Váš malý zvedavý miláčik každý deň objavuje svet. Ale zatiaľ čo podniká dobrodružné výpravy na ešte vratkých labkách, číha na neho veľa nebezpečia, voči ktorým je tento malý a bezstarostný tvor bezmocný. Vďaka nasledujúcim tipom vytvoríte pre vaše šteniatko bezpečné prostredie. Dokonca aj byt je pre šteniatko miestom plným nových objavov.
Bezpečný domov a jednoduché pravidlá pre šteniatko
Uistite sa, že v okolí nie je nič, čo by mohol malý nezbedník rozhryzať. Nezabudnite ani na plochy, kam by šteniatko mohlo dosiahnuť alebo vyskočiť: konferenčné stolíky, pohovky, odkládacie stolíky … Zvedavé šteniatka neodradí ani popolník s jedovatými zvyškami tabáku alebo šitie s ihlami a nožnicami. Vlnené nite sa môžu v žalúdku psa zapliesť a ohroziť tak jeho život. Tiež špicaté predmety, ako sú šrúby, môžu být nebezpečné.
Voľne stojaci pohár šampanského môže zvedavý ňufáčik prevrhnúť - rozbité sklo a alkohol sú pre šteniatko tiež veľmi nebezpečné. Veci, ktoré chcete uchrániť pred ostrými šteniatkovskými zúbkami, ako napr. drahé topánky, upracte radšej do skrine, dokiaľ si nebudete istí, že si ich váš dobre vychovaný miláčik nebude všímať. Keď hovoríme o skrini: šikovní „prieskumníci“ sa rýchlo naučia otvárať dvere skrine. V takom prípade radšej umiestnite nebezpečné predmety na horné poličky alebo skriňu zamknite.
Elektrické káble by mali byť pred šteniatkom dobre chránené, aby neboli v pokušení ich požuť. Pokiaľ beriete lieky, buďte opatrní: niektorí psi „vyluxujú“ na zemi spadnutú tabletku rýchlejšie než 1000-wattový vysávač. Vo väčšine domácností uľahčuje každodenný život umývačka riadu - a psov fascinuje lákavými vôňami jedla. Uistite sa, že šteniatko nemá k umývačke riadu prístup. Pretože pokiaľ sa malému zvedavcovi podarí otvoriť dvere umývačky, môže oblizovať nože apod. Nielenže je to nehygienické, ale môže tiež dôjsť ku zraneniu psíka.
Hračky, hry a výcvik pri hre
Nielenže šteniatka milujú okusovanie dreva - v byte i vonku - ak máte takého „malého hlodavca“ doma, odstráňte všetky „okusovacie drievka“, ktoré môžu byť vonku ošetrené jedovatými prostriedkami na ochranu dreva. Zadovážte šteniatku robustné, kvalitné hračky a pri hre ho majte vždy pod dohľadom. Pokiaľ žijete na vyššom poschodí, nemalo by šteniatko neustále chodiť po schodoch hore a dole. Mnohí odborníci radia v prvom roku života šteniatka po schodoch radšej nosiť a počkať, až sa pohybový aparát vyvinie. V každom prípade sa vyhnite hladkému a otvorenému schodišťu, na ktorom sa môže malé šteniatko pošmyknúť a spadnúť. Schodište je možné zabezpečiť, v závislosti na pôdoryse bytu, napríklad zábranou. Pokiaľ nemáte šteniatko malého plemena, postačí zábrana pre deti. Pokiaľ máte viac miestností, sprístupnite šteniatku len niektoré.
Keď má šteniatko prístup do záhrady, skontrolujte plot, či nie je v niektorých miestach deravý - dívajte sa „šteniatkovskými očami“ a premýšľajte, čo by mohlo pritiahnuť pozornosť malého zvedavca. Skontrolujte, či nehrozí žiadne nebezpečie v podobe uvoľnených povrázkov, ostnatého drôtu či naskládaného dreva. Overte si, aké rastliny sú pre psov jedovaté, a prípadne ich zo záhrady odstráňte. Medzi jedovaté rastliny patria: cyklamén, azalka, begónia, kristova koruna, difenbachia, brečtan a šplhavnica, tis, lopatkovec, tulitka, kolopejka, pelargónia, fikovník pryžodárny, clivia, koralník, krokusy, tulipány, narcisy a konvalinky, oleander a zimná vianočná hviezda. To je len malý zlomok - overte si pri každej jednotlivej rastline, ku ktorej má šteniatko prístup, či pre neho nie je jedovatá. Pokiaľ nechcete jedovaté rastliny zo záhrady alebo z bytu odstrániť, majte šteniatko neustále pod dohľadom, aby ste mohli včas zasiahnuť.
V čerstvej zeleni môže číhať nebezpečie aj v podobe prípravku na hubenie buriny, pesticídov alebo niektorých rastlinných hnojív. Vždy si pozorne prečítajte pokyny na obale prípravku pred jeho použitím a nenechávajte šteniatko v blízkosti prípravku osamote. Väčšina chemikálií, napríklad v záhrade rozsypaný granulát proti slimákom alebo pesticídy na rastlinách, nepredstavujú pri správnom používaní pre psa akútne ohrozenie, pretože ich neskonzumuje vo veľkom množstve.
Potraviny, jediné, čo nesmie šteniatko ochutnať
Kto odolá prosebnému pohľadu psích očí? Vy! Nedávajte šteniatku ani malé kúsky jedla z vašeho taniera - obvykle sú pre neho príliš korenisté a z dlhodobého hľadiska nezdravé. Niektoré naše obľúbené pokrmy môžu mať neblahý vplyv na žalúdok psa - alebo v horšom prípade aj na nervový systém a srdcový obeh. Nezahrávajte sa teda so zdravím psa a okamžite takéto jedlá odstráňte. Šteniatko aj tak ochutná všetko, čo je v jeho dosahu a vyzerá lákavo. Čokoláda ležiaca na konferenčnom stolíku, môže mať fatálne následky. Okrem čokolády a kakaa, ktoré obsahujú pre psov a mačky jedovatý teobromín, môžu byť nebezpečné aj kôstky napr. zo slivky, pretože by sa mohlo šteniatko kôstkou dusiť, ďalej avokádo, cibuľa a väčšie množstvo hrozienok alebo hrozna a ďalšie potraviny. Alkohol a káva, rovnako tak zelený alebo čierny čaj môžu vážne poškodiť nervový systém psíka.
Že chemikálie sú ako čistiace prostriedky jedovaté, vie snáď každý majiteľ psa. Ale neustále dochádza k situáciam, kedy sa zvedavé šteniatko dostane k otvorenej nádobe s prostriedkom. Obzvlášť problematická je nemrznúca zmes, ktorá je nielen veľmi jedovatá, ale bohužiaľ tiež celkom chutná. Len pár zliznutých kvapiek z podlahy môže byť smrtiace. Príznaky sa objavia približne o 30 minút neskôr - pes je nervózny, nekľudný a apatický. Pri každom kontakte psa s jedovatou látkou platí táto zásada: udržujte chladnú hlavu a postupujte obozretne. Pri zhltnutí nemrznúcej zmesi aj v malom množstve je veľmi dôležitá rýchla reakcia. Nestrácajte čas, čím skôr vyhľadáte pomoc veterinára, tým väčšia bude šanca na prežitie. Ak váš maznáčik ukradol malý kúsok čokolády, pozorne ho sledujte a ak je to nutné, zavolajte na veterinárnu kliniku a oznámte im pravdepodobné množstvo zjedenej čokolády a váhu šteniatka. Biela čokoláda je síce nezdravá, ale nie je pre psa jedovatá.
Privolávanie, socializácia a rytmus dňa
Nespoliehajte sa pri stretnutí s inými psami na údajnu „ochranu šteniatok“, pretože nič takéto medzi psami neexistuje. Pokiaľ stretnete iného psa, spýtajte sa z bezpečnej vzdialenosti majiteľa, či jeho pes vychádza so šteniatkami bez problémov. Pri sebemenšej pochybnosti neriskujte a radšej odíďte. Naučte šteniatko už v rannom veku, že nesmie pri prechádzke konzumovať nič z toho, čo nájde na ceste. Minimalizujete tak riziko, že pes zhĺtne niečo nebezpečné, napr. jed na krysy. V horúcich dňoch nezabudnite, že sa pes - na rozdiel od nás ľudí - nepotí na hlave. Úpal môže nastať aj pri príjemnej teplote, napríklad v aute pri spustenej klimatizácii, pokiaľ je hlava psa vystavená priamemu slnku. Ako zodpovedný majiteľ sa uistite, že je váš pes dobre chránený a nepodnikajte vychádzky na priamom slnku. Úpal môže spôsobiť vážne až smrteľné poškodenie mozgu psa. Rovnako nebezpečný je aj úpal pri nadmerných teplotách, napr. po krátkom čase v zaparkovanom aute.
Dokonca aj v zime na našich miláčikov číhajú rôzne nebezpečenstvá, ktorým však pri potrebných znalosťach môžeme ľahko predísť. Napríklad posypaná soľ môže citlivé labky psa poraniť a spoločnú prechádzku tak riadne znepríjemniť. Pokiaľ je to možné, vyvarujte sa ciest po takto ošetrených cestách. Ošetrite labky psa ochranným krémom alebo zaobstarajte svojmu miláčikovi špeciálne psie topánky. Bezpečnosť pri prechádzkach počas temných zimných večerov zvýšite používaním reflexných obojkov, vodítok a blikátiek. Psa tak ľahšie uvidíte nielen vy, ale z veľkej vzdialenosti tiež cyklisti a vodiči.
Väčšinu opatrení je možné urobiť už pred príchodom šteniatka, aby ste potom mohli svojmu miláčikovi plne venovať. Na naučenie hygienických návykov v interiéri by sme mali psíkovi vhodne vysvetliť a naučiť ho, že náš byt, alebo dom nie je záchod, ale práve trávička, či štrk pred domom je na vyprázdňovanie vhodný. Postup je jednoduchý, nemali by sme dať psíkovi možnosť vyšpiniť sa v interiéry a to dosiahneme jedine tak, že budeme pravidelne a v relatívne krátkych intervaloch chodiť von na miesta, kde chceme aby sa šteniatko vy-cikalo, či vykakalo. Ideálny interval je okolo 2 hodín počas dňa a v noci aspoň dvakrát po 3-4 hodinách.
Tréning, pravidlá a sebaistota
Šteňa potrebuje pravidelný režim oddychu, kŕmenia a hlavne venčenia. Správne návyky pri vyprázdňovaní vonku získame pravidelným intervalom venčenia, ktorý sa bude zväčšovať s vekom šteniatka. Záleží aj od plemena, aj od konkrétneho psa. Ja so šteniatkami chodím von každé dve hodiny cca tri týždne (počítam od dokončeného 10. týždňa veku šteniatka). Prestávku medzi venčeniami potom začnem predlžovať podľa potreby a niekedy okolo štvrtého mesiaca mi šteniatko vydrží spať nočný spánok asi sedem hodín. Nie je dobré šteniatko tlačiť rýchlo, aby dlho vydržalo, z tohto vyplýva, že podložky na močenie nie sú vhodné - nechceme formovať zvyky, ktoré budú ťažko meniť.
5. - strašiak menom separačná úzkosť má korene v rannom veku šteniatka, kedy sa zanedbalo privyknutie psa na samotu. Pes je svorkové zviera a nie je pre neho prirodzené byť sám niekoľko hodín napríklad v byte. Preto je toto potrebné naučiť psa ako súčasť života s nami. Ideálne je, ak už od malička má šteniatko oddychovú zónu mimo vás - či už klietku, koterec alebo len deku. Nevytvárajme zo psov závislých uplakaných slabochov.
6. - jediná cesta, ako mať priateľského psa, je nechať ho naučiť komunikovať s inými psami. To znamená nebrániť kontaktu s ostatnými, vyhľadať cvičisko, park, psích priateľov. Tuna je veľmi dôležité, aby šteňa osvojiť si psiu reč. Buďte pripravení na mierne vrčanie dospelého psa alebo iné zvukové prejavy a nechajte psíka spoznať kamaráta na zemi. Ak sa stretnú dve šteniatka, voľná izmôčka vedie k prirodzenej komunikácii; ak je situácia nevyhovujúca, zasahujte opatrne. Do hry šteniatok zasahujeme až vtedy, ak je sila alebo útoky jedného psa neprimeraná druhému, hrozia zranenia alebo vytvorenie strachu z iných psov.
Praktické tipy pre manipuláciu so šteniatkom
Šteniatko treba ochytávať, všade: uši, packy, pazúry, chvost, brucho. Budete mu totiž potrebovať vyčistiť uši, ostrihať pazúry, vybrať kliešťa. Ak je pes zvyknutý na dvíhanie, chytanie aj za citlivé časti tela, je s ním jednoduchšia práca pri veterinárovi, pri úprave srsti a pri nosení obojku či postroja. Zároveň si uvedomte, že prvé týždne života šteniatka určujú jeho emocionálnu stabilitu a sebavedomie. Socializácia šteniatka je kľúčová a začína u chovateľa približne vo veku 3 týždňov, kým vrcholí medzi 6. a 12. týždňom. Praktické cvičenia zahrnujú kontakt s rôznymi ľuďmi, zvieratami, povrchmi a zvukmi v bezpečnom prostredí.
Pri výcviku povelu „sadni“ používajte ruky a pamlsky. Postupne pridávajte vzdialenosť a používajte aj povel „zostaň“. Po každom úspechu odmeňte a na konci cvičenia uvoľnite psa povelom „voľno“. Gesto ruky môže byť veľmi účinné a pomáha psovi porozumieť aj z diaľky. Dôležité je začať s jednoduchými povelmi a postupne prechádzať na zložitejšie, pričom kombinujte verbálne povely s gestami a pamlskami. U žiakov sa často osvedčuje kombinácia veľkých gest a jasného opakovania, aby pes pochopil význam signálu aj pri rušivej situácii.
