Bernský salašnícky pes: Verný spoločník s históriou

Bernský salašnícky pes, známy svojím mohutným, svalnatým telom, má korene hlboko v švajčiarskom regióne, konkrétne v okolí Bernu. Bývalý farmársky pes z Bernskej vysočiny je známy pod mnohými menami, a dnes je populárny po celom svete ako rodinný pes. História tohto plemena siaha k molossom a mastifom, pričom sa verí, že práve tieto starodávne typy psov zohrali úlohu pri vzniku bernského salašníckeho psa. Z historických dokumentov vieme, že sa tieto psy začali v 20. storočí označovať ako „Durrbächler,“ podľa hostinca v mestečku Dürrbach, kde sa pravidelne objavovali na dvore. Prvýkrát sa verejne prezentovali na výstave v roku 1902, čo prispelo k zvýšeniu ich popularity. V roku 1907 bol dokonca založený Švajčiarsky klub Durrbach, ktorý si za cieľ stanovil čistokrvný chov plemena. K premenovaniu na „bernského salašníckeho psa“ prispel profesor Albert Heim, ktorý sa zaslúžil aj o prvý štandard plemena. Dôvodom zmeny názvu bolo pravdepodobne to, že nový názov bol nielen chytľavejší, ale podčiarkol aj príbuzenstvo so švajčiarskymi salašníckymi psami.

Mohutné telo, nie ťarbavé alebo obézne, ale silné a svalnaté - takto je opísaný už vzhľad predkov bernského salašníckeho psa. Boli pôvodne držaní vo švajčiarskej oblasti okolo Bernu ako farmárske psy slúžiace na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka. Nie je jasné, z ktorých psov sa tieto trojfarebné farmárske psy presne vyvinuli. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania.

Vzhľad a charakteristické znaky

Nie len jeho povaha, ale aj atraktívny vzhľad robia bernského salašníckeho psa vítaným a atraktívnym hosťom. Charakteristická je pre neho jeho trikolóra (trojfarebnosť). Hlavnú časť tvorí čierna farba, ktorá pokrýva trup, krk, hlavu a chvost. Symetrická biela lysinka začína na čele, a rozširuje sa smerom k papuli, kde siaha maximálne po kútiky papule. Nápadné je aj biele sfarbenie na hrudi, biele labky a biela špička chvosta. Hnedočervené znaky na lícach, nohách a na okraji bieleho sfarbenia na hrudi vytvárajú nádherné akcenty. Pre bernského salašníckeho psa sú tiež typické hnedočervené škvrny nad očami.

Na rozdiel od ostatných troch zástupcov švajčiarskych salašníckych psov, ako appenzellského, veľkého švajčiarskeho a entlebušského salašníckeho psa, má len bernský salašnícky pes dlhú srsť. Srsť bernského psa je obvykle hladká a hustá, a môže byť mierne zvlnená. Hustá srsť je mäkká a lesklá, a spoľahlivo chráni psa pred chladom a snehom. Kvôli hustej srsti pes zle znáša horúčavy. Počas horúcich letných dní by sa mal bernský pes zdržiavať na tienistých miestach, a vyhnúť sa fyzickej námahe na poludňajšom slnku.

S kohútikovou výškou 64 až 70 cm u samcov a 58 až 66 cm u samíc patrí bernský salašnícky pes bezpochyby k veľkým plemenám psov. Bohužial ako rodinné psy často majú sklon k nadváhe kvôli nedostatku pohybu a nesprávnej výžive. Rovnako ako u ľudí, aj u psov vedie obezita k problémom s kĺbami a k ďalším ochoreniam.

Povaha a temperament

Vďaka svojej dobromyseľnej a priateľskej povahe sa bernský salašnícky pes stal jedným z najpopulárnejších salašníckych psov na svete. Ako rodinný pes je verný svojim blízkym po celý život, a je mimoriadne lojálny a oddaný. Vďaka vysokému prahu dráždivosti reaguje na podnety prostredia mimoriadne pokojne. Agresívne správanie je tomuto ľudomilovi absolútne cudzie. Napriek vrodenej ostražitosti sa útoku bernského salašníckeho psa netreba obávať. Môže sa dokonca stať, že niektorí predstavitelia tohto plemena privítajú zlodeja s vrtiacim chvostom. O to viac je obľúbený ako rodinný pes, ktorého chov je bezpečný aj v rodine s malými deťmi. Kričiace alebo blázniace sa malé deti tohto kľudného psa z miery nevyvedú. Psík si pozornosť detí a hranie sa s nimi užíva.

Len u samcov sa môžu vyskytnúť problémy s ostatnými psami rovnakého pohlavia, ak sa cítia na svojom teritóriu obmedzovaní. O bernskom salašníckom psovi sa hovorí, že je v určitých situáciách tvrdohlavý. Je to vidieť napríklad na odmietnutí príkazov, ktoré v jeho očiach nemajú veľký zmysel. Bernský salašnícky pes má koniec koncov veľké sebavedomie a poriadnu porciu inteligencie, ktorá mu umožňuje spochybňovať rôzne povely. S veľkou láskou a zopár odmenami sa dá temperamentné šteňa však ľahko vycvičiť, aby sa z neho stal dobre vychovaný rodinný pes, ktorý môže byť motivovaný a nadšený pre vykonávanie rôznych úloh.

Starostlivosť a životné podmienky

Pre vyrovnaných a vytrvalých bernských psov sú vhodné aktivity ako ťažný pes, záchranársky pes, stopársky alebo terapeutický pes. Po úspešnom základnom výcviku a socializácii majú bernské salašnícke psy vďaka svojmu pokojnému a priateľskému charakteru často viac privilégií než iné plemená psov.

Ako farmársky a pracovný pes, ktorý sa okrem stráženia dvora a poháňania dobytka používal hlavne ako ťažný pes pre cestujúcich obchodníkov, bol oceňovaný pre vlastnosti ako sú ochota pracovať, bdelosť, sila a pevné zdravie. Keď sa pracovné psy z dôvodu industrializácie postupne stávali čoraz menej potrebné, mnohí čoskoro uvideli v tomto dobromyseľnom a vyrovnanom bernskom psíkovi dokonalého rodinného psa. Chovatelia čoraz viac kládli do popredia zachovanie dobrých sociálnych vlastností, a po prvýkrát šľachtili plemeno aj z hľadiska krásy.

Adekvátna starostlivosť tiež prispieva k pohode Vášho bernského psa. Dlhú, hladkú srsť by ste mali najmenej 2 až 3 krát týždenne vykefovať, aby sa zabránilo jej plstnateniu a srsť zostala lesklá. Počas výmeny srsti by ste v ideálnom prípade mali kefu a hrebeň vziať do rúk každý deň. Okrem toho by ste mali denne kontrolovať oči, uši, pazúry, vankúšiky, pokožku a zuby Vášho štvornohého priateľa a v prípade potreby ich vyčistiť. Tieto krátke rutinné prehliadky Vám tiež môžu pomôcť včas identifikovať akékoľvek zmeny alebo vredy, ktoré by mohli byť príznakom rakoviny.

Bernský salašnícky pes nie je vhodný na chov v byte a najlepšie mu preto bude pri rodinnom domčeku so záhradou v malom meste alebo na vidieku. Pes milujúci slobodu sa do malého mestského bytu rozhodne nehodí. Šteniatka nesmú v prvých mesiacoch svojho života chodiť po schodoch, aby si chránili ešte nie úplne vyvinuté kĺby. Už len z tohto dôvodu neprichádza do úvahy byt bez výťahu. Prízemný byt môže byť veľkou výhodou tiež neskôr, ak Váš pes už nemôže kráčať po schodoch v dôsledku staroby, a vy ho už viac neunesiete.

Bernský salašnícky pes potrebuje veľa výbehu a aktivity. Ako majiteľ by ste mali mať chuť a hlavne čas na pohybové aktivity s Vaším psom. Tento pes miluje dlhé výlety so svojimi ľuďmi. Poteší sa aj mentálnym výzvam. Interaktívne hračky a výcvik ako ťažný, záchranársky alebo stopársky pes je pre tieto chytré psy tiež vhodný. Bernské salašnícke psy sa však môžu v psích športoch využívať iba obmedzene. Športy, ktoré sú príliš rýchle a majú prudké pohyby, ako je napr. agility, nie sú pre ne ideálne.

Výživa

Skôr než si šteniatko prinesiete k sebe domov, je potrebné kúpiť nielen veľa príslušenstva pre psov. Musíte myslieť aj na mnoho iných vecí. Jednou z tém, na ktoré treba myslieť vopred, je strava Vášho psa. Váš chovateľ Vám bude určite k dispozícii, ak budete potrebovať poradiť. Na prvých pár týždňov dokonca pre Vás zostaví komplexný plán výživy. Určite by ste mali psíka nejaký čas kŕmiť krmivom od chovateľa. Toto krmivo je totiž optimálne prispôsobené potrebám mladých salašníckych psov. Nakoniec, šteniatka majú odlišné výživové potreby než dospelé psy. Ak chcete neskôr zmeniť krmivo, mali by ste obvyklé krmivo obmedzovať iba pomaly a postupne, aby si žalúdok Vášho psa na nové krmivo zvykol.

Aby ste zabránili obezite svojho bernského salašníckeho psa, mali by ste psovi okrem dostatku pohybu zabezpečiť aj vyváženú stravu. Najlepší je vysoký obsah mäsa zmiešaného s množstvom ovocia a zeleniny. Krmivo môžete podávať ako vo forme suchého, tak aj mokrého krmiva. Ako alternatíva k hotovým výrobkom sa osvedčila metóda stravovania BARF. Pri tejto metóde sa psom podáva krmivo iba v surovej forme. Zástancovia metódy BARF zdôrazňujú cenné zložky, ktoré sa nachádzajú v surovom mäse a zelenine, a ktoré by sa po uvarení stratili.

Nie ste istí, ktorá strava je pre Vášho bernského salašníckeho psa vhodná? V tom prípade je najlepšie obrátiť sa na svojho chovateľa alebo veterinára. Ten pre Vášho psa zostaví individuálny stravovací plán. Koniec koncov, to, čo pes potrebuje, závisí od mnohých faktorov. Správna výživa nie je len o rase a pohlaví. Ja tiež dôležité, koľko Váš pes váži, koľko má rokov a aký je aktívny. Samozrejme, Váš pes by mal mať v miske vždy dostatok čerstvej vody.

Zdravie a dedičné choroby

Na krátky čas patrilo plemeno k jedným z takzvaných módnych psov. Výsledkom boli slabé stránky charakteru a dedičné poškodenia v dôsledku nekontrolovaného nárastu pochybných chovateľov, ktorí si chceli zarobiť predajom atraktívnych rodinných psov. Milovníci pôvodného typu však našťastie zakročili a tento trend ukončili.

V súčasnosti sú zdravie a dlhovekosť pri selekcii chovných zvierat opäť rozhodujúce, pričom pravidlá chovu bernských salašníckych psov sú prísne. Na zníženie dedičných chorôb a zlepšenie zdravia plemena sa používajú plemenné hodnoty, pri ktorých sa zohľadňujú nielen rodičovské zvieratá, ale aj súrodenci a ďalší príbuzní. Napriek tomu je priemerná dĺžka života bernských salašníckych psov stále nízka, a to 7 až 10 rokov. Medzi najčastejšie ochorenia, ktoré psy postihujú, patria problémy s kĺbmi (dysplázia bedrového a lakťového kĺbu), ochorenia obličiek a zhubné nádory.

Pri kúpe šteniatka je dôležité vybrať si zodpovedného chovateľa, ktorý dbá na zdravie svojich psov a poskytuje im kvalitnú starostlivosť. Dobrý chovateľ Vám navyše nikdy na kúpu šteniatka nenahovára, skôr Vás bude komplexne informovať o živote s bernským salašníckym psom, a bude sa snažiť získať predstavu o podmienkach, v ktorých s Vami bude šteniatko žiť. Dôležité je, aby boli psy očkované a prešli všetkými odporúčanými zdravotnými vyšetreniami.

Našťastie existuje veľa milovníkov bernského salašníckeho psa, ktorí chovajú tohto výnimočného psa s vášňou a obozretnosťou. Takže ak máte záujem o šteniatko, nebojte sa: nájsť dobrého a renomovaného chovateľa nie je u tohto plemena také ťažké. Obvykle sú registrovaní v klube chovateľov, a dajú sa prostredníctvom klubu aj ľahko nájsť. Na výber chovateľa si nájdite čas - najlepšie je chovateľa niekoľkokrát navštíviť, aby ste získali komplexný dojem o chove a samotných psoch. Ak je prvý dojem dobrý a máte dobrý pocit z prostredia, čistoty a začlenenia psov do rodiny, môžete ísť do ďalších podrobností.

Bernský salašnícky pes patrí medzi krátkoveké plemená a v porovnaní s inými psami rovnakej veľkosti má kratšiu priemernú dobu dožitia. Tiež problémy s pohybovým aparátom sa u tohto plemena vyskytujú už v pomerne ranom veku. Medzi typické problémy patrí dysplázia bedrového kĺbu, osteochondritídy, artritída alebo poruchy krížového väzu. Tiež rôzne druhy rakoviny sa u bernského salašníckeho psa vyskytujú omnoho častejšie ako u psov iných plemien a patrí medzi hlavné príčiny úmrtí.

Bernský salašnícky pes, rovnako ako ostatné veľké plemená, rastie veľmi rýchlo vo veku 4-7 mesiacov, čo spôsobuje náchylnosť k ochorení pohybového ústrojenstva alebo zlému vývinu kostí. Šteňatá preto potrebujú vysoko kvalitné, nízkokalorické krmivo, ktoré zabráni ich príliš rýchlemu rastu. Ideálny je pomer 22-24 percent bielkovín a 12-15 percent tuku. Kŕmnu dávku je vhodné rozdeliť do viacerých denných jedál.

tags: #bernsky #salasnicky #pes #sucka