Prečo pes šteká a ako ho odnaučiť nadmernému štekotu

Štekanie je pre psa prirodzená forma komunikácie, podobne ako reč pre ľudí. Psy ním oznamujú, čo je pre nich dôležité, reagujú na vonkajšie podnety, vyjadrujú radosť, varujú, alebo signalizujú strach či frustráciu. Každý majiteľ by mal určitú úroveň štekotu očakávať a tolerovať. Niekedy však štekanie prerastie do nadmernej miery, čo môže byť náročné pre majiteľa, jeho okolie, ale aj pre samotného psa.

Je nevyhnutné pochopiť, že štekanie nie je len zvuk, ale spôsob, akým sa pes snaží niečo oznámiť. Môže to byť prejav radosti, varovný signál, upozornenie na prítomnosť niekoho cudzieho, alebo dokonca prejav nudy a osamelosti. V minulosti boli psy často cvičení, aby štekali a upozornili na blížiacich sa nežiaducich návštevníkov. V súčasnosti toto správanie často nie je žiaduce a neustály štekot môže byť obťažujúci.

Pochopenie dôvodov nepretržitého štekania je prvým krokom k jeho náprave. Príčiny môžu byť rôzne:

• Upútanie pozornosti: Pes šteká, pretože niečo chce alebo potrebuje - hlad, smäd, potreba ísť von, alebo túžba po hre.
• Nuda: Niektoré plemená potrebujú neustálu stimuláciu. Nuda ich môže viesť k štekotu, aby získali vašu pozornosť.
• Stres a úzkosť: Separačná úzkosť, teda strach zo samoty, môže spôsobiť nutkavé štekanie.
• Strach: Štekanie zo strachu, známe aj ako obranné štekanie, sa prejavuje vrčaním na cudzích ľudí či psov. Neznáme situácie môžu psa vystrašiť a viesť k štekotu na vnímanú hrozbu.
• Bolesť: Psy, ktoré trpia bolesťou, môžu nadmerne štekať, aby signalizovali potrebu pomoci.
• Ochrana teritória: Agresívnejšie plemená štekajú na obranu svojho územia.
• Vzrušenie: Radosť, nadšenie alebo frustrácia môžu viesť k štekotu.

Kedy a prečo pes šteká?

Štekanie je u psov to isté, ako reč u ľudí. Psy málokedy štekajú bezdôvodne. Môže ísť o prejav radosti, varovný signál pred ohrozením, alebo upozornenie na prichádzajúceho cudzinca, ktorého sa snažia zastrašiť. Štekanie môže signalizovať aj vzrušenie, frustráciu alebo nudu, keď sa pes cíti osamelo, opustene alebo zanedbávano. Pes šteká na iných psov najmä vtedy, keď nemôže komunikovať žiadnym iným spôsobom.

Vysoké tóny štekania zvyčajne značia hravosť, vzrušenie, nadšenie alebo pozvanie do hry. Avšak, pes môže vysokým tónom štekáť aj vtedy, keď je vystrašený. Hlboké tóny štekania sú často známkou agresivity, podozrievavosti alebo pocitu ohrozenia a majú za úlohu zastrašiť a odplašiť.

Dĺžka a intenzita štekotu tiež nesú informáciu. Čím dlhšie štekanie trvá, tým je jeho správa dôležitejšia a pes chce, aby ste jej venovali pozornosť. Kratučké šteky prezrádzajú, že psíka niečo náhle prekvapilo, vyľakalo či zaujalo. Dlhé súvislé štekanie má za úlohu komunikovať špecifickú informáciu, napríklad upozornenie na neznámeho človeka pri bráne alebo inú vec, ktorá ho znepokojuje. Opakované krátke šteky zvyčajne poukazujú na naliehavosť. Čím rýchlejšie šteká, tým nástojčivejšie si pýta vašu pozornosť.

Ako naučiť psa neštekáť?

Ak váš pes šteká nadmerne, je dôležité zistiť príčinu a potom pristúpiť k náprave. Váš cieľ by nemal byť pes, ktorý nikdy nezašteká, ale pes, ktorý vie štekot ukončiť, keď situáciu vyriešite alebo potvrdíte, že ju máte pod kontrolou. Štekanie je jeho reč a vziať mu ju by nebolo správne.

Pozitívny prístup k výcviku

Udržujte svoje tréningy pozitívne a optimistické. Kričať na svojho psa, aby bol ticho, jeho štekanie nezníži, naopak, môže ho ešte zosilniť, pretože pes si môže myslieť, že sa k nemu pridávate.

Buďte dôslední. Neočakávajte výsledky cez noc. To, čo funguje na jedného psa, nemusí fungovať na iného. Váš cieľ je zistiť, prečo pes šteká, a potom mu poskytnúť alternatívny spôsob komunikácie alebo odstrániť podnet, ktorý spôsobuje štekanie.

Metódy odnaučenia nadmerného štekania

• Ignorovanie: Ak pes šteká, aby upútal pozornosť (napríklad pri dožadovaní sa prechádzky), snažte sa toto štekanie ignorovať. Akonáhle na psa zareagujete, aj zlobou, bude to presne to, čo chcel dosiahnuť.
• Zamestnanie a únava: Hra, zamestnanie psej mysle a dostatok fyzickej aktivity môžu intenzitu štekania obmedziť.
• Zvykanie na samotu: Predovšetkým je dôležité na samotu šteniatko zvykať od mala. Začnite s krátkymi odchodmi, počas ktorých psa poveríte slovami, ktoré si bude spájať s odlúčením (napr. "Ja prídem.").
• Pozitívne posilňovanie: Keď odídete, dajte psovi hračku alebo kosť, ktorá ho zamestná. Po návrate, ak bol doma ticho, ho pochváľte a odmeňte.
• Postupné zoznamovanie s podnetmi: Ak pes šteká na iných psov, požiadajte priateľa, aby prišiel s jeho psom. Nechajte svojho psa stáť mimo dohľadu alebo dostatočne ďaleko, aby neštekal. Keď sa priateľov pes objaví v dohľade, začnite psa kŕmiť maškrtami. Prestaňte kŕmiť, keď priateľov pes zmizne z dohľadu. Opakujte tento postup s trpezlivosťou.
• Nácvik povelu "Na miesto!": Prikážte psovi, aby si ľahol do pelechu. Keď je v pelechu, otvorte dvere návšteve. Ak sa zdvihne a začne štekať, dvere zase zatvorte. Opakujte, kým nezostane ležať v pelechu a nebude štekať.
• Odvrátenie pozornosti: Snažte sa odvrátiť pozornosť psa od spúšťača štekania tým, že ho budete kŕmiť maškrtami a udržiavať očný kontakt.
• Manažment prostredia: Eliminujte príležitosti, ktoré vyvolávajú štekanie. Ak pes šteká na dianie na ulici, zatienite kritické miesta plota. V byte umiestnite pelech psa do pokojnejšieho kúta.
• Nácvik povelu "Ticho": Sledujte psa a v tej istej sekunde, keď prestane štekáť, dajte mu najlepšiu maškrtu. Postupne zvyšujte čas ticha, za ktorý ho odmeňujete.
• Mentálna únava: Práca nosom (nosework) je pre psa náročná a prirodzená aktivita. 15 minút hľadania maškŕt spotrebuje viac energie ako hodinový beh.
• Fyziologický "vypínač" stresu: Žuvanie a olizovanie (napr. sušenej kože alebo plnenej hračky) stimuluje uvoľňovanie endorfínov a znižuje stres.
• Aromaterapia a upokojenie: Difuzér s levanduľovým olejom alebo psie feromóny môžu znížiť hladinu excitácie psa.
• Strategické kŕmenie: Ak pes šteká v určitom čase (napr. keď sa susedia vracajú z práce), presuňte kŕmenie na tento čas a použite plniacu hračku.
• Zmena trasy a stereotypu: Dlhé prechádzky na voľno v lese s minimom vnemov pomôžu psovi relaxovať.
• Hra na zvonček: Ak pes šteká na zvonček, urobte z neho spúšťač hry. Po zazvonení hoďte hrsť pamlskov do trávy.
• Pravidlo "Tri a dosť": Nechajte psa trikrát zaštekať, potom k nemu príďte, pozrite sa smerom, kam šteká, povedzte: "Ďakujem, vidím," a odveďte ho preč za maškrtou.

Používanie elektrického obojku

V posledných rokoch sa zvýšila obľuba používania elektrického obojku pri odnaučovaní štekania. Ide o prostriedok veľmi účinný, ktorý ale patrí do rúk iba poučenému a zodpovednému majiteľovi. Nesprávne používanie môže nenapraviteľne poškodiť psychiku psa a narušiť jeho vzťah k majiteľovi. Pri správnom použití sa pes veľmi rýchlo odnaučí nadmerne štekať a väčšinou nie je nutné tento obojok používať dlhodobo.

Je dôležité si uvedomiť, že obojok proti štekaniu je averzívne zariadenie. Kým pes neprestane štekať, bude dostávať nepríjemné impulzy. Toto sa rozhodne neodporúča, pretože to psa len viac znervózni a nestresuje, pričom neodstraňuje zdroj problému.

Trpezlivosť a pochopenie

Najdôležitejšia je trpezlivosť! Zlé návyky a úzkosť nezmiznú zo dňa na deň. Vždy zostaňte pozitívni a povzbudzujte svojho psa. Pamätajte, že aj maškrty sa počítajú do denného energetického príjmu, preto používajte malé, nízkokalorické maškrty.

Ak máte pocit, že ste už vyskúšali všetko a váš maznáčik stále šteká, nebuďte zúfalí. Stále existuje šanca, ako ho odnaučiť nadmernému štekaniu. Vyžaduje si to len trochu trpezlivosti a pár užitočných rád.

Pri výcviku odnaučenia nadmerného štekania budete potrebovať veľa trpezlivosti a pochopenia. Ak sa vám stane, že pes opäť vybuchne, neberte to ako zlyhanie. Je to len signál, že musíte urobiť krok späť - upraviť prostredie alebo viac unaviť jeho hlavu.

tags: #je #normalne #ked #pes #nesteka #je