeleniny.

Zdravie a dĺžka života

Hoci sa môže zdať robustný, bernský salašnícky pes, žiaľ, patrí k plemenám s kratšou dĺžkou života. Priemerný vek je len deväť rokov. Hoci existujú výnimky, ktoré sa dožijú 12 rokov, bežne sa stáva, že pes umiera už v siedmich rokoch. Je to spôsobené celkovo kratšou dĺžkou života veľkých psov, ale aj geneticky podmienenými chorobami, ako sú dysplázia bedrových a lakťových kĺbov, problémy s obličkami a zvýšené riziko rakoviny. Život mu často skracuje aj obezita.

Medzi najčastejšie ochorenia, ktoré psy postihujú, patria problémy s kĺbmi (dysplázia bedrového a lakťového kĺbu), ochorenia obličiek a zhubné nádory. Dospelí jedinci bojujú s takými chorobami, ako sú: dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, degeneratívna myelopatia, torzia žalúdka, progresívna retinálna atrofia, von Willebrandova choroba, epilepsia, steroid-dependentná meningitída, renálna dysplázia, glomerulonefritída, entropium, ektropium. U bernských salašníckych psov sa rakovina vyskytuje oveľa častejšie ako u iných plemien. Preto je potrebné psa sledovať a v prípade zmien včas konzultovať s veterinárom.

Výcvik a socializácia

Keď sa 50-kilogramový pes rozhodne ísť istým smerom, je ťažké ho zastaviť. Preto je nevyhnutné začať s dôsledným výcvikom už od šteniatka. Ideálnym miestom je psia škola, kde sa učí komunikovať s inými psami a ľuďmi. Získa tu základy správania, napríklad že skákanie, hrubé hry alebo boj nie sú prípustné. Výchova si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť, ale nikdy nie hrubosť. Vzhľadom na svoju veľkosť treba počítať s o niečo vyšším finančným rozpočtom. Starostlivosť o neho je pomerne jednoduchá, najväčšou položkou však bude pravdepodobne krmivo. Kvalitné krmivo netreba podceňovať, keďže ide o veľkého a aktívneho psa, ktorý potrebuje výživnú stravu.

Pri popise tohto plemena nemusíme šetriť superlativmi. Verte tomu alebo nie, bernský pes bol vyšľachtený na ťahanie vozíkov. Nahrádzal koňa pri ťahaní drobnejších nákladov tkáčov a syrárov v Bernskej kantóne Švajčiarska. V 19. storočí sa začalo množstvo psov tohto plemena rapídne znižovať a bernskému psovi hrozilo dokonca vyhynutie. Bernský salašnícky pes je vhodným domácim miláčikom pre tých, ktorí majú dostatok priestoru. Hodí sa k deťom a veľmi dobre vychádza aj s domácimi zvieratami. Vyžaduje pravidelnú starostlivosť o srsť a veľa pohybu.

Pre koho je bernský salašnícky pes vhodný?

Ak milujete prírodu a nevadí vám chlad, máte skvelé predpoklady na spolužitie s bernským salašníckym psom. Miluje dlhé prechádzky na čerstvom vzduchu a zlé počasie mu vďaka mái srsti neprekáža. Hodí sa skôr do rodiny s domom a zahrádkou, v panelovom byte by mu bolo vďaka jeho mohutnému telu dosť tesno. Nepotrebuje toľko pohybu, koľko iné veľké plemená, no napriek tomu budú šťastnejší, keď sa budú môcť kedykoľvek vybehať. Ideálny pes k rodinnému domu so záhradou. Potrebuje totiž dostatok priestoru. Napriek tomu nedokáže dlhodobo fungovať bez prítomnosti svojich majiteľov, ktorých bezvýhradne miluje.

Jeho oddanosť voči majiteľom je naozaj neuveriteľná, preto si treba uvedomiť, či máte dostatok času na naplnenie jeho potrieb. Ak sa nudí alebo nemá dostatok pozornosti, môže začať ničiť veci. Vzhľadom na svoju veľkosť treba počítať s o niečo vyšším finančným rozpočtom. Starostlivosť o neho je pomerne jednoduchá, najväčšou položkou však bude pravdepodobne krmivo.

Tabuľka: Súhrn informácií o bernskom salašníckom psovi

tags: #bernsky #salasnicky #s #detmi