V rozprávkovom svete sa často stretávame s neobyčajnými tvormi a situáciami, ktoré rozširujú našu fantáziu. Medzi takéto príbehy patrí aj rozprávka o psovi Jeana Labadieho, ktorá nám ukazuje, ako môže ľudská vynaliezavosť a vieru v to, čo chceme, ovplyvniť realitu, alebo aspoň presvedčiť ostatných o jej existencii.
Jean Labadie, farmár, ktorý si chránil svoje kury pred potenciálnymi zlodejmi, sa ocitol v neľahkej situácii. Jeho sused, André Drouillard, bol podozrivý z krádeží, no priame dôkazy chýbali. Jean sa rozhodol, že si suseda vystriehne, no jeho snaha prespať v kuríne sa ukázala ako neúčinná.
Po troch dňoch sa Jean vrátil do domu, no problém s miznúcimi kurami pretrvával. Počas práce pri plote s Andrého pomocou našiel hromadu peria, ktoré sa podobalo periu jeho kúr. Toto zistenie ho primälo k premýšľaniu o spôsobe, ako odradiť suseda od ďalších krádeží.
Jean prišiel s odvážnym plánom - presvedčiť Andrého, že vlastní silného psa. "Keby si André myslel, že mám psa," hútal, "hádam by sa vyhol môjmu kurínu." Rozhodol sa pre veľkú lož. Susedovi sa zdôveril, že si kúpil veľkého, čierneho a strašne zlého psa od Indiánov, aby ochránil svoje kury.
André, ktorý psa nikdy nevidel, sa najprv ohradil, že Jean psa nemá. Jean však naliehal a opisoval psa tak živo, že André sa napokon nechal presvedčiť. Opisoval psa ako "čierneho ako uhoľ, s vyplazeným veľkým červeným jazykom" a ako dvíha "veľké čierne laby, raz jednu, raz druhú." André sa zo strachu pred neexistujúcim psom vyhol Jeanovmu kurínu.
Od toho momentu kury prestali miznúť. André sa s Jeanom často rozprával o jeho "veľkom čiernom psovi", čím potvrdzoval Jeanovu úspešnú stratégiu. Avšak, čím viac André opisoval psa, tým viac sa Jean obával, že jeho výmysel prerastá cez hlavu. Ak pes existoval len v predstavách, kto v skutočnosti strážil kurín?
Príbeh však nekončí len pri výmysle. Dedinčania sa začali Jeanovi vyhrážať, že jeho "divý pes" behá po meste a spôsobuje problémy. Pani Villeneuveová tvrdila, že videla psa za jej domom, Henri Dupuis ho videl striehnuť za obchodom a Delphine Langloisová ho zazrela na cintoríne. Jean si uvedomil, že psa, ktorý neexistuje, nemôže ani vziať späť k Indiánom.
Nakoniec, po tom, čo André Drouillard obvinil "psa" z toho, že ho pohrýzol, Jean Labadie sa rozhodol s touto situáciou raz a navždy skoncovať. Predstieraným zastrelením "psa" pred zrakmi dedinčanov ukončil túto rozprávkovú anabázu. Tento príbeh nám ukazuje silu presvedčenia a ako sa niekedy ľudská túžba po bezpečnosti môže pretaviť do neuveriteľných situácií.
Okrem príbehu o psovi Jeana Labadieho, zbierka obsahuje aj ďalšie rozprávky, ktoré sa dotýkajú tém zvierat a ich komunikácie. V rozprávke "Čarovný pes" spoznávame psa menom Kúzlo, ktorý vedel čarovať, ale nevedel rozprávať. Jeho túžba naučiť sa rozprávať ho doviedla k starému Majstrovi kúziel, ktorý mu pomohol pomocou čarovného nápoja.
Rozprávka "O koštiali a psovi" predstavuje putovanie koštiaľa, ktorý hľadá vhodného psa. Po stretnutí s rôznymi psami, od buldoga po pudlíka, si koštiaľ napokon nájde svojho ideálneho spoločníka - psa primeranej veľkosti, srsti a uší.
V príbehu "O zopsutom psíčkovi" sa starenka snaží naučiť svojho pudlíka, ktorý sa správa ako mačka, štekať. Po dlhom úsilí sa psík naučí brechať a dostane meno Štekan.
O psíčkovi a mačičke - Rozprávky Líšky a Vlka
Tieto rozprávky, zhromaždené v zbierke "Výber z rozprávok z celého sveta", pripravila Eleonóra Gašparová, a ponúkajú deťom od 9 rokov pohľad do rôznych kultúr a ich tradičných príbehov. Rozprávka o psovi Jeana Labadieho je kanadského pôvodu a v rámci zbierky ju dopĺňajú príbehy z rôznych kútov sveta, od Číny po Peru.