Pes je často označovaný ako najlepší priateľ človeka, a to zrejme právom. Vedci tvrdia, že psík môže znížiť riziko psychických ochorení u detí, najmä ak sú v jeho spoločnosti od útleho veku. Výsledky štúdie z John Hopkins Medicine zverejnené v magazíne PLOS One naznačujú, že máme vďaka psíkovi nižšie riziko schizofrénie.
Vedci skúmali prvých 12 rokov života účastníkov štúdie a zisťovali, či sa u nich v dospelosti rozvinula schizofrénia alebo bipolárna porucha a či v detstve mali psa či mačku. Bol zaznamenaný výrazný rozdiel medzi tými, ktorí psa mali, a tými, ktorí ho nemali. Štatisticky výrazne menej schizofrénie (až o jednu štvrtinu) sa objavilo medzi majiteľmi psov. Najlepšie dopadli tí, ktorí boli so psom od narodenia alebo ho mali skôr, než dosiahli tri roky.
Naopak, tí, čo mali mačku, podobný výsledok nedosiahli. Podľa štúdie psík nemal vplyv na bipolárnu poruchu. Je však potrebné výsledky potvrdiť ďalším výskumom a skúmať aj iné faktory, ktoré sa na nich mohli podieľať.
Podľa Yolkena, jedného z vedcov, môže k pozitívnym výsledkom prispievať fakt, že majitelia psíkov bývajú odmala vystavení rôznym baktériám a alergénom, čo formuje ich imunitný systém. Táto formácia môže vplývať aj na riziko psychiatrických ochorení.
Na druhej strane, podľa štúdie z roku 2003 môže riziko schizofrénie zhoršovať toxoplazmóza, ochorenie spôsobené parazitom, ktorým sa môžeme nakaziť práve od psa či mačky. Schizofrenici majú často vysoké hladiny protilátok proti toxoplazme, čo naznačuje súvislosť s týmto ochorením.
Yolken zdôrazňuje, že je dôležité, aby dieťa bolo so psíkom už od veľmi útleho veku. U starších detí, ktoré zvieratko mali až medzi 9. a 12. rokom, bolo riziko mierne zvýšené.
Pes ako najlepší priateľ
Mnohé deti túžia po psíkovi, no napríklad pre stiesnené podmienky v byte ho nemôžu mať. Rodičia sa tiež môžu obávať, že všetka starostlivosť o štvornohého tvora bude na nich a dieťa psíka omrzí rovnako ako nová hračka. Existuje však skupina detí, pre ktoré môže psík byť významným prínosom v živote. Sú to najmä uzavreté, nesmelé deti, ktoré po zvieratku veľmi túžia a nemajú kamarátov. Práve pre ne je pes často naozaj najlepším priateľom. Môže im pomôcť prekonávať samotu a pocit, že sú outsideri.
Pes ich môže vytiahnuť von, keď nemajú s kým iným ísť, a podporiť tak aj ich fyzické zdravie. Vďaka nemu si môžu aj nájsť kamarátov, napríklad na prechádzke.
Zodpovedný prístup rodičov
Vždy ako rodičia musíme dôkladne zvažovať, či je zvieratko pre naše dieťa vhodné. Či sme ochotní sa oň starať a znášať aj prípadné škody, ktoré nám spôsobí. Je lepšie nejaký čas počkať, či dieťa po zvieratku túži dlhodobo, alebo je to len prchavý rozmar. Dieťaťu musíme vysvetliť, že psík tu s nami bude dlhší čas a dohodnúť sa s ním na pravidlách a povinnostiach.
Prítomnosť psa v rodine podporuje vývoj dieťaťa v mnohých oblastiach: emocionálnej, rozumovej, sociálnej a motorickej. Dieťa po boku psa cíti bezpečie, oporu a rastie v sebaistote. Zažíva k psíkovi blízky a naplňujúci vzťah ako k svojmu priateľovi a „dôverníkovi“. So psom deti zažívajú veľa zábavy, ale zároveň sa učia, aké má pes potreby, ako s ním komunikovať a ako sa o neho dobre postarať.
Pes sa stane novým členom rodiny, pričom je dokázané, že súžitie s ním rodinu zbližuje a upevňuje vzťahy aj komunikáciu. Psa de facto nikdy nekupujete „dieťaťu“, ale celej rodine. S príchodom psa musia súhlasiť všetci členovia domácnosti, ktorí sa následne budú o psíka spoločne starať.
Je dôležité myslieť na ekonomickú a sociálnu situáciu rodiny, na to, či je vo vašom byte dosť priestoru pre nového člena a hlavne, či na neho budete mať dosť času.
Ak dieťa prirodzene túži po psíkovi, ale súčasné podmienky nie sú na príchod psa vhodné, dieťa sa prirodzene môže cítiť sklamané, môže sa na vás hnevať, alebo sa opakovane bude snažiť vás presvedčiť. Pokúste sa mať pochopenie pre jeho emócie a túžby a zároveň mu poskytnite vľúdne vysvetlenie. Malo by byť čo najkonkrétnejšie, najzrozumiteľnejšie a pravdivé.
Naopak pomôže, keď dieťa pochopí, že starostlivosť o psíka nie je len jeho vecou, ale zodpovednosťou celej rodiny, ktorá sa do nej zapája. Pre dieťa bude zrozumiteľné, keď mu citlivo poviete reálne dôvody, prečo ste sa rozhodli psa nepriviesť do rodiny.
Komunikácia a učenie
Deti sa učia, ako správne komunikovať so psom. Jednoduchý a veľmi účinný spôsob dorozumievania sa je za pomoci klikru. Dôležitou vecou, ktorú by malo dieťa ovládať, je správny postoj tela v prípade, že sa v jeho blízkosti nachádza bláznivé šteniatko alebo príliš hravý dospelý pes. Naučte deti, že dať psovi maškrtu môže byť zábavná hra. Vždy keď pes stojí všetkými labkami pevne na zemi, môže dieťa psa odmeniť.
Každé dieťa by malo porozumieť tomu, kedy pes rečou tela oznamuje, že má niečoho už dosť, alebo že súčasná hra sa mu nepáči.
Bezpečnosť psov pre deti | Woodgreen Pets Charity
Kedy pes nie je vhodný?
Niekedy sa rodičia rozhodnú nepriviesť psa do rodiny z rôznych dôvodov. Môže to byť kvôli nedostatku financií na starostlivosť o psíka, ktorý potrebuje napríklad špeciálnu stravu alebo veterinárnu starostlivosť. Zároveň treba myslieť na budúcnosť a na to, či by za iných podmienok bolo možné psa mať.
V takom prípade je možné zvážiť kúpu menej náročného zvieratka, ako je škrečok, morča, potkan či korytnačka. Deti zvieratká milujú a často sú najlepšími kamarátmi. Odchod takéhoto spoločníka však dokáže dieťa veľmi zasiahnuť.
Smrť ako súčasť života
Psíkovia, mačičky, ba aj hocijaké iné zvieratká môžu v živote dieťaťa znamenať naozaj veľa: poskytnú mu svoju ničím nepodmienenú lásku, učia ho zodpovednosti, liečia dušu zranenú posmechom či samotou, pomáhajú prežívať smútok, trest aj radosť.
Treba však počítať aj s tým, že život zvieratiek sa raz skončí. Zvieratko, s ktorým si dieťa vytvorilo silné puto, však aj svojím odchodom zo sveta môže poskytnúť dieťaťu veľmi dôležitú skúsenosť a poznanie: koniec, smrť, smútok, hojenie smútku.
Situácie, ktoré súvisia s úmrtím milovaného zvieratka, môžu byť totiž pre väčšinu detí ich prvým dotykom so smrťou, prvou skúsenosťou bolesti zo straty. Je pravda aj to, že na niektoré otázky sa dá povedať len „Neviem. Naozaj neviem, prečo sa to stalo. Smrť je pre nás veľká záhada, pretože je súčasťou života.
Pri vysvetľovaní smrti je dôležité byť úprimný a primerane veku. Napríklad psík bol staručký a chcel ísť do nebíčka za psími kamarátmi. Nehovoriť napríklad, že bol chorý, aby sa dieťa nezačalo báť choroby.
Deti tieto veci zoberú oveľa prirodzenejšie, ako si myslíme. Teda žiadne báje a povesti, ale normálne povedať, že psík bol chorý/starý/mal úraz a odišiel do psieho neba, kde sa hrá s inými psíkmi. Dieťa si s touto informáciou určite poradí.
