Začal sa Váš psík správať zvláštne? Prestal z ničoho nič vrtieť chvostom, nosí ho len jemne zvesený, neteší sa, je pre neho bolestivé sadnúť si, obhrýza si koreň chvosta? Ak ste u svojho psíka spozorovali niektorý zo spomenutých príznakov je pravdepodobné, že Váš psík trpí tzv. syndrómom mŕtveho chvosta. Jedná sa o zápalové ochorenie svalov pri koreni chvosta, pre psíky je nesmierne bolestivé.
Tieto svaly sú najviac namáhané pri plávaní či aktívnom športe. Ak psík dlho plával v studenej vode, svaly sa môžu zapáliť alebo ak psík náhle premokol. Ochorenie sa prejavuje strnulosťou a nehybnosťou chvosta, ktorá psíka veľmi bolí. Mnoho ľudí, ktorí toto ochorenie nepoznajú si myslí, že má psík chvost zlomený či nebodaj má niečo s chrbticou. Keď sa nám toto ochorenie u môjho psíka prejavilo prvý krát, tiež som sa veľmi zľakla čo mu je.
Pes prestane hýbať s chvostom, nevrtí s ním, má ho len zvesený.
Síce syndróm mŕtveho chvosta vyzerá pre niekoho hrozivo, jeho liečba je pomerne jednoduchá. V prvom rade treba obmedziť prechádzky, dopriať psíkovy kľudový režim a držať ho v teple, nemal by ležať na studenej zemi, do pelechu mu kľudne pridajte ďalšiu deku, aby bol v teple. Ochorenie zvyčajne odznie samo v priebehu týždňa. Pri liečbe veľmi pomáha suché teplo, ktoré dokážete spraviť napríklad fénovaním (alebo prikladať na koreň chvosta uterák zohriaty napr. v mikrovlnke). Ak by predsa len aj po týždni mal psík bolesti, určite navštívte veterinára.
Slabosť zadných končatín u vášho psa môže signalizovať zložitejšie problémy, ako sa na prvý pohľad zdá. Mnohí majitelia psov si všimnú, že ich štvornohý priateľ sa stretáva s obtiažami pri pohybe alebo vykazuje zdanlivú stratu sily v zadných nohách. V tomto článku sa podrobne zameriame na symptómy súvisiace so slabosťou zadných končatín, skúmame jej príčiny a diskutujeme o dostupných liečebných možnostiach. Pohybové ťažkosti u psov predstavujú pre ich majiteľov vážnu starosť. Slabosť zadných končatín je problém, ktorý môže negatívne ovplyvniť život našich štvornohých spoločníkov. Zaznamenať prvotné príznaky je kľúčové.
Slabosť zadných nôh môže byť v niektorých prípadoch spôsobená náhlym paralyzovaním. Takéto stavy sú často vyvolané neurologickými ťažkosťami, alebo zraneniami chrbtice. Dôležité je, aby majitelia psov boli vždy ostražití a monitorovali zdravotný stav svojich zvierat. Pri zaznamenaní akýchkoľvek zmien v pohybe alebo prípadoch ochrnutia je naliehavé vyhľadať veterinárnu pomoc.
Príčiny slabosti zadných končatín
Mnoho faktorov môže spôsobiť slabosť zadných nôh u psov. Medzi kritické patrí artritída u psov, ovplyvňujúca ich pohyblivosť a komfort. Táto choroba degeneratívnej povahy vyvoláva zápal kĺbov. Nezanedbateľnou príčinou sú aj degeneratívne ochorenia ako medzistavcová disková choroba. Táto patológia zasahuje chrbticu psa, môže spôsobiť tlak na nervy. To vedie k slabosti, či dokonca paralýze zadných nôh. Nie len ochorenia súvisiace s vekom môžu spôsobiť slabosť zadných nôh. V úvahu treba brať aj genetické predispozície a možné poranenia.
Príkladom môže byť prípad 9-ročnej fenky JRT, ktorá po 8 km prechádzke začala čudne chodiť so zadnými nohami a o hodinu sa už na ne nepostavila. Veterinár po vyšetrení pohmatom predpokladal problém s platničkou a podal injekcie vitamínu B12 a dexamethasone, pričom nariadil pokojový režim. Pes ležal, neotáčal sa, odmietal jesť a piť.
Ďalším príkladom je 13-mesačný pomeranian, ktorý po hraní zdvíhal ľavú zadnú nožičku. Veterinár predpokladal vyskakujúce kolienko a predpísal lieky na spevnenie kostí a zápal. Majitelia si však všimli, že problém nastáva pri sadaní alebo ľahnutí, kedy je pes nepokojný, plače a pri sadnutí má celú nohu vo vzduchu. Toto ich viedlo k podozreniu na problém so semenníkmi alebo penisom.
Diagnostika a liečba
Presná diagnostika zohráva esenciálnu úlohu pri riešení slabosti zadných končatín u psa. Veterinárna kontrola je rozdelená do viacerých etáp. Prvotným aktom je dôkladná veterinárna prehliadka. Počas nej sa dôsledne skúma kondícia zadných končatín a celkové fyzické zdravie pacienta. Nasleduje využitie zobrazovacích metód, ako sú röntgen a MRI. Neurologické testy môže veterinár priradiť, ak je to nevyhnutné. Majú za úlohu zistiť funkčnosť nervového systému. Integráciou fyzických posudzovaní, pokročilých zobrazovacích postupov a neurologických overení dokážeme s presnosťou určiť hlavnú príčinu problému.
Rozprávanie o terapiách pre slabosť zadných končatín psa otvára dvere k rôznym stratégiám. Farmakologická terapia predstavuje základ, zapájajúcu lieky proti bolesti a zápalu. Takto podávané medikamenty majú za úlohu zmierňovať psíku utrpenie. Pokiaľ farmakologické metódy nepostačujú, je tu možnosť chirurgického zákroku. Tá sa ukazuje potrebnou, hlavne ak za ťažkosťami stojí konkrétny fyzický defekt. Ozdravenie možno dosiahnuť aj prostredníctvom fyzioterapie. Rehabilitačné aktivity a špecificky navrhnuté cvičenia sú pri tom nesmierne dôležité.
Starostlivosť a prevencia
Starostlivosť o štvornohého priateľa vyžaduje špeciálny prístup, keď sa zaoberáme slabosťou zadných končatín. Našim cieľom je vytvoriť bezpečné a pohodlné prostredie v domácnosti. Pri výbere pomôcok venujeme pozornosť ortopedickým výrobkom. Ide o ortopedické lôžka, podporné pásy a vyvýšené misky pre ľahší prístup k jedlu.
Fyzická aktivita zostáva esenciálnou časťou starostlivosti. Preferujeme mierne a málo náročné cvičenia. Tie podporujú svaly, avšak nezaťažujú telo nadmerne. Kombinácia viacerých terapeutických prístupov prinesie psom úľavu. Domáca terapia zahŕňa masáže a strečing. Tieto metódy podporujú svalový tonus a zlepšujú pohyblivosť.
Zachovanie zdravia zadných končatín u psov znamená zamerať sa na tri základné pilierky: pohyb, výživu a kontrolu hmotnosti. Tieto aspekty sú zásadné pre mobilitu a kvalitu ich života. Regular exercise keeps muscles strong and flexible, reducing leg weakness risks. Daily walks and leg-strengthening activities such as running and swimming are recommended. Proper nutrition enhances overall health and vitality, being essential for muscle maintenance. A diet rich in proteins, vitamins, and minerals is crucial. Weight management plays a critical role in leg weakness prevention. Excess weight can burden joints and muscles, potentially leading to leg weaknesses. Routine weight checks and adjusting feed quantity according to your dog’s needs are vital. A healthy lifestyle through a combination of exercise, proper nutrition, and strict weight management significantly aids in preventing leg weakness.
Psia slabosť zadných nôh môže naznačovať rôzne zdravotné stavy. Rozpoznať akútne príznaky a zmeny v správaní je essenciálne pre určenie nutnosti urgentnej veterinárnej starostlivosti. Medzi príznaky patria náhla neschopnosť chodiť, intenzívna bolesť alebo ztráta koordinácie. Tieto symptómy vyžadujú okamžitú pozornosť. Náhle zmeny v správaní, akými sú pokles apetítu, odmietanie hry, alebo neštandardná agresia, signalizujú potrebu veterinárneho vyšetrenia. Rozlišovanie medzi miernymi a vážnymi príznakmi je kritické. Ak pes prejavuje príznaky ako zrýchlené dýchanie, nečistoty v moči, alebo kolaps, je imperatívne konzultovať to s veteriárom. Dozor nad zdravím psa spadá pod našu zodpovednosť. V prípade vážnych zmen v správaní je nevyhnutné obrátiť sa na veterinárnych odborníkov. Preventívne kontroly tiež môžu odvrátiť komplikácie.
Psia starostlivosť, zameraná na jedince s problémami zadných končatín, vyžaduje multidisciplinárny prístup. Je nesporné, že stravovanie zohráva v tomto procese nemalú rolu. Produkty ako CricksyDog poskytujú esenciálne živiny. Neobsahujú kuracie mäso a pšenicu, čo tieto výrobky činí vhodnými pre psy s potravinovými intoleranciami. CricksyDog taktiež predstavuje pamlsky Friky a MeatLover. Sú nielen lákavé na chuť, ale obsahujú nutrienty dôležité pre podporu zdravia kĺbov. Kozmetika Chloé je vyvinutá so zreteľom na citlivú kožu psov, prispeje k udržaniu zdravej a dobre hydratovanej kože.
Venovanie času pravidelným preventívnym prehliadkam u veterinára je kritické pre zdravý život našich psov. Monitorovanie ich zdravotného stavu umožňuje včas odhaliť zdravotné problémy. Identifikácia potenciálnych príčin problémov, napríklad slabosti zadných nôh, umožňuje rýchlu reakciu. Každý pes by mal byť podrobený aspoň jednej preventívnej prehliadke ročne. Tieto prehliadky zahŕňajú krvné testy, rentgeny a iné kritické vyšetrenia. Sú nevyhnutné pre adekvátne monitorovanie zdravotného stavu našich psov. Preventívne prehliadky prinášajú nielen zdravotné benefity pre našich psích priateľov. Zároveň posilňujú našu istotu, že im poskytujeme najlepšiu možnú starostlivosť. Kľúčové je pravidelné podstupovanie týchto kontrol.
Rozličné rehabilitačné stratégie môžu podstatne prispieť k zlepšeniu kondície psov trpiacich slabosťou zadných končatín. V rámci komplexného rehabilitačného programu sú neoddeliteľným prvkom aj masáže pre psov. Tieto procedúry zvyšujú krvný obeh a napomáhajú rýchlejšiemu zotaveniu po úrazoch. Zaradenie špecificky navrhnutých rehabilitačných cvičení do liečebného procesu, pričom sa venuje dôraz na individuálny prístup ku každému pacientovi, je kľúčové. Kinezioterapia, ako ďalšia významná možnosť liečby, integruje cvičebné programy, manuálne techniky a terapeutické stratégie pre maximálne funkčné zlepšenie. Tento multidisciplinárny prístup je zameraný na posilnenie slabých svalových skupín a na celkové zlepšenie zdravotného stavu.
Slabosť zadných nôh môže významne ovplyvniť život psa. Je kľúčové zamerať sa na ich emocionálnu pohodu. Psi môžu cítiť frustráciu alebo smútok kvôli fyzickým obmedzeniam. Adaptácia prostredia môže podstatne zlepšiť psí každodenný život. Úpravy v domácnosti, ako odstránenie prekážok či pridanie mäkkých povrchov, môžu psom uľahčiť pohyb. Interakcia a spolupráca s majiteľom majú rozhodujúci význam pre zlepšenie života psa so slabými zadnými nohami. Zapojenie do spoločných hier, tréningových aktivít a poskytovanie láskyplnej starostlivosti môže posilniť ich emocionálnu pohodu a šťastie. Riešenie fyzických problémov psa, akou je slabosť zadných končatín, vyžaduje pozornosť nielen k jeho fyzickej kondícii, ale aj duševnému zdraviu. Podpora od majiteľa je nevyhnutná. Emocionálna opora, optimizmus a trpezlivosť sú esenciálne pre zvládanie tejto výzvy. Psychická pohoda psa má rovnaký význam ako jeho fyzická kondícia.
Problémy so slabosťou zadných nôh u canínov môžeme riešiť prírodnými a alternatívnymi metódami, predstavujúcimi šetrnú starostlivosť. Bylinná medicína, ako jedna z možností, aplikuje rôznorodé liečivé rastliny. Akupunktúra pre psov sa stáva čoraz viac populárnou, zameriavanou na zlepšenie pohyblivosti a celkového pohody. Tento starodávny čínsky postup pracuje s prepichovaním špecifických bodov na tele. Homeopatia predstavuje ďalšiu alternatívu, obľúbenú medzi majiteľmi zvierat. Zameriava sa na stimuláciu prirodzených liečebných procesov u psa použitím zriedených látok. Pred zahájením akejkoľvek takto orientovanej liečby je nevyhnutné konzultovať s veterinárnym špecialistom.
Ortopedické pomôcky sú neoddeliteľnou súčasťou zlepšovania života psov so slabou funkčnosťou zadných končatín. Vozíčky pre psov, ortopedické vankúše a špeciálne postroje patria medzi najčastejšie používané. Vozíčky su špeciálne navrhnuté na podporu zadných končatín, umožňujúce psovi ľahšie sa pohybovať. Sú kľúčové pre psov s trvalými alebo dočasnými problémami mobility. Ortopedické vankúše ponúkajú komfort a oporu v čase odpočinku. Vyrobené z materiálov ako pamäťová pena, prispôsobujú sa telesnému tvaru psa. Špeciálne postroje sú navrhnuté pre dodatočnú podporu pri chôdzi alebo iných aktivitách. Pohodlne sa prispôsobujú okolo tela psa, poskytujúce stabilitu a rovnováhu. Kombinácia týchto pomôcok posilňuje mobilitu a komfort psa, čo výrazne zlepšuje kvalitu ich života.
Vo svojej podstate sme analyzovali tému slabosti zadných nôh domácich miláčikov. V článku sú identifikované príčiny, diagnostickej postupy a terapeutické možnosti. Prediskutovali sme, ako efektívne pomôcť psom v konforte ich domovov. Zodpovedný prístup k chovu zohráva kritickú rolu. Zahrňuje pravidelnú péču a ostražitý dohľad nad ich zdravotným stavom. Ďalej sme sa zameriavali na rehabilitačné techniky a naturálne liečebné postupy. Spomenuli sme aj dôležitosť ortopedických pomôcok pre zvýšenie mobility našich psích priateľov. Nasmerovali sme diskusiu k tomu, že nám všetkým prislúcha zabezpečiť psom najvyššiu možnú kvalitu života.
Príčiny slabosti zadných nôh sú variabilné. Môžu zahŕňať genetické predispozície a vekom súvisiace ochorenia. Ťažkosti s pohybom, problémy pri vstávaní, a zmenené pohybové vzorce predstavujú typické symptómy. Diagnostický proces zahŕňa komplexné vyšetrenia. Veterinár vykoná fyzický posudok, zrealizuje röntgenové snímky, MRI. Liečba zahrňuje medikamentóznu terapiu proti bolesti a zápalu, chirurgické zákroky. Fyzioterapia a rehabilitačné procedúry sú neoddeliteľnou súčasťou. Adaptácia domáceho prostredia je prvé odporúčanie. Zabezpečenie primeranej fyzickej aktivity, využitie ortopedických pomôcok. Emocionálna podpora je taktiež rozhodujúca. Dostupné pomôcky zahŕňajú vozíčky, postroje i špeciálny mobiliár. Tieto zariadenia sú navrhnuté s cieľom podporiť mobilitu psa. Veterinárna konzultácia je nevyhnutná pri akýchkoľvek symptómoch slabosti zadných nôh. Cvičenie, vyvážená strava a udržiavanie ideálnej hmotnosti sú základom prevencie. Adekvátna výživa je kľúčová pre zdravie kĺbov a celkovej pohyblivosti. Produkty ako CricksyDog poskytujú esenciálne živiny. Systémové veterinárne overovanie zdravotného stavu podporuje dlhovekosť. Umožňuje detekciu narastajúcich zdravotných problémov. Zabezpečuje ich účinnú liečbu.
Análne žľazy psov (MILÁČIKOVO)
Nešvár dnešnej doby - stres. Poznáme ho my, bohužiaľ ho poznajú aj naši štvornohí kamoši. Psi, ktorí trpia separačnou úzkosťou, úzkosťou z odlúčenia, môžu byť skutočne mimoriadne deštruktívni, nie len voči majetku, ale aj voči sebe. Nervózni psi majú zase sklon pri rôznych podnetoch upozorňovať svoje okolie vycerenými zubami, prípadne chniapaním okolo seba. Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť. Že sa to ľahšie povie, ako urobí? Základom úspechu je silný vodca, teda vy. Ten, kto psíka podrží a ukáže mu, že veci, ktoré ho stresujú sú v poriadku a nemá sa čoho báť. Váš pokoj a sebaistota sú zdrojom k šťastnému životu psíka.
Nervozita obvykle vyplýva z neistoty, strachu a nedostatku sebadôvery a dôvery ako takej. Väčšinou sa týka menších psíkov, ktorých máme, bohužiaľ, tendenciu chrániť pred všetkým, čo MY považujeme za nebezpečné. Psík býva mimoriadne uštekaný, v mnohých situáciách - pri stretnutí s inými psami, pri stretnutí s cudzími ľuďmi, pri stretnutí s neznámymi alebo hlasnými zvukmi, šteká na predmety v domácnosti, ktoré spôsobujú hluk, alebo sú preňho neznáme. Odskakuje, odťahuje sa, uteká. V horšom prípade vrčí, keď je v situácii, kedy nevie odísť, cerí zuby, znervózňujú ho nečakané dotyky. Podceňovanie výchovy a výcviku u menších psov "lebo neublíži, veď je malý", často vedie k nedostatku pevných a jasných pravidiel a to vedie k neistote, ktorá sa preklápa do nervozity. Malý pes má čo robiť, aby to zvládol vo svete "obrov". Skúste si ľahnúť na zem a zdvihnúť hlavu, čo vidíte a ako to na vás pôsobí? Pevná a pokojná výchova, základný výcvik a dodržiavanie pravidiel neznamenajú nedostatok lásky.
Ochraňovanie šteniat pred inými psami, prístup "nechytajte ho", keď chce šteniatko niekto pohladkať, toto u psov vyvoláva nedôveru k iným psom a nedôveru k ľuďom. To vedie k nervóznemu štekaniu a vrčaniu, keď sa priblíži iný pes, bez ohľadu na to, či je alebo nie je reaktívny. K štekaniu na okoloidúcich a vrčaniu, keď sa niekto psíkovi prihovorí, nehovoriac o tom, že by sa ho chcel dotknúť. Áno, často robia chybu aj okoloidúci psíčkari, nadšené výskanie na psa, ani strkanie mu ruky do tváre u psa nefunguje. Hlasné (aj keď nadšené) výkriky "ty si krásny psík", alebo "poď ku mne, ja mám doma tiež takého" nervózneho psíka iba zneistí a môže vyvolať obrannú reakciu (útek alebo útok). Strkanie ruky do tváre je tiež nezmysel, pes musí mať možnosť sa k vám priblížiť a ovoňať vás dobrovoľne, keď sa rozhodne sám, potom mu môžete strčiť ruku pred tvár, prípadne ho pohladkať a prehovoriť naňho, ideálne pokojným hlasom. To, že je pes malý neznamená, že je hračka. Ale podporovanie nervozity voči ľuďom panickým "nechytajte ho" alebo "uhryzne vás" a podobne iba situáciu zhorší.
Vety typu "je to také plemeno, je uštekané", prípadne "on je taký od malička", "ona šteká na každého" a pod. už počul asi každý z nás. Aj keď mnohé plemená su vokálnejšie, než tie ostatné a viac sa prejavujú hlasom, žiadna z tých viet nie je pravdivá. Pes nemá dôvod štekať na iných psov, zvieratá ani ľudí, pokiaľ je správne socializovaný a pokiaľ jeho majiteľ nedá príčinu na paniku. Niekedy to, čo považujeme za milé a rozkošné u šteniatok, stáva sa nebezpečným alebo otravným v dospelosti. A niekedy veci, ktoré nám pripadajú mimoriadne zábavné na malej čivave, či jorkšírovi, by nám nepripadali také zábavné na rotweilerovi alebo staffordovi. Hryzenie rúk u šteniatok, trhanie papúč či ponožiek, kňučanie a štekanie ako prosba o jedlo, keď vy jete, vyskakovanie na ľudí od radosti, to všetko stráca čaro, keď psík dospeje. Ale keď ste to považovali za milé, keď bol šteniatko a teraz mu to zakazujete a trestáte ho, vyvoláte u psíka neistotu a tá vyvolá nervozitu.
Nervozita a stres u malých psíkov (čivava, jazvečík, jorkšír a pod.) má rovnako nepriaznivý vplyv na ich mentálnu pohodu, dokonca na ich fyzické zdravie, ako u veľkých psov. Len preto, že malý pes vyzerá v záchvate stresu alebo úzkosti roztomilo a zábavne (keď vás nechce pustiť sadnúť si k niekomu na gauč a "bráni" svojho pána, keď naháňa vysávač a zase pred ním uteká, keď "roztomilo" šteká 5 kg pes na 50 kg psa a stavia sa do "útočnej pozície" a následne zdupká) neznamená, že ho takáto situácia nestresuje a je preňho príjemná. Pokiaľ na psíka kvôli chovaniu, ktoré vám nevyhovuje zvyknete kričať a dookola opakovať "fuj, fuj, fuj" alebo "nesmieš, nesmieš, nesmieš" a podobné "zákazové" slová, prestaňte s tým. Hneď. Krik nepomáha pri výchove ani výcviku ani najmenej. Ukážte psíkovi, aké chovanie od neho očakávate a odmeňte ho za to. Ignorujte chovanie, ktoré sa vám nepáči - skákanie, "žobranie" o jedlo a pod. a odmeňte slovne alebo fyzicky, keď chovanie zmení. Spojte mu všetko, z čoho je nervózny, s niečím príjemným: pochúťky, hračka, pochvala, podľa situácie. Ak si s tým neviete dať rady, požiadajte o pomoc ľudí, ktorí sa tým zaoberajú na profesionálnej úrovni.
Často počujeme povedať ľudí - "on je taký vystresovaný", "ona stále stresuje". Čo to ten stres u psa je a ako sa prejavuje? Psa v strese spoznáme podľa reči jeho tela. Nekľudné prestupovanie z labky na labku, uši stiahnuté dozadu, strnulý postroj tela, stiahnutý chvost, zrýchlené dýchanie, až dychčanie, uhýbanie pohľadom a odvracanie hlavy, spomalené neisté pohyby. Stresovým faktorom môžu byť rovnaké veci ako u ľudí. Neznáme prostredie, nový člen domácnosti, sťahovanie do nových priestorov, priveľká spoločnosť ľudí, či psov. Taktiež tento stav môžu vyvolať nejasné alebo rozporuplné povely, ktoré im dávame my. Prípadne naše chovanie voči psom, kedy sa im snažíme pomôcť tým, že ich ľutujeme, chlácholíme, držíme ich čo najďalej od stresového faktoru, namiesto toho, aby sme im ukázali, že nie je dôvod na stres a my sme tu preňho, aby cez to prešiel bez paniky.
Ukážte psovi, že to, čo mu spôsobuje stres, je v skutočnosti neškodné. Ako jeho líder je na vás, aby ste sa postavili k situácii s rozvahou a pokojom. Ak je zdrojom stresu neznáme prostredie, spojte mu ho s príjemnými prežitkami. Máte k dispozícii viacero nástrojov, obľúbené hračky, pochúťky, hry, všetko, čo jeho mozog odvráti od stresového faktora. Ak je to nový člen rodiny, postupujte rovnako, či už je to dieťa, nový psík alebo nové iné zvieratko, spojte mu jeho prítomnosť s príjemnými prežitkami a nezabúdajte venovať mu rovnakú pozornosť, ako novému členovi. Ak mu vadí veľké množstvo ľudí, pozvite domov čo najviac priateľov a známych, vyzbrojte ich hračkami a pochúťkami a požiadajte ich, aby ich okolo seba nenútene a kľudne pohadzovali, zatiaľ čo sa budú pohybovať v prítomnosti psíka. Samozrejme, začnite menším počtom ľudí, postupne ho zvyšujte. Ak má stres z väčšieho množstva psíkov, určite nie je dobrý nápad dať ho hneď do psej škôlky, či doviesť na cvičák, ale rovnako môžete požiadať ostatných majiteľov psíkov, aby sem tam pohodili nejakú pochúťku, keď budú prechádzať so svojim psíkom, prípadne vy zamestnajte mozog svojho psíka v prítomnosti ďalších psov obľúbenou hračkou a pod. Ozbrojte sa TRPEZLIVOSŤOU, takéto veci idú pomaly, ale úspech sa určite dostaví.
Hračka AFP Little Buddy Heart Beat Sheep, ktorá imituje tlkot srdca. O separačnej úzkosti sa už popísalo veľa. Niektorí sú za to, že ide o vrodenú predispozíciu, iní sú presvedčení, že ide o získanú záťaž. Nech je to akokoľvek, je to niečo, čo sa veľmi ťažko zvláda a je to smutná a bolestivá skúsenosť pre psíka, aj pre milujúceho majiteľa. Avšak! Mnohí si chovanie svojho psa vysvetľujú ako separačnú úzkosť, pretože všade sa dočítate, že psík, trpiaci týmto stavom, je deštruktívny. Keď máte doma šteniatko a odchádzate z domu a šteniatko kňučí za dverami, nemusí ísť práve o úzkosť z odlúčenia, iba o bežný prejav "prekvapujúcej samoty". U šteniatok máte veľa možností, ako ho pripraviť na to, že nebudete stále doma a bude musieť tráviť čas aj osamote. Tomu sa ale budeme venovať v ďalších témach nášho blogu. Ak ide o dospelého psíka, ktorý kňučí, keď odídete z domu, rovnako nemusí ísť o prejav úzkosti. Pokiaľ si pokňučí a potom je kľud, keď sa vrátite a on je spokojný a rád, že vás vidí a vy vidíte, že práve vstal a prišiel vás privítať, je to všetko v poriadku, prípadne môžete popracovať na svojich odchodoch z domu, aby boli úplne bez kňučania. Tomu sa tiež budeme venovať neskôr. Ak však psík kňučí a zavýja za dverami hodiny, to už nebude úplne v poriadku a je čas začať situáciu riešiť. Avšak najhoršími a jednoznačnými prejavmi úzkosti sú deštruktívne útoky na dvere, často okná a všetko, čo sa nachádza v okolí psíka v čase najhoršieho záchvatu paniky. Psík má tendenciu nájsť cestu von za každých okolností - ničí dvere, snaží sa dostať cez plot, často cez okná (pokiaľ sa tadiaľ dá dostať von, napr. z domu, garáže a pod.). Demoluje celé svoje okolie v panike a neskutočnom strese a napätí. Sú rozličné stupne, často to trvá 30 minút, ale sú prípady, kedy tento záchvat môže trvať aj hodiny.
Ako sme si už povedali predtým, niektorí si myslia to, iní zasa iné. Isté je, že množstvo foriem úzkosti sa vyskytuje u psíkov adoptovaných z útulkov alebo nájdených na ulici. Bohužiaľ, obvykle nikto nevie povedať, čím si psík prešiel, takže je ťažké určiť, či bola predispozícia vrodená alebo je to získaný problém. Nič to však nemení na veci, že problém je tu a je ho potrebné riešiť. Taktiež pokiaľ má psík tendenciu byť príliš "prilepený" k nejakému členovi rodiny, má problém zostať sám, neustále vyhľadáva vašu spoločnosť, aj keď je v prítomnosti iných psíkov, s ktorými by sa mal hrať, venujte tomu pozornosť a pracujte na jeho "osamostatňovaní", aby ste nepodporili vývoj akejkoľvek formy úzkosti z odlúčenia. Podporovanie takéhoto správania, aj keď je to z tej najväčšej lásky, povedie k zhoršeniu problému, namiesto k zdravému vzťahu so šťastným psíkom. Veta "nemôžem od neho odísť na dlhšie ako ..." je síce z vašej strany akousi formou láskyplného sebaobetovania, ale psíkovi to nepomôže a problém sa bude prehlbovať. A keď jedného dňa nebudete mať možnosť tráviť so psíkom toľko času, v živote sa môže stať čokoľvek, budete sa trápiť výčitkami svedomia a psychická pohoda bude preč. Nechať psíka samého a naučiť ho, ako to má akceptovať a zvládať, nie je nedostatok lásky!
Pokiaľ váš psík preukázateľne trpí akoukoľvek formou úzkosti, ideálnym riešením je vyhľadať ODBORNÚ POMOC. Nemáme na mysli trénera ani cvičák, ani odborné rady typu "strašte ho a on sa prestane báť". Ani veterinárna staroslivosť nie je to, čo máme na mysli, aj keď mnohí veterinári sa zaoberajú aj takými problémami psov, nemyslíme však lieky na upokojenie. Existujú ľudia, ktorí majú skúsenosti s korekciou chovania u psov, vedia trpezlivo vysvetľovať, ako postupovať a prečo a nebudú od vás očakávať výsledky za 3 dni, ani vás tlačiť do extrémnych výkonov a vyčítať vám, keď urobíte nechtiac chybu. Dovtedy, alebo pokiaľ ide o miernejšiu formu úzkosti, minimálne dbajte na to, aby ste psíka nezatvárali do jednej miestnosti, kde už nemá čo zničiť, alebo aby nezničil viac. Psíkovi to nepomôže, bude sa zúfalo snažiť dostať sa aj z tej miestnosti a možno ešte intenzívnejšie a jeho psychika bude trpieť a mohol by si ublížiť. Sú známe prípady, kedy sa psík pokúsil dostať z domu cez okno na druhom poschodí domu a susedia volali o pomoc, lebo po streche behal splašený pes. Je úplne zbytočné zatvárať ho do klietky, aby si neublížil. Bude sa z nej snažiť dostať všetkou silou a sú psi, ktoré zdemolujú aj klietku a môžu si práve tam ublížiť. Nezatvárajte ich do garáže, sú známe prípady psov, ktorí postupne zdemolovali garážové dvere natoľko, že sa aj tak odtiaľ dostali von. Sú psi, ktorí sa snažia preskočiť plot tak zúfalo, že si ublížia fyzicky. Nepristupujte k nim s ľútosťou a nesnažte sa urobiť "čo im na očiach vidíte" ako satisfakciu za to, že musíte odísť z domu. Nie je riešením psíka všade ťahať so sebou, vôbec neodchádzať z domu, odchádzať tak, aby vás "nevidel", nevracajte sa 5x, aby ste ich ubezpečili, že sa vrátite, nič z toho nepomôže a situácia sa bude postupne len zhoršovať.
Odborná pomoc je na mieste, nakoľko ak ste doteraz s problémom nepohli, pravdepodobne neviete sami posúdiť, ako vážny problém je a ako dlho bude trvať ho odstrániť, resp. zmierniť na minimum. Ale vo všeobecnosti platí, že musíte byť mimoriadne trpezliví, robiť maličké krôčiky, ale nepoľavovať. Napríklad môžete všetky činnosti, ktoré sú spojené s vašim odchodom, všetku rutinu ako zobrať kľúče, obliecť si bundu, zobrať si tašku, obuť si topánky a pod. začať robiť počas dňa bez toho, aby ste reálne odišli. Panika v hlave psíka začína prvým krokom, ktorý vedie k vášmu odchodu. Takže prídite k vešiaku, zveste bundu, oblečte si ju, urobte 2-3 kroky, vráťte sa k vešiaku, bundu zaveste naspäť a choďte si sadnúť k stolu. O nejaký čas sa postavte, zoberte kľúče, zastrčte ich do zámky, zaštrkocte, znova ich vytiahnite, vráťte na miesto a sadnite si na gauč. Potom zase vstaňte, choďte si obuť topánky, pristúpte k dverám, počkajte pár sekúnd, vráťte sa, vyzujte si topánky a choďte si urobiť kávu:) Takto to opakujte čo najčastejšie, až kým psík prestane na tieto podnety panicky reagovať. Nezabúdajte však, že to musíte robiť pokojne a bez toho, aby ste tomu pripisovali akýkoľvek význam. Nechoďte psíka zakaždým chlácholiť a nežeňte sa k nemu pri každej zlej reakcii. Ukážte mu, že to nič neznamená a je to v poriadku. Pokiaľ vás to rozrušuje, najskôr sa upokojte vy, keď začne stúpať vaša nervozita z očakávania jeho reakcie, jeho reakcia bude bezprostredná a silnejšia. Nezosiľňujte jeho reakciu tým, že mu budete niečo vysvetľovať a pripravovať ho na to, čo idete urobiť.
Hračka AFP Zen Pet-Anti Anxiety Speaking ball - loptičku, do ktorej môžete nahrať sekvenciu so svojim hlasom a pokojne prehovoriť k psíkovi. Zoberte hračku, dajte ju psíkovi, ukážte ako funguje, alebo ako sa s hračkou môže hrať a keď sa začne hrať, choďte do vedľajšej miestnosti. Pokiaľ vás psík bude nasledovať, vráťte sa s ním späť (ideálne MIESTO viď. náš článok v blogu o pelechoch), opäť mu dajte hračku, pokojne povedzte zostaň a choďte znova do vedľajšej miestnosti. Opakujte až kým psík nezostane s hračkou na MIESTE. Majte na mysli, že nejde o bežného psíka, ktorý po dvoch usmerneniach urobí, čo od neho chcete. Môže to trvať naozaj veľmi dlho, buďte trpezliví a skúšajte to dookola. (Medzitým robte aj kroky s kľúčmi, bundou, topánkami a pod. viď vyššie.) Keď sa vám to konečne podarí, je čas na ďalší krok, je čas opustiť byt/dom. Postupujte rovnako, ako pri odchádzaní do vedľajšej miestnosti, ale tentokrát naozaj odíďte z domu. Choďte o poschodie nižšie, či vyššie, odíďte k vedľajšiemu domu, podľa toho, či bývate v byte alebo v dome. Počkajte pár minút a vráťte sa späť. Pokojne a pomaly, bez stresu a nervozity, ukážte psíkovi, že sa nič nedeje a vy ste s tým v pohode a od neho očakávate to isté, lebo mu nehrozí nebezpečenstvo. Opäť nezabúdajte na to, že vaše psychické rozpoloženie je pre psíka mimoriadne dôležité! Opakujte až kým neuvidíte, že po návrate je psík na svojom miest...
