Pavlovce nad Uhom patrila do bývalej Užskej župy. Daroval ju zemanom pravdepodobne kráľ Ladislav IV. Je o tom zmienka v listine Jágerskej kapituly z roku 1334. Zeman Peťo zvaný Túz v roku 1327 predložil pred kráľa Karola Róberta listinu o darovaní tejto dediny a kráľ mu ešte v tom roku potvrdil jej vlastníctvo novou donáciou. V písomnostiach zo 14. storočia sa vyskytuje pod názvom Palouch, od 15. storočia pod názvom Palocz. Oba názvy sú považované za maďarizované tvary staršieho slovenského názvu Pavloviec. Za najpravdepodobnejšiu považuje možnosť, že išlo o maďarizované názvy slovenského Plavce, teda dediny Plavcov, strážcov krajinskej cesty v uhorskom pohraničí v 11. a 12. storočí. Je zrejmé, že pôvodný názov Plavci (Plavce) vznikol v slovenskom prostredí.
V dedine bol kostol pravdepodobne už v 13. storočí. V 30. rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Vít. Doteraz nepoznáme zasvätenie kostola v stredoveku, čo by zaiste objasnilo okolnosti vzniku. Už pred r. 1332 sa spomína fara, ktorá zanikla za protestantizmu a obnovená bola v r. 1721. Kostol jestvoval aj v 15. a 16. storočí, avšak okolu roku 1564 a v prvej polovici 17. storočia tu pôsobili protestanskí kazatelia.
V Pavlovciach sa v 13. - 14. storočí, najneskôr však v prvej polovici 15. storočia udomácnilo konanie trhu. Odvtedy sa Pavlovce vyvíjali ako mestečko rodiny Palóciovcov, čo sa priliehavo prejavilo v písomnostiach od polovice 15. storočia ("in...Palocz...odipis" z roku 1461 alebo "in opido Palocz" z roku 1580). Šľachtic Peťo Túz, prípadne jeho synovia si dali postaviť v Pavlovciach kúriu, usadili sa tam a názov dediny používali od polovice storočia v prídomku. Ich potomkovia Palóciovci dosiahli najvyššie spoločenské postavenie v 15. storočí, kedy zastávali funkcie župana viacerých stolíc, dvorského sudcu, palatína, ostrihomského arcibiskupa. Zaiste vtedy dali prestavať a primerane opevniť svoje rodové sídlo v Pavlovciach, ktoré nadobudlo podobu kaštiľa.
Po vymretí šľachticov z Pavloviec nadobudli mestečko Dobóovci z Ruskej, ktorým patrilo od polovice 16. storočia, neskôr Stanesicz-Horváthovcom a v 19. a zač. 20. storočí rodine Hadik-Barkóczyovcom. V 15. storočí šľachta užšej stolice často snemovala v Pavlovciach v sídle významného rodu Palóciocov (v tamojšej kúrii či hostinci). Tamojšie sedliacke, možno už meštiansko-roľnícke domácnosti boli v roku 1427 zdanené od 37 port. Aj s domom richtára tam vtedy stálo najmenej 38 obývaných sedliackych respektíve meštianskych domov. Neskôr, najmä v 16. storočí roľníci strácali pozemky, chudobneli a časť z nich upadla medzi železiarov. V roku 1567 bolo zdanených 17 roľníckych domácností. Z nich 7 hospodárilo na celých a 10 na polovičných usadlostiach. Spolu ich zdanili od 12 port. Železiarskych domácností bolo 10 a domácností sluhov 4. Aj s richtárom vtedy žilo v Pavlovciach 44 domácností.
V roku 1588 zdanili 13 roľníckych domácností: 5 na celých a 8 na polovičných usadlostiach, teda od 9 port. Richtár hospodáril na celej usadlosti. Tri domácnosti boli slobodnícke, 12 domácností bolo železiarskych, domácností sluhov bolo 6. Ďalší dvaja muži boli drábmi a jeden zemepánskym kočišom. Všetkých domácností bolo 38. V roku 1599 mali Pavlovce 40 obývaných domov. Pravda, bol tam aj kaštieľ s hospodárskymi stavbami, kostol, fara a škola.
V 17. storočí a začiatkom 18. storočia sa počet obyvateľov zmenšoval. V roku 1715 tam hospodárilo 21 sedliackych, roku 1720 17 sedliackych a dve železiarske domácnosti. Vtedy boli Pavlovce maďarskou kalvínskou dedinou.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa je významnou historickou pamiatkou. Evidovaný Pamiatkovým úradom SR ako národná kultúrna pamiatka, je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 81/0. Za kultúrnu pamiatku bol vyhlásený uznesením Komisie pre školstvo a kultúru ONV v Michalovciach č. 17/63 z 23. marca 1963. Kostol stojí v strede obce, orientovaný je hlavnou fasádou na juh - na os cesty, smerujúcej od Veľkých Kapušian. Svätyňa má orientáciu na sever. Chrám bol postavený v roku 1793 v barokovo-klasicistickom slohu, na fasádach sa dajú rozoznať prvky tzv. štýlu Ľudovíta XVI. (rokoko dekoratívne prvky - girlandy, festóny, vázy a pod.).
Gréckokatolícky filiálny chrám Najsvätejšej Trojice v miestnej časti Ťahyňa z roku 1892 nie je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka. Prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná pod číslom 10274/0 a za kultúrnu pamiatku bola vyhlásená uznesením Rady ONV v Michalovciach č. 221/87 z 11. decembra 1987. Murovaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola postavená v roku 1899 v novoklasicistickom slohu, vlastná kamenná socha svätca pochádza z druhej polovice 18. storočia.
Panská jazdiareň (ľudovo nazývaná aj „Rajčuľňa“) je tiež evidovaná Pamiatkovým úradom SR ako národná kultúrna pamiatka - v Ústrednom zozname pamiatkového fondu má číslo 11246/0. Za kultúrnu pamiatku bola táto stavba vyhlásená rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č. MK - 1444/98 - 400 z 26. júna 1998. Jazdiareň bola postavená pravdepodobne v poslednej tretine 19. storočia, resp. na začiatku 20. storočia v novoklasicistickom štýle a patrila k dnes už neexistujúcemu barokovo-klasicistickému kaštíľu.
Park zaniknutého kaštieľa je Pamiatkovým úradom SR evidovaný ako národná kultúrna pamiatka (zapísaný je pod číslom 10301/0). Súčasný park má rozlohu 13,89 ha. Založený bol v polovici 19. storočia pri kaštieli grófov Barkóciovcov.
Židovský cintorín, situovaný v poli behind križovatkou do Baján, asi 1,5 km južne od Pavloviec, nie je evidovaný ako kultúrna pamiatka. Má rozmery približne 58 x 68 m a nachádza sa tam viac ako 44 náhrobných kameňov.
Sprievodca opisuje aj observatórium v areáli histórie, kde môžete večer sledovať hviezdy a zistiť, či hviezda padá smerom do Ameriky. Ak hlad premôže návštevníkov, je tam pec na domáce chlebíky so šmalcom alebo na americký burger. Unikátne zážitky prepájajú históriu a kultúru, a návšteva je plná prekvapení a zaujímavých informácií. Fascinujú nás aj príbehy o odvahe, tradíciách a bohatstve slovenskej kultúry, ktoré sa preniesli aj do Ameriky.
Samospráva je správa istého regiónu, ktorého občania majú právo podieľať sa na moci cez svojich zástupcov. Obec predstavuje základnú jednotku samosprávy, pričom pod ňou sa myslí samostatný samosprávny územný celok s trvalým pobytom obyvateľov. Obec sa snaží vyvíjať aktivity pre rozvoj a spokojnosť obyvateľov a môže vykonávať aj špeciálne funkcie, ktoré jej pridelí štát. Štát zároveň obci priznáva právo mať svoje znaky, ako je vlajka či obecný znak. Obyvatelia majú práva a povinnosti, vrátane volieb a podávania podnetov na zlepšenie situácie. Medzi povinnosti patrí platenie daní, dodržiavanie predpisov a zveľaďovanie prostredia.
Každá samosprávna obec má orgány: obecné zastupiteľstvo, ktoré rozhoduje o územnom pláne, záväzných nariadeniach a rozpočte; a starostu, ktorý je najvyšším výkonným orgánom a riadi veci správy obce. Obecné zastupiteľstvo pozostáva z poslancov volených občanmi. Starosta je volený priamo do úradu a riadi zasadnutia mestského zastupiteľstva.
Atrakcie, kultúrne pamiatky a infraštruktúra
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa je dominantnou architektonickou dominantou Pavloviec. Pamiatkový úrad ho eviduje ako národnú kultúrnu pamiatku s číslom 81/0 a zapísaný je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Stojí v strede obce a jeho rokokové prvky odrážajú vplyvy štýlu Ľudovíta XVI. chrám bol postavený v roku 1793, svätyňa je orientovaná na sever.
Gréckokatolícky filiálny chrám Najsvätejšej Trojice v Ťahyni (1892) nie je zapísaný ako národná kultúrna pamiatka, ale predstavuje významnú duchovnú tradíciu regiónu. Prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého (1899) má novoklasicistický sloh a kamennú sochu svätca z konca 18. storočia.
Panská jazdiareň (Rajčuľňa) je tiež národná kultúrna pamiatka (číslo 11246/0) a bola vyhlásená v roku 1998. Táto stavba patrila k barokovo-klasicistnému kaštíľu a bola postavená na prelome 19. storočia a začiatku 20. storočia. Park zaniknutého kaštieľa (číslo 10301/0) má rozlohu 13,89 ha a bol založený pri kaštieli Barkóciovcov v polovici 19. storočia.
Židovský cintorín južne od obce, asi 1,5 km od Pavloviec, má rozlohu približne 58 x 68 m a obsahuje viac ako 44 náhrobných kameňov. Nie je evidovaný ako kultúrna pamiatka, no predstavuje dôležitú súčasť miestnej histórie a kultúrneho kultúrneho dedičstva.
História múzea a migrácie
Po návšteve Múzea Vysťahovalectva v Ťahyni vzniká spojenie medzi históriou a kultúrou našich predkov a dnešnou identitou. Výstava zachytáva život v 20. storočí - od tradičných drevených kufrov po prvé rifľové materiály a ikonické predmety ako Coca-Cola, ktoré sprevádzali ľudí na cestách do Ameriky. Výstava tiež predstavuje Záhradu slovensko - amerického kultúrneho dedičstva a možnosti pozorovania hviezd v observatóriu.
Mapa a kontakty
Obec Pavlovce nad Uhom je ľahko dostupná z lokálnych komunikácií. Pre kompletné informácie o trasách, dopravných spojeniach, ubytovaní a službách odporúčame skontrolovať miestne turistické informačné kanály a oficiálne stránky obce.
| Miesto | Typ | Kontakt / poznámka |
|---|---|---|
| Kostol sv. Jána Krstiteľa | Národná kultúrna pamiatka | Informácie na miestnych úradoch |
| Kaštieľ a jazdiareň (pamiatky) | Národné kultúrne pamiatky | Podľa zápisov Pamiatkového úradu SR |
| Múzeum Vysťahovalectva v Ťahyni | Expozícia a kultúrne dedičstvo | Linka na turistické služby a interné kontakty |