Bavorský farbiar je plemeno psa, ktoré vzniklo v Nemecku počas 19. storočia. Vznikol krížením dvoch poľovných plemien, hannoverského farbiara a červeného horského duriča. Toto kríženie bolo motivované potrebou ostrých a vytrvalých psov do zalesnených, ťažko prístupných revírov. Hannoverský farbiar sa ukázal ako príliš ťažký do tohto terénu, preto kríženie s ľahším červeným horským duričom viedlo k vzniku nového plemena vhodného do horského prostredia. Názov "farbiar" je odvodený od poľovníckeho označenia pre krv divokej zveri ako farby, a toto priezvisko sa začalo používať až na počiatku 17. storočia. História duričov, ktorí sú považovaní za predkov dnešného bavorského farbiara, sa datuje už do doby Karola Veľkého (okolo roku 800). Títo psy sledovali teplú stopu, zatiaľ čo dnešný farbiar nasleduje krv (farbu) zraneného zvieraťa. Ide o spôsob lovu, ktorý sa vyskytoval už v stredoveku, keď boli zbrane nepresné a zvieratá často iba zranené.
Bavorský farbiar je v Nemecku stále preslávený skôr ako pracovný pes, avšak jeho atraktívny vzhľad, pokojná povaha a láska k ľuďom ho čoraz viac posúvajú na popredné priečky popularity medzi domácimi miláčikmi. So svojou rodinou vytvára silné väzby a k členom rodiny sa správa veľmi oddane. Pri odlúčení trpia úzkosťou, pri vítaní sa vás nebudú vedieť dolízať na tvári a ich chvost bude po vašom príchode ešte dlho kmitať zo strany na stranu.
Povaha a temperament
Bavorský farbiar rozhodne nie je pes typu gaučového povaľača. Tento silný, nebojácny, vytrvalý a nesmierne inteligentný pes sa najlepšie cíti v lese, je to skrátka lovecké plemeno, a to celým telom. Je veľmi aktívny, sedavý spôsob života mu veľa nehovorí. Je zvyknutý na prácu, potrebujú plniť úlohy, fyzické aj duševné. Je húževnatý a dobrý pri riešení problémov, ale môže mať sklon k tvrdohlavosti a pozor, trpia selektívnou hluchotou! U bavorských farbiarov nie je žiadúca agresivita, prehnaná dominancia či neskrotnosť. Vzhľadom k ich predurčeniu byť loveckými psami je potrebné, aby boli sebavedomí a nebojácni a dokázali sa v prípade núdze postaviť nepriateľovi. Napriek tomu, že sú farbiari veľmi dobrí strážci, ktorí vždy bedlivo strážia svoje okolie a sú schopní veľmi rýchlo a intuitívne reagovať, sú prekvapivo tichší, sklony ku štekaniu či dokonca zavýjaniu sú u nich zanedbateľné. Farbiari sú verné psy, neskutočne lojálni ku svojej rodine a potrebujú, aby sa im niekto denne pomerne intenzívne venoval. Neradi sa nudia, veľmi zle nesú samotu. Pokiaľ nemajú nič na práci, často sa pokúšajú zamestnávať sami tým, že hrabú alebo okusujú čokoľvek, čo nájdu, preto je potrebné s farbiarom pravidelne pracovať, jedná sa o plemeno, ktoré je skrátka nutné cez deň ľudovo povedané utahať.
Vzhľad
Bavorský farbiar patrí medzi stredne veľké lovecké plemená. Minimálna kohútiková výška sučky je 44 cm, u psa je to o 3 cm viac. Celkovo má toto plemeno pomerne atletickú stavbu tela, na pohľad pôsobí ľahko a ohybne, má ladné plynulé pohyby vďaka dobrému osvaleniu. Hlava farbiara má dosť širokú lebku a tiež papuľu. Pes má tmavo alebo svetlo hnedé oči mandľového tvaru, dominantou hlavy sú nápadne dlhé obdĺžnikové alebo menej často trojuholníkové uši, vždy však so zaguľatenými koncami a zvesené k zemi. Bavorský farbiar má ku svojmu telu akosi nepomerne hlboký a robustnejší hrudník, mimo to je ale veľmi štíhly. Pes stojí na dlhých silných a predovšetkým dobre zauhlených nohách, telo je dlhšie s predĺženým chrbtom vlniacim sa mierne do tvaru písmena S. Chvost nosí farbiar zvesený, mal by im ľahko presahovať päty zadných nôh, byť silný a na konci sa zužovať do špičky. Povolené sfarbenia tohto plemena sú iba rôzne odtiene hnedej, od temne žltej až po červenú či do ryšava. Čo sa týka ostatných farieb, smie mať pes podľa štandardu iba malý biely znak na hrudi.
Vzťah k deťom a domácim zvieratám
Spolužitie bavorského farbiara s deťmi býva trochu zložitejšia záležitosť. Nejedná sa úplne o typ psa, ktorý by na sebe nechal štiepať drevo a bol ochotný a schopný tráviť denne svoj čas v prítomnosti malých ratolestí. Farbiari zle znášajú krik a chaos, hrátky malých detí sú pre nich väčšinou stresujúce, pokiaľ ho ich prítomnosť obťažuje, nebude váhať výhražne zavrčať, v horšom prípade sa aj ohnať. Toto plemeno sa hodí k už odrastenejším rozumným deťom, ktoré sú schopné pochopiť, že pes skrátka občas chce mať svoj kľud a nemá rád napríklad ťahanie za kožu, chvost či uši, rôzne strkanie a popichovanie. Ani k ostatným zvieratám nemá bohužiaľ farbiar príliš dobrý vzťah. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o lovecké plemeno, má často sklony prenasledovať rýchlo sa pohybujúce predmety, ako aj najrôznejšie malé zvieratá, voči väčším sa môže stavať dominantne, je si plne vedomý svojej sily a nebojí sa ju použiť. Chov viacerých farbiarov v jednej domácnosti je zvyčajne možný, ak sú na seba psy zvyknutí odmalička, najlepšie ak pochádzajú z jedného vrhu. Vytvára silné väzby so svojimi ľudskými rodinami a môžu byť náchylné na separačnú úzkosť, ak zostanú dlhší čas osamote.
Výchova a výcvik
Bavorský farbiar rozhodne nie je plemeno, ktoré by ste mohli nájsť na zozname psov vhodných pre začiatočníkov s kynológiou. Je veľmi dôležité vziať hneď zo začiatku na vedomie, že je to jednak veľmi inteligentný pes, ktorého pokoru si musíte zaslúžiť a jednak si farbiari často sami vyberajú, či budú niekoho počúvať, či nie. Základom je, aby mal pes iba jedného pána, ktorého bude rešpektovať. K tomu vedie jediná schodná cesta, a to cez kľudný a trpezlivý prístup, rozhodne sa nevypláca na psa zvyšovať hlas a snažiť sa ho drillovať, tým si skôr privodíte problémy so správaním. Farbiari môžu byť niekedy tvrdohlaví, ale keď človek zistí, ako na nich, stávajú sa z nich veľmi úslužné psy, s ktorými je radosť spolupracovať. Na prechádzkach potrebujú voľne behať, rovnako aj doma vyžadujú veľký oplotený dvor. V ideálnom prípade, by mal byť bavorský farbiar denne niekoľko hodín v pohybe. Socializácia - to je to, čo budete od jeho šteňacieho veku potrebovať, ak chcete, aby váš pes vychádzal s inými psami. Iba tak ho naučíte akceptovať prítomnosť iných psov, ale aj mačiek a iných zvierat. Ak chcete vlastniť aj iného psa, ideálne bude, ak tak spravíte, kým bude bavorský farbiar ešte mladý, najľahšie si zvykne. Pri mačkách a iných domácich miláčikoch je potrebná trpezlivosť. Včasný výcvik a socializácia sú nevyhnutné pre harmonické vzťahy s ľuďmi aj inými psami. Ich inteligencia si vyžaduje duševnú a fyzickú stimuláciu, aby sa zabránilo nude. Bavorský horský farbiar si vyžaduje prísnu disciplínu a prácu už od útleho veku. Šteňa po príchode k majiteľovi si najskôr zvyká na nové prostredie. Vo výbehu pri dome potrebuje okrem búdy aj zónu pokoja. Ak máte v rodine deti, upozornite ich, aby tam šteniatko počas kŕmenia a spánku nevyrušovali. Už dvojmesačného psíka zvykajte na vodiaci obojok, pretože ako trojmesačný musí nevyhnutne chodiť s gazdom do hory. Mladého bavorského farbiara trénujte pätnásť až dvadsať minút denne. Je to lepšie ako hodinový výcvik raz za týždeň. Pes má pritom pracovať s chuťou, nezabúdajte na pochvalu za zvládnutý povel. K základným disciplínam patrí aj odloženie. Pri nácviku môžete použiť napríklad ruksak, ktorý šteňa dobre pozná, lebo s ním pravidelne chodievate do hory. V lese položte ruksak na nejaké miesto a psíčaťu prikážte Zostaň! Obyčajne pochopí, že práve tam má čakať na pána. Ak nie, vypomôžte si napríklad so starším psom, ktorého odložíte a mladý zostane pri ňom. Ďalej sa zamerajte na privolanie. Šteňa privolávajte píšťalkou alebo ústne, takýto povel neskôr nahraďte gestom, napríklad úderom dlane do stehna. Bavorský farbiar teda už v prvých mesiacoch musí ovládať chôdzu na remeni, reagovať na privolanie a nájsť majiteľa, keď sa stratí. Po úspešnom zvládnutí úlohy nezabúdajte na pochvalu, tá je pre každého psa veľkou odmenou. Podobne to platí o spoločnej hre, „mojkaní sa“ či gúľaní na tráve.
30 minút základného výcviku poľovníckeho psa
Zdravie a starostlivosť
Čo sa týka starostlivosti, sú bavorskí farbiari veľmi nenáročné plemeno. Srsť je krátka, hrubá a dobre prilieha k telu, nie je potrebné ju častejšie vyčesávať, stačí iba raz za čas prebehnúť kartáčom. U farbiarov je predpoklad, že sa budú pohybovať v lese a medzi zverov, je preto potrebné pravidelne kontrolovať, či sa psovi v srsti neusadili vonkajšie parazity ako napríklad blchy či vši, v jarných a letných mesiacoch by sme mali dávať pozor najmä na kliešte a chrániť pred nimi svojho psa napríklad antiparazitným obojkom alebo kvapnutím pipety s účinnou látkou. Anatómia ucha ho predurčuje k ušným infekciám. Vďaka tomu, v akom teréne sa pri práci pohybujú, dochádza u nich častejšie k úrazom. Bavorský farbiar sa všeobecne teší dobrému zdraviu, no podobne ako iné stredne veľké a pracovné plemená, môže trpieť na niektoré dedičné ochorenia. Pre zaistenie dobrého zdravotného stavu je vhodné vyberať šteniatko od zodpovedného chovateľa, ktorý testuje na dedičné choroby. Priemerná dĺžka života je u tohto plemena 10 až 14 rokov.
Pravidelné veterinárne prehliadky sú nevyhnutné pre všetky psy vrátane bavorského horského pachového psa, aby sa včas odhalili akékoľvek zdravotné problémy. Váš veterinárny lekár vám môže pomôcť pri vytváraní rutinnej starostlivosti, ktorá zabezpečí pohodu vášho psa. Každodenná kontrola uší je nevyhnutná na odstránenie nečistôt a škodcov a váš veterinár vám poradí správne techniky čistenia. Pravidelné strihanie nechtov (zvyčajne raz alebo dvakrát mesačne) je potrebné, aby sa zabránilo zarastaniu a aby sa nechty necvakali o podlahu. Zdravie ústnej dutiny je pre bavorského horského pachového psa životne dôležité, pretože bez náležitej pozornosti môže byť náchylný na zubné problémy.
Náročnosť a využitie
Bavorský farbiar je plemeno náročnejšie hlavne na výchovu, aj na lovecký výcvik sú kladené pomerne vysoké nároky, ak má byť pes skutočne schopný svoju prácu v tomto obore vykonávať správne a dlho. Miera fyzickej záťaže by mala zodpovedať aj kvalita stravy, ktorú je najlepšie zakladať na surovom či varenom mäse, pre toto plemeno sa ideálne hodí barfovanie. Farbiari sú nároční tiež časovo, vyžadujú, aby sa im denne majiteľ intenzívne venoval, rozhodne sa nejedná o psa, ktorý by bol schopný stráviť celý deň sám v koterci, taký život je pre farbiara neskutočným utrpením, ktoré by sa určite negatívne podpísalo aj na jeho psychike. Napriek ich vysokej energii môžu tieto psy bez dostatočného pohybu priberať. Zabezpečte im aspoň jednu hodinovú prechádzku denne, spolu s niekoľkými aktívnymi hrami a kratšími prechádzkami, ak je to možné.
Bavorský farbiar má neuveriteľnú vytrvalosť, pretože bol vyšľachtený na to, aby dokázal sledovať pach zranenej zveri v strmých a husto zalesnených horách, často mnoho hodín alebo dokonca dní. Majú tiež sebadôveru pokračovať v stopovaní, aj keď je ich majiteľ mimo dohľadu, a nenechať sa odradiť, ak narazí na potenciálne nebezpečného diviaka alebo zraneného jeleňa. Dve hodiny pohybu denne je minimum, ktoré tieto psy v dospelosti vyžadujú, a ak nie, mali by ste buď sami pravidelne stopovať, alebo byť ochotní venovať sa vhodnému psiemu športu, ako je stopovanie alebo mantrailing. V klasifikácii FCI je to v skupine 6 - Duriče, farbiare a príbuzné plemená. K horským farbiarom patria iba 3 plemená: hannoverský, bavorský a alpský farbiar. Aby tieto psy mohli plniť svoje úlohy, vyžadujú si náležitú prípravu. Výcvik bavorského farbiara je ťažký a časovo náročný.
Inžinier Grellneth odporúča pri bavorských farbiaroch začať s poľovníckym výcvikom už vo veku ôsmich týždňov. Maximálny stupeň výcviku by ste mali dosiahnuť vo veku jedného roka. "Platí pravidlo, že čo sa za mlada nenaučíš, nenaučíš sa už nikdy!" zdôrazňuje skúsený chovateľ. Za dôležité považuje, aby majiteľ umožnil mladému psovi pracovať a výcvik viedol na každom druhu raticovej zveri, ktorý sa vyskytuje v poľovnom revíri, respektíve ktorý bude neskôr dohľadávať. Pred absolvovaním predbežných farbiarskych skúšok však obmedzte prácu psa so srnčou zverou, aby pri remeňovej práci a vypustení na ležovisku na voľné dohľadanie nenastali problémy. Táto zver totiž často križuje umelé skúšobné stopy a nedostatočne pripravený farbiar zradí a sleduje srnčiu stopu, čo sa obyčajne končí neúspechom na skúške. Zároveň dodáva, že stopa starého srnca, ktorý sa správa prísne teritoriálne, dá, naopak, zabrať aj skúsenému a zapracovanému farbiarovi. "Rozhodne nepatrí medzi najľahšie stopy, ako to nesprávne tvrdia niektorí poľovníci." Mladý farbiar má takisto perfektne zvládnuť oznamovanie znakov, ktoré nájde počas dohľadávky, preto musí vždy reagovať na povely Stoj v stope! a Ukáž! Pri skutočnej dohľadávke má pes upozorniť vodiča na každý, aj slabo viditeľný znak. Tým ho presvedčí, že ide správne a vodičovi dodá nové sily do ďalšej práce. Základnou podmienkou kvalitného výcviku bavorského farbiara je denne pracovať. Pre túto činnosť majú, podľa inžiniera Grellnetha, ideálne podmienky najmä lesníci. Majiteľom mladých psov odkazuje, aby si k výcviku prizvali skúsených a vedomostne podkutých pomocníkov. "Pachová stopa raticovej zveri sa totiž skladá z mnohých komponentov, pričom individuálny pach poranenej zveri predstavuje len jeho časť. S bavorským farbiarom preto treba pracovať v každom počasí, na rozličných povrchoch, terénnych krytoch a na rôzne starých a dlhých umelých nepofarbených stopách s ťažkým križovaním. Veľmi dôležité je držať psa vo výbornej fyzickej kondícii. Len takto pripravené farbiare môžu dosiahnuť špičkové a dnes už iba legendárne výkony."
Časté chyby pri výcviku zahŕňajú preťažovanie mladého psa, nesystematickú prípravu a nedôsledné plnenie povelov. Výcvik v časovej tiesni, navyše s nervóznym vodičom sú hrubé nedostatky, ktoré sa neskôr ťažko odstraňujú. K zložitejším cvikom možno totiž pristúpiť až po dôkladnom zvládnutí tých jednoduchších. Najhoršie je však neskoro začať s výcvikom, nedopriať psovi pred tréningom dostatok pohybu, či brávať ho do revíru len raz za mesiac. Aj pri výcviku farbiara platí staré vojenské príslovie: Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku!, zdôrazňuje P. Grellneth.
Správne vedený bavorský farbiar sa prezentuje najmä pri náročných dohľadávkach zveri, ktorá nemá zranené životne dôležité orgány. Vtedy býva nielen pohyblivá, ale aj veľmi opatrná, preto ako prvého treba nasadiť špičkového farbiara. Prax je však taká, že poľovníci najskôr vyskúšajú všetky spôsoby a rôzne psy, až potom vyhľadajú farbiara, no ten má už veľmi sťaženú situáciu. Napriek tomu sa aj dnes nájde zopár vynikajúcich vodičov s farbiarmi, ktoré úspešne spracujú i zdevastovanú stopovú dráhu. Tým dokazujú svoju opodstatnenosť v našich revíroch, vyzdvihuje kynológ.
Práca bavorského farbiara ovplyvňuje viacero faktorov, predovšetkým počasie. Veľká ranná rosa napríklad upchá nos psa natoľko, že musí dýchať s otvorenou tlamou a necíti pachy. Vtedy treba vyčkať približne dve hodiny, kým sa kvapky z porastu odparia. Na druhej strane jemná rosa, naopak, vyzdvihne pachové molekuly, a teda zatraktívni stopu zveri. Podobne účinkuje i slabý dážď. Sneh buď zakonzervuje pachovú stopu ako v obale, alebo pri páperovej štruktúre a mraze farbiarovi upchá nos. Odmäk si skúsení poľovníci pochvaľujú.
tags: #bavorsky #farbiar #zaujimavosti