V minulom článku sme sa venovali prvým krokom k naučeniu aportovania a v tomto texte dokončíme celý systém výcviku. Cieľom je poskytnúť podrobný, praktický návod, ktorý možno aplikovať na bežnom teréne aj v lese, so zameraním na socializáciu psa a správne zvládanie všetkých fáz učenia.
1. Aport - postupná reprodukcia kolíka a zvládnutie papule
Kozlík teraz položíme na zem a velíme aport. Dokiaľ máme na kozlíku položenú ruku pes ho spravidla vezme. Ak však ruku oddialime, pes kozlík nevezme. Trhnutím vodidla a tiahnutím v smere ku kozlíku prinútime psa, aby kozlík zobral. Pri sebamenšom prejave dobrej vôľe, okamžite chválime čo psa povzbudí. Po samostatnom správnom uchopení sa postavíme pred psa zavelíme „sadni“ a „pusť“. Po správnom prevedení nasleduje veľká pochvala. V opačnom prípade zosilnený nátlak. Táto časť výcviku mne osobne vždy zaberala zhruba týždeň a denne zaberie maximálne pol hodinky času.
2. Rozdelenie cvikov a postupné zvyšovanie náročnosti
Teraz odhodíme kozlík na vzdialenosť niekoľkých krokov. Psa máme stále uviazaného na voidle. Nasleduje povel „aport“. Ak pes nepoúslúcha ťahavými pohybmi ho priťiahneme ku kozlíku a donútime ho túto pomôcku uchopiť. U psa mäkšej povahy využívame klasické obojky, avšak pri tvrdšiejsích jednotkách môžete použiť aj ostnatý obojok. Následne kozlík odložíme na väčšiu vzdialenosť a psa rýchlo priťahujeme. Ak uchopí, nasleduje povel „sadni“ a „pusť“. Pri správnom prevedení nasleduje pochvala; pri nesprávnom prevedení alebo neuposlúchnutí - zosilnený nátlak.
3. Pokračovanie v praxi a pridaný postup
Táto časť predstavuje ďalšie kroky: rýchle uchopenie s rozkazom „aport“ pri prechádzke okolo kozlíka, a postupné predlžovanie času držania predmetu v papuli. Pies - psovi sa zvyšuje náročnosť, no dôležité je nepúšťať nevyhnutný tlak a chváliť správne prevedenia. Zo začiatku býva pes smutný a zdráhavo vykonáva cviky, no s postupujúcim stupňovaním sa premení smútok na radostný výkon.
4. Výmena pomôcok a variácie predmetov
Od desiateho dňa zvažujeme výmenu kozlíka rôznymi predmetmi: slamenný kozlík, polienko, topánka, ťažká topánka, gumové čižmy, a v prípade dostupnosti sedacia palica. Sedacia palica má veľmi výchovný účinok a pomáha upevniť správne návyky pri prenášaní.
5. Prinášanie v teréne a dohľadávanie
Prinášanie začíname trénovať už v teréne a spájame ho s dohľadávaním predmetov po vlastnej stope. Príklad: zabudnete klobúk alebo sedaciu palicu, stratíte náboj, peňaženku, rukavicu a pod. Postup je: priložíte psa k vlastnej stope a velíte „stratil“. Pes by sa mal vrátiť po vlastnej stope až po stratený predmet a priniesť ho pánovi. Tento cvik je relatívne jednoduchý a ľahko nacviiteľný a mimoriadne užitočný.
6. Postupné nahadzovanie poľovných cieľov
Teraz môžeme kozlík začať postupne nahrazovať zverou v určenom poradí: drobná pernatá, pernatá do veľkosti bažanta, až po pernaté dravce. Ak narazíme na odpor pri prinášaní, opakujeme cvik zostreným nátlakom a tlačíme psu skôr k uchopeniu. V konečnom dôsledku sa zver prenáša do ruky pána a pes si uvedomuje povinnosť priniesť: bez ohľadu na okolnosti by mal byť odovzdávaný správne a na povel.
7. Práca proti vetru a zvládanie vyšších podmienok
Postupne začíname cvičiť nasledovné: pracujeme proti vetru ku zveri voľne pohodenej v krytine, ktorú pes predtým nevidel. Pokiaľ zver okamžite neuchopí a neprinesie, použijeme zostrený nátlak a cvik často opakujeme. Výcvik síce označujem za ukončený, no v revíri ho treba neustále utvrdzovať a vylepšovať. Netrpeť unáhlenosti, tým menej vypustenie zveri pred odovzdaním. Dobrý cvičiteľ vie, že pes potrebuje dôsledné upevnenie pojmu nevyhnuteľnosti prinášania do svojho psychického rámca.
8. Tipy pre prax a psychický komfort psa
Veľa cvičiteľov robí chybu v tom, že sa uspokoja s polovičným výkonom a nepokračujú v dôslednom upevňovaní. Je normálne, že pes niekedy odmieta pokračovať na vyššom stupni; dôležité je identifikovať príčinu a prispôsobiť tempo výcviku podľa schopností psa. Pri správnych prevedeniach chváliť, pri nesprávnom prevedení alebo neuposlúchnutí - reagovať tichým, ale jasným tlakom. Ak sa zdá úloha príliš náročná, pomáha aj niekoľko dní oddychu. Zachovajte trpezlivosť a využívajte každý moment - napríklad keď pes sám reaguje na nečakanú príležitosť aportovať.
9. Vzdelávací kontext a poznámky k výcviku
Diskusie medzi starými kynológmi o metóde hravej versus parforsnej sú dnes jasné: k cieľu vedie spoľahlivo len metóda parforsná. Nie je potrebné psa biť; dôležité je vyučenie, že prinášanie je jeho povinnosťou. Pes, ktorý je vycvičený prinášať metódou hravou v ťažších podmienkach, môže čeliť zlyhaniam v náročnejších situáciách. Správne zvládnuté odovzdávanie zveri je kľúčové. Pes musí pochopiť, že prinášanie je povinnosťou a že odovzdávanie je nevyhnutnosťou.
10. Praktické poznámky a odporúčania pre majiteľov
Je vhodné začať s kľudným prostredím na cvičenie - tiché miesto, kde pes nebude rušený. Postupujte ako pri výcviku na vodítku, pričom mäkkým a dôsledným prístupom posúvajte psa k vyšším polohám. Pri vedení cvičenia je dôležitá ľahká a rozumná komunikácia s psom, aby pocítil vašu istotu a bezpečnosť. Znaky úspechu kombinujte s pozitívnou stimuláciou a primeranou stimuláciou, aby pes nebol deptaný a aby sa výcvik kontinuálne zlepšoval.
Príloha: poznámky o použiteľných pomôckach a praktické varianty
- Rôzne predmety ako náhrady kozlíka (sedací palica, topánka, gumové čižmy) a ich výchovný účinok.
- Postupné zvyšovanie vzdialenosti a obtiažnosti prinesenia pri práci na teréne a v krytine.
- Prispôsobenie tempa výcviku individuálnym potrebám psa a jeho inteligencie.
