Nie je náhoda, že výraz „prašivý pes“ je v ľudovej reči veľmi živý. Svrab u psa je skutočným a pomerne častým problémom, ktorý spôsobuje, že pre infikované zviera (a bohužiaľ niekedy aj pre človeka) má za následok strašné svrbenie. Svrab u psov sa vždy šíri priamym kontaktom s infikovaným zvieraťom. Hoci všetky druhy svrabu môžu mať podobné príznaky, jednotlivé formy často postihujú rôzne časti tela a vyžadujú odlišný prístup k liečbe a sanácii prostredia.
Čo spôsobuje svrab u psov?
Vinníkom je mikroskopický druh roztoča Sarcoptes scabiei var. canis z čeľade Sarcoptes. Drobné parazity, ktoré sú veľké len 0,2-0,4 mm, strávia celý svoj život na hostiteľskom zvierati, pričom sa zavŕtavajú hlboko do jeho kože a živia sa zvyškami kože. Na povrch kože vyliezajú len za účelom rozmnožovania sa, a vajíčka kladú tiež do vyvŕtaných chodieb. Toto starostlivo pripravené monoproteínové jahňacie ragú je varené s pohánkou, quinoou, tekvicou, brokolicou a sladkými zemiakmi. Je ľahko stráviteľné a hypoalergénne, takže je ideálne pre psov s alergiami.
Svrab u psov sa najčastejšie šíri kontaktom s infikovaným zvieraťom. Väčšinou postihuje voľne žijúce zvieratá, ako líšky, a rizikové sú preto psy túlavé, alebo poľovnícke psy, ktoré s nimi prichádzajú do kontaktu. Vedľajšie môže svrab prenášať aj dočasne do iných hostiteľských zvierat. Svrab je zvyčajne infekčné ochorenie a môže sa preniesť aj na človeka, hoci roztoky nie sú určené na ľudský hostiteľ.
Príznaky svrabu u psov
- Neznesiteľné svrbenie, ktoré môže byť prekvapujúce a vyskytuje sa kedykoľvek počas roka.
- Intenzívne škrabanie a hryzenie až do vystrihania srsti v postihnutých oblastiach.
- Najčastejšie miesta: ušné boltce, lakte, brucho, slabiny, okraje hrudníka a okolie kolenných a loketných kĺbov.
- V pokročilých štádiách môže dôjsť k apatii, nechuti k jedlu a úbytku telesnej hmotnosti.
- Možný začínajúci výskyt zápalu kože, chrastô, mokvavých škvŕn alebo olupovania kože.
Existujú rôzne formy svrabu:
- Sarkoptický svrab (Sarcoptes scabiei var. canis) - najčastejšie postihuje psov, mimoriadne svrbí a je vysoko nákazlivý.
- Demodikóza (Demodex canis) - parazit žijúci v chlpoch a mazových žľazách; najčastejšie u šteniat a oslabených psov; môže byť lokálna alebo generalizovaná.
- Ušný svrab (Otodectes cynotis) - zvyčajne postihuje uši, častejšie u mačiek, u psov zriedkavejšie; spôsobuje zápal ucha a nadmerný mazný výtok.
- Cheyletiellóza (Cheyletiella parasitivorax) - známa ako „pochodujúce lupiny“, spôsobuje svrbenie a lúpanie lupín po celom tele.
Diagnóza svrabu
Diagnóza svrabu je často kombináciou klinických príznakov a potvrdenia od veterinára. Typickým postupom je kožný seškrab a vyšetrenie pod mikroskopom na prítomnosť roztočov. Pinal-pedal reflex je veľmi spoľahlivý neinvazívny test - pri promnutí ušného boltca 94 % psov postihnutých zákožkou podrbe zadnú nohu na rovnakú stranu tela.
Je dôležité brať do úvahy, že svraba môžu spôsobovať aj alergie alebo iné parazity (blchy, dravčíka, kvasinky a baktérie). Pri podozrení na svrabu je preto nevyhnutná konzultácia s veterinárom a včasné zahájenie liečby.
Liečba svrabu a sanácia prostredia
- Spot-on antiparazitiká (napr. pipety) aplikované medzi lopatky; účinkujú niekoľko týždňov a často aj proti ďalším parazitom.
- Perorálne alebo injekčné antiparazitiká (tablety s účinnou látkou sarolaner, afoxolaner alebo iné podľa rekomendácie veterinára).
- Opakovanie liečby a sledovanie zmien v správaní psa. Jedna dávka zvyčajne nestačí; liečba trvá niekoľko týždňov a môže vyžadovať opakovanie.
- Sanácia prostredia: vyčistenie a vyvárenie vecí a čistenie kotcov - koberce, pelechy, deky; zvieratá v domácnosti by mali byť liečené súčasne.
- Liečba ušného svrabu a špecifické kvapky podľa potreby; pravidelné čistenie uší a odstránenie nadmerného mazu.
V prípade silného svrbenia a zapálenia je dôležitý aj psychický komfort psa. Nedostatok pohybu, stres a separačná úzkosť môžu zhoršovať stav kože a správanie. Podporiť ho môžete správnou výživou, doplnkami a mentálnou stimuláciou. Ak je pes vo veľkej miere oslabený, liečba býva zložitejšia a vyžaduje dlhší čas na zotavenie.
Špeciálne poznámky a príklady
Demodikóza je parazitárne ochorenie kože spôsobené Demodex canis, ktoré sa môže objaviť na tvári, okolo očí, pyskov, uší a hrudníka. Demodikóza sa zvyčajne lieči antiparazitárnymi prípravkami vo forme pipiet alebo tabliet a kúpeľmi v dezinfekčných šampónoch; závažnejšie formy môžu potrebovať systémové liečby. Demodikóza nie je zvyčajne nákazlivá, ale môže sa rozšíriť na šteňatá od matky počas tesného kontaktu.
Cheyletiellóza a Demodex majú svoje zvláštnosti: uší svrab je špecifický pre ušný kanál, a u mačiek sa vyskytuje aj napadnutie uší či hlavných oblastí. Zákožka svrabová u psa môže spôsobiť intenzívne svrbenie a šíriť sa kontaktom, čo si vyžaduje rýchlu intervenciu veterinára. Niektoré príznaky svrabu môžu pripomínať alergie alebo infekcie, čo robí diagnostiku náročnou a vyžaduje odbornú starostlivosť.
Prevencia a starostlivosť
- Pravidelná veterinárna kontrola a dohľad nad kožnými problémami.
- Vhodné krmivá a suplementy pre zdravú pokožku a srst; proteíny a esenciálne mastné kyseliny zlepšujú stav srsti.
- Pravidelné čistenie srsť a uší; používanie šampónov a čistiacich prostriedkov podľa odporúčaní veterinára.
- Sanácia prostredia a prevencia kontaktu s infikovanými zvieratami, najmä v prípade túlavých alebo poľovníckych psov.
Pokračujte v liečbe podľa pokynov veterinára, vytrvajte a buďte dôslední. Svrab je liečiteľný, ale pri zanedbaní môže prejsť do vážnych stavov a predstavovať riziko pre ostatné zvieratá aj ľudí.
Ako vyčistiť špáry
Krátke praktické poznámky
- Ak si všimnete, že pes sa častejšie škrabe, líže alebo škriabe za uchami či na iných miestach, navštívte veterinára čo najskôr.
- Neaplikujte voľne dostupné masti bez konzultácie - môžu zhoršiť stav alebo maskovať príznaky.
- Najúčinnejší spôsob je kombinovať lokálne ošetrenie, systémové liečivá a dôkladnú sanáciu prostredia.