Psy dokážu rozpoznať podľa fotografie tváre ľudí alebo iných psov. Tvrdia to vedci z Helsinskej univerzity vo Fínsku. Dnes už však výskumy prinášajú pomerne jednoznačné odpovede. Prvý experiment so sledovaním očných pohybov psov preukázal, že skutočne dokážu rozpoznávať črty tváre zobrazených známych osôb.
Experimenty so sledovaním očných pohybov
Vedci pod vedením profesora Outiho Vainioa ukázali 31 psom fotografie pre nich známych ľudí a tiež zábery ďalších známych psov - teda napríklad fotografiu ich pána alebo iného psa z rodiny. „Psi museli počas obrazovej prezentácie nehybne ležať," vysvetlil podľa agentúry DPA Vainio. Vedci potom sledovali pohyby očí zvierat. Z toho experti vyvodili, že psi rozoznávajú známe aj neznáme tváre. „Výsledky ukazujú, že psi by mohli mať, podobne ako ľudia, schopnosť rozoznávať tváre," uviedli vedci.
Oznámila to Outi Vainiová z University of Helsinki (Fínsko) s kolegami. Schopnosť zvierat rozlíšiť rôzne jedince sa zvyčajne skúma ich výcvikom, aby dokázali rozlíšiť fotografie známych a cudzích. Tím Outi Vainiovej zvolil iný prístup. Zamerali sa na spontánne správanie psov voči zobrazeniam tvárí. Zvieratá predtým neboli cvičené na rozpoznávanie tvárí.
Položili si otázku, či zvieratá zobrazené tváre vnímajú, a ak áno, pozerajú sa odlišne na známe a cudzie? V prvom kroku sa zvieratá pozerali na zobrazenia tvárí známych ľudí a psov. Napríklad ich majiteľa a ďalšieho psa z tej istej rodiny. V druhom kroku na tváre ľudí a psov, s ktorými sa nikdy nestretli. Psy jednoznačne vnímali tváre na obrazovke. Na zobrazenia psov sa pozerali dlhšie ako na zobrazenia ľudí. Známosť a neznámosť v tom nehrala úlohu.
„Psy počas prezentácie zobrazení pokojne ležali a úlohu vykonávali nezávisle. Táto činnosť ich zjavne tešila, lebo sa na nej horlivo zúčastňovali,“ povedala Outi Vainiová. Vedci navyše psom prezentovali časť zobrazení hore nohami. Prevrátené obrazy hlavnými vlastnosťami - ako sú farby, kontrasty a tvary - zodpovedajú správne orientovaným zobrazeniam.
Prevrátené zobrazenia a zameranie na oči
Výskumy s ľuďmi ukázali, že náš mozog spracováva prevrátené zobrazenia tváre inak ako normálne. Teraz sa ukázalo, že psy sa na prevrátené a normálne obrazy tvárí pozerali celkove rovnako dlho. Avšak na očnú oblasť normálnych dlhšie. Známe tváre jednoznačne skúmali dôkladnejšie.
Potvrdil sa tým skorší výskum toho istého tímu, podľa ktorého sa psy radšej pozerajú na tváre psov, ako na tváre ľudí. Ako pri psoch, tak pri ľuďoch, psy upreli pohľad častejšie na známe tváre a oči, ako na neznáme.
Existencia špecializovanej oblasti v mozgu psa
Prvý krát sa podarilo potvrdiť, že v mozgu psa sa nachádza oblasť, ktorá bola doteraz zdokumentovaná len u človeka a primátov. Túto oblasť nazvali DFA (dog face area) a jej schopnosť je rozoznávať tváre. Psovi, ktorý takto sedel v tuneli boli premietané obrázky rôznych predmetov, zvierat a ľudských tvárí a sledovala sa aktivita mozgu.
Najťažšia úloha bola naučiť psy, aby dokázali bez ukľudňovacích prostriedkov kľudne sedieť v tuneli na magnetickú rezonanciu a k tomu ešte aby sa dokázali aspoň 30 sekúnd sústrediť na dvojrozmerné obrázky. Z výskumu vyplýva, že schopnosť psov rozoznávať tváre je do psieho mozgu evolučne zapísaná.
Percepcia farieb a ostrosť zraku: čo obmedzuje rozpoznávanie z fotografie
Psy rozhodne nežijú v čiernobielom svete, no zároveň nevidia úplne tak ako my. Niektoré predstavy sú mylné: nie sú úplne farboslepé, ani výlučne čiernobiele. Realita je o niečo zložitejšia a zaujímavejšia. Naši štvornohí spoločníci vnímajú farby, hoci ich farebný rozsah nie je totožný s tým ľudským.
Rozdiel spočíva najmä v stavbe oka. Psie oko je usporiadané trochu inak ako ľudské, čo sa prejavuje aj odlišným vnímaním okolia a celkového obrazu. Kľúčovú úlohu zohráva počet a typ svetlocitlivých buniek - tyčiniek a čapíkov. Človek má tri druhy čapíkov, zatiaľ čo pes iba dva. Práve preto majú psy problém s rozlišovaním červenej a zelenej farby.
Na druhej strane však majú výrazne viac tyčiniek než človek. To im umožňuje lepšie rozpoznávať odtiene sivej a výrazne lepšie vidieť za šera či v tme. V podmienkach so slabým svetlom nás teda psy jednoznačne prekonávajú.
Sú psy farboslepé?
Ďalším často opakovaným tvrdením je, že psy sú farboslepé. Ak by sme ich zrak porovnávali s ľudským, mohlo by sa to tak javiť. Ani toto označenie však nie je úplne presné. Psy farby vidia, no ich spektrum je obmedzené. Červenú a zelenú dokážu rozlíšiť len veľmi ťažko. Bez problémov však vnímajú modrú, žltú a rôzne odtiene sivej. Ich farebný svet je teda menej pestrý než ten náš, no rozhodne nie je bez farieb.
Problém s ostrosťou na väčšiu vzdialenosť
Rozdiel medzi psom a človekom sa netýka len farieb, ale aj ostrosti videnia. Pes dokáže zaostriť približne do vzdialenosti šiestich metrov. Zdravé ľudské oko pritom bez väčších ťažkostí zvládne ostré videnie až do vzdialenosti približne dvadsaťdva metrov. Na väčšiu diaľku sa preto psy radšej spoliehajú na svoj výnimočný čuch a citlivý sluch.
Možno sa vám už stalo, že ste svojmu psovi hodili loptičku a on sa rozbehol iným smerom. Nejde o neposlušnosť. Jednoducho ju nemusí na základe zraku správne lokalizovať. V momente, keď loptička dopadne na zem a vydá zvuk, pes okamžite zachytí správny smer a bez váhania sa k nej rozbehne - samozrejme, pokiaľ nemá poruchu sluchu.
Praktické dôsledky pre majiteľov
Tieto poznatky sa vám môžu zísť aj pri výbere hračiek. Ak chcete svojmu miláčikovi urobiť radosť, myslite na to, aké farby dokáže dobre rozoznať. Červená alebo oranžová hračka - najmä pri hre na tráve - pre psa nebude ideálnou voľbou, pretože ju môže vidieť nejasne. Oveľa vhodnejšie sú modré alebo fialové odtiene, ktoré pes bez problémov zaregistruje.
Ďalšie dôkazy o kognitívnych schopnostiach psov
Potvrdili to aj výskumníci z Viedenskej univerzity. Experiment psychológov z Viedenskej univerzity potvrdil, že pes vníma ľudské povahy, dokáže rozpoznať, či je niekto jeho priateľ alebo nepriateľ a či je dôveryhodný. Priebeh experimentu a svoje poznatky popísali vo vedeckom magazíne Proceedings of the Royal Society B. Pokus podstúpilo 260 psov rôznych plemien.
V čom spočíval? Pred psy položili dve prekryté misky, pričom v jednej sa ukrývala maškrta. Človek, ktorého pred tým pes nikdy nevidel, sa dotkol misky s maškrtou, pozrel na psa a povedal: "Pozri, to je dobré!" Keď mu pes uveril, dostal maškrtu. Potom výskumníci nechali psa, aby pozoroval, ako druhý neznámy človek presúva maškrtu z jednej misky do druhej. Spolu so psom to sledoval aj tretí neznámy človek, ktorý psovi dobre radil, v ktorej miske maškrtu nájde. Psy jeho rady počúvali a riadili sa nimi. Nakoniec však tretí človek pri premiestňovaní maškrty chýbal a keď sa vrátil a chcel psom radiť, polovica zvierat ho ignorovala. Pochopili, že nemôže vedieť, kde maškrtu je, a musia sa spoľahnúť na vlastný úsudok.
Čo robí očný kontakt vášho psa s vaším mozgom (oxytocínová slučka)
Nervová väzba medzi psom a človekom
Keď sa človek pozerá do očí psa, medzi ich mozgami nastáva jedinečné spojenie. Nový výskum odhalil, že mozgová aktivita psov a ľudí sa môže synchronizovať, keď sa pozerajú jeden druhému do očí. Tento jav, známy ako nervová väzba, bol pozorovaný v rámci interakcií jedincov rovnakého druhu, ale jeho pozorovanie medzi rôznymi druhmi zdôrazňuje jedinečné puto medzi človekom a psom.
Štúdia, vypracovaná v Číne, zistila, že oblasti mozgu spojené s pozornosťou a so sústredením sa bližšie zosúlaďujú, keď sa pes s človekom poznajú. Nervovú väzbu vedci skúmali pomocou zariadenia na zaznamenávanie mozgovej aktivity, nazývaného neinvazívna elektroencefalografia (EEG).
Vedci tiež študovali potenciálny vplyv rozdielov v mozgu na nervovú väzbu. Tento gén je zodpovedný za tvorbu proteínu, ktorý pomáha podporovať komunikáciu medzi bunkami, pričom v mozgu má obzvlášť veľké zastúpenie. Mutácie v Shank3 sú spájané s poruchou autistického spektra ľudí. Študované psy s mutáciou génu Shank3 nevykazovali rovnakú úroveň zhody mozgových signálov s ľuďmi ako psy bez mutácie. Keď však vedci podali psom s mutáciou Shank3 jednu dávku LSD (halucinogénny liek), psy vykazovali zvýšenú úroveň pozornosti a nervové spojenie s ľuďmi sa obnovilo.
Pes v medicíne: čuchové schopnosti a diagnostika
Fakt, že špeciálne vycvičený pes dokáže dopredu spoznať blížiaci sa epileptický záchvat svojho pána (a to ešte ďaleko pred tým, než to spozná človek na sebe sám), je dávno známy. V poslednej dobe sa vedci zameriavajú na psov osôb trpiacich cukrovkou, ktorí sú schopní reagovať na zmenu hladiny glukózy v organizme svojho pána a včas ho tak upozorniť na hroziace nebezpečenstvo náhleho omdletia či kómy.
Najnovšie vedecké štúdie využitia psov v medicíne sa zaoberajú možnosťou využitia psa v zdravotnej diagnostike pre rozpoznávanie začínajúceho rakovinového bujnenia. Vedci sa zameriavajú hlavne na schopnosť psov určiť rakovinu kože, pľúc a rakovinu močového mechúra. Prvé poznatky a dôkazy o schopnostiach psov reagovať na patologické zmeny v organizme človeka pochádzajú už z roku 1989.
Vedci z kliniky v Severnej Karolíne v rámci štúdie trénovali psov, aby podľa čuchu spoznali v dychu pacientov rakovinu pľúc. Päť psov - tri labradorskí retrievery a dvaja portugalskí vodní psi - uspeli s presnosťou 99 percent! O výsledku tejto serióznej štúdie informoval svetoznámy denník New York Times.
Psy sú schopní rozpoznať vdychovaním k vzorkám ľudského moču, či človek trpí rakovinou močového mechúra. Tvrdia to britskí vedci v štúdii, ktorú uverejnil odborný časopis British Medical Journal. Podľa doktorky Carolyn Willisovej nádorové bunky vylučujú organické zložky, ktoré majú charakteristický zápach, a psy ho môžu vďaka svojmu neuveriteľne presnému čuchu identifikovať, aj keď je v moči týchto zložiek len nepatrné množstvo.
Aktuálny obraz: psy ako komplexné kognitívne bytosti
O tom, ako vníma svet najlepší priateľ človeka, sa v minulosti viedli dlhé debaty. Výskumy, ktoré skúmajú zrak, mozgovú aktivitu, sociálne vnímanie a čuchové schopnosti, ukazujú, že psy disponujú viacero sofistikovanými kognitívnymi mechanizmami. Dobre známa je aj dôležitá úloha tvárí a očného kontaktu v komunikácii medzi ľuďmi a psami.
Schopnosti psov rozpoznať tváre z fotografií, existenciu oblasti DFA v mozgu, ich farebné vnímanie, vynikajúci zmysel pre čuch a schopnosť sociálne vyhodnocovať ľudí (dôveryhodnosť, priateľstvo) vytvárajú ucelený obraz o tom, že psy nie sú len citlivými spoločníkmi, ale aj predmetom vyspelej vedeckej pozornosti s praktickými aplikáciami v medicíne, behaviorálnej diagnostike a starostlivosti o zvieratá.
| Schopnosť | Hlavné zistenie |
|---|---|
| Rozpoznávanie tvárí | Psy dokážu rozpoznať známe tváre na fotografiách; existuje oblasť DFA |
| Očné pohyby | Sledovanie očí odhalilo rozdielne správanie pri známych vs. neznámych tvárach |
| Farebné vnímanie | Dvojfarebný systém: ťažkosti s červenou a zelenou, lepšie videnie modrej/žltej |
| Ostrosť zraku | Ostré videnie do ~6 m (vs. človek ~22 m) |
| Čuch | Vysoká presnosť v detekcii chorôb (rakovina, cukrovka, epilepsia) |
Nezabudnite sa zaregistrovať medzi nás, milovníkov, majiteľov, priateľov a obdivovateľov psov. Tvoja registrácia ti môže priniesť veľa výhod. Nielen že budeš vždy v obraze a informovaný čo sa deje v psom svete, prečítaš si v našom blogu veľa poučných článkov, ktoré ti pomôžu viac porozumieť svojmu psovi a navyše sa môžeš zapojiť do našich súťaží.