Rodézsky ridgeback je majestátne plemeno, ktoré si získalo popularitu nielen vďaka svojmu charakteristickému „ridge“ pásu na chrbte, ale aj pre svoju odvahu, lojalitu a pracovitosť. Toto plemeno bolo vyšľachtené na lovecké účely v južnej Afrike, kde sa využívalo predovšetkým na stopovanie veľkej zveri, vrátane levov. Rodézsky ridgeback patrí do FCI skupiny 6 - duriče, farbiare a príbuzné plemená. Najstaršie dôkazy o prítomnosti psov podobných ridgebackom pochádzajú z obdobia pred niekoľkými tisícročiami. Skalné maľby v Južnej Afrike zobrazujú psy s charakteristickou líniou srsti na chrbte, podobnou dnešnému ridgebackovi.
V 17. storočí dorazili do južnej Afriky holandskí osadníci známi ako Búri. Priniesli so sebou rôzne európske plemená, vrátane mastifov, chrtov a duričov. Títo osadníci čoskoro zistili, že potrebujú psy, ktorí by znášali extrémnu africkú klímu a vydržali by počas dňa bez vody, bez toho by to ovplyvnilo ich výkonnosť. Zároveň potrebovali dobrého strážcu, pomocníka pri love a spoločníka. Začali teda s krížením svojich európskych psov so psami domorodcov. Psy Hotentoti mali na chrbte typický hrebeň srsti rastúce v opačnom smere. Postupným krížením sa vytvorilo nové plemeno rhodézskeho ridgebacka ako ho poznáme dnes.
Koncom 19. storočia začali juhoafrickí chovatelia selektívne šľachtiť ridgebacka na základe jeho pracovných schopností. Tento pes sa osvedčil ako vynikajúci lovec levov - nie v zmysle, že by ich zabíjal, ale dokázal ich stopovať a udržiavať v šachu, kým neprišiel lovec. V roku 1922 Cornelius van Rooyen, významný chovateľ v Južnej Afrike, definoval prvý štandard plemena, ktorý sa odvtedy prakticky nezmenil. Prvý titul "Šampión Slovenska" pre plemeno RR bol zadaný v roku 1997.
Rodézsky ridgeback je dôstojný a vyrovnaný pes, otvorený a láskyplný voči svojim blízkym, ale rezervovaný voči cudzím ľuďom. Je to vhodný pes pre športovo založenú rodinu. Potrebuje zamestnať, pretože platí, že znudený Rhodesian ridgeback je deštruktívny. Inak je to jemný spoločník, ktorý je ochotný a schopný ochrániť svoj domov a rodinu, ak je to potrebné. Vzhľadom k jeho inteligencii, veľkosti a sile to nie je plemeno vhodné pre každého. Neodporúča sa začínajúcim chovateľom bez skúseností. Pokiaľ ale hľadáte silného, sebavedomého psa, nenáročného na starostlivosť, ktorý zahŕňa lásku, nežnosť a zmysel pre humor, bude pre vás Rhodesian ridgeback vynikajúcou voľbou.
Povaha a temperament
Rodézsky ridgeback je inteligentný, avšak svojhlavý pes, temperamentný, ale aj lojálny. Rád si vymedzuje svoje teritórium, preto sa hodí skôr do rúk skúseného chovateľa. Ridžbek má silnú potrebu brániť, preto je dôsledná výchova dôležitá. Výcvik by mal byť konzekventný, ale bez drilu a kriku. Ridgeback dobre reaguje na pozitívnu výchovu. Treba si uvedomiť, že je síce inteligentný, ale aj tvrdohlavý, ako mnoho poľovných psov, preto je dôslednosť nevyhnutná. Má totiž skvelú pamäť a ak raz poľavíte, pes na to nezabudne.
Ridgeback nie je uštekaný, reagovať tak môže len v prípade, že chce upozorniť na nebezpečenstvo. Napriek svojej veľkosti je vhodný k deťom, tie by ho však nemali zbytočne provokovať. Od šteniatka by si mal zvykať na iné zvieratá, v dospelosti ich potom bude tolerovať.
Rodézsky ridgeback má výrazný prirodzený obranný ako aj rovnako výrazný lovecký inštinkt. Vďaka jeho obrannému inštinktu bude všetkých „z jeho svorky“ obraňovať, keď to bude potrebné. Ridgeback súčasne strážil ľudské obydlie a príslušníkov svojej „rodiny“, má rozvinutý i obranný inštinkt, čo je veľkou devízou tohto polyfunkčného psa.
Ridgeback, pravý reprezentant plemena, je kľudný, povahovo vyrovnaný pes s dlhým prahom dráždivosti. Nehodí sa preto na cvičenie obrany v tom zmysle, že ho budeme poštvávať na figuranta a cvičiť s ním hryzenie do rukáva. Každý majiteľ si určite rád otestuje vlohy svojho psa, ale neodporúča sa s ridgebackom cvičiť na cvičisku obranu. Ridgeback má dlhý prah dráždivosti, a keď pridáme, že je inteligentný, nechápe prečo by mal bez dôvodu útočiť na človeka. Čiže istý čas odmieta útočiť na figuranta. V najlepšom prípade, ak je ešte pes mladý, chápe toto dráždenie ako hru, no v dospelosti sa môže ridgeback po viacnásobnom cvičení a dlhom dráždení pokaziť.
Doslovný preklad z knihy Stiga Carlsona - „...Ridgeback rozhodne nie je psom, ktorý sa hlava nehlava vrhá do nebezpečenstva - on sa mu dokonca snaží vyhnúť. Mnohé z testov správania sa zamerané na odvahu ridgebacka, interpretované ako útočnosť a chuť napadať, dopadli zle, keď sa od neho očakávalo, že na útok figuranta s ochranným rukávom zareaguje tiež útokom.“ Jediná rozumná výchovná zásada - ktorú treba ridgebackovi ako obranárovi vštepiť - je, aby sa k normálnym ľuďom správal normálne. Je to predsa len jeden z najrýchlejších, najmrštnejších a najvytrvalejších psov na svete. Je treba mať stále na pamäti, že ste majiteľom ridgebacka, plemena o ktorom je na celom svete (spoločnosti, ktorá psom aspoň trochu rozumie) známe, že je to sociálne vyrovnaný, milý pes.
Ridgeback je od prírody hlídacím psem. V oblasti jeho obranářského instinktu, jsou mezi ním a “bojovými psy“ velké rozdíly, neboť ridgeback nepoužívá ani tak sílu a násilí, ale spíše neústupnost a inteligenci.
Dôsledkom výcviku SchH (na obranu) strácajú psy systematicky zábrany pred hryzením človeka, a ak nie sú pod neustálym odborným vedením skúseného psovoda, ktorého hierarchicky vyššie postavenie by bezvýhradne uznávali, predstavujú neustále zvyšujúce sa nebezpečenstvo. To, aby psy psovoda bezvýhradne uznávali, je veľmi dôležité obzvlášť v prípadoch, ak sú psy držaný v svorke, pretože už dvaja psy tvoria miniatúrnu svorku a tá sa riadi svojimi vlastnými zákonmi (ďalšie stupňovanie nebezpečenstva). Služobný výcvik psov je treba preto odmietnuť (s výnimkou psov, používaných skutočne pre služobné účely, pre ktorých máme však kompetentných a zodpovedných psovodov).
Jedná sa celkove o „šelmu psa“, u ktorého môžeme spustiť „reflex prenasledovania“ napríklad tým, že bojazlivá osoba začne pred psom utekať. Psy sú veľmi učenlivé bytosti, pre ich chovanie súvisiace s kúsaním je dôležité, či sa im už podarilo „podriadiť“ si človeka v rámci útoku a zákusu. U psov v súkromných rukách s veľmi vyvinutými pudmi obranára je potrebné, aby sa výcvik zameral miesto na „služobný výcvik obranára“ (rozumej „odvahu, tvrdosť, bojovnosť“) na ovládateľnosť, poslušnosť a sociálne chovanie. To ale niektorí majitelia strážnych psov nie sú schopní pochopiť, uvedené hľadiská podriaďujú vlastným osobným záujmom „ochrany“ a zabúdajú, že takéto zvieratá pôsobia na bežných delikventov dostatočne odstrašujúco, aj bez toho aby sme ich vychovali ešte ku ostrosti.
Prirodzené vlohy ridgebacka sú poľovné, teda zver naháňať, zastaviť, prípadne nadhnať pánovi. Zver zastaví obehnutím, obštekávaním a neustálym kľučkovaním ju fixuje z určitej vzdialenosti až do príchodu svojho pána. Takto bol ridgeback rokmi vyšľachtený, také je jeho prirodzené správanie. Podobne sa správa aj pri zadržaní votrelca na náš pozemok. Nebude zlodeja trhať, ale bude ho fixovať a obštekávať. Nebojte sa, ridgeback presne vycíti, kto a s akým úmyslom prekročí prah nášho pozemku. Vie čo má robiť a beda tomu kto má nečestné úmysly! Bude patrične vyľakaný a vyštvaný z nášho územia, ale rozhodne nebude roztrhaný. Myslím, že to nikto z nás naozaj ani nechce, spôsobilo by nám to len nepríjemnosti.
Výcvik a výchova
Výchova začína ešte predtým ako si prinesiete šteniatko domov. Výchova vlastne predchádza samotný výcvik. Šteniatko je najprv vychovávané svojou psou mamou a chovateľom. Ešte u chovateľa sa učí, čo si môže dovoliť k mame, súrodencom, ľuďom, svojmu okoliu... Toto obdobie je spoznávaním okolitého sveta. Všetko je pre šteniatka nové a nepoznané. Matka ich učí slušnému správaniu.
Po každej hre, spánku, jedle šteniatko močí často. Naučiť Dorku cikať vonku nebol problém. Vždy keď sme si mysleli, že už to príde, išli sme s ňou von. Buď do záchodu ale najčastejšie mimo záhradu. Keď sa to podarilo tak ako sme si to predstavovali, veľmi sme ju vychválili - slovne, gestami, hladkaním. Nebojte sa prejaviť, susedia si už aj tak myslia, že nie ste úplne v poriadku :-) Nedoporučujem tešiť sa z vykonaného diela pred vašimi vchodovými dverami, lebo tým dávate najavo, že urobiť to hneď za dverami na rohožku je to najlepšie.
Osvedčilo sa nám používať jedno slovo - povel priamo pri "tom". Zvyčajne sa pes naučí robiť si svoje potreby na určitý povrch. My sme s Dorkou chodili na rôzne miesta, aby sa naučila, že to môže robiť do trávy - ovšem nie do našej :-) a aj na betón. Časom sme ju usmerňovali, aby to nerobila uprostred chodníka, ale na kraji. ... a v našej rodine sa ešte neciká na vodítku. Ušetrilo nám to kopec starostí pri našich prechádzkach napr. historickým centrom mesta. Keď vieme, že s ňou pôjdeme na dlhšie na vodítku, dáme jej možnosť vyprázdniť sa predtým, alebo si dáme pauzu pri prechádzke a pustíme ju na chvíľu na voľno na vhodnom mieste.
Šteniatko hryzie do všetkého a všetko testuje zubami. Tu treba zasiahnuť hneď na začiatku. Pes môže hrýzť akurát tak svoje jedlo, prípadne žuvaciu kosť alebo svoju hračku. My sme to riešili tak, že sme povedali fuj a chytili papuľku do ruky. Potom sme ju pustili a keď hryzenie nepokračovalo pochválili. Ak pokračovala, opäť sme ju chytili za papuľku, podržali, pustili a ponúkli jej niečo iné na hryzenie čo nám nevadilo, že testuje zubami alebo sme sa pokúsili zaujať ju inou činnosťou. Ak skúsila zase niečo nevhodné hrýzť, tak sme postup opakovali.
Chváliť, chváliť, chváliť... Uvedomujem si, že aj naše deti by som mohla chváliť viac a nerobím to. U psa je toto veľmi dôležité tak ako u dieťaťa. Je to pre nás náročné, lebo mnohé veci berieme ako samozrejmosť, ale pre psa to tak nie je. Vždy, keď pes urobí niečo tak, ako sme to my očakávali, musíme ho pochváliť, aby si spojil tú konkrétnu vec s niečím príjemným. U šteňaťa môžu byť pochvaly vo forme pamlskov a postupne s vekom zvyšovať množstvo slovných pochvál (alebo iných) so znižovaním počtu mlsiek. Pes je rád chválený a rád nám robí radosť. Väčšina ridgebackov je ešte k tomu veľmi pažravých, takže pre akúkoľvek dobrotu sú ochotní urobiť takmer čokoľvek. Preto to treba využiť.
Stáva sa, že ten náš chlpáč spraví nejakú "lotrovinu" a je na nás ako túto situáciu vyriešime. S rozvahou alebo emotívne. Je pochopiteľné, že keď zistíme, čo ten náš miláčik vyviedol, hneď ideme trestať. Avšak väčšinou, keď na to prídeme už je dávno po akcii, čiže neskoro a ten náš chlpáč vôbec netuší čo urobil a už vôbec nie, že to bolo zlé. Takýto zážitok mám aj ja s Dorkou (...a nie je jediný). Jedného dňa Dorka spolu so svojou mamou Aishou zostali samé doma asi na 2 hodiny. Podotýkam, že obe boli vtedy dospelé rozumné feny. Kým som sa chystala na odchod, obidve ležali v pelechu a spali. Keď som sa vrátila, obidve sedeli na schodoch vedľa seba a veselo sa na mňa vyškierali ... a okolo nich bolo bielo. Nie, nenasnežilo nám doma, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale tie dve sa rozhodli, že si z jedného vankúša urobia dva. Všetka výplň bola rozsypaná po celej chodbe, schodoch...no proste všade. V prvom okamžiku som nevedela, čo skôr. Či sa mám smiať, plakať, trestať ... Tak som odišla opäť von trochu to rozdýchať. Za chvíľu som sa vrátila, zvítala sa s nimi a potom zobrala metlu a upratala to. Teraz už na to spomínam s úsmevom, ale vtedy som myslela, že z nich narobím štyri. Keby som ich vtedy začala nejako trestať, nevedeli by čo zlé urobili. Múdre knižky hovoria - trestaj hneď pri čine, po niekoľkých sekundách si už pes nepamätá, čo urobil.
Myslím, že bitka nie je ten správny trest pre ridgebacka (vlastne pre žiadneho psa). Takže zabudnite na plieskanie novinami po zadku. Ak chceme vychovať poslušného psa, musíme dôsledne dodržiavať nami stanovené pravidlá. Ak náš pes nesedáva na sedačke, tak mu to nedovolíme ani vtedy, keď sa chceme predviesť pred návštevou. Pred príchodom šteniatka do našej domácnosti, by sme mali mať jasné určité pravidlá a tie dôsledne dodržiavať. Nemôžeme šteniatku narobiť chaos v hlave tým, že raz mu niečo dovolíme a inokedy nie. Pes nechápe prečo vtedy áno a teraz nie. Pre neho z toho vychádza, že zákazy sa môžu porušovať a povely sa nemusia vykonávať.
Stalo sa nám, že sme boli na poli a pár metrov pred nami vyskočili z kríkov srnky. Dorka nelenila a rozbehla sa za nimi. Vtedy už nemalo zmysel na ňu kričať, aby sa vrátila. Počkali sme, kým sa "vybehá" a vráti sa. V budúcnosti sme sa snažili takýmto húštinám vyhýbať, ale pretože naša Dorka je lovec, tak sa jej pošťastilo ešte pár krát prehnať zajačika po poli alebo srnku v lese. Je naozaj veľmi žiaduce takýmto situáciám predchádzať kvôli bezpečnosti psa (nevbehne na cestu, nevystrelí si na neho poľovník), ale aj v záujme ochrany divožijúcich zvierat, najmä v zime a v čase rodenia mláďat.
The Ultimate Guide to Training a Rhodesian Ridgeback Puppy 🐶📚
Starostlivosť a životné podmienky
Ridgeback je vo všeobecnosti "bezúdržbový" pes, ale určité úkony je potrebné, aby absolvoval už v mladosti. Ridgebacka treba česať hlavne na jar, kedy mu vo väčšej miere vypadávajú chlpy. My sme si kúpili také gumené česadlo (ako na koníky), s ktorým sme spokojní. V jarnom období sa snažím aspoň 1x za týždeň vyčesať chrbát, nohy a krk. S väčšou špinou v Dorkinom kožuchu sa nestretávam. Keď chodíme na prechádzky do lesa alebo na pole, všetko z nej zvyčajne opadá, kým prídeme domov. Ale musím poznamenať, že ona je „dáma“ a kaluže a rôzne blato obchádza.
Sprchovanie robíme tak 2x do roka a iba keď treba. Prvé sme absolvovali, keď mala asi 6 mesiacov - vyváľala sa v niečom veľmi "voňavom" a svoju hru ubrzdila až v nevábne vyzerajúcej "bačorine". Bola to príležitosť naučiť sa ako to budeme robiť. Našťastie máme sprchový kút, kde sa zmestí aj v tejto jej dospelej veľkosti. Naučila som ju, že aj keď sa jej to nepáči, bude tam stáť, nechá sa našampónovať, poumývať všade a nebude sa otriasať. Po sprche vždy počká, kým ju vytriem. Potom už so srsťou nerobím nič, len ju nechám pekne v teple vysušiť - najlepšie pred krbom ... Pri kúpaní treba dať pozor na uši, aby sa tam nedostala voda.
Dorke pravidelne otváram papuľu a „lozíme“ jej do nej všetci. Robí to na povel. Dôležité je to najmä u psov, ktorí chodia na výstavy, aby nemali problémy s rozhodcom. Ten kontroluje zhryz, takže vtedy má mať pysk zavretý a ja jej musím vedieť vyhrnúť gamby. Avšak niektorí rozhodcovia chcú vidieť aj tie zadné zuby, takže treba vedieť otvoriť psovi papuľu a chvíľu tak vydržať. Ocenila som to aj vtedy, keď som jej musela podať nejakú tabletku alebo keď vzala do papule niečo v nestráženej chvíli a ja som jej to chcela vybrať .... Ja do uší nechodím a nečistím ich amatérsky doma. Ak je to potrebné, idem k mojej veterinárke, ktorá jej ich povytiera. Otázkou je, kedy to je potrebné.
Zo začiatku sme chodili strihať pazúre k veterinárovi. U Dorky to nebývalo často, lebo na tvrdom povrchu sa jej pazúre samé obrusovali. V čase gravidity a odchovu šteniat už nebol jej pohyb taký intenzívny, tak som bola nútená kúpiť kliešte na nechty a naučiť sa strihať psie pazúre. Nie je to nič zložité a je určite jednoduchšie urobiť to doma ako zakaždým chodiť k veterinárovi. Ja používam u dospelého psa kliešte (nie gilotínu). Tie mi vyhovujú viac. Aj naše šteniatka majú nechtíky ostrihané nakrátko. U nich využívam klasické „ľudské cvakátko“ na nechty. Treba im ich pravidelne zastrihávať, aby ich mali krátke a neprerástla im cievka v pazúre a aby si na tento úkon zvykli. Ak skracovanie pazúrov zanedbáte, tak sa vám už nepodarí vrátiť sa späť ku krátkym, resp. bude to len za cenu hlbokého zastrihnutia s množstvom krvi a pre psa to bude veľmi zlá skúsenosť. Prerastené nechty na labke nevyzerajú pekne, prsty sa rozchádzajú a nevytvárajú tzv.
Je veľmi užitočné vždy po návrate z prechádzky v lese, hlavne v letných mesiacoch, dobre prezrieť celého psíka, či si nepriniesol nejakého kliešťa alebo drobné poranenie. Zle sa to robí, keď sa pes nepokojne vrtí a stále niekde uteká. My sme Dorku naučili povel "Bum!". Znamená to, že Dorka si ľahne na bok, položí hlavu na zem a nechá so sebou manipulovať.
Pes je jediný tvor na svete, ktorý Ťa miluje viac než sám seba a zarmúti Ťa len vtedy, keď odíde do psieho neba...
Pes sa nechá škrabkať, hladkať, držať..., keď chcem ja. Pes nehryzie ľudí ... Deti (aj cudzie) sa správajú ohľaduplne ku psovi a on k nim. Pes dovolí svojim dvojnožcom všetko - siahať na neho hocikde, hocikam, hocikedy, siahať mu do jedla ... Pes sa hrá s vlastnými hračkami a nie s hračkami našich detí. Tie sú pre neho tabu.
Je to pes, ktorý sa nám v podstate páči. Neberieme ho ako exota alebo ako niečo násilne importované, aj keď Afrika a Tatry sú trochu vzdialené, no vieme, že psovi stačí pár rokov na adaptáciu na dané prostredie, či zmenenú klímu. Je to plemeno, ktoré bolo vyšľachtené s istým zámerom, je to plemeno pomerne veľké, atletické a aj s istými vlastnosťami, ktoré sa bezpochyby dajú využiť. Je ďalej len na majiteľoch, či toto plemeno ešte viac „zmodernizujú“ a v podstate ho odsúdia, alebo sa okrem exteriéru budú venovať aj rozvoju jeho povahových a pracovných vlôh. Tá cesta ku gauču je jednoduchšia ako tá druhá.
Zdravie a výživa
Všeobecne sa jedná o veľmi zdravé a vitálne plemeno. Ako pri všetkých väčších plemien sa môže vyskytnúť Dysplázia bedrového kĺbu alebo Lakťová dysplázia. V súvislostí s Ridgom na chrbte sa môže vyskytnúť Dermoid sinus (dermoidní cysta). Ďalej sa môžu objaviť niektoré nádorové ochorenia, kožné problémy alebo zápal ucha.
Rodézsky ridgeback rád je a svoje jedlo si vychutnáva. Je schopný urobiť čistku v špajze alebo v potravinovej skrinke. Preto si starostlivo strážte, aby ste mu k tomu nedali príležitosť. Kŕmna dávka by mala byť rozdelená do dvoch denných jedál. Druh a množstvo krmiva závisí od veku a úrovni aktivity psa. Podľa záťaže psa zvoľte zodpovedajúcu krmivo a upravte kŕmnu dávku podľa aktuálnych potrieb Vášho psa tak, aby boli uspokojené jeho nutričné požiadavky, ale zároveň tak, aby nedochádzalo k nadmernému priberaniu a obezite psa. Nie je dobré nechávať granule v miske po celý deň. Lepšie je misku naplniť a po chvíli nesnězenou potravu odstrániť z dosahu psa.
Rodézsky ridgeback je jedinečné plemeno, ktoré kombinuje silu, rýchlosť, inteligenciu a oddanosť. Ak ste skúsený majiteľ, ktorý vie, ako viesť sebavedomého psa, ridgeback sa vám odmení verným priateľstvom na celý život. Ak mu poskytnete dostatok pohybu, správnu výchovu a pevné vedenie, bude z neho dokonalý spoločník - oddaný, inteligentný a vždy pripravený na dobrodružstvo.
