Ludwig van Beethoven, jeden z najväčších hudobných velikánov v dejinách, sa narodil v Bonne v roku 1770. Nie všetky zdroje uvádzajú rovnaký deň narodenia tohto hudobného génia. Podľa niektorých by to malo byť 16. decembra, iné uvádzajú dátum narodenia podľa dátumu jeho krstu, 17. Nemecký skladateľ flámskeho pôvodu na prelome 18. a 19. storočia Ludwig van Beethoven je predstaviteľom vrcholného klasicizmu, ktorý niektorými dielami otvoril a predznamenal cestu romantizmu.
Jeho otec, kapelník, spevák a huslista, ktorý spoznal u svojho syna mimoriadne hudobné nadanie, mu ako prvý poskytol hudobné vzdelanie. Mladý Ludwik nemal ani desať rokov, keď už koncertoval v zahraničí, od jedenástich rokov bol členom arcibiskupského orchestra a ako trinásťročný skomponoval tri sonáty. O tri roky neskôr vo Viedni študoval hudbu, zdokonaľoval sa v kontrapunkte, harmónii a kompozičnej výstavbe. Koncertoval tam v šľachtických palácoch, vyučoval hru na klavíri, dirigoval, komponoval a uvádzal svoje skladby.
Jeho skladateľský úspech bol mimoriadny. Poslucháči obdivovali jeho symfónie, komorné skladby, koncerty, jeho klavírne umenie. Z Beethovenovho rozsiahleho diela vyniká 9 symfónií, najmä 3. symfónia Es dur Eroica, 5. symfónia c mol Osudová, 6. symfónia Pastorálna, 9. symfónia d mol so záverečným zborom na Schillerovu Ódu na radosť. Práve melódia z poslednej časti symfónie sa stala hymnou Európskej únie. Beethovenova piata symfónia Osudová patrí ku klenotom nielen vážnej hudby, ale ľudského kultúrneho dedičstva ako takého. Z desiatich sonát pre husle a klavír sú známe najmä Sonáta F dur Jarná a Sonáta A dur Kreutzerova. Z 32 sonát pre klavír patria medzi najobľúbenejšie c mol Patetická, cis mol Mesačného svitu, d mol Apassionáta a B dur Veľká sonáta pre kladivkový klavír.
Už vo veku 25 rokov sa začali uňho prejavovať prvé príznaky budúcej straty sluchu. Obdivuhodne sa však dokázal vyburcovať do zápasu so svojím tragickým údelom. Skladby, ktoré skomponoval, mu priniesli veľkú slávu, uznanie a rešpekt, najmä posledná, 9. symfónia.
Je pravdepodobné, že slávny skladateľ pobudol niekoľkokrát aj na území Slovenska v prekrásnom prostredí kaštieľa v Dolnej Krupej. Mladý Beethoven od svojho 26. roku po 31. bol na Slovensku na 6 miestach, v palácoch, zámkoch, kaštieľoch a iných rezidenciách, v ktorých pobýval v lete a na jeseň, komponoval, koncertoval a liečil sa od roku 1796 po 1802. Neskoršie dáta sa vzťahujú na Čechy a Moravu.
Jeho omšové diela, symfonické, komorné a sólové, okrem tancov, menuetov, scherz, trií a podobne, nesú duchovný náboj v takej miere, že ovplyvnili celú symfonickú tvorbu nastupujúceho romantizmu od Schumanna, Brahmsa, Brucknera po Mahlera a niektorých súčasných skladateľov. Len jeden príklad: rytmus vo Veľkej fúge, v jednom z posledných sláčikových kvartet, opus 130, pripomína zložitú rytmiku v Schumannových Symfonických etudách pre klavír.
Dokladom trvácej hodnoty a duchovnosti jeho hudby je ustanovenie „Ódy na radosť“ v závere Finále 9. symfónie. V 60. a 70. rokoch boli v Bratislave vytvorené dva filmy, jeden muzikologičkou, druhý režisérom, nehudobníkom televízie, ktorí sa zamerali na životopisné príbehy skladateľa z územia Slovenska a opisy omší a šírenie hudby ešte za Beethovenovho života od 20 rokov 19. storočia v Bratislave, vtedy Pressburgu. Nadväzujem na nich a dodávam nové fakty, ktoré priniesol výskum v Chorvátsku, v archíve mesta Varaždín, týkajúce sa Beethovenovho pobytu v Bratislave cez dva listy jeho viedenského priateľa Johanna Daniela Ribiniho, narodeného v Bratislave.
Uvádzam dostupné informácie o dielach, ktoré Beethoven venoval svojim 10 priateľom narodeným na Slovensku, vtedy v Hornom Uhorsku, za vlády rakúskych cisárov Jozefa II a Leopolda. Uvádzam aj mená jeho mocných podporovateľov, narodených vo Viedni a tiež v Čechách, ktorí ho objednávkami diel a finančne zabezpečovali vo Viedni. Venovaných diel je až 15, sú medzi nimi Klavírny koncert, Klavírne trio, klavírne sonáty, sláčikový kvartet, piesne pre hlas a klavír, variácie pre klavír, variácie pre klavír na štyri ruky, omša, kánon a kánonické témy.
Od roku 1820 máme záznamy v jeho konverzačných zošitoch už 50 ročného, nepočujúceho Beethovena o osobných vizitách slovenských hudobníkov u neho vo Viedni, aby si zaobstarali jeho publikované symfónie, niektoré klavírne sonáty a vokálne skladby, napr. Omšu C dur, op. 87 a Missu Solemnis D dur, op. 123, venovanú olomouckému arcibiskupovi Rudolfovi II, rakúskemu korunnému princovi, ktorej najstarší opis z 1827 máme z archívov Katedrály Sv. Martina, kde je aj pamätná tabuľa predvedení tejto omše od rokov 1833 a mená dirigentov od Kossova po skladateľa Albrechta.
Návštevy profesora hudby z Bratislavy, Heinricha Kleina, skladateľ mu venoval Omšu C-dur, ďalej regenschoriho Webera v Kostole U milosrdných bratov v Bratislave a riaditeľa Mestského divadla v Bratislave, ako aj bratislavského skladateľa F. Pfeifera, ktorého úprava pre hlas a gitaru Beethovenovej piesne „Adelaide“, vydali tlačou vo Viedni.
Beethovenove cesty a pobyty na Slovensku
Prvá cesta a koncertné vystúpenie v Uhorsku ho viedlo do Bratislavy, v r. 1796, ktorým si urobil meno ako klavirista a improvizátor. Prvý verejný koncert pre verejnosť, tzv. Akadémiu, hral v Pálffyho Záhradnej sále na Zámockej ulici (dnes č. 47) pod bratislavským Hradom, druhý koncert pre pozvaných hostí mal v Keglevichovskom paláci v Bratislave, na Panskej 27.
S istotou môžeme tvrdiť, Dr. Ľuba Ballová a PhDr. Bugalová, SNM, že komponoval a pravdepodobne aj hral v kaštieli Brunsvikovcov v Dolnej Krupej, vtedy Niedrige Korompa a koncertoval pred cisárom Franzom II. v Empírovom divadle zámku grófky Márie Anny a Petra Erdodyovcov v Hlohovci, v Piešťanoch - kúpeľoch a Vile Bacchus nad Piešťanmi podľa Antona Klodnera na muzikologickej konferencii v Piešťanoch v 1966 a bol aj v Leštinách na Orave, na severe Slovenska, kde navštívil miestny evanjelický kostol a sídlo grófa nižšej šľachty Mikuláša von Zmeškala, celoživotného verného priateľa, právnika a vysokého úradníka Uhorskej kráľovskej komory na cisárskom dvore vo Viedni.
Prvým je gróf z Oravy, narodený v Leštinách, Mikuláš von Zmeškal, úradník na viedenskom dvore Uhorskej dvorskej kancelárie, skladateľ 16 hodnotných sláčikových kvartet a uznávaný violončelista, absolvent viedenského Tereziánea, vzdelanec, právnik, navštevoval evanjelické lýceum v Banskej Bystrici, kde žila jeho matka. Na premiéru 9. symfónie Beethovena prišiel v horúčke na nosidlách a proti zákazu lekárov. Vo svojom byte vo Viedni usporadúval komorné koncerty, kde prežil svoje šťastné chvíle aj Beethoven. K dispozícii máme 150 listov, ktoré si písali vo Viedni, niekedy pôsobia ako naše sms-ky, sú vtipné, odrážajú ich spoločné záujmy, účinkovanie v Klavírnom kvartete. Beethovenovi pomáhal od jeho príchodu do Viedne v 1792 do smrti v 1827. Bol dedikantom Sláčikového kvarteta f mol, opus 95. Bol to on, ktorý zoznamoval mladého skladateľa so šľachtickými rodinami vo Viedni, napr. Brunsvikovcami a tak mu pomáhal byť učiteľom klavíra a prvým „slobodným umelcom, na voľnej nohe“, nezávislým od miestneho šľachtica ako bol Jozef Haydn, jeho učiteľ vo Viedni.
Druhým priateľstvom, ktoré „uzavreli na celý život“, ako povedala Terézia, boli súrodenci grófky Terézia (nar. 1775) a Jozefína Brunsvikové (nar. 1779) a ich brat, gróf František (Franz) Brunsvik (nar. 1777), všetci sa narodili v Bratislave, na Rybnom námestí 11, kde bola mramorová pamätná tabuľa s menom Terézie v maďarskej reči ešte v roku 1910. Je prekvapujúce, že tejto rodine, ktorú navštevoval v kaštieli v Dolnej Krupej pri Trnave, venoval svoje najdôležitejšie klavírne sonáty, a iné diela. Teréziu a Jozefínu Brunsvikové učil vo Viedni od r. 1799 a v tomto roku im obom venoval Pieseň s variáciami pre klavír pre štyri ruky „Ich denke an“, Myslím na Teba, prvé zhudobnenie básne Goetheho, v máji 1799. Staršej Terézii venoval jednu Sonátu Fis dur, op. 78 z roku 1809. Štyri skladby Jozefíne - Andante favori pre klavír sólo, keď zomrela vo Viedni mladá, v 1821, pieseň An die ferne Geliebte-Vzdialenej milenke pre hlas a klavír, Variácie ?? a ??. Franzovi, ktorého oslovoval v listoch môj drahý brat, venoval Fantáziu g mol pre klavír, op. 77, komponoval ju v r. 1809 a Klavírnu sonátu tzv. Appasionatu f mol, op. 57, komponoval v Doblingu-časť Viedne, podľa Ferdinanda Riesa, jeho študenta, ju komponoval ju v 1804. V roku 1806 mu daroval aj svoj najkrajší portrét, keď miloval jeho sestru Jozefínu, o čom svedčia jeho listy v čase od jesene 1804-1806. V tom čase 1804, odložil komponovanie 5. symfónie c mol „Osudovej“ a začal komponoval 4. Symfóniu, naplnený radosťou zo života.
V letných mesiacoch v Dolnej Krupej pri Trnave (vtedy Niedrige Korompa), navštívil Brunsvikovcov v roku 1801 na pozvanie Jozefa brunsvika, majiteľa kaštieľa. Podľa muzikologičiek Dr. Luby Ballovej a PhDr. Bugalovej, 30 ročný Beethoven komponoval prvú časť Sonáty cis mol, opus 27, nazývanej aj „Sonáta mesačného svitu“ („Mondschein Sonate“) cis mol, v Dolnej Krupej a venoval ju ich sesternici komtesse Giulliette Guicciardiovej, ktorá tam bola pozvaná a bola aj jeho žiačkou od 16. roku života vo Viedni. Rozlúčkový list s ňou po jej odmietnutí lásky sa našiel spolu s listom tzv. Heiligenstadtského testamentu ako dodatok v roku 1802. je veľmi dojemný. Tlačené vydanie sonáty cis mol vo Viedni z 1802 má na titulnom liste napísané Sonata quasi una Fantasia per il Clavicembalo Piano-Forte composta, e dedicata all Demigella Contessa Giulietta Guicciardi.
Ďalší priatelia, dobrodinec, podporovateľ Peter a hlavne Mária Anna Erdodyová, rodená Nitzky, sa narodila v Oradee (v Arade, Sedmohradsku, dnes v Rumnunsku, bola Beethovenovou žiačkou vo Viedni, vynikajúcou klaviristkou a neskoršie dôverníčkou, ktorej vďačí za pokyn zložiť jeho celodoživotnú rentu z príspevkov troch kniežat, ročne 4000. zlatých, vyplácaných dva krát ročne, čo mu umožňovalo slobodne tvoriť a byť zbavený materiálnych starostí. Zachránila ho pre Viedeň pred výhodným vysokým postom kapelníka na kráľovskom dvore vo Vestfálsku, ktorý mu ponúkol kráľ Jerom Bonaparte, brat Napoleona, na nemeckom už okupovanom území francúzskymi vojskami. Bol slobodným umelcom „na voľnej nohe“. Dokonca u nich býval istý čas v 1808 vo Viedni. keď ju manžel opustil s 3 deťmi. A strávil s ňou aj leto v Jedlersee na jej majetku.
Ďalším priateľstvom bola grófka Babeta Keglevich, narodená v Bratislave. Ich palác je na Panskej 27, kde 26 ročný Beethoven vystupoval súkromne pre pozvaných hostí po svojom koncerte na Uhorskom sneme, ktorý sa konal v Bratislave 23.nov. 1796. Bola tak nadaná, keď ju po prvý raz počul v Bratislave v 1796 po koncerte na Uhorskom sneme, že jej zveril a venoval premiéry svojich štyroch skladieb, Klavírneho koncertu C dur, číslo 1, opus 15, ktorý má nádhernú, vrúcnu druhú vetu, tretia veta je scherzovitá, veselá, v rýchlom tempe, ešte v klasicistickom štýle, dokument virtuóznych, improvizačných schopností mladého Beethovena. Beethovenove klavírne koncerty počnúc tretím, štvrtým a piatym, tvoria dnes nedeliteľnú súčasť svetového repertoáru hudobníkov. Tak isto to platí o jeho symfóniách, počnúc treťou, Eroicou Es dur, piatou „Osudovou“ c mol, až po Deviatu d mol, s „Ódou na radosť“ podľa Friedrichovej Schillerovej básne.
Ďalšou venovanou skladbou pre Babettu Keglevich je klavírna Sonáta č. 4, opus 7, Es dur, trojčasťová, ktorú mylne vydávajú bedekre za „zaľúbenú“ sonátu. Babetta sa vydala za významného podporovateľa slovanskej kultúry, šľachtica Erba d´Odescalchiho. Mali v Bratislave svadbu a žili aj vo Viedni, mali 8 detí, zomrela mladá, 31 ročná. Je pochovaná v rodinnej hrobke v Topolčiankach, kde mali rozsiahly kaštieľ. Medzi skladbami pre Babettu sú aj Variácie na tému z opery Salieriho a pieseň. Dopis aj venovanie 2-3 vety LB v Sonáte Es dur´, „ na pamiatku v P. „ teda Pressburgu.
Miestna šľachta a Beethovenove diela
Pálffyho palác v Bratislave na Zámockej 47 a záhrada, sú miestom, kde hral 26 ročný Ludwig van Beethoven 23. novembra 1796 na akadémii usporiadanej pri príležitosti Uhorského snemu v Prešporku. Sála Uhorského snemu sa nachádzala na Michalskej ulici a dnes patrí Univerzitnej knižnici Bratislavy. Doklad mieste koncertu Beethovena v Pálffyovskej záhradnej sále, ktorá postupne chátrala a bola zbúraná sa našiel nedávno v publikácii Anny Schirlbauerovej-Grossmannovej. V rozhovore s ňou sa našiel aj dôkaz o Beethovenovenovom pobyte v Bratislave v paláci u Karla Keglevicha, slovenskej (uhorskej) šľachty chorvátskeho pôvodu.
V ňom líči na základe objavu 2 listov Johanna Daniela Ribiniho priateľke, stretnutie Ribiniho, rodáka z Bratislavy, s Beethovenom na hradbách vo Viedni, kde mu Beethoven hovoril o svojich zážitkoch a koncerte v Bratislave, kde strávil viacero dní, ako aj o neobyčajnom talente bratislavskej rodáčky, Babetty Keglevičovej, 17 ročnej dcéry Keglevicha, vysoko postaveného šľachtica vo Viedni aj v Bratislave. Vyjadril sa o jej klaviristických schopnostiach, že hrá lepšie jeho skladby ako on sám. Potom ju učil vo Viedni, bývali blízko seba, skladateľ mal prejsť k nim iba cez ulicu.
Dátum koncertu mladého skladateľa a improvizátora v Bratislave od čias jeho prvého významného koncertu vo Viedni v 1795, musel byť posunutý z 23. na 24. novembra práve pre rokovania Uhorského snemu, na ktorom sa stretla viedenská a uhorská politická a spoločenská šľachta, Esterházy, Pálffy, Appónyi, Erdódy, atď., a Karol Keglevich sa chcel ukázať práve koncertom Beethovena nielen na Akadémii, kde hral aj bratislavský rodák, slávny klavirista a skladateľ vo Viedni Johann Nepomuk Hummel, ale aj vo svojej súkromnej rezidencii, v paláci na dnešnej Panskej č. 27. Doklad s budúcim dátumom koncertu 23. nov. 1796 sa stretávame v liste Beethovena do Viedne, p. krstné Johannovi Johannovi Andreasovi Streicherovi, známemu viedenskému staviteľovi klavírov, ktorý mu poslal svoj klavír loďou po Dunaji pre tento koncert, ktorý sa potom predal v Prešporku.
Program koncertu na Akadémii v Prešporku, v Pálffyovskej Záhradnej sále v novembri (23), 1796. Vieme, že tu hralo Klavírne kvarteto vystupovalo s tzv. zmiešaným programom, sláčikovými kvartetami, asi beethovenovými, sólovými skladbami-improvizáciami Beethovena. Piesne tu neodzneli, nie je známy vokálny part, ani účinkujúci. V skladbách účinkovali priatelia L.B, I. husle Ignáz Schuppanzigh, známy viedenský huslista, učiteľ Beethovena na husliach, iniciátor samostatných koncertov sláčikových kvartet v Augarten vo Viedni, 2. husle úradník Karl Holz, priateľ Beethovena a určitý čas jeho sekretár, violoncello Mikuláš von Zmeškal (Nicolaus von Zmeskal), syn stoličného oravského sudcu, úradník v cisárskej kancelárii na viedenskom dvore.
O tom, že hrali na Akadémii v Bratislave, máme dva dôkazy, jeden, ktorý písal Streicherovi, staviteľovi klavírov vo Viedni, 19. nov. z Bratislavy do Viedne a nový dôkaz-dva listy Beethovenovho dobrého priateľa vo Viedni Johanna Daniela Ribiniho, vzdelanca narodeného v Bratislave, v rodine evanjelického kňaza, ktoré zaslal priateľke Pásztóryovej do Chorvátska, kde boli preložení s manželom vo vysokom postavení do Rijeky, Fiume.
A World Without Beethoven? | Music Documentary with Sarah Willis (full length)
K týmto slovenským šľachticom je nutné spomenúť tajomníka či skôr osobného sekretára Beethovena, Antona Felixa Schindlera, v prípade „Listu nesmrteľnej milej“, súvisí s Teréziou a Jozefínou Brunsvikovými. Od roku 1819 viedol osobnú korešpondenciu, zadával partitúry ...