Zimná, zasnežená príroda je krásna, no skrýva v sebe aj mnoho otázok. Kde sú rastliny a zvieratá? Je toto obdobie roka pre nich zdrvujúce, alebo naopak, prospešné? Vedia sa o seba postarať? Dozviete sa mnoho nových informácií a po prečítaní tohto článku sa zaručene pôjdete poprechádzať do prírody.
Zvieratá v našich lesoch: Prežitie v chlade
Príchod zimného obdobia je spojený s nedostatkom potravy pre zvieratá. Preto majú mnohí z nás skúsenosti s výrobou krmidiel pre vtáky. Niektorí z nás možno v lese natrafili na krmidlá so senom, zrnom, či ovocím, o ktoré sa starajú poľovníci a horári. Nemôžeme sa postarať o všetky zvieratá.
Cicavce a zimný spánok
Príroda je však veľmi múdra preto darovala zvieratám, ktoré to potrebujú, schopnosť zimného spánku, tzv. hibernácie. Počas neho sú uložené vo svojom brlohu či v hniezde, kde upadajú do stavu strnulosti. Znižuje sa ich telesná teplota a všetky dôležité fyziologické funkcie v organizme sa utlmia na minimum. Vďaka tomu nepotrebujú toľko energie, takže ani potravy, ako za bežného fungovania organizmu.
Nie každý zimný spánok, u všetkých zvierat, je rovnaký. Existuje takzvaný fakultatívny (nepravý) spánok, ktorý je najmenej výraznou formou zimného spánku. Je charakteristický pre medveďa hnedého a jazveca lesného. Upadajú pri ňom do stavu neúplnej strnulosti, keď sa čiastočne zníži ich telesná teplota aj fyziologické funkcie.
Pre niektoré netopiere, svište vrchovské, sysle, ježe a plchy je typický skutočný zimný spánok. Pri takomto spánku sa telesná teplota zvierat zníži na jeden až dva stupne Celzia. Zvláštnosťou, súvisiacou so zimným spánkom zvierat, je odolnosť proti rôznym infekčným chorobám. Ich organizmus totiž v tomto stave produkuje vo zvýšenej miere obranné látky.
Na to, aby mali živočíchy dostatok energie, potrebnej na udržiavanie životných funkcií počas zimného spánku, ju musí organizmus zvierat získať zásobovaním sa najmä na jeseň. Zásoby majú podobu podkožného tuku. Zvieratá sa počas zimného spánku pokúšajú o čo najmenší únik tepla z povrchu ich tela, čím šetria aj spotrebu zásobných látok.
Ako vedia zvieratá, že už je ten správny čas na zimný spánok? Keď sa začína skracovať deň, čiže býva večer skôr tma a tiež sa začína ochladzovať vonkajšie prostredie, ich mozog to vyhodnotí ako správny čas na prípravu na zimný spánok. V tomto období si ich telo začína vytvárať zásoby tuku ako zdroja energie na zimu.
Prebudenie zvierat zo zimného spánku je podstatne rýchlejšie ako zaspávanie, ale je aj energeticky veľmi náročné. Vedci zistili, že jedinec naň potrebuje približne rovnaké množstvo energie, aké spotrebuje za 10 dní zimného spánku.
Ďalšie zvieratá v zime
Vtáky, v ktorých organizme prebieha vysoká látková výmena, si nemôžu dovoliť spať štyri až sedem mesiacov, ako niektoré cicavce. Napríklad najmenší vták v Európe, králiček zlatohlavý, s hmotnosťou päť gramov, vydrží bez potravy iba jednu hodinu. Sýkorkám sa počas zimných nocí zníži teplota na 5 až 10 stupňov Celzia, preto sa zabalia do peria, podobne ako plchy do chvosta.
Aj plazy a hmyz sú ovplyvňované vonkajšou teplotou. Vždy, keď klesne pod určitú hranicu, upadajú do stavu nehybnosti, čiže do akejsi formy zimného spánku a preberú sa až pri oteplení.
Ryby sa počas spánku skrývajú v blate, za morskými riasami, tie najmenšie ležia na dne pod okruhliakmi.
Zimný spánok však nemusí byť iba dôsledkom nízkej vonkajšej teploty. Stav hibernácie poznajú aj zvieratá v horúcich oblastiach Afriky, prekvapujúco aj primáty. V pralesoch Madagaskaru, kde teplota ani počas najchladnejších mesiacov neklesá cez deň pod 25 stupňov Celzia, hibernuje lemur. V období sucha, keď si nemôže nájsť potravu, dokáže prespať v bútľavých stromoch až sedem mesiacov, pričom výkyvy jeho telesnej teploty dosahujú až 20 stupňov Celzia.
Nielen ľudský spánok je prospešný. Rakúski vedci zistili, že hibernujúce zvieratá majú v porovnaní s celoročne aktívnymi jedincami väčšie šance na prežitie. Okrem toho sú na tom lepšie aj z hľadiska celkovej dĺžky života.
Naše rastliny - stromy a kvety
Jeseň je krásna, hrá farbami vďaka tomu, že sa naše listnaté stromy pripravujú na zimu. Zbavujú sa listov vtedy, keď už cítia, že sa blíži zimné obdobie, plné mrazivých dní.
Listnaté stromy na to majú hneď niekoľko dôvodov. Prvým je, že listy nie sú chránené proti mrazu, pretože obsahujú veľa vody a majú len tenkú ochrannú vrstvu, ktorá by ich pred mrazom neochránila. Preto by sa v zime určite poškodili a znehodnotili. Ďalším dôvodom je vyživovanie stromov v zime. Keďže stromy dostávajú v zime málo vody a iných živín, nedokázali by nimi zásobovať aj listy, aj svoj kmeň.
Výhodou opadávania listov je odolnosť voči lámaniu. Ak by mal strom listy, padajúci sneh by sa na nich zachytával vo väčšej miere ako je tomu teraz a konáre by sa pod touto ťarchou lámali.
„Kráľovná zimy“, alebo Čemerica čierna, patrí k našim zimným klenotom. Kvety sa na nej objavujú často už v decembri a posledné možno nájsť ešte začiatkom mája. Rastú najmä v polotieňoch , pod korunami listnatých stromov. V prírode sa vyskytuje približne 25 druhov rozšírených prevažne v južnej, juhovýchodnej Európe a vo východnej Ázii. U nás ju môžeme nájsť v Tatrách, kde sa jej jemnými kvetmi pýši nejeden zasnežený svah. Je obľúbená aj v záhradách, no treba si dať pozor na jej umiestnenie, pretože je jedovatá.
Výzvy zimy a ako sa na ne pripraviť
Zima patrí vizuálne medzi najkrajšie ročné obdobia, zároveň však so sebou prináša celý rad rizík a výziev, na ktoré je potrebné byť pripravený. No hoci je rešpekt k nepredvídateľnosti prírody na mieste, čo platí koniec koncov celoročne, nie je nutné mať vyslovene strach. So správnymi znalosťami a dobrou prípravou nie je nič, čo by ti mohlo zabrániť užiť si krásy zimnej prírody naplno.
Riziká a prevencia
- Podchladenie: Kráčaš zasneženými horskými chodníkmi a slnko začína zapadať. Teplota prudko klesá a cítiš, že niečo nie je v poriadku. Podchladenie je stav, ktorý ťa môže veľmi ľahko zastihnúť nepripraveného, preto je extrémne dôležité včas vyššie spomenuté znaky podchladenia rozoznať. Boj proti podchladeniu však začína už doma, pri výbere oblečenia a balení batoha. Využi princípy vrstvenia: Začni spodnou vrstvou s výborným odvodom vlhkosti, pridaj strednú vrstvu, ktorá udrží tvoje telo v teple, doplň to vrchnou vrstvou, ktorá ťa ochráni pred snehom a dažďom. Pribaliť si môžeš aj páperovú bundu, ktorú si cez seba prehodíš vždy, keď zastavíš. Zostaň v suchom: Zima a navlhnuté veci naozaj nie sú dobrí kamaráti. Mokré oblečenie vedie akurát tak k extrémne rýchlej strate tepla, čo prirodzene vedie k celému radu problémov, končiac práve podchladením. Dopraj telu palivo: V zime telo potrebuje extra energiu navyše - nepotrebuje ju totiž len na samotný pohyb, ale vôbec na to, aby dokázalo udržať telesnú teplotu na optimálnej hladine. Ak teda telo nemá dostatok paliva, niektoré procesy, vrátane tohto, jednoducho vypne. Zober si teda so sebou dostatok jedla, ideálne vysoko kalorické potraviny, ktoré dokážu rýchlo a efektívne doplniť tvoje energetické zásoby.
- Snehová búrka: Zastihla ťa snehová búrka? Hlavne zachovaj pokoj. Áno, vieme, nie je to žiadna sranda. Viditeľnosť mohla klesnúť na nulu a akákoľvek snaha o orientáciu je v momente nemožná. Nájdi si úkryt: Alebo si ho vytvor. Ak neexistuje žiadne miesto v závetrí, do ktorého by si sa mohol schovať, buď trochu kreatívny. Zostaň na mieste: V snehovej búrke je zísť z cesty tá najjednoduchšia cesta na svete.
- Omrzliny: Omrzliny nie sú žiadna sranda, práve naopak. S podchladením niekedy idú ruka v ruke a majú veľmi radi tvoje prsty, uši či nos. Chráň sa: Rukavice, hrubé ponožky a čiapka sú samozrejmosťou, ktorú by mal mať na sebe v zime každý jeden človek, ktorého na svojich potulkách miniesť. Zostaň v pohybe: Dovoľ krvi prúdiť telom.
- Lavíny: Lavíny sú fascinujúci, no extrémne nebezpečný prírodný jav, ktorý môže mať ľahko tragické následky. Dovzdelaj sa: Zisti, ako lavíny predpovedať, načo si dať pozor, ako sa v prípade vzniku lavíny zachovať, aby bolo riziko pre tvoje zdravie minimalizované. Ak sa zasneženým terénom pohybuješ často, je na mieste zvážiť aj absolvovanie lavínových kurzov. Vybav sa: Základnou výbavou do lavín je sonda, vyhľadávač a lopata. Účelom sondy je lokalizovať zasypané telo, vyhľadávač dokáže lokalizovať človeka, ktorý má zapnutý detektor. A lopata? Nuž, pri lavínach nie je nijak neštandardné, že človeka dokážeš rýchlejšie nájsť ako vyhrabať. Lopata ti teda vážne príde vhod. Maj oči otvorené: Všímaj si znaky, ktoré môžu znamenať zvýšené riziko lavín. Je to najmä čerstvý sneh, radikálnejšie zmeny teploty, najmä smerom k vyšším teplotám, či jednoducho nestabilný sneh všeobecne.
- Dehydratácia: Dehydratácia sa netýka len leta. Pi: Zdanlivo až hlúpo jednoduchá rada, ale pravdou je, že v zime nepociťujeme taký smäd. Nezabúdaj preto piť, hoci aj nasilu. Opatrne s kofeínom a alkoholom: Obe sú nástrojmi, ktoré urýchlia tvoju dehydratáciu. Ak nemáš vodu, nahradí ju sneh. Ale ako posledná možnosť: Sneh je spôsob, akým dostať vodu do tela. Prirodzene. Ale nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá - jedenie snehu môže totiž rýchlo znížiť našu telesnú teplotu.
Survive Through the Night Against Powerful SNOW STORM and FREEZING COLD in a Wooden House!
Zimné počasie a jeho vplyv na prírodu
Aj keď sa mnohí z nás potešia, keď sa v zime oteplí, pre prírodu je to skutočná pohroma. Práve takéto zimy v nej totiž môžu narobiť veľké škody. Nie je to tradičná januárová zima, veľký problém je hlavne to, že je dlhodobo relatívne teplo. A hlavne sa striedajú teploty, cez deň nad 0 a v noci pod 0. Toto môže byť hlavne pre tie vždy zelené druhy problém, lebo cez deň masívne vyparujú vodu a v noci si ju nemajú ako doplniť, keďže pri koreňovej sústave je v pevnom skupenstve.
Jedna z možností ako vašim rastlinám pomôcť, je správne načasovať napríklad polievanie. Podľa predpovede známej meteorologičky Miriam Jarošovej sa príroda teplotným šokom s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhne ani najbližšie obdobie. Máme za sebou veľmi teplé mesiace a december bol tiež veľmi teplý. Tak sa netreba čudovať, že v prírode vyzerá tak, ako to vyzerá. Netypické teplo vládne aj na Orave.
Zimy v minulosti a dnes
Zima v osade Podhúboč, Papradno. Dom Ernesta Šmida. Foto Ľ. Kováč. Len za posledné storočie. Súvisle merať až za Československej republiky, v roku 1921. V súčasnosti na Slovensku konzistentne dochádza k úbytku snehovej pokrývky. Platí to pre celé naše územie s výnimkou vysokých nadmorských výšok, všade inde je reálne menej snehu než v minulosti.
Keďže úlohou snehu zďaleka nie je byť iba zdrojom zimných radovánok a športov, jeho nedostatok spôsobuje krajine a organizmom v nej žijúcim viacero závažných problémov. Sneh je skutočná perina. Keď udrú holomrazy, nechránená pôda mrzne na kameň. V globálne sa otepľujúcom svete stále chladnejšie. Snehová pokrývka oslabuje, a pôdy preto intenzívnejšie chladnú. Prítomnosť snehu zohráva dôležitú úlohu aj pri ochrane plodín.
Zvieratá, ktorých prítomnosť v zasneženej zimnej krajine väčšinou ani neuvedomujeme, tam zháňajú potravu a pritom sú skrytí pred zrakom predátorov. Suché zimy majú dopad i na flóru. Vplyv na rastlinstvo je sprostredkovaný činnosťou pôdnych mikroorganizmov, ktoré s nástupom jari intenzitu svojich životných pochodov ešte zvyšujú. Priaznivo pôsobí na uvoľňovanie živín z organických látok, ktoré mikróby a huby rozkladajú.
Papradno, klzisko pod Kováčňou. Sneh chráni pôdu pred extrémne nízkymi teplotami a pôsobí ako tepelný stabilizátor. Na povrchu snehovej pokrývky kolíšu teploty oveľa výraznejšie než pod snehom. Pod snehovou perinou býva cez deň síce chladnejšie, ale v noci je tu naopak teplejšie. To má zásadný význam pre viaceré druhy živočíchov. Mnohé studenokrvné živočíchy, napríklad žaby alebo niektoré druhy hmyzu, nechávajú svoje telo v zime zmrznúť a prečkávajú najchladnejšie obdobie roku akoby boli uložené v mrazničke. Proti poškodeniu tkanív ľadovými kryštálmi sa chránia produkciou ochranných látok. Niektoré živočíšne druhy používajú ako „nemrznúcu zmes“ molekuly glycerolu. Ďalšie si pomáhajú špeciálnymi bielkovinami. Keď sa im v telesných tekutinách zmrznutého tela začnú tvoriť mikroskopické kryštáliky ľadu, protimrazová bielkovina sa nalepí na ich povrch. Zabráni tak ich zhlukovaniu do veľkých kryštálov, ktoré by potrhali bunky a tkanivá.
Niektoré živočíšne druhy sú síce vystavené veľmi nízkym teplotám, na ktoré ich protimrazový systém nestačí. Viac ich ale trápia výkyvy teplôt netlmené snehovou pokrývkou. Opakovane mrznú a opäť rozmŕzajú.
Veľké tepelné výkyvy a pokles teplôt hlboko pod nulu neprospieva ani zimným spáčom, ako sú plchy alebo sysle. Ich telesná teplota síce klesá až k nule, ale nesmie klesnúť o mnoho nižšie, pretože potom by zviera zmrzlo. Ak noru, v ktorej zviera hibernuje, neizoluje od treskúcich mrazov snehová pokrývka, čelí zimný spáč poklesu telesnej teploty pod kritickú hodnotu zvýšenou úrovňou látkovej výmeny. Telesné rezervy, ktoré si uložil v tele vo forme tuku, sa mu potom nebezpečne rýchle míňajú.
Neprítomnosťou snehu sú tiež oklamané druhy, ktoré majú cez zimu špeciálne ochranné sfarbenie. U nás mení hnedú letnú srsť za biely zimný kožúšok napr. hranostaj čiernochvostý.
Snehová pokrývka je zdrojom vody pre vodné toky a pre podzemnú vodu. Keď je jej nedostatok, nemá čo sa roztopiť. To má dopad na celú krajinu počas celej jari, ktorá býva v poslednej dobe čoraz suchšia.
Zima je pre prírodu obdobím pokoja, ale rozhodne nie nečinnosti. Mráz má v prírode svoju funkciu, reguluje, čistí, spomaľuje aj chráni. Keď mrzne, pôda sa na povrchu síce stiahne a stvrdne, no pod vrstvou snehu prebieha intenzívny život. Sneh funguje ako prirodzená perina - izoluje, udržiava stabilnú teplotu a bráni pôde v premŕzaní do extrémnych hĺbok. Mráz zároveň pôdu „prečisťuje“. Nízke teploty ničia larvy škodcov, spóry plesní a patogény, ktoré by na jar mohli spôsobiť problémy v záhradách aj na poliach. Zmrznutá voda v hrudách pôdy ich postupne rozrušuje, čím zlepšuje jej štruktúru.
Aj les má v zime svoj rytmus. Stromy prechádzajú do vegetačného pokoja, miazga sa stiahne a metabolizmus sa spomalí. Mráz je pre ne prirodzený signál, že je čas šetriť energiou. Pod snehom však život neutícha - mikroorganizmy v pôde pracujú ďalej, hoci pomalšie a pripravujú pôdu na jarný štart. Mráz je dôležitý aj pre reguláciu populácií škodcov. Napríklad lykožrút, ktorý v posledných rokoch devastoval smrekové porasty, prežíva mierne zimy oveľa ľahšie. Silnejšie mrazy dokážu jeho populáciu prirodzene znížiť, čo je pre lesy kľúčové.
Zvieratá využívajú sneh ako úkryt pred vetrom a predátormi. Mráz ďalej stabilizuje pôdnu vlhkosť, spomaľuje odparovanie a pomáha dopĺňať spodnú vodu. Snehová pokrývka je pre krajinu zásobárňou vody, ktorá sa uvoľňuje postupne a rovnomerne. Rastliny, najmä ovocné stromy, potrebujú určitý počet „chladových jednotiek“, aby mohli na jar správne zakvitnúť.
Zima má pre človeka rovnako viac benefitov, než si často uvedomujeme. Mrazivý vzduch obsahuje menej alergénov, menej prachu a menej vírusov. Krátky pobyt v chlade podporuje imunitu, zlepšuje cirkuláciu krvi a môže mať pozitívny vplyv na spánok aj psychiku. Samozrejme, všetko má svoje hranice. Pri teplotách pod -10 °C už treba myslieť na ochranu pokožky a pri silnom vetre môže riziko omrzlín vzniknúť rýchlo.
Náš región má bohatú históriu zimných extrémov. Najnižšia teplota na Slovensku bola nameraná vo Vígľaši-Pstruši v roku 1929, keď teplomer klesol na -41 °C. V Česku padol rekord v tom istom roku v Litvínoviciach pri Českých Budějoviciach, kde zaznamenali -42,2 °C. Najchladnejšie oblasti Slovenska sú tradične Orava, Horehronie, Spiš a horské kotliny, zatiaľ čo najteplejšie podmienky dlhodobo panujú na Podunajskej nížine.
Zaujímavé sú aj opačné extrém, zimy bez snehu a bez mrazu. Tie spôsobujú problémy s vodou, premnoženie škodcov, slabšie úrody a rýchlejšie vysychanie pôdy na jar. Aj keď sú mnohí z nás odporcovia tuhej zimy a máme pocit, že zima je nepríjemná, príroda ju potrebuje. Pod snehom sa odohráva tichý, ale dôležitý život, ktorý pripravuje pôdu, lesy aj rastliny na nový cyklus. A aj pre človeka môže byť zima obdobím, ktoré podporuje zdravie a spomaľuje tempo. Zima je v našich zemepisných šírkach jednoducho súčasť rovnováhy.
