Ahojte psičkári! Volám sa Mišo a mám sestru Katku. Náš najobľúbenejší člen rodiny je pes Huncút. Ibaže sa tak nevolá nadarmo. Huncút je bystrý psík, no sem-tam je trošku neposlušný…
Nedávno sa však rozhodol, že sa polepší. Obával sa totiž, že „jeho rodina“ má už šibalstiev, čo postváral, tak akurát dosť. Prečítajte si, ako dopadol jeho pokus o polepšenie a aké kúsky povyvádzal nielen v dome či v záhrade, ale aj v meste a v škole.
Táto kniha je voľným pokračovaním knihy Prázdniny s Huncútom (Georg, 2013). Písala sa priam sama. Azda preto, že sme boli dlhé roky majiteľmi práve takéhoto nezbedníka. Vidíte to šibalstvo v Huncútovych očiach? Ilustrátorovi knihy - Viktorovi Csibovi - sa perfektne podarilo vystihnúť všetky povahové črty nášho šibala.
Huncútove dobrodružstvá v záhrade
Huncútove psie kúsky sa neobišli bez záhrady. Známy je svojimi aktivitami ako:
- Naháňanie sliepok: To bolo vtedy zábavy!
- Pomoc pri sadení cibuliek: Vraj na jar budú z nich krásne kvety.
- „Úprava“ záhrady: Huncút sa pustil do sadenia cibuliek. Vraj na jar budú z nich krásne kvety. Neskôr sa vrhol na záhradu, kde tatko zasial trávu. Huncút ju chcel „vylepšiť“ valcom naplneným pieskom.
Počas svojich záhradných aktivít sa Huncút sem-tam dostal aj do problémov. Raz sa objavil nečakaný návštevník - ježko. Huncútove nahnevané štekanie upozornilo rodinu na votrelec, čo by sa pokúsil vniknúť do ich príbytku. Huncút sa pustil do ježka, ale doplatil na to - pichľavé stvorenie ho riadne dobodalo a zranilo jeho pravú labku.
„Mami, mami, máme v záhrade ježka,“ volala Katka. Huncút však stále vrčal. To pichľavé stvorenie je predsa na ich území! „Keby len prácu,“ rozliehalo sa po celom okolí. Až večer sa Huncút trocha upokojil.
Huncút v meste a v škole
Huncútove šibalstvá neostali len v dome a záhrade. Jeho dobrodružstvá sa preniesli aj do mesta a do školy. Hoci v texte nie sú detailne popísané, spomenuté sú ako miesta, kde Huncút predviedol svoje kúsky.
Kompilácia videí s úžasnými trikmi so psom z roku 2017
Huncútov pokus o polepšenie
Huncút si uvedomil, že jeho správanie robí jeho rodine starosti. Preto sa rozhodol, že sa polepší. Obával sa totiž, že jeho „rodina“ má už psích výčinov akurát dosť. Jeho pokus o zmenu správania bol však spojený s ďalšími komickými situáciami.
Aj keď bol Huncút bystrý, sem-tam bol trošku neposlušný. Jeho snaha o polepšenie je dôkazom toho, že aj najväčší nezbedník môže chcieť zmeniť svoje správanie. Jeho príbehy nám ukazujú, že psy sú nielen vernými spoločníkmi, ale aj zdrojom nekonečnej zábavy a občas aj starostí.
