Pes Jeana Labadieho zo známej rozprávky je ústrednou postavou príbehu o falošnom sľube a očitej výstupe ľudskej dôvery. Jean Labadie stál pred kurínom a počítal kury. - Ak mi neodvláčajú kury lasice, - povedal, - stavím sa, že ich odvláča môj podarený sused André Drouillard. Jean Labadie sa rozhodol, že Andrého Drouillarda vystriehne pri krádeži. Odvtedy spával v kuríne s puškou v ruke. Ale nič sa nestalo. André dozaista čosi zacítil a neukázal sa. Po troch dňoch Jeana Labadieho omrzelo spávať s kurami a vrátil sa do domu. Rozhodol sa však čosi s tým robiť, ibaže nevedel čo. Nemohol sa predsa len tak, z ničoho nič kohosi opýtať, či nekradne kury, i keby ich ten človek naozaj kradol. Preto istý čas všetko nechal tak.
Raz pomáhal Andrému Drouillardovi čistiť kríčie pri plotoch. Pri práci naďabil na kopu kurieho peria. Keď sa naň lepšie prizrel, pomyslel si, že sa veľmi podobá periu, aké mali jeho kury. A predsa nemohol povedať Andrému: Takéto perie mali moje sliepky. Jean Labadie teda mlčal, ďalej strihal kríčie a rozmýšľal. „Keby si André myslel, že mám psa," hútal, „hádam by sa vyhol môjmu kurínu. A hneď sa rozhodol pre veľkú lož. - Sused, videli ste už môjho veľkého psa?- Psa? - povedal André. - Veď vy nemáte psa.- Nemal som, - odvetil Jean Labadie, - ale teraz mám. Nedávno som ho kúpil od Indiánov. Ktosi mi kradne kury, tak som išiel a kúpil som si psa. Je veľký, čierny a strašne zlý. Myslím, že sa už nikto nebude obšmietať okolo môjho kurína. - Tak, tak, teda vy teraz máte psa, - povedal André. Jean Labadie sa obzrel. - Pozrite, práve tamto ide, čierny ako uhoľ, s vyplazeným veľkým červeným jazykom. André sa ta podíval. - Nevidím nijakého psa, - riekol. - Hádam mi len nechcete nahovoriť, že ho nevidíte? - povedal Jean Labadie. - Veď ide tamto po briežku. - Kde? - spýtal sa André. - Len sa dobre dívajte, nevidíte, ako dvíha tie veľké čierne laby, raz jednu, raz druhú. - Áno, áno, už ho vidím! - povedal André a vypliešťal oči, akoby videl veľkého psa s vyplazeným červeným jazykom a veľkými labami. Jean bol so svojím výmyslom veľmi spokojný. Odvtedy akoby uťal, kury prestali miznúť.
Jedného dňa stretol Andrého na ceste. - Dnes som videl vášho veľkého čierneho psa, - pristavil ho André. - Bežal popri plote s vyplazeným červeným jazykom a dvíhal veľké laby, raz jednu, raz druhú. Verte mi, čo najrýchlejšie som sa mu vyhol. Jean Labadie sa potešil, ale Andrého fantázia ho aj treskutuho. Ak veľký čierny pes bežal po vonku, kto strážil kurín?
Istôtna odpoveď prišla, keď Andrého stretol Jeana Labadieho a povedal: - Jean, dnes ráno som videl vášho veľkého čierneho psa, za mestom naháňal králiky. Jean riekol: - To musel byť iný pes, André. Môj veľký čierny pes je doma a stráži kurín. - Ak to nebol váš veľký čierny pes, teda čí bol? - opýtal sa André. - Nemá váš pes veľký červený jazyk? A nebeží ako vietor? - Zdá sa, že je to naozaj môj pes, - riekol Jean, - lenže ten je teraz doma a stráži kury. - Radšej by ste ho mali uviazať, - riekol André. Jean sa chcel spýtať, ako sa ľudia dozvedeli o jeho psovi, ale zahryzol si do jazyka. Keby naozaj mal psa, ľudia by sa o ňom dozvedeli.
O niekoľko dní André opäť zastavil Jeana Labadieho a ostro mu dohováral: - Mali by ste s tým svojím zlým psiskom voľačo robiť. Dnes na ceste pribehol ku mne a chcel ma lapiť za nohu. Musel som ho odohnať palicou. Jean Labadie nevedel, či sa má smiať, alebo povedať Andrému Drouillardovi, že je luhár. Veľký čierny pes zrazu ožil. Nakoniec povedal: - Dobre, uviažem ho na reťaz. - Vložil do úst prsty a zahvízdal. - Poď sem! Poď sem! - volal na psa. André Drouillard sa poplašene poobzeral a chytro odišiel.
Krátko na to Jean Labadie o psovi už nič nepočul. Až jedného dňa, keď v obchode kupoval klince, pristúpila k nemu pani Villeneuveová a povedala: - Jean Labadie, mali by ste sa hanbiť, že toho divého psa nechávate samého behať po meste. - Pes je divý, to je pravda, ale je doma na reťazi, - bránil sa Jean Labadie. - Možno bol na reťazi, - povedala pani Villeneuveová, - ale už nie je. Behá po uliciach s vyplazeným červeným jazykom. Jean Labadie sa začal trápiť. Zdalo sa, že mu psia historka prerastá cez hlavu. Pomyslel si, že by sa psa mal vari zbaviť. Preto povedal pani Villeneuveovej: - Viete, čo urobím, pani Villeneuveová? Zajtra ráno vrátim psa Indiánom.
Na druhý deň ráno Jean ošíroval koňa a zapriahol ho do voza. Počkal, kým ho zbadá André Drouillard, potom zahvizdol a robil sa, akoby bral so sebou psa. Keď prechádzal popri Andrého dome, André zavolal: - Vezieš ho naspäť, Jean? - Naspäť, odkiaľ som ho vzal, - odpovedal Jean Labadie a šiel dolu cestou k indiánskej dedine. Celý deň sa zabavil u svojich priateľov Indiánov a v podvečer sa pobral domov. Keď prechádzal popri Andrého dome, premklo ho zlé tušenie. André Drouillard stál pri bráne a čakal. - Čo nového? - opýtal sa Jean Labadie. - Beží sa veľa, - povedal André. - Váš veľký čierny pes sa vrátil domov už skoro pred hodinou. Práve som šiel dojiť, a tu vidím, hore cestou si vykračuje váš pes s veľkým červeným jazykom. - Jean Labadie vybuchol: - André Drouillard, - kričal, - vy ste luhár! - Akože?! - urazil sa André. - Vy sa opovažujete nadávať mne, svojmu susedovi do luhárov?! - Obrátil sa a vošiel do domu.
Jean Labadie zastenal. Po všetkých útrapách, ktoré podstúpil, teraz všetko pokazil. Povedal Andrému Drouillardovi, že je luhár. Radšej ho mohol nazvať lapikurkárom. Potom prišli správy, že pes Jeana Labadieho je mŕtvy. Pani Villeneuveová, Henri Dupuis a Delphine Langloisová ho všetci videli - pes je naozaj veľký a čierny. Jean vedel, že by darmo znova viezol psa do indiánskej dediny, vrátil by sa prv ako on. O niekoľko dní, keď Jean Labadie sedel pred vyhňou, Andrému Drouillard s veľkým štabarcom pricválal na koni. - Kde je doktor Brisson? - zakričal. - Zavolajte doktora Brissona! - Čo sa stalo? - zvolali všetci odrazu. Andrému ukázal krvácajúcu ruku a povedal: - Jeho veľký čierny pes ma pohrýzol. Jean tam sedel s otvorenými ústami. Vidieť psa, ktorého niet, to je jedna vec, ale aby vidina hrýzla, to sa ešte nestalo. Zavrel ústa a vyskočil ta, kde všetci pozerali, ku krvácajúcemu Andrému. - Myslím, že to nevyzerá na psie uhryznutie. To je skôr od sekery, - povedal Jean Labadie. To všetkých rozhnevalo. Jean nevedel, čo si počať. Nakoniec riekol: - Priatelia, myslím, že so psom musím urobiť koniec. Andrému dám dve kury a veľkého čierneho psa zastrelím.
Ľudia stíchli. Jean Labadie všetkých zavolal k sebe. Dolu mestom kráčal čudný sprievod. Jean Labadie popredku a hŕba ľudí za ním. Vošiel do domu a o chvíľu vyšiel s puškou. - Stojte tu a dobre sa dívajte, - riekol. Zašiel k stodole a zapískal, o chvíľu zapískal znova a potom zavolal: - Už ide! Ľudia ustúpili k plotu do bezpečnej vzdialenosti. Pani Villeneuveová vykríkla: - Tam je za stodolou. Z pysku mu visí veľký červený jazyk! A André povedal: - Ako len dvíha tie veľké laby, raz jednu, raz druhú! Jean Labadie priložil pušku k plecu, zamieril a strelil. - Trafil som ho, - povedal. Delphine Langloisová zamdlela. - Tak, - riekol Jean Labadie dojato a utrel si slzu z oka, - urobil som to. Už je po mojom veľkom čiernom psovi.
- Rozprávky ako súčasť detstva a ich výchovná hodnota.
- Postava Jeana Labadieho a jeho experiment s falošným psom ako morálne ponaučenie.
V ďalšom texte rozprávky sa predstavujú ďalšie príbehy: Lietajúci psík Oliver, Jeleň a jaguár a príbeh o troch zakliatych psoch. Lietajúci psík Oliver opisuje, ako psík s veľkými ušami lieta nad mestom a farmou, kým sa stretne s Kristínkou a učí ju lietať. - Áno, - povedala Kristínka - A naučil by si ma tak krásne lietať? - Pravdaže - odvetil Oliver. Jeleň a jaguár znázorňujú spoločné stavanie domov a spolužitie, kým naši hrdinovia učia deti aj dospelých o spolupráci a empatii voči prírode a zvieratám.
Ďalší príbeh približuje dobrodružstvá Víta a jeho sestry: otec zomrel a zostali tri ovce a dlhy. Vítek berie do sveta tri psov lanďami - Lámaj, Trhaj a Pozor - a s ich pomocou vyrieši problémy, neskôr sa stretne s lúpežníckou bandou a zvíťazí v súboji. Pes Pozor slúži ako spoľahlivý sprievodca, ktorý dokáže vypočuť a varovať pred nebezpečenstvom. Neskôr Vítek vyhrá nad lúpežníkmi a oslobodí sestru, pričom cestuje ďalej do sveta.
V samotnom závere sa tiež rozvíja téma morálnosti a spravodlivosti: Vítek použije píšťalku, ktorú kedysi používal pri pasení, aby privolal svoje psy a porazil zlých ľudí. Psy sa vrátia a pomôžu mu a jeho sestre prežiť, zatiaľ čo zloduchovia sú potrestaní. Túžba po spravodlivosti a odvaha jednotlivcov je v rozprávkach vyjadrená silno a jasne.
Pes a jeho kosť - prízvuk americkej angličtiny (TheFableCottage.com)
Rozprávky v tejto zbierke predstavujú dôležitú súčasť detstva a rozvíjajú fantáziu, učia morálnym hodnotám a sprostredkúvajú deťom svet okolo nás prostredníctvom príbehov. V tomto výbere nájdete niekoľko krásnych rozprávok, ktoré potešia malých aj veľkých čitateľov a poukazujú na význam dôvery, odvahy a vzájomnej pomoci.