Tento článok predstavuje švajčiarske salašnícke psy a zameriava sa na bernského salašníckeho psa spolu s entlebušskym a appenzellskym salašnickým psom. Sú to farmárske plemená molossoidného typu so silnou konštitúciou, trojfarebnou srsťou a výraznou ochranárskou a rodinnou povahou. Bernský salašnický pes je vyrovnané, klidné a mimoriadne priateľské plemeno, ktoré potrebuje veľký priestor a pravidelný pohyb. Historie plemena siaha až do začiatku 20. storočia v Bernu a jeho popis sa časom upevnil výskumom a chovateľskymi klubmi. Entlebušský a appenzellský salašnický pes sú tiež trojfarebné a majú silný link s históriou rímskych legií a švajčiarskymi salašmi; obaja sú výborní hlídači, no zároveň vyžadujú včasnú socializáciu a dôsledný výcvik.
Historie a pôvod pleien
Predchodcovia bernského salašníckeho psa boli molossoidi a mastifi, ktoré do alpského regiónu priviedli Rimania. V meste Dürrbach sa postupne vyvíjalo označenie Dürrbächler a až v roku 1902 boli psy po prvýkrát predstavené na výstave psov. Na základe tohto záujmu vznikol v roku 1907 Švajčiarsky klub Dürrbach a neskôr sa názov zmenil na bernský salašnícky pes vďaka prínosu profesora Alberta Heima, ktorý prispel k vytvoreniu prvého štandardu plemena. Bernský salašnický pes je dnes jedným z najobľúbenejších salašníckych psov na svete, známym svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou.
Entlebušský salašnický pes je stredne veľké plemeno s charizmu, ktoré pochádza z rovnakého švajčiarskeho regiónu a je spájané s história rímskych legií. Appenzellský salašnický pes pochádza zo švajčiarskeho kantónu Appenzell a tiež býva popisovaný ako výborný hlídač, obdobne ako entlebušský pes. Všetky tri plemená majú trojfarebnú srsť a vyznačujú sa výraznou inteligenciou a schopnosťou vzbudiť rešpekt, pričom sú priateľské voči rodine, ak sú správne socializované a vychované.
Vzhľad a charakteristika plemien
Bernský salašnický pes je veľké plemeno s výškou samcov 64-70 cm a samíc 58-66 cm; hmotnosť sa pohybuje približne okolo 55 kg u samcov a 45 kg u samíc. Má hustú, dlhú srsť, ktorá sa ľahko plstnatí, a preto vyžaduje pravidelné česanie aspoň 2-3× týždenne, pričom počas pĺznutia býva česanie denné. Typickou charakteristikou jeho vzhľadu je trojfarebnosť: čierny trup, hrdlo, hlava a chvost; biela lysinka od čela po nos, biela hrudná náprsenka a biele labky. Hnedočervené znaky nad očami, na lícach a na nohách dotvárajú jedinečný kontrast. Bernský pes nepotrebuje veľa túžnosti k vodným aktivitám a nie je vhodný do bytu; potrebuje otvorený priestor a kontakt s rodinou, najlepšie na dvore alebo mimo mesta.
Entlebušský salašnický pes: výška psa 44-50 cm a feny 42-48 cm; telo je obdĺžnikové, s klínovitou hlavou a krátkou, hustou podsadou. Srsť je trojfarebná a krátka; oheň súvisí s krátkymi končatinami a krátkym chvostom. Uši sú zaoblené na špičkách a pravidelná starostlivosť o srsť je veľmi jednoduchá, dvakrát týždenne česaná. Tento pes je skvelým hlídačom, no potrebuje včasnú socializáciu a doplnkovú ochranu svorky pred vonkajšími faktormi.
Appenzellský salašnický pes je stredne veľký s výškou 48-58 cm a váhou 24-33 kg. Má klínovitú tlamu a tmavý nos; uši visia voľne a sú široko nasadené. Tento pes je výborný hlídač a je menej dôverčivý k cudzím ľuďom, čo z jeho povahy robí vynikajúceho strážcu. Srst je pravidelne vyčesávaná a zvyčajne nepotrebuje špeciálnu starostlivosť mimo bežného zvlhčovania a česania. Dôležité je raná socializácia šteňaťa s inými psami a domácimi zvieratami.
Povaha, výcvik a starostlivosť
Bernský salašnický pes je známy ako vyrovnaný, priateľský a mimoriadne lojálny člen rodiny. Je to pes, ktorý miluje svojho pána a rodinu, no môže mať výrazné sebavedomie a sklon k tvrdohlavosti, ak nevníma zmysel povelov. So správnou výchovou a socializáciou ľahko zvládne úlohy ťažného, záchranárskeho, stopárskeho alebo terapeutického psa. Pre zdravie a pohodu je dôležité poskytnúť psovi dostatok pohybu, kvalitnú stravu a pravidelnú starostlivosť o srsť, oči, uši a pazúry. Ideálne je zabezpečiť pestré prostredie a kontakt s rodinou. Bernský pes vyžaduje veľký priestor a nie je vhodný do bytu.
Entlebušský a appenzellský salašnický pes sú tiež veľmi inteligentné a cvičiteľné plemená, pričom dobrá socializácia už od šteňaťa je kľúčová. Oba sú vynikajúci hlídači, avšak ich tvrdohlavosť a ochranný inštinkt vyžadujú citlivý a dôsledný prístup k výcviku. Výživa by mala byť prispôsobená potrebám veľkých plemien so zameraním na mäso a vyvážené doplnky, ktoré podporujú zdravie kĺbov a celkové zdravie. BARF strava je jednou z možností, no každé plemeno si vyžaduje individuálny plán podľa odporúčaní veterinára alebo chovateľa.
Starostlivosť o zdravie a dĺžka života
Priemerná dĺžka života bernského salašníckeho psa je 7-10 rokov, s rizikom chorôb kĺbov (dysplázia bedrových a lakťových kĺbov), ochorení obličiek a zhubných nádorov. Dedičné choroby sú v histórii plemena známy problém zo skorších období chovu, avšak súčasné plemenné hodnoty a kontrola zdravia sú zamerané na zníženie rizík. Pri výbere chovateľa je dôležité navštíviť ho viackrát a overiť si stav psov, prostredie a zdravotné vyšetrenia. Dôležitá je aj primeraná výživa, primerané množstvo pohybu a pravidelné preventívne opatrenia u veterinára.
Pre majiteľov je dôležité poskytnúť veľký priestor, pravidelný pohyb a mentálne výzvy. Interaktívne hračky a výcvik zvyšujú spokojnosť psa a posilňujú vzťah s rodinou. Starostlivosť o srsť zahŕňa česanie minimálne 2-3× týždenne a častejšie počas pĺznutia, ako aj pravidelnú kontrolu očí, uší, pazúrov a zubov. Ak sa rozhodnete pre šteniatko, vyberajte si osvedčeného chovateľa s kvalitným zdravotným záznamom rodičov a so štandardnými očkovaniami.
Strava, bývanie a odporúčania pre chov
Bernské salašnícke psy potrebujú veľký priestor, najlepšie dom so záhradou alebo dvore, a nie sú vhodné pre mestské byty bez výťahu alebo s malými priestormi. Pri výbere krmiva preferujte vysoký obsah mäsa a vyváženú stravu s ovocím a zeleninou; BARF aj granule môžu byť vhodné, avšak je dôležité konzultovať s chovateľom alebo veterinárom. Pri kŕmení treba brať do úvahy aktivitu psa, jeho vek a individuálne potreby. Dôležité je podávanie čerstvej vody a zabezpečenie pravidelného pohybu, najmä pri veľkom tele.
Aj keď sú bernské salašnícke psy obľúbené v mnohých kruhoch, v Českej a Slovenskej republike existuje len obmedzený počet chovateľských staníc. Na výber dobropovodneho chovateľa si treba vybrať opatrne a absolvovať viacero návštev, aby ste získali komplexný dojem o chove a samotných psoch.
Tipy na praktický nákup a starostlivosť
- Overte si, či má šteňa očkovania a pravidelné odčervenie; žiadajte si zdravotný preukaz a pôvod rodičov.
- Vyberajte si chovateľa, ktorý kladie dôraz na zdravie a sociálny výcvik psov, poskytuje komplexné informácie a poradenstvo počas života s bernským salašníckym psom.
- Zvážte návštevu špeciálnych výstav a klubov chovateľov ako spôsob, ako nájsť spoľahlivých predajcov a získať potrebné informácie pre správnu starostlivosť.
- Plán výživy pripravuje chovateľ alebo veterinár; zo začiatku je vhodné zostaviť plán výživy a držať sa krmiva od chovateľa, ktoré je prispôsobené potrebám mladého psa.
- Pri výcviku buďte trpezliví: bernský pes môže byť tvrdohlavý, no s dôslednosťou a odmenami z neho vyrastie vychovaný rodinný pes so skvelým vzťahom k deťom.
Starostlivosť o psa(Bernský salašnický pes)
Rýchle zhrnutie jednotlivých plemien
- Bernský salašnický pes: veľké plemeno, 64-70 cm, 45-55 kg, hustá srsť, trojfarebná, pokojná a priateľská povaha, vhodný do veľkého prostredia a pre rodiny s deťmi.
- Entlebušský salašnický pes: 44-50 cm, krátka srsť, trojfarebný, výborný hlídač, potrebuje socializáciu a citlivý prístup k výcviku.
- Appenzellský salašnický pes: 48-58 cm, 24-33 kg, výborný hlídač, dôverčivý k cudzím, potrebuje socializáciu a pevný, ale jemný výcvik.
tags: #bernsky #salasnicky #pes #ako #maly