Bavorský farbiar je mladší a menší brat hannoverského farbiara. Ako plemeno však nie je vôbec najmladší. Jeho štandard zostavili už roku 1883 a odvtedy sa prakticky nezmenil. V bavorských Alpách chovali poľovníci ľahšie duriče, ktoré používali na dohľadávanie poranenej zveri. Tieto pôvodné psy boli vhodnejšie do namáhavého horského terénu než ťažšie hannoverské farbiare. Preto sa do ich krvi primiešalo len trochu krvi hannoverského farbiara, aby sa ešte viac utvrdili ich výborné poľovné vlastnosti a ďalšou čistokrvnou plemenitbou vznikol dnešný typ bavorského farbiara. Bavorský farbiar do značnej miery vytlačil hannoverského farbiara. V práci za ním nijako nezaostáva, ale naopak, vo vysokohorských terénoch je pohyblivejší a vytrvalejší. Aj on je schopný podať fantastické výkony pri dohľadávaní poranenej zveri.
Celkový vzhľad a charakter
Ľahký, veľmi pohyblivý a svalnatý pes prostrednej veľkosti; psy nikdy nie sú vyššie v kohútiku než 50 cm, sučky 45 cm. Telo je o niečo dlhšie, s mierne prestavaným zadkom a nie príliš vysokými nohami. Hlava je široká, plocho vyklenutá, nie príliš ťažká. Papuľa je od očí dosť odsadená, nie príliš dlhá. Ňucháč je čierny až tmavočierny. Oči sú jasné, tmavohnedé alebo o trochu svetlejšie. Ušnice sú stredne dlhé, dosahujú maximálne po ňucháč. Chvost je stredne dlhý, nesený vodorovne alebo šikmo nahor. Osrstenie je husté, drsné na bruchu, stehnách a končatinách, sfarbenie tmavočervené až jelenia červeň, červenožlté, okrovožlté až plavožlté, prípadne s čiernou prímesou na chrbte a ušiach. Malý biely znak na hrudi je prípustný.
História a vývin
V 19. storočí v Bavorsku sa miestni chovatelia rozhodli krížiť hannoverského farbiara s horskými duričmi, čím vzniklo nové plemeno - bavorský horský farbiar. Pôvodne bol bavorský farbiar šľachtený na vyhľadávanie zveri v horskom teréne a na dohľadávanie poranenej zveri. Štandard bavorského farbiara bol zostavený v roku 1883. V roku 1912 vznikol v Mníchove Klub pre bavorské farbiare, ktorý je dodnes jediným uznaným klubom pre toto plemeno v Nemecku. Bavorský farbiar už dnes predstavuje harmonický, ľahký a veľmi pohyblivý pes, ktorý je skutočným sprievodcom horskými oblasťami.
I. Povaha
Pokojný a vyrovnaný, oddaný svojmu majiteľovi, zdržanlivý k cudzím. Vyžaduje sa pevný, sebaistý a ľahko ovládateľný pes, ktorý nie je plachý ani agresívny. Hladká povaha sa dopĺňa potrebou pravidelného zamestnávania a psychickej aj fyzickej stimulácie. Je vytrvalý a odvážny, no nie je aggressívny voči ľuďom, skôr rezervovaný k cudzím.
II. Vzhľad
Bavorský farbiar je stredne veľký, s atletickým telom a dlhším telom než vysokým. Hlava je široká s tmavohnedými očami a výraznými nadočnicovými oblúkmi. Uši sú dlhšie, visia po stranách hlavy a končia za ušami. Hrudník je hlboký a dlhý, chrbát silný a svalnatý. Chvost je stredne dlhý a nesený buď vodorovne, alebo šikmo nahor. Srsť je hustá, priliehajúca a drsná; farba sa pohybuje od tmavočervenej po červenej až po hnedožltú, s prípadným malým bielym znakom na hrudi.
III. Vzťah k deťom a domácim zvieratám
Spolužitie s deťmi býva trochu zložitejšie. Nie je typ psa, ktorý by bol vhodný pre aktívnu, hlučnú rodinu a hry s malými deťmi môžu byť pre neho stresujúce. Pri deťoch je vhodný rozumný prístup a rešpektovanie jeho potreby pokoja. Vzťah k ostatným zvieratám býva tiež zložitý, pretože farbiar je lovecké plemeno a môže prenasledovať rýchlo sa pohybujúce predmety. Zvieratá v domácnosti je vhodné zvyknúť na seba už od šteniatka a zabezpečiť spoločné bývanie s vyváženými vzťahmi.
IV. Výchova a výcvik
Bavorský farbiar nie je plemeno pre začiatočníkov. Je veľmi inteligentný, no často si vyberá, či bude poslúchať. Základom je mať jedného pána, ktorého pes bude rešpektovať, a viesť ho kľudným a trpezlivým prístupom. Nedodržiavanie hlasu a tvrdé prístupové metódy môžu viesť k problémom so správaním. Pri výcviku je vhodná pozitívna motivácia a socializácia, aby pes zvládal rôzne prostredia. Výchovu treba začať čo najskôr a venovať mu pravidelný tréning a zamestnanie.
V. Zdravie a starostlivosť
Bavorský farbiar je vo všeobecnosti zdravé plemeno, no môže sa objaviť niekoľko predispozícií. Vonkajšie parazity a kliešte treba pravidelne kontrolovať; srsť je krátka a nenáročná na česanie, no občasné prečesanie je vhodné. Môžu byť problémy s očnými viečkami a s chrbtom, čo si vyžaduje pravidelnú veterinárnu starostlivosť. Kľúčové je zabezpečiť kvalitnú výživu a primeranú fyzickú aktivitu, aby sa predišlo obezite a zraneniam počas práce v horskom teréne.
VI. Náročnosť
Veľmi náročný na výchovu a výcvik, vyžaduje veľa času a energie majiteľa. Potrebuje dennú fyzickú aj mentálnu stimuláciu, veľa priestoru a pravidelné zapojenie do aktivít ako stopovanie alebo pátracie hry. Výživa by mala byť kvalitná, s vysoko bielkovinovým zložením a minimalizovaním obilnín a umelých prísad, ideálne s barfovanou alebo variaou stravou.
VII. História
Názov farbiar je odvodený od poľovníckeho označenia pre krv divokej zveri ako farby. História siaha až do počiatku 17. storočia, pričom predkovia sú považovaní za segusiére a honiče, ktorí sa spolu so špecializovanými duričmi podieľali na dohľadávaní zvery. Bavorský farbiar vznikol krížením hannoverského farbiara s horskými duričmi na konci 18. a začiatku 19. storočia, pričom športové a poľovné vlastnosti boli dlhodobo zdôrazňované. Prvý uznaný klub pre bavorské farbiary bol založený v roku 1912 v Mníchove a dodnes je jediným uznaným klubom pre toto plemeno v Nemecku.
Expozície a diela
Bavorský farbiar sa objavuje na výstavách psov v Nemecku a v krajinách s európskou tradíciou poľovníctva. Jeho vzácna história a špecifické poľovné vlastnosti robia z tohto plemena atraktívny predmet pre odborníkov aj milovníkov psov. Výstavy často prezentujú expozície s popismi histórie plemena, štandardov a ukážky práce pri dohľadávaní zveri, pričom sa kladie dôraz na charakter psa, jeho vytrvalosť a obetavosť pri dlhých stopách v horskom teréne.
- Podrobný opis štandardu psa z roku 1883 a jeho zachovanie do súčasnosti
- Historické spojenie bavorského farbiara s hannoverským farbiarom a vývoj plemena
- Praktické tipy na výcvik, socializáciu a výživu pre majiteľov v horskom prostredí
Rovnako je vhodné zaradiť tabuľku s odporúčanými hodnotami výšky a hmotnosti podľa pohlavia, ako aj základné ukazovatele o potrebnom množstve pohybu a výžive, ktoré sú často uvádzané v oficiálnych štandardoch a klubových materiáloch.